Pravda, október 1949 (XXX/242-243)

1949-10-12 / No. 242

2 t» r.datel. PB^Vil — Medzimestská, spojte nás so mzdovým oddelením podnikového riaditeľstva Zelezorudých bani v Sp. Novej Vsi. — Mzdové oddelenie f Tu re­dakcia Pravdy. __ Obrátili sa na nás listom ba­níci s Nižnej Slanej, a to: Stefan Cák, Pavol Čák, Ladislav Garaj, Alexander Lenčo. Stefan Krisnák, Gejza Gelény, František Tóth, Jú­lius Renčok, Bartolomej Mózes, Alexander ôuhaj, v ktorom nás žiadali o nápravu. Menovaní ba­níci od 1. apríla lOjS nedostávajú odlučné a cestovné, hoci majú do zamestnania od bydliska 38 km. Predtým pracovali v baní v Mhm­­koch. Vysvetlite nám, ako sa sta­lo, že nedostali' odlučné a cestov­né, hoci vedú dvojitú domá,cnosť a dochádzajú do zamestnania až ä 38 km vzdialenosti. — Odlučné a cestovné vypláca Űrad ochrany práce. Menovaní baníci majú nárok na odlučné i cestovné. Pošlite nám ich list a my zistíme, kde sa stala chyba, napravíme ju a dáme vám urých­lene písomnú odpoveď. Výkupné ceny obilia sa nemenia Praha (úc) — Najvyšší úrad ce­nový vyhláškou z 29. septembra t. r. na novo upravil predajné ceny obi­lia k mlynskému a priemyselnému spracovaniu. Podľa zistení a hláse­ní zameôujú roľníci novovy hlásené predajné ceny za ceny výkupné a mýlne sa domnievajú, že s platnos­ťou 1. októbra t. r. sú výkupné ce­ny raže snížené a ceny pšenice zvý­šené. Toto mýlne vysvetlenie je prí­činou rozladenia, neľúbosti a ne­priaznivej kritiky tohto opatrenia. Upozorňujeme preto našich roľní­kov, že výkupné ceny, za ktoré do­dávajú obilie do družstiev, sa neme­nia pre celú úrodu z roku 1949 a zostávajú na rovnakej výške po celé výkupné obdobie. Ceny novostanove­­né Najvyšším cenovým úradom tý­kajú sa iba obilia, ktoré družstvá predávajú mlynom alebo priemyšel­­ným závodom a nemajú teda nič spoločného s cenami, ktoré sú sta­­noílP^pre Výkup od roľníkov. Vracajú Juhoslovanské vyznamenania Praha (ČTK). — Dodnes dali k depozícii ústrednému sekretariátu SBS na dôkaz protestu proti zrad­covskej politike Ti ta a jeho kamari­­ly vyznamenania títo členovia sva­zu: mjr. juhoslovanskej armády a poslanec chorvatského snemu J. Vojáček, rad partizánskej hviezdy II. stupňa,* rad bratstva a iednoty II. stupňa, rad uspomeniel z roku 1941, ktorým dekorovali všetkých zakladateľov a organizátorov parti­zánskych oddielov v Juhoslávií, šlqpt. Jozef Hýbl-Brodecký, rad bratstva a jednoty II. stupňa, Rudolf Procház­ka vyznamenanie za zásluhy ÍL stupňa. Tento napísal i list. v kto­rom vyjadruje presvedčenie, že drvi­vá prevaha všetkých členov SBS vráti vyznamenania z rúk zapre­dancov imperializmu a zradcov so­cializmu. P. Ossendorf vracia rad partizánskej hviezdy U. stupňa. Záväzky k II. všeodborovému s.jazdu už splnili Bratislava — Slovenské bavlnář­ské závody, n. p. v Senici nad Myja­vou splnily 1. októbra t. r. svoj zá­väzok k II. všeodborovému sjazdu. Zvýšily produkciu o 59.501 metrov a získaly vyše poldruha milióna Kčs. Překročily záväzok o 143.509 Kčs. Celkove splnily plán na 109%. I zamestnanci justičnej a právnej služby v Senici splnili svoj záväzok. Odpracovali 600 pracovných hodín v hodnote 4.800 Kčs. Prídel papriky v októbri V 55. (októbrovom) zásobovacom období vydajú distributéri všetkým obyvateľom 25 g mletej papriky na zvláštny ústrižok 1,D — 8, 1/S — 8, l 'M — 8, 1/V — 8 lístkov