Práca, január 1971 (XXVI/1-25)
1971-01-13 / No. 10
Ovzdušie (Dokončenie z 1. strany) Pri rozhovoroch našich delegácií sme sa vzájomne informovali o situácii v našich bratských komunistických stranácl# a krajinách. Dovoľte mi preto, aby som sa aspoň v krátkosti zmienil o situácii v našej republike, o niektorých našich vnútropolitických otázkach, ktorými sa nedávno zaoberalo plenárne zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. KONSOLIDÁCIA STRANY A SPOLOČNOSTI Naša strana a československá spoločnosť vstupujú do ďalšej etapy konsolidácie socialistickej spoločnosti, k plnému obnoveniu vnútorného života strany, jej vedúcej úlohy, jednoty a akcieschopnosti. Nástupom k tomu bolív nedávne decembrové plénum Ústredného výboru našej strany, ktoré hodnotilo mimoriadne dôležitú a zložitú etapu vývoja od XIII. zjazdu Komunistickej strany Československa. Od apríla 196S sme bojovali za principiálne revolučné riešenie hlbokej krízy v našej strane, ktorú sa snažili zneužiť, ako viete, domáce nepriateľské i medzinárodné protikomunistické sily na rozvrátenie našej socialistickej spoločnosti. Na decembrovom pléne Ústredného výboru KSČ sme otvorene a zásadovo prediskutovali doterajšie výsledky konsolidácie, zhodnotili výsledky výmeny straníckych legitimácií, jednomyseľne sa zhodli na poučení z krízového vývoja v strane a spoločnosti od XIII. zjazdu, ktorý sa konal v roku 1S66. Schválili sme rezolúciu o jednote strany a národohospodársky plán na rok 1971. Konštatovali sme, že ukončením pohovorov a výmenou legitimácií vznikli nové podmienky pre ďalší život a prácu strany. Vyšší stupeň ideovej a organizačnej jednoty nám umožňuje oveľa dôslednejšie plniť úlohy, vyplývajúce z vedúceho postavenia strany v socialistickej spoločnosti. Výsledky zasadenia pléna Ústredného výboru prijala celá strana a verejnosť a jednoznačne ich podporuje. Komunisti oceňujú pozitívne najmä pracovný, programový charakter pléna, vecnosť uvážlivost' záverov a ponaučení, k fora mulácii ktorých sme prispeli v priebehu roka. Môžeme konštatovať, že KSČ je dnes znovu marxisticko-leninskou stranou, je politickou silou, schopnou realizovať v našej spoločnosti svoju vedúcu úlohu, je stranou schopnou plniť svoje internacionálne povinnosti. Získala dôveru vo svoje vlastné sily a získava stále širšiu dôveru medzi masami pracujúcich. Najväčším kladom dosiahnutých výsledkov konsolidácie v Komunistickej strane Československa, československej spoločnosti, v našom hospodárstve, pri upevňovaní štátneho a spoločenského mechanizmu a našich bratských vzťahov so socialistickými krajinami je, že dnes môžeme v duchu línie decembrového pléna Ústredného výboru KSČ sústrediť sily a hlavnú pozornosť dopredu, na riešenie úloh rozvoja našej spoločnosti, na pozitívnu politiku a riešenie nazhromaždených úloh, na prípravu XIV. zjazdu našej strany. ZHODA V MEDZINÁRODNÝCH OTÁZKACH Vážení súdruhovia a súdružky, dôležitou súčasťou rozhovorov medzi našimi delegáciami bolo aj spoločné zhodnotenie súčasnej medzinárodnej situácie. Naša republika je pevným článkom socialistického spoločenstva a účastníkom Varšavskej zmluvy, ktorej poslanie budeme neprestajne rozvíjať a tak upevňovať pevnú hrádzu proti imperializmu za zachovanie svetového mieru. Československo má mimoriadny záujem aj na