Pravda, január 1968 (XLIX/1-30)

1968-01-14 / No. 13

Nedeľa 14. januára 1968 NÁVŠTEVA U PREDSEDU VLÁDY Praha (ČTK) — Predseda vlády Jozef Lenárt prijal včera predpo­ludním podpredsedu Rady minis­trov Bulharskej ľudovej republiky a predsedu bulharskej časti čes­­koslovensko-bulharského výboru pre hospodársku spoluprácu Lače­­zara Avramova a bulharského veľ­vyslanca v ČSSR Stajko Nedelčeva. Na prijatí sa zúčastnil aj podpred­seda vlády a minister ťažkého priemyslu Ing. Josef Krejčí. ROZLÚČKA S L LAHOLOM Bratislava (ČTK) — Česko­slovenský film v Bratislave, Čes­koslovenská televízia a Sväz slo­venských spisovateľov oznamujú, že smútočný akt rozlúčky so zo­snulým dramatikom, spisovateľom a filmovým režisérom Leopoldom Laholom bude zajtra o 13. hod. v Bratislave vo filmových atelié­roch na Kolibe. Po rozlúčke sa pohrebný sprievod odoberie na cintorín do Slávičieho údolia, kde budú uložené telesné pozostatky zomrelého. DUBNO REKAPITULUJE Praha (ČTK) — Podpredseda ČSAV akademik Jaroslav Kožešník odcestoval do SSSR, kde sa zúčast­ní ako vedúci čs. delegácie na za­sadaní splnomocnených zástupcov vlád členských krajín Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dub­ne pri Moskve. AUTÁ Z NDR Praha (ČTK) — Dohodu o vzá­jomných dodávkach osobných a nákladných áut medzi ČSSR a NDR v roku 1968 podpísali v Prahe predstavitelia podniku zahraničné­ho obchodu Motokov a podniku Transportmachinen Berlin. Na čs. trh príde 3800 wartburgov, 2300 trabantov a 1800 nákladných áut Robur. Československo naproti to­mu dodá do NDR 600 osobných áut Škoda Octavia Combi a 30 cis­ternových áut typu CN 22. Ohra­ná hodnota kontraktu dosahuje 190 miliónov Kčs. RADIÁLNE OBUTIE EMBÉČKY Gottwaldov (ČTK) — Prvé zásielky radiálnych pneumatík pre vozy Škoda MB rozosiela v týchto dňoch predajná organizácia čs. gumárenského priemyslu Barum do obchodov. Radiálne pneumati­ky — novinka vyrábaná v n. p. Rudý říjen podľa zakúpenej licen­cie a na strojoch firmy Pirelli — majú takmer dvojnásobnú život­nosť a výborné jazdné vlastnosti, hlavne v zákrutách. Naznačili to skúšky. Tohto roku vyrobí gott­­waldcvský Rudý říjen 40 000 tých­to gúm. DRÁMA V RUŠNI Praha (ČTK) — Podľa informá­cií Ministerstva dopravy vznietila sa v piatok o 5.20 hod. pred Rado­­tínom v kabíne lokomotívy osob­ného vlaku č. 880, ktorý išiel z Plzne do Prahy, čistiaca vlna na­siaknutá olejom. Od nej po zahria­tí explodovala opodiaľ stojaca kan­va s olejom. Tekutina zasiahla aj rušňovodiča, ktorému sa podarilo zastaviť stroj len za cenu ťažkých popálenín. Požiar sa postupne roz­šíril na celý priestor kabíny i ten­der s uhlím. Pomocník sa najprv bezvýsledne pokúšal hasiť oheň vodou z injektora zvonku. Zlikvi­dovať sa ho podarilo až o 6. hod. ráno za prispenia osádky proti­idúceho vlaku a požiarnikov z Ra­­dotína. Ťažko popálený 44-ročný rušňovodič ČSD Zdeněk M. leží na pobočke kliniky plastickej chirur­gie v Prahe. DNES V KÁHIRE? Praha (rá) — Cestovateľ F. A. Elstner, ktorý bol poradcom pri prípravách na dlhodobú cestu čs. študentskej expedície do Lamba­­réné dostal prvú, i keď zatiaľ kusú zprávu o jej doterajšej púti: Za pobytu v Juhoslávii sa výprava dostala do snehových búrok. I keď bol prístav Rjeka niekoľko dní od­rezaný ed sveta, nalodila sa na loď Zagreb. Dnes expedíciu očaká­vajú v Káhire. Zamrznutú Európu tu vystrieda predsa len prijateľ­nejšia klíma so 17 stupňami nad nulou. Doterajší priebeh cesty ex­pedície bol vcelku plynulý, všetci jej členovia sú v poriadku. ROZSUDOK V MOSKVE Moskva (ČTK) — Agentúra TASS s odvolaním sa na sobotňaj­ší večerník Večernaja Moskva oznamuje, že na moskovskom mestskom súde sa v dňoch 8.