na cukor a rozličné potraviny 1/D, l'S, 1/M a 1/V. Papriku treba odobrať do 31. októbra 1949 po tomto termíne stráca spotrebiteľ na ňu nárok. Delegácia, z Jihlavského kraja v Nitrianskom kraji Zástupcovia Závodov, ČSM, ľudo­­vejvej správy a roľníkov z Jihlav­ského kraji boli po tri dni hosťami Nitrianskeho kraja. Táto návšteva znamená ďalšie upevnenie priateľstva dvoch bratských národ'v a utvára Ši­roké pole spolupráce na úsekoch kul­túry, hospodárstva a telovýchovy. r PBAVDA Palci zlepšovať výrobu pre vývoz Zahraničný obchod v septembri aktívny (úr) Praha. — V septembri doviezla ČSR tovar za 2.983 miliónov Kčs a vývoz ▼ tom istom čase mal hodnotu 3.144 miliónov Kčs. Československá obchodná bilancia za september je teda aktívna sumou 161 miliónov Kčs. Tohto aktíva sa dosiahlo zvýšením vývozu, ktorý v srovnaní s augustom stúpol o 560 miliónov Kčs. Zvýšenie vývozu presahuje obvyklý sezónny ob­chod, ku ktorému v jesenných mesia­coch dochádza. Ukázalo sa, že devalvá­cia západných mien sa čs, hospodárstva nedotkla, Naopak, zatiaľ čo zahraničný obchod kapitalistických krajín sa ocitol v zmätku, zvvši! sa podstatne objem čs. vývozu a dosiahlo sa aktívnej obchodnej bilancie, pričom hodnota koruny zostala úplne pevná. V celom období od začiatku tohto ro­ku vyviezli sme tovar za 28.932 milió­nov Kčs, t. j. o 11% viac ako v tom istom období minulého roku. Dovoz su­rovín v tom istom čase mal hodnotu 16.406 miliónov Kčs, t. j. o lóVo viac ako vlani. Ak má však čs. zahraničný obchod splniť do konca roka úlohu, stanovenú pred niekoľkými týždňami ministrom Dr. Grego om, dosiahnuť aktívnu ob­chodnú bilanciu pri zvýšenom lovoze, musí v hudúcich mesiacoch vývoz ďalej stúpať, aby sa nahradil sezónny pokles v letných mesiacoch. Preto nie je možné považovať ani zvýšený vyvoz v septembri za dostatoč­ný. Treba, využiť plne kladných výsled­kov porád, na ktorých začiatkom sep­tembra v niekoľko sto najdôležitejších závodoch prediskutovali zlepšenie vyro bv pre vývoz. Usnesenia, ku ktorým na týchto po­radách. došlo.^^l^i^hvť pfcsng dodržia­vané a ďalšou plynulou spoluprácou vý­robných závodov i výsadných spoloč­ností zabezpečené presné dodržiavanie dodacích lehôt i ďalší vzostup kvalitv vývozného tovaru. Spoločnosť pre zabra, ničnv obchod muria notom vyvinúť väč­šiu aktivitu ako dosiaľ. IRQ v Trávnici príkladom Ako vypracovat vzorný finančný plán (in) Bratislava. — Tohoročná jesenné práce majú v mnohých našich obciach odlišný charakter ako v predošlých rokoch. Tam, kde si roľníci založili jednotné roľnícke družstvá, robia väčšinou jesenné práce podľa vopred vypracovaného plánu. No neuspokojujú sa iba s organizačným plánom. Aby sa vyhli prípadným nedorozumeniam a aby čo najviac zdokonalili svoje podujatia, doplňujú si pra­covné plány tiež plánom finančným, v ktorom presne vyčíslujú každú prácu. Takto si podložilo svoje jesenné práce aj JRD y Trávnici (býv. Fiš) v okrese Vráble. Ako oznámil predseda JRD Štefan Skacan povereníkovi pôdohospodárstva Dr. Falťanovi za jeho nedeľnej návštevy v Trávnici, tamojší roľníci en si vedomí výhod, ktoré im poskvtuje ľudovodemo­kratická republika. Založili si preto JRD, aby mohli rozumne u'žívať vvhod a uľahčiť si svoju ťažkú prácu. V ich práci sa už veľmi dobre osvedčilo heslo, že Čo jednému nejde, všetkým to ide ľahko. Dnešné