upevňovaní organizmov hospodárskeho spoločenstva socialistických štátov. V popredí nášho spoločného záujmu sú aj naďalej problémy spojené s posilnením bezpečnosti a spolupráce v Európe a otázka zvolania celoeurópskej konferencie. Vychádzame pritom zo záverov a hodnotení, ktoré sme v tomto smere nedávno spoločne prijali v Berlíne na zasadaní politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy. Pokiaľ ide o NSR, máme záujem na dobrých susedských vzťahoch a na odstránení prekážok, ktoré sa nie našou vinou nahromadili za dlhé roky v našich vzájomných vzťahoch. To by nesporne prispelo nielen k postupnej normalizácii vzťahov, prospešnej tak ČSSR, ako aj NSR, ale aj k upevneniu mieru a bezpečnosti európskych národov. Ako je známe, ČSSR je pripravená a ochotná rokovať s NSR o otázkach vzájomných vzťahov. Očakávame, že NSR sa pri rokovaní s Československom bude dištancovať od zločinnej hitlerovskej politiky voči Českosloveinsku tým, že uzná neplatnosť mníchovskej dohody od samého začiatku so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Vývo[ situácie v Indočíne, ktorého svedkami sme boli koncom minulého roka, v nás oprávnene vyvoláva hlboké znepokojenie a rozhorčenie. Vládnúce kruhy USA podnikli nové provokácie proti VDR. Principiálny postoj socialistických krajín k udalostiam v tejto časti sveta jasne vyjadruje vyhlásenie k zostreniu situácie v Indočíne, ktoré prijali predstavitelia členských štátov Varšavskej zmluvy na berlínskom zasadaní. Naše národy, ktoré poznali hrôzu fašistickej okupácie, stoja od začiatku na strane hrdinského vietnamského ľudu. Vážnym nebezpečenstvom jire svetový mier je naďalej aj situácia na Blízkom a Strednom východe a politika, ktorú uskutočňujú podporované vládnúce izraelské kruhy, medzinárodnou reakciou, predovšetkým však americkou. Urovnanie a mier na Blízkom a Strednom východe sú však nemožné, ak sa jednotky agresora nestiahnu z okupovaného územia arabských štátov, ak sa neobnovia zákonné práva palestínskeho ľudu a nesplnia všetky body rezolúcie Bezpečnostnej rady z 22. novembra 1967. Československo bude i naďalej podporovať spravodlivý boj arabských národov a ich úsilie odstrániť následky izraelskej agresie. Vážení súdruhovia a súdružky! Pri rozhovoroch s vašimi vedúcimi straníckymi a štátnymi predstaviteľmi sme obojstranne potvrdili úspechy doterajšej vzájomnej spolupráce a želanie rozvíjať ju ďalej vo všetkých oblastiach v záujme ďalšieho upevňovania priateľstva. Presvedčili sme sa, že existuje jednota a zhoda vo všetkých zásadných otázkach výstavby socializmu v našich krajinách. Zhodujeme sa i v hodnotení súčasnej situácie v medzinárodnom komunistickom a robotníckom hnutí a súčasnej medzinárodnej situácie. Som prek svedčený, že táto naša návšteva prispeje prehĺbeniu všestrannej spolupráce, upevneniu priateľstva a prispeje aj k posilneniu jednoty rodiny socialistických krajín. -*• KONFERENCIA KOMUNISTICKÝCH STRÁN západoeurópskych krajín pokračovala včera v rokovaní o medzinárodných monopoloch a o úlohách komunistických strán v boji proti nim. + MINISTER ZAHRANIČIA NDR Otto Winzer ukončil včera priateľskú návštevu ZSSR. ZSSR VYSLAL včera na obežnú dráhu okolo Zeme umelú družicu Kosmos 390. + PO ZRÁŽKE SA POTOPILA včera v Lamanšskom prielive neďaleko Folkestonu