—12. januára konal .proces s obžalova­nými A. Ginzburgom, J. Galansko­­vovom, A. Dobrovolským a V. Laš­­kovovou. Obžalovaných obvinili podľa 70. článku trestného zákona Ruskej federácie. Na základe vý­povedí svedkov a obžalovaných, ako aj vecných dôkazov súd zis­til, že sa obžalovaní previnili tým, že nadviazali zločinné kontakty so zahraničnou protisovietskou orga­nizáciou. Súd odsúdil J. GaJansko­­vova na sedem rokov straty slo­body, A. Ginzburga na päť rokov, A. Dobrovolskéhn na dva raky a V. Laškovovú na jeden rok. i 40 halierov Ročník XLIX. ® Číslo 13 A* Bieiberga nebudú vyrušovat Kapské Mesto (ČTK) — „Philip Blaiberg Je dnes ráno trocha unave­ný; spôsobilo to však to, že sme ho každú štvrť hodinu vyrušovali, aby sme mu zmerali tlak, teplotu a pulz,“ povedal včera na pravidelnej tlačovej konferencii v nemocnici Groote Schuur profesor Christian Barnard. „Rozhodli sme sa preto nechať ho te­raz vždy dve až štyri hodiny nepretr­­žito spät.“ Podľa Barnarda má Blaiberg v hrd­le ešte „jedno alebo ' dve miesta“ svedčiace o prítomnosti vírusovej in­fekció, ktorá však celkove ustupuje. Dr. Blaiberg dostáva injekcie gamma­­globulinu. Profesor Christian Barnard povedal, že sa hodlá so svojou skupinou ve­novať v budúcnosti hlavne výskumu. Bude študovať predovšetkým metódy' prispôsobenia tkaninových buniek, po­užitie antilymphocltlckého séra transplantácie pečene. Tu sa chce sú­a strediť najmä na možnosť transplan­tácie pečene ošípaných do ľudského tela. Profesor Barnard ďalej uviedol, že názory lekárov na príčinu smrti pr­vého človeka s transplantovaným srd­com Louisa Washkanského sa roz­chádzajú. Mikroskopické skúmanie Washkanského tkaniva pri pitve, uká­zalo určité zmeny na srdci. Niektorí lekári si to vysvetľujú ako dôkaz od­mietavej reakcie. Iní usudzujú, že zmeny sú normálnym výsledkom toho, ž'. Washkanskému chýbali dva dni pred smrťou dve tretiny potrebného kyslíka, čo bolo vyvolané zápalom pľúc. Profesor Barnard, ktorý taktiež podporuje tento názor, však dodal, že sa možno mýlia, „pretože v tejto záležitosti nemôže byť nikto exper­tom“. Povedal, že časť srdcového tka­niva pošlú ešte do zahraničia na dô­kladnejšie preskúmanie. Stanford (Kalifornia) — 54-roč­­ný Mike Kasperak, ktorý žije od 6. ja­nuára s transplantovaným srdcom, je podľa lekárskeho bulletinu stanford­­skej univerzity v čiastočnom bezve­domí. Tento kritický stav vyvolalo nad­merné množstvo bilirubinu v krvi. ^ ZIMA V MESTE Foto O. Brezina PACIENT UNAVENÝ Z NEUSTÁLEHO VYŠETROVANIA ZAČALA SA VÝROBA V NOVOM Ložiská z Bytčice Žilina (Od nášho redaktora) — V Bytčici včera slávnostne otvorili závod na výrobu ložísk. Do análov trustu kronikár napíše priam neuveriteľné skutky: stavbári Váhostavu za rok vyprodukovali prá­ce v hodnote 13 miliónov, strojári tu postavili výrobnú linku na ložiská tynorozmerov 6304 a 6205, montujú ich do elektromotorov, motocyklov, ba ajido áut. Už sa im podarilo vyrobiť 16 000 kvalitných vnútorných krúžkov na ložiská, pri