Obzor, 1878 (XVI/1-36)
1878-10-25 / No. 30
M: S a a a. M A ča a K Za "r «a : Z MA "M NNN: a k: VANE. | NOVI 5 K 7 7 | Z L 4 > DEERE 1 17 u JÚ LN na | AE A: i -% Predplatná cena s poštou: | celoročne 3 zl. polročne 1 zl. 50 kr. Jednotlivé čísla 10 kr. / : OSKAR TE Pa AT HE pre bospodárstívo, remeslo a Domáci Zwot. ČÍSLO 30. V Uh. Skalici, dňa 25. októbra 1818. — ROČNÍKA. Tento časopis vychádza: 5, 15:a 25-ho každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. * — * * * jí HI MÍŘE Obrázky z amerikánskeho života. Sdeluje Daniel Šustek, stolár v Šikágu. 3. O tej rovnosti amerikánskej. Tá krivá „rovnosť“ amerikánska zasahuje i do samých — nechcem povedať ani chrámov, ani kostolov — modlitebníc, čo pravda človeka, z Europy došlého a živé city náboženské majúceho, najviac urážať musí. Rozumiem tu vstupné do miestností, službám božím vykázaných, a rozličnú výšku poplatku tohoto. Dve hlavné cirkve severných státov amerikánskych, rim. katolícka a protestantská anglikánskeho, jako i nemecká evanj. vyznania, netrpia toto urážlivé vstupné preto, že aspon v miestnosti, službám božím venovanej, myslíme byť medzi sebou rovní: a potom ku spomenutým viero-vyznaniam prislúchajú zámožnejšie vrstvy obyvateľstva, ktoré dostatočne zaopatriť si môžu i cirkevné budovy svoje, i duchovníkov, služby náboženské konajúcich. K menším ale amerikánskym sborom a sektám, a takých je v severných státov. amerikánskych do 30, pridávajú sa obyčajne chudobnejšie vrstvy ľudstva, ktoré tedy svoje môdlitebnice tak náležite opatriť nemôžu, sám stát. ale nedáva žiadnej cirkvi ani babku. Toto je príčinou, že tyto menšie sbory náboženské prinútené sú, vyberať vstupné od tých, ktorí modlitebnicu navštivujú. Neide to pravda tak, jako v divadle, žeby niekto sedel pri dverách s tanierom a vyberal poplatok : v deň robotný a keď kto vstúpi po prvýkrát do budovy služieb božích, a keď neobzerá sa po sedadle, nuž neplatí nič, ale sú k tomu bystrozrakí ľudia ustanovení, ktorí dajú pozor: či niekto nedostavuje sa každú nedeľu? Najnižšia cena za jedno, trebas jak krátko posedenie v modlitebnici, je podľa peňazí, tam pod Tatrami platných, 20 kr. chudák ale, ktorý nemá, len „šestáčik“ vo vrecku, pekne rúče musí len stáť, a síce tam dolu. Zámožnejší príslušníci tohože vyznania idú hore „na galeriu“ — tak volajú sa v Amerike chóry — kde majú svoje osobitné, draho platené sedadlá, tak že jedno z nich stojí 80 do 400 zlatých r. do roka. Ktorá modlitebnica výminečne nemá otáznych prameňov dôchodku: stojí to na dverách, jakoby k odporúčaniu poznačeno: „prístup voľný, sedadlá bezplatné“. Z týchto poplatkov a zo vstupného musí potom duchovný správca sboru toho jako ták vyžiť: nie div tedy, že pri každej príležitosti horlí za to, aby spoluveriaci čo najpilnejšie na jeho „kázeň“ chodili a sadli si do stolice, žeby tak zase (v našom spôsobe hovoriac) „pár desiatničkov kvapnúť“ mohlo. Nepreháňam tu z hola. nič, keď poviem, že trebas ktorý z pilných a striezlivých pomocníkov a tovaryšov remeselníckých a fabričných, žije si pohodlnejšie a pri menších starosťách o povšedný chlebík, jako títo duchovníci amerikánski , vynímam tu opakovane dve, tam hore spomenuté cirkve. 30