západonemecká nákladná loď Brandenburg. Britská rybárska loď zachránila 12 členov posádky, šesť osôb zahynulo. Brandenburg sa potopil za dve minúty. + NÁMESTNÍK MINISTERSKÉHO PREDSEDU a minister zahraničia ZAR Mahmúd Rijád sa vrátil do Káhiry z cesty do Londýna, Paríža a Ríma. * ŠVÉDSKA VLÁDA Olofa Palmeho chce pokračovať v hospodárskej pomoci Vietnamskej demokratickej republike a rozšíriť tiež pomoc národnooslobodzovacím hnutiam v Aírike. Vyplýva to z nového. štátneho rozpočtu, Z INDIE DO KUALA LUMPURU na dvojdňovú návštevu priletel britský ministerský predseda Edward Heath. Stretne sa so svojím malajzijským kolegom Tunkom Abdulom Razakom, s ktorým bude rokovať o viacerých otázkach, predovšetkým o britskom zámere dodávať zbrane juhoafrickému rasistickému režimu. Tun Abdul Razak patrí medzi tých premiérov Commonwealthu, ktorí sa stavajú proti tomuto predaju. Z Malajzie odletí Heath do Singapuru, kde sa zajtra začne konferencia predsedov vlád členských krajín Commonwealthu. RAKÚSKY MINISTER ZAHRANIČIA dr. Rudolf Kirchschläger odišiel včera na oficiálnu návštevu do Poľskej ľudovej republiky, kam ho pozval minister zahraničia PĽR dr. Stefan Jedrychowski. STÁLE VÄČŠÍ POČET vysoko kvalifikovaných robotníkov ž Británie odchádza za prácou do NSR. V poslednom čase tam pracovalo už asi 12 000 britských robotníkov. otvorenosti a jednoty Britské peripetie Po zaanlivo pokojnejšom vývoji v britskom robotníckom hnutí v období po minuloročných decembrových protestných akciách proti pripravovanému zákonu o priemyselných vzťahoch sa znovu dostáva na pretras postup, ktorý majú zvoliť robotníci Albionu, aby zamedzili prijatiu protiodborárskeho zákona v britskej snemovni# Na včerajší deň boli naplánované ďalšie protestné akcie na podporu tohto úsilia robotníkov. Ako je známe, pred vianočnými sviatkami Heathova konzervatívna vláda urýchlene predložila protiodborársky zákon parlamentu, ktorý ho v tempe na britské pomery nezvyklo rýchlo schválil v druhom čítaní. Parlamentná administratíva krajine jej veličenstva však nepripúšťa, v aby zákon mohol vstúpiť v platnosť po druhom čítaní. Optimisti z kruhov britských podnikateľov a pravicových politikov rátajú s tým, že zákon bude ,,pod strechou“ až voľakedy na jar tohto roku. Dovtedy je ešte príležitosť, aby odbory správne oboznámili britskú verejnosť so skutočným pozadím pripravovaného zákona a — ako ukázal včerajší deň — aj protestmi robotníkov podporili záporné stanovisko proti zámerom konzervatívcov. V tejto chvíli totiž veľa britských občanov súdi, že nový zákon by vniesol poriadok do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, zabránil by napríklad takým zjavom, kde pre štrajk niekoľkých desiatok robotníkov musela zastaviť výrobu fabrika s tisícami pracovníkov, a britské hospodárstvo, ktoré prežíva takmer už trvalú krízu, má z toho ďalšie straty. To je však len jedna stránka veci. Krajský a tajomník odborového zväzu dopravných nekvalifikovaných robotníkov Brian Mathers z Midlandu upozorňuje napríklad aj na to, že nový zákon by v podstate nepriniesol zníženie počtu preštrajkovaných dní, ale naopak — tým, že by zbavil odbory možnosti používať obranné legálne akcie proti autoritatívnemu rozhodovaniu podnikateľov, vyvolal by sa len ešte väčší aktívny odpor samotných robotníkov