príležitostí 20. výročia ZÁVODE Februára chcú dať podniku už prvé kompletizované ložiská. Vo februári bude hodnota ich výrobkov 1200 000 korún, v marci plánujú výrobu za takmer 2 milióny, do konca roka za 18 miliónov. Je to produkcia, rovnajú­ca sa dvojtretinovej hodnote celej in­vestície, a len jednomesačná výroba splatí pomerne vysoké cieľové pré­mie, ktoré dostali stavbári a ich vlast­né strojárske kolektívy. Včera zároveň položili základný kameň pre druhú etapu výstavby, kto­rú začnú v najbližších týždňoch. Prie­strannú halu postavia pracujúci Vá­hostavu opäť v rekordnom čase — za rok. Bude v nej pracovať prvá auto­matizovaná linka na výrobu ložísk ČSSR, dovezená z Japonska. Ročne na nej vyrobia 12 miliónov ložísk naj­vyššej kvality. —mr— ZÁPADOSLOVENSKÝ KRAJ POD ZÁVEJMI ZIMA UKÁZALA ZUBY Bratislava (Od našich redaktorov + ČTK) — Vietor, ktorý sa strhol ešte v piatok večer v Západoslovenskom kraji, spôsobil množ­stvo kalamít. Okolo polnoci dosahovali jeho nárazy až 88 km/hod., k ránu o niečo zoslabol, ale včera napoludnie nárazy zase dosaho­vali 87 km/hod. Keďže v Západoslovenskom kraji napadlo v predchá­dzajúcich dňoch až do 35 cm snehu, vietor vytváral miestami až troj­metrové záveje. Najhoršia situácia bola v okrese Tr­nava a Bratíslava-vidiek, zlá bola aj v okrese Galanta. V okresoch Trenčín, Nitra a Levice vietor navršoval men­šie záveje, ale vzápätí ich z ciest prenášal do polí, takže cesty v týchto okresoch boli a sú zjazdné. Opine zaviata je hlavná tepna na Považie v úseku Trnava—Piešťany. Nezjazdné sú aj cesty Senec—Lúčny Dvor (na Nitru), Pata až po hranice okresu Nitra, Kaplná—Trnava a Modra—Tr­nava, najmä pri Ružindole. ■ Mlieko v snehu Mnohé cisternové vozidlá s večer­ným zvozom mlieka (z piatku na so­botu) neprišli do Mliekarenských zá­vodov v Bratislave. Preto a] zásobo­vanie týmto produktom bolo v kraji zlé. Keďže v okrese Trnava nie je predpoklad, že zaviate cesty skoro uvoľnia, povolili poľnohospodárskym závodom predaj mlieka priamo spo­trebiteľom. Ešte včera napoludnie zo siedmich zaviatych cisternových vozi­diel nevedeli nič o šiestich posád­kach (jedna posádka sa prihlásila telefonicky z Vysokej, Bratislava-vi­­diek). Na včerajší večerný zvoz, na každú linku, poslali dvojnásobný po­čet vozidiel. Ťažkosti mal aj Dopravný podnik mesta Bratislavy. Najhoršiu situáciu mali s prepravou do Vajnor, Dúbrav­ky a I.amača, ale hlavne do Vlčieho hrdla. Tam premávali len obchôdzkou cez Prievoz. Na všetkých troch mies­tach pracovali grédre, ale za 15 mi­nút vietor na vyčistenej ceste navŕšil znova metrové záveje. Do Vlčieho hrdla včera až do 10. hodiny predpo­ludním bola cesta zaviata do úrovne polí. B Letiská prijímajú Na bratislavskom letisku sa tiež vy­tvárajú záveje, ktoré neustále odstra­ňujú mechanizmami, takže lietadlá štartujú 1 pristávajú bez meškania. Dokonca im neprekáža ani silný vie­tor, lebo v Bratislave fúka v smere dráhy, teda bez bočných nárazov. Prijímajú všetky československé letis­ká. -ap- B Osem zaviatych vlakov Ako nás informoval námestník ná­čelníka Správy východnej dráhy Ján Urda, v noci z 12. na 13. januára vznikla ťažká situácia v železničnej doprave najmä v oblasti Západoslo­venského kraja, na tratiach Bratisla­va—Leopoldov—Nové Zámky—Zlaté Moravce, Nové Zámky—Štúrovo, Tesá­ra—Vráble, kde zavialo vlak až po strechu. Najhoršia situácia však bola v Cíferi, kde ostal stáť rýchlik. 