Obzor, 1872 (X/1-36)
1872-07-15 / No. 20
154 nalejšie“ pluhy; len žeby veru náš človek nevedel, čo si počať s nimi. Takto opravený pluh arabský záleží z jednoho, na hrubšom konci krivo narasteného drúka : na konci tej kriviny upevnený je kúsok železa, časte i kus dreva na spôsob ryla; k tomu jednoduchá rukoväť a „opravený“ pluh je hotový. O kolieskach alebo o „líške“ ani reči. Obyčajní Ťahúni takýchto pluhov sú: somár s favou, krava so somárom alebo s ťavou. A preca i tento biedny pluh vystačí k obrobeniu zeme, ktorá ani koreňov ani kamenia nemá, ale pozostávajúc z úrodnej náplavy rieky Nilu, podobá sa našej najkrásnejšie zemi zahradnej. Po tejto skúške hospodárskej dostal som nového spolu-cestovateľa : jeden totiž obstarný Arab, tiež na ceste do Kahýry postavený, vstúpil ku mne do kočiaru. No! (myslím si) to bude pekná společnosť! Prihovoril sa mi arabsky, o čom? neviem. Ja sdvihnem plecia hore k hlave, znakom toho, že jeho reči nerozumiem : ale veru bol bych rád vedel arabsky, a porozprával sa s týmto, veľmi vážne vyzerajúcim človekom, abych sa presvedčil o tom: jaké asi pochopy majú títo polo-diví ľudia o národoch europejských ? Jacháme ďalej: on díva sa nemo na mňa, ja na neho. Razom otvorí moja chlapina plátennú kapsu, vytiahne z nej za hrsť čerstvej — lucerny či blúdovej ďateliny, a začne ju s patrným obľúbením žuvať a jesť. Ja vyvalím „oči ako plánky“ spolu- cestovateľ pretrhnul, ponúkajúc mi chlpok ze- šťastne do Kahýry. Sotva že vlak železničný zastal a pocetní opustili kočiare, nahrnúly sa hnedky okolo len po šatách, ale i po tvári poznajú, prenasledujúc (darčok ! Franku darčok!) Horko ťažko vymotal som sa z húfu tejto otrhanej, dotieravej chasy, a počal som hladať hospodu. Po dlhom, za 2 hodiny trvavšom chodení sem i tam, zamrknul som, až sa mi konečne podarilo naisť hostinec, ktorý mi už v Alexandrii boli odporúčali, a síce Hotel Allemand, od podivenia, ktoré ale môj vľúdny | leného „pošpasu“ svojho. Nechtiac uraziť jeho úcti| vosť, vytiahnem jednu bylkn a jak žujem tak žujem, ale s prehltnutím to nešlo, musel som ďatelinu vy| pluť. On ale mysliac, že som azdaj pochytil tvrdé | stebielko, núka a ponúka dalej. štedrosti koniec urobil, Abych tedy jeho spravím rukama pri vlast| nej hlave znaky rohov, a dodám temné: mí / mú! I | a tenšie bece! znakom toho, že u nás iba rožné hovädá a ovce lucernu žrávajú. Pokrútil hlavou zna| kom podivenia; mne ale videlo sa, Jakoby čosi | mrmlal do brady, bezpochyby: nevieš, čo je dobré! Ešte toho istého dňa 14-ho jan. dorazili sme nás húfy otrhaných, alebo i celkom nahých detí arabských, ktoré cudzincov europejského rodu nie jich kriklavým žobraním: bakšiš! frandži bakšiš! | pod divnou viechou „Zum Schwertfeger“ (k brusi čovi mečov). Unavený ľahnem si spať, ale o nočnom pokoji a vypočinutí ani reči: bo oproti mojej izby umiestená bola kaviareň arabská, a každú noc v nej taká hudba, jako keby človeku šidlami do uší pichal. (Pokračovanie budúcne). Stanovy hospodárskeho spolku údolia Nitry. (Pokračovanie z čísla 19-ho). IV. Shromaždenia. Valné shromaždenie. 8. 30. a) Úlohou valného shromaždenie je: rozhodnutie jemu ponechaných otázok, a síce: 1. Volba hodnostárov. 2. Prijatie ročitej zprávy. 3. Povolenie nových podujatí. 4. Podporovanie: jednotlivých podujatí z pokladnice spolkovej. 5. Rozhodnutie vo všetkých rozeprách spolkových, na koľko vyrovnať sa nedaly cestou presidialného shromaždenia. 6. Premena stanov. 7. Volba čestných členov. 8. Vylúčenie údov zo spolku. 9. Rozhodnutie záležitosti takých, ktoré bárs pod udané punkta nepatria, podľa mienky predsedy pre spolok veľa významné sú. — ©) Členovia valného shromaždenia sú všetci hlas majúcia údovia. — €) Valné shromaždenie platne uzaviera u prítomno| sti jednoho predsedy, pokladníka alebo jeho zástupca, aspoň jednoho značníka, referentov nad predmetami denného poriadku alebo jich zástupcov, a aspoň 10 hlasom uprávnených členov, vyjmúc hodnostárov, pri čom neberú sa do ohľa| du prítomní referenti predmetov, ktoré na dennom poriadku nejsú. — d) Valné shromaždenie býva verejné. — e) Valné shromaždenie svoláva predseda po predchádzajúcom presidiálnom shromaždení, už udaným spôsobom (29 $): miestnost, čas a denný poriadok určí presidialné shromaždenie. — P Valné shromaždenie rozhoduje riadne absolutnou vätšinou. — Predseda hlasuje len pri rovných hlasoch. — g) 0 valnom shromaždení zápisnica vedie sa podľa udaných pravidiel pri presidiálnom shromaždení (29 $. g) Authentikácia stáva sa v budúcom valnom shromaždení. Hlavné shromaždemie. 8. 31. Úlohou hlavného shromaždenia je: a) Porada o spoločných záležitostach vôbec. — b) Členovia hlavného shromaždenia sú všetci üdovia spolku. — c) K zejdeniu hlavného shromaždenia treba prítomnost jednoho predsedy, jednoho značníka a referentov nad predmetami denného poriadku, ktorí v páde zaneprázdnenia zástupcov poslať majú. V neprítomnosti značníka má právo predseda tohože substitovať. — d) Hlavné shromaždenie býva verejné. — e) Hlavné shromaždenie svoláva sa tým spôsobom, jako valné (30 8, e), len že každý úd spolku právo má, od predsedníctva žiadať svolanie hlavného shromaždenia, ktorá žiadosť bezodkladne predložiť sa má presidealnému shromaždeniu. — f) O každom hlavnom shromaždení vede sa zápisníca tak, jako pri presideálnom a valnom (29 8 g, a 30 8 g), ktorá sa neauthentikuje. V R Z u s