i s rizikom, že by sa ich konanie označilo za protizákonné. Ustanovenie národných súdov pre pracovné vzťahy by znamenalo, že by o problémoch robotníkov rozhodovali ľudia, ktorí nemajú nijaký vzťah k pomerom na pracoviskách a rozhodovali' by len striktne v duchu litery zákona, nepýtajúc sa na príčiny, ale len na to, čl bol porušený zákon. Pritom dobre vieme, áko svojvoľne často britskí podnikatelia postupujú voči robotníkom už dnes (a dnes ich ešte predsa len akotak chránia odbory). Možno si predstaviť, o čo viac sa táto svojvôla prejaví ak by bol zákon schválený. A zabrániť robotníkom v kapitalistických krajinách prejaviť aj krajnými prostriedkami svoj odpor voči takému konaniu sa nepodarilo ani Francovmu fašistickému režimu! Toto všetko prichodí správne vysvetliť britským občanom. Lebo v konečnom dôsledku protiodborársky zákon by postihol všetkých, nielen robotníkov, ale aj ostatných námezdné pracujúcich. A to bude účelom všetkých akcií, ktoré od včerajšieho dňa znovu rozvinuli pokrokoví odboroví funkcionári (neraz aj proti stanovisku vedúcich funkcionárov — oportunisticky zmýšľajúcich špičiek v centrále TUC) a v praxi do činov premieňajú britskí robotníci. (vz) ro svetu * AKADÉMIE ROKUJÜ. V Moskve sa včera začalo rokovanie o vedeckej spolupráci medzi Československou akadémiou vied a Akadémiou vied ZSSR na roky 1971—1975. V minulom období vedci oboch krajín zvlášť intenzívne rozvíjali spoluprácu v automatike, chémii, biológii a spoločenských vedách. Čs. delegáciu pri rozhovoroch vedie predseda ČSAV akademik J. Kožešník. Na čele sovietskej delegácie je prezident AV ZSSR akademik M. Keldyš. Na prahu významného jubilea Mongolska Cesta úspechov V Ulánbátare sa začalo štvrté zasadanie Veľkého ludového churalu siedmeho volebného obdobia. Zasadaním najvyššieho orgánu štátnej moci vkročila Mongolská ľudová republika nielen do nového roku, ale zároveň do roku novej päťročnice a čo je najdôležitejšie — do roku 50. jubilea. V júli totiž oslávi polstoročie svojej štátnosti a k tejto významnej skutočnosti sa zároveň pridáva ďalšia — 50. výročie Mongolskej ľudovej revolučnej strany, ktoré si krajina i svetové komunistické a robotnícke hnutie pripomenie v prvý marcový deň. Cesta socialistického Mongolska — to je cesta úspechov, historických premien, pri ktorých nechýbala ani bratská pomoc Československa. S MoĽR máme dlhodobú zmluvu a priateľstve a vzájomnej spolupráci, platnej na 20 rokov. Podpísali sme ju v roku 1957. Významným spSsobom sme sa podieľali nielen na obchode republiky, ale aj na jej industrializácii a vybavení. Zasadanie churalu však nebude vravieť o celej histórii krajiny — zhodnotí sa predovšetkým vcelku krátke obdobie — uplynulý rok, posledný rok päťročnice. Bude sa hovoriť o úspechoch, pretože toto obdobie prinieslo prevažne poľnohospodárskemu Mongolsku nebývalú úrodu (320 ODD ton obilia) a najmä sa posilnil intenzívny rozvoj mongolského poľnohospodárstva. Ako vyhlásil minister poľnohospodárstva, v minulej päťročnici sa upevnila materiálno-technické základňa poľnohospodárskej výroby a pokrok sa zaznamenal v dvoch významných oblastiach: zimnom ustajnení hovädzieho dobytka a pri príprave krmovín na zimu. Pracujúci Mongolska prispievajú k obom významným výročiam zvýšenou aktivitou a mnohými záväzkami. K