303 Košice—Bratislava a vlak č. 313, kto­rý rozváža noviny. Vojaci, ktorí išli na pomoc autami, uviazli na ceste. Na pomoc Citeru nasadili všetku do-stupnú techniku. Zo Spišskej Novej Vsi poslali snehomet. Vlak včera po­poludní uvoľnili. Aj uzol Česká Tŕ©r­­bová bol zaviaty. V priebehu včerajš­ka uviazlo 8 osobných vlakov a rýcb; likov. Podľa poslednej zprávy sa všetky zaviate vlaky podarilo počas včeraj­šieho popoludnia vyprostit. -jl- B SOS z Trnavy V dôsledku snehovej kalamity mu­sel včera predpoludním Okresný ná­rodný výbor v Trnave vyhlásiť pra­covnú pohotovosť všetkých občanov. Ak sa situácia na cestách v nasle­dujúcich hodinách nezlepší, zmení sa toto rozhodnutie na pracovnú povin­nosť. V celom okrese sú v týchto hodinách nezjazdné takmer všetky cesty. Zastavená je preprava ČSAD a na cestách nečinne nútene odpočíva­jú desiatky osobných áut. Podľa po­sledných hlásení len v okolí Hlohovca ich bolo do dvesto. Miestne NV do­v stali pokyn, aby pre ľudí, 5o uviazli snehových závejoch, zabezpečili teplé stravovanie . a ich presun do vykúrených miestností. (ČTK) B V zelenom proti bielemu Veliteľ Východného vojenského okruhu vydal rozkaz, podľa ktorého všetci velitelia útvarov, dislokova­ných v tomto okruhu, majú zabezpe­čiť pomoc príslušníkov armády v sne­hovej kalamite. A chlapci v zelených uniformách už vo včerajších nočných hodinách vyšli do útoku proti bielemu „nepriate- Iovi“. Na úseku Bučany—Trnava sl vzali na pomoc aj dva obrnené transportéry a pomocou nich vyťahovali snehom zaviate osobné i nákladné autá. Do včera odpoludnia vyslobodili už 280 fudí. Okrem tejto pohotovej pomoci uzimeným šoférom a cestujúcim vo­jaci ponúkli horúci čaj a iné občerst­venie. Táto pozornosť vojakov dobre padla fuďom, ktorí dlhé hodiny strá­vili v chladnom objatí. V okolí Citera prišlo cestárom a brigádnikom na pomoc 70 vojakov, na ceste Trnava—Pezinok pracovalo vče­ra vyše päťdesiat chlapcov. Na úseky ciest Sered—Trnava a Sered—Nitra nasadili vojaci na pomoc aj buldozéry. Vo všetkých posádkach sú prísluš­níci armády pripravení pohotovo za­siahnuť. -mb- B Autobusy nepremávali Záveje na cestách Západosloven­ského kraja na mnohých miestach úplne ochromili automobilovú pre­mávku. Bratislava Najhoršie je na tom okres a Trnava. Podľa zpráv z Československej automobilovej do­pravy je na cestách zaviatych do tri­dsať autobusov a ďalšie desiatky vô­bec nevyšli z garáží. V bratislavskom automobilovom nádraží v nocí na vče­ra čakalo niekoľko cestujúcich nji spoj, ktorý by ich doviezol do dedín Žitného ostrova. na I keď na uvoľnenie ciest smerom Žitný ostrov nasadili výkonné stroje, práca sa zatiaľ nedarí, preto­že stačí niekoľko minút, aby cesta bola opäf plná závejov. Tak včera predpoludním uviazol Spoj Bratisla­va—Rusovce, ktorý na konečnej sta­nici nadväzuje na spoj do Budapešti. Nepomohol ani pluh, ktorý nakoniec zostal bezmocne zaseknutý do záveja. Diaľkové autobusové spoje smerom na Banskú Bystricu, Trenčín a Nitru včera zatiaľ nepremávali. (ČTK) B Stred odoláva Napodiv aj v Stredoslovenskom kra­ji je situácia na cestách priaznivá, hoci vietor na horách robí svoje. Všetky mechanizmy (49 pluhov, 3 sne­hové frézy, 22 grédrov, 2 buldozéry, 54 posýpačov, 135 