JRD v Trávnici vlastní, ako pripomenul, 3 traktory, dve vlečky, jednu mláťačku, jeden lis na slamu, je­den elevátor, jeden vylúšťovač ďateli­­nv, dve kosačky, jeden pohrabovač, je­den čistiaci stroj, päť -pluhov a jeden šrotovník. Členovia JRD v plnej miere využívajú výhod strojovej pomoci. Obrat JRD činí mesačne okolo 60.000 Kčs. Chcú v budúcnosti ešte viac pomáhať roľníkom v ich práci, a preto DO BUDÚCNOSTI PLÁNUJÚ: 1. adaptáciu a prestavbu budovy garáží JRD a výstavbu drôtenej ohrady okolo garáží; 2. prestavbu a úpravu vyhliad­nutej budovy na veľkovýkrmňu 100 ku­sov ošípaných a 20 prasnic; 3. doplne­nie strojového parku jednou mláťačkou, samoviazačom, 24-radovou kompletnou sejačkou za traktor, pílkou s elektric­kým motorom, vvbavenou 100 m káb­lom a jedným kladivkovým šrotovní­kom; 4. výstavbu elektrickej práčovne, 5. zakúpenie výkonného elektrického motoru na čerpanie vodv pre výkrmňu ošípaných a pre iné účely; 6. výstavba hydinárskej fari^v na pozemku veľkom 2 ha; 7. čo najrýchlejšie zavedenie elektrického prúdu do obce; 8. prevza­tie novostavby mlyna, jeho dostavbu a zariadenie strojmi, ako aj zavedením elektrického prúdu. AKO KALKULOVALI Pri vypracovávaní svojho finančného plánu, na ktorom im účinne pomáhali správca štátnych majetkov v Tehle Ka­rel Košťál, účtovník Štátnej strojovej stanice Vojtech Menhart a zástupca KNV v Nitre, vychádzali z potrieb vše­tkých svojich členov a tiež nečlenov JRD. U každého člena zistili celkovú výmeru pôdy, ktorú treba tejto jesene obrobiť, pričom si všímali, koľko ktorý potreboval či potrebuje vykonať pod­mietky. koľko prípravv k sejbe a koľko sejby, vyorávanie zemiakov, hlbokej or­by a prípadne iných prác. Osobitne pri­tom zisťovali, koľko z tejto pôdy obro­bia stroje a koľko vlastné poťahy. Tak napr. u Veronikv Potočnej, ktorá má 7.6 k. j. ornej pôdy, vykonali traktorom 3 k. j. podmietkv, 2 k. j. prípravy k sejbe i sejbv tak isto traktorom, 2 k. j. hlbokej orby traktorom a 0.6 k. j. hlbokej orby poťahom. Na rôzne iné práce potrebuje 4 hodiny traktorovej práce. U Jána Mudráka, ktorý má 6 k. j j. ornej pôdy, treba na podmietku 2 k. ! j. poťah, na prípravu 2 k. j. k sejbe traktor, to isté aj na sejbu a na hlbokú j orbu 1.4 k. j. poťah. Takto podrobne si zistili potrebu traktorovej a poťahovej j pomoci u všetkých členov. Zistili, že majú obrobiť v jeseni spolu 517.1 k. j. ornej pôdy, z toho 75.9 k. j. podmietkv traktorom, 133.6 k. j. poťahom, 72.8 k. j. prípravy k sejbe traktorom, 75 k. j. poťahom, 146.1 k. j. sejbv poťahom, na 0.40 k. j. worať zemiaky, hlbokú orbu vykonať traktorom na 99.5 k. j. a poťahom 83.5 k. j. Na rôzne iné práce budú potrebovať 195 hodín traktorovej pomoci. Hneď za tým si vyčíslili, v akom čase ktorú prácu vykonajú. Tak na podmiet­ku potrebovali 98 hodín traktorovej práce a 860 hodín práce poťahovej, čo u traktora pri desaťhodinovej dennej | •práci reprezentuje 9.8 dní, u poťahov j 86 dní. Podobne si spravili časový roz- j vrh aj na ostatné práce. V ďalšom si i zasa vyčíslili, koľko objednávok už majú doteraz na ktorú prácu. Zatiaľ majú objednávky na 203 hodín traktorovej práce pri hlbokej orbe a 200 hodín fur­­manok. Na ostatné práce ešte stále pri­jímajú objednávky. JLUZBY NEČLENOM DRUŽSTVA V ďalšom si vyčíslili družstevníci v Trávnici, koľko prác môžu vykonať pre