nim sa v internacionalistickom duchu pripájajú aj odborníci z bratských socialistických krajín. Na mítingu družby socialistických krajín to ocenil aj j. Cedembal, keď poukázal, že niektoré priemyselné kombináty na počesť významných výročí dohotovia skôr. No bilancia churalu, ktorá dáva optimizmus plánom do budúcnosti, nehovorí iba o úspechoch v poľnohospodárstve a priemysle. MoĽR zaznamenala významný pokrok aj na medzinárodnej scéne. Napríklad pred piatimi rokmi malo Mongolsko diplomatické styky s 31 krajinami — dnes sa tento počet zvýšil už na 50 a to len dokazuje rastúcu medzinárodnú autoritu ľudového Mongolska a úspech jeho politiky, ktorá sa usiluje o mier a pokrok. Vstup do jubilejného roku je teda nielen na zasadaní churalu, ale v celej krajine sprevádzaný pocitom istoty a úspechov cesty, ktorá nebola bez ťažkostí, ale ktorou treba vytrvalo kráčať, pretože vedie vpred. V tomto roku ešte neraz v Mongolsku i vo svete bude reč o tejto ceste, ojedinelom zápase zaostalej krajiny s modernosťou, zápase, o ktorého úspechu rozhodol ľud budujúci socializmus. (ti) Záverečná rezolúcia 7. kongresu MON v Havaně Novinári v mene pokroku Havana (čstk) — 7. kongres Medzinárodnej organizácie novinárov v Havaně prijal jednomyseľne záverečnú rezolúciu, v ktorej sa okrem iného hovorí: Medzinárodný vývoj od roku 1966 charakterizujú nové významné víťazstvá síl pokroku, ďalší rozvoj socialistických štátov a upevnenie socialistického systému, nové úspechy národnooslobodzovacieho hnutia, zosilnenie boja más v kapitalistických krajinách a prehĺbenie rozporov imperialistického systému. Sily imperializmu a reakcie, ktoré strácajú jednu pozíciu po druhej, pokračujú otvorene vo svojej politike agresia» a zasahovania a zosilňujú aktivitu na ideologickom fronte tak, že sa pokúšajú získať vplyv ideologickou diverziou. Práve novinárom pripadá v ideologickom stretnutí významná úloha. Vedomí si svojej úlohy rozvíjajú demokratickí novinári každým dňom intenzívnejšie boj proti reakčnej ideológii. Kongres označuje jednotu všetkých statočných novinárov, aj keď nie sú členmi MON, za rozhodujúci zdroj sily. Vyzýva všetkých statočných novinárov na celom svete, aby sa angažovali za tieto vznešené ciele. Ďalej sa rezolúcia zaoberá vývojom v rôznych častiach sveta. Kongres vyhlasuje dni od 15.. do 20. decembra za každoročný týždeň solidarity pokrokových novinárov celého sveta s hrdinským bojom vietnamského ľudu. V rezolúcii sa navrhuje, aby sa v budúcnosti 8. september, Medzinárodný deň tlače, oslavoval ako veľká medzinárodná manifestácia solidarity a boja pokrokových a -demokratických novinárov celého sveta proti imperializmu a kolonializmu. VII. kongres MON sa predvčerom skončil záverečným zasadaním. Odovzdali na ňom laureátom Medzinárodnej organizácie novinárov čestné diplomy. Je medzi nimi komentátori Pravdy Jurij Žukov, kolektív mongolského denníka Onen, skupina kubánskych novinárov a celý rad ďalších’ pokrokových žurnalistov. Do výkonného výboru MON zvolili 50 predstaviteľov novinárskych organizácií z celého sveta. Predsedom MON sa opäť stal francúzsky novinár Jean-Maurice Hermann, generálnym tajomníkom znova Jiří Kupka z ČSSR. Na návrh kubánskej delegácie účastníci kongresu si uctili pamiatku Ernesta Guevarru. Záverečný prejav predniesol