nakladačov a 59 traktorov) a aj 773 ľudí sú v teréne, na Sturci spadla na cestu snehová lavína. Po dvoch hodinách uvoľnili cestu v jednom smere a od 10. ho­diny dopoludnia sa dalo cestovať v oboch smeroch. V okrese Čadca a na Pohroní boli zaviate niektoré miestne komunikácie. —ap— B Východ bez problémov Sneh a mráz nezasiahol včera ni­jako rušivo do dopravy vo Východo­slovenskom kraji. Vyplýva to z hlá­senia dispečera n. p. Cesty súdruha Petrovského. Všetky cesty sú zjazdné, v horských oblastiach samozrejme pri zvýšenej opatrnosti. -jas- SLOVENŠKÉ UMENIE V NSR Bonn (Zpravodajca ČTK) — V západonemeckom mestB Ber­­gisch Gladbach (pri Kolíne nad Rýnom) bola v sobotu 13. januára slávnostná vernisáž výstavy mo­derného slovenského umenia. Na výstave je zastúpených 16 sloven­ských umelcov 70 maliarskymi a sochárskymi dielami. V januári in­štalovali výstavu v priestrannej hale sporiteľne, vo februári ju pre­nesú do foyer mestského divadla. Týmto priaznivým umiestením sa s prácami slovenských umelcov oboznámi veľký počet obyvateľov. Neskoršie prenesú výstavu aj do ďalších západonemeckých miest; podľa predbežných informácií má byť výstava v NSR asi rok. Výsta­vu usporiadala mestská správa Bergisch-Gladbach a Art-Centrum Bratislava. Iniciátorem výstavy je známy priateľ Československa — západonemecký novinár pán Ar­min Alfermann zo Solingena. Jakšič opäť v Bratislave Na koncertoch SF vo štvrtok a v pia­tok hosťoval jeden z popredných ju­hoslovanských dirigentov DjURA JAK­­ŠIČ. Pred odchodom sme mu položili niekoľko otázok. V Československu ste už hosťovali. No predsa kedy ste u nás boli po prvý raz? Študoval som v Prahe a v Bratisla­ve som prvý raz dirigoval v roku 1956 a odvtedy som sa takmer spora­dicky vracal, a to nielen do Bratisla­vy, ale i na hudobné festivaly v Pieš­ťanoch a v Trenčianskych Tepliciach. Dirigovali ste mnohé symfonické te­lesá a máte s nimi skúsenosti. Ako hodnotíte orchester SF? Bez nadsádzky je to výborné tele­so, ktoré patrí medzi špičkové v Eu­rópe. Najviac si vážim disciplínu or­chestra a jeho hudobné cítenie. Mám zato, ž© je to zásluhou tak jednot­livcov, ako aj jeho šéfdirigenta. Program koncertu bol zostavený zo skladieb Suchoňa, Baranoviča, Respi­­ghiho a Brittena. Ako sa vám praco­valo s naštudovaním jednotlivých skladieb? Kým Respighi a Britten sú moje bežné repertoárně skladby a Barano­­vič je môj krajan a priateľ, s bala­dickou suitou E. Suchoňa som sa stretol po prvý raz. Je to pr© mňa cťou, že po inretáciách tohto diela K. Böhmom, W. Furtwänglerom a L. von Mataličom a iných svetových di­rigentov som to práve ja, kto po dlhom čase opäť uviedol túto skladbu v Bratislave. Je to skladba zaujímavá a hodnotná a zaslúži si zaujať trvalé miesto v repertoároch orchestrov nie­len v Československu, ale malo by reprezentovať vašu hudbu i na zahra­ničných pódiách. Ja osobne budem naďalej propagátorom tohto diela. Vystriedali ste okrem domáceho pódia takmer všetky svetové. Ktoré zahra­ničné cesty sú pred vami? O hodinu už cestujem, pretože v pondelok mám byť v Moskve, kde dirigujem ďalší koncert, ktorým vlast­ne začínam svoje turné po SSSR no a potom ma čakajú ďalšie zájazdy po Európe. Na koncerte spoluúčinkovala i vaša vynikajúca speváčka pani Djurdjevka Čakarevičová. D nás je známa nielen z operného pódia, ale i z