nečlenov družstva. Zistili, že im môžu vykonať hlbokú orbu na 90 k. j., čo reprezentuje pri poplatku 344 Kčs spolu 30.960 Kčs a za 2.030 Kčs vvko­­najú im pomocné" práce. Okrem toho "vykonajú nečlenom JRD odvoz, repre­zentujúci 200 hodín po 250 Kčs, čo je 50.000 Kčs, spolu s pomocnými prácami 52.500 Kčs. Týmito službami nečlenom JRD získa družstvo 85.490 Kčs. VYSOKO AKTÍVNE JRD Pri celkovej rekapitulácii prác a príj­mov zistili, že vykonajú: pre členov JRD poľné práce poťahom na 276.2 k. j., traktorom na 247.3 k. j. — pre ne­členov JRD 40 k. j. Pri celkovom zúč­tovaní im vyšiel celkový príjem 368.082 Kčs a celkový výdavok za pomocné práce, poťahy, plat traktoristov a po­honné hmoty 164.557.50 Kčs. Zostáva im teda čistý príjem 203.524.50 Kčs. Napokon si rozvrhli aj časový plán jednotlivých prác. Podmietku vykonali od 20. VIII. do 10. IX., prípravu na seibu od 11. septembra do 20. októbra, sejbu od 11. septembra do 21. októbra, hlbokú orbu skončia 31. októbra a ob­jednané iné práce do 10. decembra t. r. vo Ako vidno, členovia JRD v Trávnici svojom pláne pamätali na všetkv podrobnosti. Nie div, že majú nádej na taký slušný zisk, ktorý použijú na ďal­šie zveľadenie svojho družstva, aby v budúcnosti mohli si ešte viac uľahčiť svoju prácu a zabezpečiť si vyššie vý- Úprava názvu Povereníctva pčiďoftosnodárstva Zákonná anonymita vkladov (elo) Praha. — Na prvých jesenných schôdzkach schválily parlamentné výbory okrem významných cirkevných osnov tiež niekoľko nových vládnych návrhov zákona, medzinárodných dohôd a úmluv. Zahraničný výbor po referáte zpravo­­dajcu prijal schvaľovacie usnesenie, ktorým Národné shromážděni© súhlasí s dohodou o železničnej preprave cestu­júcich a batožiny v priamom medziná­rodnom styku. Na návrh spravodajcu s. Čaploviča prijal zahraničný výbor usne­senie, ktorým sa schvaľuje dohoda o do­časnej úprave hospodárskych stvkov medzi ČSR a repuhlikou Maďarskou. Ústavnoprávnemu výboru zreferoval spravodajca s. Dr. Popaďák o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení názov Povereníctva pôdohospodárstva a po­zemkovej reformy. Podľa prvého para grafu osnovy názov Povereníctva pôdo­hospodárstva a pozemkovej reformy znie: Povereníctvo pôdohospodárstva. Členovia výboru schválili potom vládnu osnovu o zrušení donucovacích pracov­ní a policajného dozoru. Na schôdzke rozpočtového výboru schválili s niektorými zmenami vládny návrh zákona o cestovných a sťahova­cích náhradách. Osnova presne určuje náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pri služobných a pracovných cestách, prechodnom pridelení, pri pri­jatí a preložení na iné pracovné miesto a pri určení nového pôsobiŠl’a. Rozpoč­tový výbor schválil napokon osnovu zá­kona o vkladných knižkách, ktorá usta­noveniami o právnej povahe vkladnej knižky plne rešpektuje a zaručuje ano­nymitu všetkých vkladov. Za miliónovú organizáciu ČSN Do sjazdu ČSN získajú v Českých krajinách 280.000 a na Slovensku 150.000 nových Členov (ZAS) Praha — CSM dostal od prezidenta Republiky Kl. Gottwalda veľkú úlohu — získať do svojich ra­dov jeden milión príslušníkov. ČSM sa podujíma tejto vznešenej úlohy radom akcií, ktorými chce populari­zovať svoju prácu v čs. verejnosti. Do svojho sjazdu v roku 1950 chce rozvinúť nábor nielen vo všeobecnos­ti, ale osobitne, v jednotlivých úse­koch