Obzor, 1873 (XI/1-36)

1873-10-25 / No. 30

234 strany sveta, a nieto vätšieho mesta v Europe, kdeby spomenuté domy kupecké svoje sklady nemaly. Naše uhorské huty sklenné obrátily sa s výrob­­kami svojimi najmä na východ, a síce s takým pro­­spechom, že čo v tuzemsku neodpredajú, to nájde dobrý odbyt v kniežatstvách podunajských, v kra­­jinách europejského Turecka, áno i do Egypta a do Malej Azie otvorilo si už sklo uhorské voľný priechod. Ktožeby neznal slovenských sklenárov našich, ktorí zapriahnu sa do svojho, sklenným to­­várom naplneného vozika a preputujú nie len Uhor­­sko, ale tiahnu i za Dunaj do krajín tureckých, aby pár zlatíkov pre svoje rodiny k zime zarobiť mohli? Hlavné triedy, na ktoré rozpadají sa výrobky jak našich, tak i cudzozemských fabrík, sú: 1) Sklo tabulové k opatreniu oblokov, počnúc od obyčaj­­| ného zelenkavého továru, až do tlstého, brúseného | a vylešteného skla, ktorým iba skvostné paláce bo­­háčov ozdobujú okná svoje, 2) Stolové sklo v sebe zahrňuje všetky obyčajné nádoby sklenné, počnúc od malého kalíšťoka až po najvätšie skle­­nice, sem počítajúc i ty nádoby v ktorých predá­­vajú sa minerálne vody, likéry, vína atď. 3) K ozdobnému sklu prisluchajú všetky výrobky, viac k okrase a pohodlnosti, než k potrebe shotovené, | jako sú menovite všakové ozdobné vásy, číše, džbá­­| ny, šperky (na pr. napodobnené perly a drahé ka­­| mene, perličky, koralky, gombíky, prstene atď.), my- Sticky, púšky, kahany, lustre, zrkadlá atď. Hodnota týchto, do cudzozemska vyvezených článkov presa­­huje 5 mill. zlatých. Zvláštneho spomenutia zaslu­­hujú kahany (lampy), ktoré rozmnožily sa netu­­šeným spôsobom najmä od tej doby, čo kamenný olej vstúpil jako prostredok osvetlenia do príbytkov našich, sú mnohé a veliké huty sklenné, ktoré nič iného nedorábäjú, jako cylindre a sklenné gule k jich pokrytiu a iné čiastky, ku shotoveniu týchže kahanov potrebné. Zvlášte nárami ému rozmnoženiu továru toho pripísať sa má to zveličenie obchodu sklového v 10 ostatných rokoch, ktoré sme tam vyššie spomneli. Toľko chceli sme povedať vôbec o sklovom priemysle na výstave, bo jednotlivé články vý­­stavné pripomínať nemôžeme, preto že počtom ku­­sov, nie tisíce, ale desať-tisíce ďaleko presahujú. Neberúc ani ohľad na všetky cudzozemské zá­­soby továru, len to pripomíname, že z krajín vie­­deňskej vláde poddaných zaznačéno je v úradnom popise 361 výstavníkov, z ktorých mnohí po viac .sto kusov súdu verejnosti predložili. Z krajín sv. štefanskej koruny zúčastnilo sa 19 výstavníkov, medži nimi hlavne spolok pre uhorské huty sklenné, potom známe fabriky slovenských krajov našich: Kuchyňkova pri Rima-Brezove, a Zahnova v Zlátnom. [Z jednotlivcov ale krásne články vystavili: Adolf | Breuer a Ant. Vaniek, oba z Bardejova, Kar. Fizely z Baň. Štiavnici a Karol Frankotta z Prešporku. Pri nastávajúcom zavrení svetovej výstavy za­­nímavé bude, dovedeť sa o peňažitom výsledku velikánskeho die"a toho, a vyznať prichodí, že ten výsledok je smutný. Podľa úradných účtov, do konca sept. siahajúcich, vydalo sa zo statnej po­­| kladnice pre výstavu 15 mill. 43.314 zlatých r. za "vstupné ale prijalo sa behom tých 5 mesiacov 2 | mill. 680.056 zl. tak že tedy povstáva nedoplatok výše 12 milliónov zl. Tento nedoplatok zmierní -Sa ešte vstupným, behom okt. vybrať sa majú­­| cim, jako i rozpredaním ohromnej suroviny, ktorá zostane po rozobraní všetkých budov, vynímajúc tých: (v ostatnom čísle spomenutých) málo, ktoré ponechajú sa na pamiatku. — Hovorilo sa, pri ute­­šenom behu povetrnosti v prvej polovici októbra, že jestli ona potrvá, výstava mohlaby do 15-ho nov. byť predlžená, alebo aspon na prvé sviatočné 2 dni v nov. Od prvého úmyslu upustiť sa muselo preto, že výstavní uradníci a služebníci najatí sú do konca okt. a že ani výstavníci nútiť sa nemô­­žu, aby svoje články tak dlho tam ponechali: zavre sa tedy výstava dňa 3 nov. Veľmi. nemilý dojem spôsobilo vo všetkých, | jako tak na výstave zúčastnených kruhoch, že asi | 600 výstavníkov podalo jak u hl. správca, tak tiež | u protektorátu výstavy vlastnoručne podpísaný pro­­| test proti prácam súdneho výboru (Jury). Z pro­­| testu toho vysvitá, že staly sa v tom výbore vša­­[kové chyby; ku pr. jeden Švajciársky hodinár, "ktorý nič nevystavil, kto vie jakým omylom spo­­| menutý bol medzi vyznačenými, proti čomu ozval | sa sám v novinách; preca ale tým nespokojným | výstavníkom dalo sa na vedomie, že rozhodnutie súdneho výboru zrušiť sa nemôže. S napnutosťou [očakáva sa, jaké ktoky ďalej nasledovať budú zo | strany nespokojníkov. Veľký počet skvelých hostí, práve ku koncu výstavy, rozmnožil a zavíšil cisár nemecký a kráľ pruský Viliam ktorý od 17-ho okt. za viac dní meškal vo Viedni. — Zvláštny po­­zor divákov obracia toho času na sebá živá, v amerikánskom oddiele vystavená pamoková (pavl­­nená) krovina, ktorá z dozrelých kapsičiek svojich vypúšťa jako sneh bielučké chlpy surovej pavlny. Jelinkova odpoved na kritiku prof. Belke v Kestheli. Spomneli sme v tohoročnom 9 čísle Obzoru (str. 70), že záhradník J. V. Jelínek, z Čímelíc v Čechách, vydal kni­­žočku, v ktorej opisuje „nový spôsob“ ošlechtovania ovoc-

Next