koncertov. Aký bol váš zámer s jej zaradením do programu? Zaumienil som si tentoraz predsta­viť bratislavskej verejnosti skladbu svojho krajana a dlhodobého brati­slavského rozhlasového a divadelného dirigenta Krešlmira Baranoviča — je­ho piesne Oblaky v autentickej in­terpretácii tejto našej vynikajúcej speváčky. Nazdávam sa, že sa nám spoločne podarilo týmto priblížiť váš­mu obecenstvu kus našej hudobnej kultúry a poézie. Slová piesne sú to­tiž od nášho známeho básnika Dobri­­šu Cesariča. Ako ste sa cítili v Bratislave? Slovensko mám rád a cítim sa tu ako doma. Na Prahu ma viažu krásne spomienky. Škoda len, že túto pohodu narúšajú hotelové služby a nedosta­tok taxíkov. Zaznamenala HELENA DÜMMLEROVA PÁR SLOV PO KONCERTOCH PRED ODCHODOM Ku Dňu raketového vojska a delostrelectva Kanóny, či Každý dobrý vojak je hrdý na svoju zbraň. Letec, tankista, ženista i pešiak. A bodaj by nebol delostrelec, keď sa 0 ich zbrani oddávna hovorí, že je „bohom vojny". Lenže, priznajme si, v poslednom čase sú naši delostrelci žiarliví. Na raketometčíkov. Táto moder­ná zbraň získava vždy väčší obdiv 1 rešpekt. A tak si viacerí kladú otázku: kanóny, či rakety? „Šéf" jedných i druhých — náčelník správy raketového vojska a delostrelec­tva generálporučík Ing. K. Blatenský na túto otázku hovorí: „Raketové vojsko i delostrelectvo. Pretože i pri existencii raketových zbraní ostane na bojisku ve­ľa cieľov, ktoré buď z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska bezpečnosti vlastných vojsk by nebolo možné ničiť raketami. A tak aj v súčasnosti nestra­tilo delostrelectvo v porovnaní s druhou svetovou vojnou na svojom význame." Teda jedni i druhí a ty, novinár, si teraz pred sviatkom príslušníkov týchto zbraní vyber — o kom budeš písať. Vy­hovieť by sa patrilo každému, ale priestor ti nedovoľuje, a tak dnes dáš prednosť tomu novšiemu, atraktívnejšie­mu. Po ceste i nečešte, snehom zava­lenou krajinou sa dostaneš k raketovej jednotke. Jej veliteľ - podplukovník a inžinier nás oboznamuje s organizáciou a náročnosťou služby v útvaroch tohto druhu zbraní. Isté je, že bársakého re­grúta k raketám nevezmú. Žiada sa, aby bol absolventom priemyselnej ško­ly elektrotechnickej alebo strojníckej, aspoň maturantom SVŠ. A aj z tých si rakety? ešte vyberajú najschopnejších. Obsluho­vať zložitú techniku môžu totiž len ľu­dia s výbornými technickými znalosťa­mi, s vysokou zodpovednosťou, zmyslom pre presnosť a bez frázy — so železnou disciplínou. Platí to o vojakovi z povo­lania i v základnej službe. Náročnosť tu nerobí rozdiel. Sústavná pohotovosť vyžaduje veľa služobných smien od vo­jaka z povolania — do mesiaca aj šesf-sedem smien po 24 hodinách. Okrem toho je tu výcvik vojakov, štú­dium a ďalšie povinnosti. Vojak z po­volania musí byť po vyhlásení popla­chu do 30 minút na svojom pracovisku. Nesmie sa svojvoľne vzďaľovať z bytu, ktorý je, samozrejme, blizko jednotky. Nemôže si teda mladý poručík či kapi­tán povedať, kedy sa mu zachce — dnes je v Bratislave dobrý hokej, pôj­dem tam, A vojak základnej služby? Slúži 26 mesiacov. Tie dva mesiace k „dobru" oproti ostatným druhom vojsk sú na zácvik novej smený. No a za tých 26 mesiacov je veľmi zriedkavá možnosť opustiť posádku, ísť na vychádzku či dovolenku. S tým sa tu šetrí ako tejto zimy s cesnakom. — Nadávate, chlapci? — spýtam