českej i slovenskej mládeže. Vidiecku mládež chce získať pre prestavbu dediny, robotnícku mládež pre zvýšenú účasť na údemíckom hnuti a socialistickom súťažení, škol­skú mládež pre zvýšenie svojej štu­dijnej práce a zlepšenie svojho vše­obecného prospechu. Čo znamená získať do sjazdu ČSM 1950 jeden milión mladých ľudí? Sväz má dnes 670.000 registrovaných členov. Počíta však s tým, že bude treba získať asi o 100.000 mladých viac. ako je rozdiel medzi dnešným a plánovaným stavom. V budúcom roku sa vymenia staré legitimácie ČSM a pritom sa akiste ukáže, že v jeho radoch nastal úbytok z ve­kových, poťažne administratívnych príčin. Sväz chce získať v krajoch českých 280.000 a na Slovensku 150.000 nových členov. Ak si uváži­me, že v ČSR máme 2,300.000 mla­dých ľudí, jeden milión bude ešte stále 43% čs. mládeže. Na dedine naučí ČSM 10.000 mla­dých ľudí viesť traktory. Zakladanie ďalších vzorných statkov mládeže bude tiež vhodným podnetom k pre­hĺbeniu a zlepšeniu práce sväzu. Na školách sa postará sväz. aby lepší žiaci pomáhali slabším. Bude nabá­dať žiakov k zvýšeniu sberu odpad­kových surovin, k výsadbe stromov. Pristúpi sa tiež k vyškoleniu 35.000 funkcionárov v nových ústredných polročných, v štyroch 6-týždňových a v 19 krajských školách. Okrem to­ho založí 40.000 krúžkov, v ktorých ČSM chce rozvinúť svoju činnosť na plné obrátky. Novinkou bude v čes­kých krajoch Fučíkov odznak pre tých, ktor! prečítajú istý počet po­litických, beletristických a vedec­kých kníh. Na Slovensku to bude pravdepodobne Jilemnického odznak. V Bratislave sa sišiel na treťom za­sadnutí Slovensky ústredný výbor ČSM. Predseda SÚV ČSM poši. Ernest Sýkora zaoberal sa otázkami zvládnutia budo­vateľských akcií Československého svä­zu mládeže a zdôrazni! najmä význam prác žatevných brigád, ktorých sa zú­častnilo 2569 brigádnikov. Tieto práce zhodnotil aj ÚV KSS svojím listom Odpoveďou na tento list bude prebera­nie ďalších záväzkov mládeže. Zmienil sa aj o stavbe Trate družby so Soviet­skym sväzom. kde pra čuje 2112 brigád­nikov. ktorí presunuli 72.201 m® zemin. Čo sa týka akcie „Za miliónovú orga­­jpizáciu mládeže“, pripadá Slovensku získať do ČSM 150.000 nových členov do sjazdu ČSM. V diskusii rozobrali účastníci kriticky prácu v ČSM a na­vrhli rad podnetných opatrení. 12. októbra 1949 5000 vzorných knižníc II. sjazdu ROH Závodné knižnice a knižnice »Jo­žiek ROH chystajú k II. všeodboro­vému sjazdu prehliadku svojej pra­ce na úseku socialistického uvedo­movania. Splnenie tejto úlohy vy­žaduje zásobu vybranej najlepšej li­teratúry. Pomocou jednotného fon­du pracujúcich sú skupinám ROH zasielané základné súbory kníh pre nové knižnice a doplňujúce súbory pre knižn'ce už založené. Súčasne prebehne akcia vyraďovania zasta­­ralej a brakovej literatúry, aby plá­novaný počet 5000 závodných kn:ž­­níc k II. všeodborovému sjazdu mal opravdu hodnotné knižné zásluhy. Slovenskí odborári získajú do Sväzu priateľov SSSŔ 250.000 členov (ZAS) Do akc’e Dni čs.-sovietske­­ho priateľstva zapája sa ROH s hes­lom: .,Co odborár — to priateľ So­vietskeho sväzu' V rámci Dní čs.