Obzor, 1874 (XII/1-36)
1874-11-25 / No. 33
258 a franky : tretí rúble, kopejky a poľské zlotie ; štvrtý libre (funty) sterlingov, shillingy a pence; piaty scudi, paoli, guattrini a soldi; šiesty escudos, pesetas, reále : siedmy ale Kronenthaler, Kopfstücke, Batzenstiicke, a Bôh zná ešte jaké peniaze požaduje. Najhoršie pri tom ale je, že pri každom premieňaní tratí človek zo svojich peňazí, tak že púhym premieňaním napokon zmiznú ako gáfor. Keďže tedy jedna metrická miera a váha po celom vzdelanom svete bude zavedená, iste že i všeobecnú platnosť majúci peniaz prepotrebný je, aby všetkým podobným nehodám odpomôčť sa mohlo. Na tom by nič nezáležalo, jaké meno dostaloby sa tomuto svetovému peniazu , keby len čím skôr mohol byť do života uvedený! Poberajúc sa nazpak z Valencie zase ku prístavu, mali sme príležitosť videť i španielskych vojakov: strany obleku a vystrojenia podobalo sa toto mužstvo italianskemu alebo francúzskemu vojsku, a prezradzovalo dosť obratnosti telesnej. Behom jednej hodiny dostali sme sa na paroloď našu, ktorej mužstvo ešte porád nakladaním pomarančov bolo zaneprázdneno. Po vybavení všetkých prác pohli sme sa dalej, a bez všetkej nehody pristali sme dňa 28 nov. u svetochýrnej pevnosti Gibraltar-u. Poneváč sme v tomto prístave iba 3 hodiny pomeškali: tedy len v krátkosti nektoré dátky o ňom sdelím. Takmer prosto z mora dvíha sa na výšku 2.000 stôp náramne strmý, jakoby z jednoho skaliska pozostávajúci vrch, ktorý sám. v sebe polostrov tvorí: na postráne tohoto vrchu leží mestečko Gibraltar, a preto i všetky jeho ulice sú tak krivé a hrbovaté, že po nich s vozmi jachať skoro nemožno. Videť tu veľa domov, už na východný spôsob, totiž bez krovov staváných ; obyvateľstvo jeho, počtom 15.000, je podivná miešanina ľudstva rozličných národov, prevahu ale má reč anglická a španielská. Už sám ten vrch je prirodzená pevnosť: Angličania ale, ktorým náleží tento najjužnejší kút zeme španielskej, opevnili ho hradbami, vo 4 radoch do kameňa vytesanými, ktoré sú 600 kusmi najvätších diel ozbrojené. Poneváč ale medzi Gibraltar-om a protejším brehom afrikánskym leží morská užina, ktorá spojuje stredozemské more s oceánom (svetomorom) atlantickým : tedy v opravdivom slova smysle povedať možno, že Angličania majú kľúč stredozemského mora v rukách. Žiadna zaiste lod nemohlaby sa dostat ces tú užinu z jednoho do druhého mora, keby hradby gibraltarské svoju strelbu na ňu upravily. Celá posádka pevnosti, do 6.000 mužov, ukryť sa môže v tých, do kameňa vytesaných hradbách, preto považuje sa Gibraltar vôbec za pevnosť nedobytnú. — Prírodopisne tu ešte doložím, že v celej Europe opice iba na tomto gibraltarskom vrehu žijú, a jako prírodná zriedkavosť ani strielať sa nesmejú. — Asi o 3 hod. odpoludnia toho istého dňa 28 nov. prešli sme užinou gibraltarskou, pri dáždivom a velmi nemilom počasí, do atlantického svetomora. V krátkom čase zmizla nám Afrika z očí; na pravej ale strane videli sme z daleka Portugalsko s jeho mestami a dedinami. Na mrkaní ztratila sa i táto zem zraku nášmu, a my nevideli sme potom za celý týždeň iba oblohu a vodu. Atlantické svetomore je v zimných mesiacoch voždy viac menej búrlivé: preto sme ina tejto ceste mnoho nepríjemností zakúsiť museli, ktoré ale tu opisovať neidem, keď ani prirovnať sa nedajú k tým hrúzam, ktoré zastihly nás pozdejšie na plavbe do samej Ameriky. (Pokračovanie budúcne). Hospod. výstava v Hrádku, dňa 27 a 28 sept. Opísal Karol Ruppeldt. (Pokračovanie z čísla 32). Okrem zemiakov vystavila hrádocká hospodárska škola obilné zrná rozličného mena a druhu, jako: pšenicu, žito, jarec (jačmeň) a ovos v úhľadných, dlhé rady tvoriacich hrncoch, a temer v každom z nich boly i plné klasy toho ktorého druhu zasadené , potom rozličné cibule, pekné uhorky, z ktorých jeden, z Obzoru už známy druh meno Telegraf nosí, veľké tekvice, dyne, cviklu, paradajky, kél, kapustu, rýbyzle atd. čo všetko príčinlivosťou p. Herbek-a v Hrádku dochované bolo. Jemu tedy patrí najvätšia zásluha i o vkusné sriadenie miestnosti pre tento oddiel. — Z jednotlivcov *) vystavil v tomto oddiele zaiste najviac p. Julius Schviegl, zahradník sv. mikulášsky, ktorého články zaujaly temer jednu celú dlhú tabulu. Videli sme tam pekný rad všelijakých kvetov, utešené veliké kytice, len na „bál“ slečinke do ruky; 1.000 kvetinových semien, veliké uhorky, z ktorých jedna 22“ dlhá a 5!/, funta ťažká, drubá jako velikánska podkova : zriedkavé dyne, ohromne veľké tekvice, karfiol, fazole atá. Pán Sam. Pálka ml. kupec zo Sv. Mikuláša, vystavil vrbické žito, jarec, znamenitý hrach, ktorý (z vlastnej zkúšenosti to známe) tak uvre, jako maslo. Páni: Karol Miko, Alojs Eôrdôgh a Ján Krcho, vzdelaní a pilní oekonomovia z Vrbice, predložili verejnému súdu takže rozličné druhy zbožia, hrach, zemiaky, veľký kaleráb, cviklu, cukrovú repu, kapustu, ľan atd. Pán Krcho dochoval i zemiaky z klíkov a výhonkov vňati, jako to bol svojím časom Obzor narádzal. Podobné články vystavili ešte pp. Belo Majláth, Jozeť Porubský, Martin Szent-Iványi, Julius Szent- Iványi a Šimon Krno, kupec sv. mikulášsky, zvláštne, jako veliké husacie vajce ruské uhorky a krásne paradajky, pani Ilona Rády rozličné podarené plodiny z Potúrni atd. #) Všetkých jednotlivcov a jich vystavené články tu spomínař nemožno, bo by sme priestor Obzoru až priveľmi zaujali; spomneme tedy len nektorých. Dopis.