sa desiatnika. — Ani nie. Vojna je tu ako remeň, ale baví nás to. Služba zaujímavá, každý má pocit, že je tu potrebný, že niečo dokáže a že sa mu verí. A to nám mladým robí dobre. A potom, každý z nás tu veľa získa pre civil z elektro­­alebo rádiotechniky. Dobre sa to počúva od mladých ľu­dí. Tým skôr, keď si uvedomíš, čp všet­ko sa od nich vyžaduje, Z noriem uve­diem aspoň tri — prechod z jednej po­hotovosti do druhej nesmie trvať dlhšie ako 6 minút, nabíjanie vlastných rakiet 19 sekúnd a zachytenie cieľa na radio­lokátoři šesť sekúnd. Rýchlosť, sústre­denosť a pohotovosť patria medzi prvé cenné vlastnosti príslušníka raketového vojska. Veď nenadarmo sa o dôstojníkovi na­vedenia hovorí, že je virtuóz. Jeho prá­ca pripomína hudobníka. Prsty behajú po klávesnici. Po prepínačoch a tlačid­lách a ani jeden pohyb neurobia zby­točný. Sleduje fosforeskujúcu obrazov­ku a súčasne i činnosť celého elektro­nického systému. Každú chvíľu počuť je­ho povely: preverte blok, hláste stav na­pätia atď. Náčelník smený je zase dirigentom. Dirigentom raketovej paľ­by. Pracuje pred veľkou mapou so za­kreslenými koordinátmi strážneho sekto­ra. Zodpovedá za stav bojovej pohoto­vosti, za ľudí, ktorí obsluhujú meracie a výpočtové aparatúry i rakety na od­paľovacích rampách. A tak by sme mohli ísť od jednej profesie k druhej. Každá je náročná a zodpovedná, každá vyžaduje celých chlapov. Preto dnes, deň pred sviatkom, ve­novali sme im pár riadkov. Zaslúžia si uznanie nás všetkých. M. BELUŠ RÁNO PRI RAKET ÄCH Foto J. Šľapák 1 f JL besednica Slovo neválíme na gramy, kilogra­my, ani na karáty, a predsa má svoju váhu. Jeho cenu niekedy predstavuje zdrap papiera, inokedy zasa milióny. Medzi jednotlivcami stačí často len podanie rúk a slo­vo sa stáva zárukou splnenia do­hodnutých vecí. Vo verejnom li­­vote a vo vzájomných obchodných, stavebných a iných vzťahoch rôz­nych partnerov však nijako nemô­že stačit len plesnutie do dlane. Pri výstavbe dajakého objektu, by­tov, dodávke strojov a v, otázke výroby a odbytu si partneri musia jasne povedať, na čo sa vzájomne zaväzujú. Sú to napospol také úlo­hy, ktoré citeľne zasahujú do hos­podárskeho vývoja spoločnosti, do života ľudí, a preto sa nedá spo­liehať len na pamäť jednotlivca a jeho dobrú vôľu. Tu ešte viac tnusí platiť váha slova, dodrža­nie zmluvných záväzkov, lebo ne­dodržané slovo môže tisícom strp­čiť život a často, keď aj nepria­mo, siahnuť im do vrecák. Čo mám na mysli? Povedzme, že príslušné orgány rozhodnú: tu vy­budujeme dajaký závod, sídlisko alebo iné užitočné objekty, ktoré zlepšia život človeka. Investor sa dohodne s generálnymi dodávateľ­mi na základe schváleného projek­tu o termínoch výstavby a kvalite objektu a generálni dodávatelia sa potom pokonajú so svojimi sub­dodávateľmi. Slovo sa dostane na papier, aby sa na nič nezabudlo, a hybaj do roboty .... Pravda, dá sa očakávať, že zástupcovia podnikov, poznajúc svoje sily a možnosti, podpisujú zmluvy a nepúšťajú sa do roboty našlepo. A predsa sme neraz svedkami toho, že napriek jasným dohodám to niekedy v spo­lupráci a v plnení povinnosti po­riadne zaškrípe. Pozrime sa napríklad na výstav­bu kanalizačnej čistiarne o Rimav­skej Sobote. 