člen sekretariátu ŰV K3 Kuby, minister kubánskej vlády Carlos Rafael Rodriguez. Na VII. kongrese MON sa zúčastnilo 326 delegátov a pozorovateľov, ktorí zastupovali 84 krajín. Cesty poľských predstaviteľov do socialistických krajín Zodpovedný prístup Decembrové udalosti v Poľsku vzbudili u jeho nepriateľov predčasnú radosť. Na 7. zasadaní pléna ÚV PZRS došlo k významným politickým a personálnym zmenám a dnes stojí PĽR pred ďalším plénom, ktoré pripravuje všestrannú a hlbokú analýzu príčin nedostatkov i program ich odstraňovania. Živá diskusia sa vedie v celej krajine o vnútorných problémoch štátu. Politici, noviny i verejnosť zhodne konštatujú, že týždne a mesiace, ktoré ich čakajú, nebudú ľahké. Avšak v tejto situácii slúži ako opora Poľskej ľudovej republike jej pevný internacionalistický kurz. Na túto skutočnosť upozorňujú aj návštevy popredných nových predstaviteľov strany a vlády — nového prvého tajomníka PZRS E. Gierka nového predsedu vlády P. Jarosziewicza a — v zahraničí. Séria návštev v bratských socialistických krajinách sa začala jednodenným stretnutím so sovietskymi predstaviteľmi v Moskve, poľskí predstavitelia zakrátko navštívili demokratický Berlín a v budúcich dňoch sa očakáva ich návšteva v ďalších socialistických krajinách Európy, v bratských krajinách združených v RVHP a Varšavskej zmluve. Je samozrejme významné, že v čase, takpovediac, plnej zamestnanosti doma s prípravou nových opatrení a v prípravách na januárové plénum, ktoré sa očakáva s veľkou pozornosťou a bude mať nepochybne veľký význam, je diplomatický kalendár poľských predstaviteľov taký rušný. Zahraničná politika Poľska vždy tvorila významnú časť európskej politickej scény. No až socialistické Poľsko sa začalo dejinne podieľať na premene tohto kontinentu na kontinent bezpečný. Spomeňme si na dávny Rapackého plán či na celkom čerstvú zmluvu o normalizácii medzi PĽR a Nemeckou spolkovou republikou, ktorá veľavýznamne prispela k zlepšeniu eurúpskej politickej klímy. Poľská zahraničná politika sa teda vyznačovala a vyznačuje zodpovedným prístupom tak k národným a štátnym záujmom Poliakov ako aj postojom zásadným internacionalistickým voči socialistickým krajinám a bratským komunistickým stranám. Správy pre tlač a komuniké z moskovskej a berlínskej návštevy ukazujú, že sa rokovalo o širokej palete medzinárodných problémov a že v oboch mestách došlo k úplnej jednote názorov na prerokovávané otázky. Vyjadrilo sa plné uspokojenie nad doterajším rozvojom vzťahov i presvedčenie,, že sa naďalej budú posilňovat a rozšiřovat. Tento jazyk komuniké je výrečný. Okrem iného je jedným z dôkazov zodpovedného prístupu nového poľského vedenia v medzinárodných otázkach, ku kontinuite v postupe poľskej zahraničnej politiky, ktoré doteraz priniesla za 25 rokov socialistického Poľska významné úspechy. Do tejto oblasti nepatria, pravda, iba politické otázky. Medzi už vykonané i očakávané návštevy v socialistických krajinách musíme zarátal i významné podpísanie dlhodobej obchodnej dohody medzi PLR a ZSSR spred niekoľkých dni. Slovom, porská zahraničná politika i zahraničný obchod nadväzuje v prvých dňoch nového roku 1971 na tradičné a osvedčené cesty, ktoré doteraz priniesli krajine záštitu a rozmach. Podobne možno vravieť i o tej časti poľskej