-sovietskeho pria­teľstva sa slovenskí odborári ravia­zali získať do Sväzu priateľov SSSR 250.000 členov. Tomuto záväzku pri­kladajú veľkú dôležitosť a preto ho zaradili do rámca organizačných prí­prav II. váeodborového sjazdu. Jeho splnenie bude úprimným darora slo­venských odborárov k 70 narodeni­nám veľkého vodcu všetkých pracujú­cich generalissima Stalina a národem bratského SSSR, ktoré stoja na če­le mierového frontu a sú bezpečnou zárukou pokrjného rozvoja našich národov na ceste k socializmu. Záväzky CSM v Drevoimhistrii Závodná skupina CSM v bansko­bystrickej Drevoindustrii pri príleži­tosti otvorenia akcie „Za miliónovú organizáciu mládeže" a pri prflež-t - sti prevzatia záväzkov k II. všeodbo­rovému sjazdu mala závodný aktív. V rámci záväzkov jednotlivé robot­­níčkv sa vyzvaly medzi sebou na sú­ťaž a súčasne vyzvú vedúceho odde­lenia, abv sa počas súťaže staral čo najviac o stroje. Členovia ČSM sa zaviazali; chodiť do práce bez vvmeš­­kania zlepšiť prácu a starať sa o zvýšenie sprluprace so ZO KSS a ZS ROH, ako a i s vedením závodu. Zaviazali sa tiež nacvičovať dve di­vadelné hry a v rámci týždňa sloven­skej knihv rozpredať medzi zamest­nancami 200 kníh Sväzáci sa zavia­zali získať do ČSM nových členov. Vyložia o jeden vagón viac ako dosiaľ Bratislava — Nádvorná čata sprá­vy zásobárne ČSD v Trnave sa tiež zapája do akcie darov k II. yše'dbo­­rovému sjazdu a zaväzuje sa, že 6 ľudí vyloží a náloži denne o jeden vagón materiálu viac ako dosiaľ. Týmto sa do sjazdu ušetrí 163.000 Kčs. K záväzkom sa pridali i zamest­nanci opravovne inventára, ktorí omurujú bez výpomoci vo vlastnej re­žii sklady inventára a ušetra 50.000 Kčs. DOKONČENIE ŰVODNtKA viac ako doterajšie letné mesiace — všetkým JRD zvýšenú pozornosť ce­lej strany, všetkých orgánov ľudovej správy i masových organizácií. Tre­ba predovšetkým vybudovať dokona­lú sieť pracovitých a skúsených in­štruktorov pre každé JRI>, ktorí po­znajú problematiku našej dediny i mentalitu nášho roľníka. Slušime sa postarať, aby myšlienka patronátov nad JRD dostala svoju pravú podo­bu, aby každý patronát znamenal nie formalitu, ale faktickú pomoc poli­tickú, organizačnú a kde je to možné aj hmotnú vo forme pracovných bri­gád a pod. Treba sa pričiniť o nai­­nžšlu spoluprácu medzi JRD a štát­nymi majetkami a štátnymi strojo­vými stanicami. Tu len tak prfklad­­mo uvedieme, ako prospelo napr. JRD v Trávnici na južnom Sloven­sku, že mu pracovníci SM a SSS pri­šli na pomoc pri vypracováni finanč­ného plánu pre jesenné práce. A ta­káto spolupráca (e dnes možná vša­de. — Z ďalších úloh spomenieme aspoň letmo: účinnejšiu spoluprácu JSSR ori budovaní a rozvtlanf čin­nosti JRD, mnsoveišhi účasť roľnfe­­kveh žien v práci JRD, väčšiu Inicia­tivu mládeže (ČSM) anapokon nobo­­tovejšln pomoc samotného družstev­ného aparátu. Doterajšie skúsenosti presvedčujú, že mvšllenka JRD je na našej dedine na víťaznom postime. Bez nanneova­­nla, bez hrozieb a diktátu, ako o tom blúznili zarytí nepriatelia a vykoris­ťovatelia našich roľníkov. Kto chce. Ide do družstva, kto nechce, nie. No už vidno, že kto Ide, Iha získal, a kto nie, len strácal a bude strácať stálo viac. Preto rady členov JRD stále rastú a budú rásť ešte rýehleišie. To tém viac prikazuje, aby družstvá boly v stálej pozornosti celého pra­cujúceho ľudu, aby sa práve cez JRD ešte viac upevňoval sväzok robetníe­­kel triedy s drobným a stredným roľníctvom, aby sa do vedenia druž­stiev dostalo všetko najlepšie, naj­­statočnejšle a najpokrokovejšie, čo na našich dedinách je.

Next