1 tu sa dohodil partne­ri na všetkom, čo so stavbou sú­visí, a napriek tomu sa termín odovzdania stanice pretiahol o ce­lý rok, pričom všelijaké chyby ešte stále nedovolia naplno využit jej kapacity napriek tomu, že náklady pohltili namiesto plánovaných 13 až 15 miliónov korún. Hľadajte však vinníka, keď sa jeden vyhová­ra na druhého, generálni dodáva­telia na nepredvídané okolnosti a na subdodávateľov, čo si neplnia svoje povinnosti. Napokon, pravda, celá záležitost bude skôr alebo ne­skôr v poriadku, ale človeku ne­dá pokoj myšlienka, prečo sa musí nájsť riešenie takou komplikova­nou a ťažkou cestou, keď pri za­čiatkoch stavby faspoií podľa zmlúv) bola vydláždená. Neverím tomu, že by daktoré podniky chceli napodobniť optimis­tu, ktorý si zaplánoval výstavbu rodinného domu z výhry športky, ktorá sa môže pritrafiť zajtra, o rok alebo aj nikdy. Keď sa nie­kto na niečo zaviaže, iste má na splnenie zmluvného záväzku reálne možnosti, prečo by si ináč bral na plecia niečo, čo neunesie? Chyba bude predsa len v tom, že dakedy podaktorí ľudia vlastné slovo berú na ľahkú váhu: bude, ako bude ... A keď ho vyslovujú, už akoby ne­verili, že ho vôbec splnia. Našťastie máme nemálo i takých príkladov, keď je slovo ľudí hodné zlata. Pracovníci mechanizačnej dielne Štátneho majetku v Štúrove sa asi pred rokom zaviazali, že vyhotovia a zmontujú zariadenie automatickej výkrmne pre 2600 ošípaných a urobili ho načas a kvalitne, hoci technické možnosti na takú náročnú prácu majú na­ozaj skromné. Vedeli však, do čo­ho sa púšťajú, i to, že nesmú skla­mať, lebo släito má význam vtedy, ak ho tí, čo ho dalt, aj dodržia. A čo hovořit o tisícoch ľudí, ktorí pri skrášľovaní obcí a miest vy­tvorili stámiliónové hodnoty len preto, že za ich slovami nasledo­vali skutky? Alebo kto by vedel presne povedat, koľko poľnohospo­dárskych závodov vyrobilo viac mäsa a mlieka, než sa očakávalo, len preto, že pre zvýšenie výroby urobili všetko, čo bolo v ich moci? Môže však niekto namietať: ale ... ale ... vari len nemožno přirovnávat ľudí, čo sami rozho­dujú o výrobnom procese, k ľu­ďom, ktorí sú odkázaní na rôznych subdodávateľov z rôznych kútov re­publiky? Ale veď ty nejde len o poľnohospodárov, i keď aj oni majú ešte dost starostí so svojimi partnermi. Spomenul som iba nie­ktoré príklady, kde si vážia vlast­né slovo a to, čo takýto pristúp k sľubom prináša. Otázka vzájom­ných vzťahov je, samozrejme, veľ­mi zložitá, ale nijako nie nerieši­teľná. Pozrite sa napríklad na na­še zasnežené cesty; v jednom okre­se sú vo vzornom poriadku, v dru­hom v haoárijnom stave. V čom je to, ak nie v prístupe zodpoved­ných ľudí k plneniu povinností na svojom úseku práce? A o to práve ide. Ak subdodáva­teľ má dačo dodat do nejakého strojového zariadenia, musí vedíet — a on to určite vie — že kým nesplní objednátíku, spomenutý stroj sa nerozhýbe. Iná otázka je, že za nedtsciplinovanóst svojich partnerov nesie zodpovědnost aj generálny dodávateľ. Kto však pri­núti porušovateľov zmlúv, aby se­riózne pristupovali k splneniu to­ho, na čo sa zaviazali? V novej sústave sa v týchto prípadoch asi nedá vyhnút sankciám, no pred­sa by bolo lepšie, keby neboli po­trebné a keby si každý chránil váhu a pravdivosť vlastného slova. Prinieslo by to istotu do vzájom­ných vzťahov a viac radosti z vy­konanej práce. Zbavilo by to ľudí zbytočných mrzutostí a ušetrilo pre nás nesmierne hodnoty. JÄN MIKĽA 1

Next