zahraničnej politiky, ktorá je nasmerovaná voči krajinám inej spoločenskej sústavy. Jedným z dôkazov je práve uskutočňovaná návšteva rakúskeho ministra zahraničných veci Kirschlägera vo Varšave. Poľské aktívne úsilie o rozvoj dobrých bilaterálnych vzťahov s ostatnou Európou i aktívny prístup k celoeurúpskemu dianiu, najmä v súvislosti s iniciatívou socialistických krajín o konanie konferencie o európskej bezpečnosti, neustáva. Preto sa v dnešnej poľskej tlači i v bilanciách ku koncu roka 1970 toľko akcentoval význam a aktuálnosť poľsko-západonemeckej zmluvy o normalizácii a preto to akcentovala i poľská politika a diplomacia. To je ten druhý moment, ktorý možno na začiatku roka jasne vypozorovať zo všetkých prejavov i článkov v Poľsku. Po politickej i obchodnej stránke dovedna dávajú jasný dôkaz, že poľské úsilie o zmiernenie napätia, úsilie siedpjúce nastolenie mieru a bezpečnosti neprestáva, neustáva ani v období, keď krajina mobilizuje všetky svoje sily a rezervy na riešenie pálčivých vnútorných problémov a keď sa jednotia všetky zdravé sily národa a strany do boja veľmi intenzívneho a naliehavého za uskutočnenie bezprostredných i perspektivných cieľov na poli ekonomiky, zlepšenia životnej úrovne pracujúcich. Najzávažnejším faktorom je tu práve podpora a internacionalistické pochopenie bratských strán. Cesty predstaviteľov ukazujú vedomie poľských zodpovednosti i fakt, že k riešeniu nahromadených problémov či nedokonalo vyriešených otázok vo vnútri krajiny chce nové vedenie pristúpil v duchu svojich internacionalistických zväzkov. (1. T.) Robotnici do bolívijskej vlády? Po neúspešnom puči La Raz (čstk) — V bolívijskom hlavnom meste sa včera konala mnohotisícová manifestácia pracujúcich na podporu prezidenta Juana Josého Torresa. Jeho vláda predvčerom potlačila pravicový vojenský puč. Väčšinu účastníkov manifestácie tvorili baníci zo zoštátnených baní a ozbrojení roľnici. K manifestujúcim prehovoril prezident generál Torres. Oznámil, že sa šfbduje možnost začlenit do vlády zástupcov robotníckych organizácií. Pokus o vojenský pravicový prevrat v Bolivii viedli bývalý náčelník vojenskej akadémie plukovník Hugo Banzer a plukovník Edmundo Valencia, minister priemyslu a obchodu v predchádzajúcej bolívijskej vláde. Obaja sa zúčastnili aj aktívne na prevrate, ktorý v októbri minulého roku zvrhol prezidenta Ovanda Candiu. Plukovník Banzer sa údajne skrýva na paraguajskom veľvyslanectve a plukovníka Valenciu zatkli pri úteku v meste Cochabamba. Zatkli i ďalších 100 účastníkov včerajšieho pokusu o prevrat. Saigonská invázia do Kambodže Americké strely na VDR S a i g o n/P hnompenh (čstk) — Americké vojenské veliteľstvo v Saigoné včera oznámilo, že americké stíhacie bombardovacie lietadlo Skyhawk A-í ostreľovalo minulý piatok územie Vietnamskej demokratickej republiky v provincii Ha-Tinb. Do Kambodže prešli v noci na včera ďalšie oddiely saigonských vojsk, ktoré sa majú spojit s Lon Nolovými jednotkami a saigonskými expedičnými silami, čo prenikli na kambodžské územie už prv a pokúsiť sa získať kontrolu nad strategickou cestou č. 4. Tento spoj vedie z Phnompenhu do Kompongsomu, jediného prístavu kde môžu kotviť lode s hlbokým ponorom, a už niekoľko týždňov ho ovládajú oslobodzovacie sily, 13. januára - Práca - 3 /