Pravda, október 1968 (XLIX/272-298)

1968-10-09 / No. 279

POZNÁMKY-------------------—_ © POZNÁME CENU ZDRAVIA? V Leviciach vyrastá bavlnářsky kombinát. Dá prácu asi dvetisíc ľudom. Pre mesto a Jeho okolie, v ktorom je núdza o pracovné príležitosti, bu­de preto závod nepochybne znamenať prínos. Na jednej strane cenný prínos, na druhej však i škody — na zdraví. Keby hygienik chcel, ši mohol dôsledne dodržiavať zákonné ustano­venia, mal by spustenie závodu do prevádzky vlastne zakázať. Stro­je, ktoré v ňom inštalujú, spôsobia totiž taký hluk (vyše sto decibelov), že ohrozia sluch všetkých, ktorí budú s nimi pracovať. Môže si to však dovoliť? Ved by to bola blamáž, akej páru nieto. Nový závod a hned — stop? Bude musieť ustúpiť pred kladnými stránkami: pred matematikou, ktorá dokáže prednosti závodu a jeho blahodárný vplyv na mesto. Matematika ... hygienici tvrdia, že ju dosiaľ využívame najmä na dokazovanie predností, o ktorých chceme presvedčiť nieko­ho, na dokazovanie priam neprekonateľných ťažkostí, ktoré by spôsobil zásah hygienika, ale takmer vôbec ju nevyužívame na odkrytie, zvýraz­nenie slabých stránok projektov. Tie slabé stránky zatiaľ objavujú zväčša len zdravotníci. Proti ekonómom stoja však takmer s prázdnymi rukami. Proti argumentom — zastavenie prevádzky, alebo zlepšenie technického zariadenia tak, aby neohrozovalo zdravie a životy ľudí by spôsobilo národnému hospodárstvu také škody, môžu postaviť len smer­nicu či všeobecné varovanie. A kedže si naozaj ešte nevieme (či nechce­me) prepočítať, čo môže stáť liečba a odškodnenie ľudí, ktorých škod­livé pracovné prostredie na tom a tom pracovisku pripraví o zdravie, kedže nevieme do reči matematikov premeniť ľudské utrpenie, mlčky sa pripúšťa aj existencia prevádzok, kde už dávno mali uskutočniť zdra­­votné opatrenia, alebo ich zatvoriť... ba privrie sa oko aj nad nový­­m i závodmi — len aby sme v hanbe neostali. Zdá sa, že by zdravotníctvo malo zamestnávať aj matematikov ... • S Mm TECHNIKOU NEPRIATEĽA NEOBJAVÍŠ... S bacilmi tuberkulózy zvádzame neľútostný bo] už niekolko rokov. Donedávna sa zdalo, že tento odveký nepriate! Človeka už stráca dych. Čoskoro sme sa však presvedčili, že to nie Je pravda. Presvedčila nás o tom technika, ktorá ustaviCne objavuje nové a nové jeho šíky. Len na Slovensku trýzfii — podlá dokázaných prípadov — vyše dvadsaťtisíc ludí. Kladieme dôraz na — dokázaných prípadov — pretože skutočný počet chorých je urdte vyšší. Ak sme všetkých ešte neobjavili, nie je to vina í b a tej č-asti zdravotníkov, ktorá má chorých na tuberkulózu aktívne vyhledávat, alebo organizovať túto činnost v teréne, ale značný podiel viny majú aj niektorí pracovníci v mimozdravotníc­­kych oblastiach. Jedným zo základných predpokladov pre úspešný boj s chorobami je dostatok kvalitných, moderných prístrojov. Na objavovanie tbc sa použí­vajú najmä rôntgenové štítovky. Na Slovensku je ich vyše sedemdesiat a vlani „presvietili“ takmer pol druha milióna ludí. Najlepšie ich využili v Západoslovenskom, naihoršie vo Východoslovenskom kraji. Počet vyšetrení nie je vysoký. Nečudo, ved napr. len vlani bolo 16 štítoviek mimo prevádzky viac ako šesť týždňov. Z 24 prístrojov v Stre­doslovenskom kraji takmer tretina stála dlhšie ako pol druha mesiaca. Stítovka v Humennom nepracovala 250 dníl V Snine a Košiciach nepra­covali celý rok, pretože stavbári nedokončili včas adaptácie pries­torov, kde štitovky majú umiestniť. Teda aj stavbári a Chirana — výrobca i údržbár zdravotníckej tech­niky, pomohli „znížiť“ ten nepríjemný ukazovatel, ktorý nám nerobí dobré meno vo svete. Zdravotníci im však za to vďační nie sú. Také „znižovanie“ počtu ochorení môže spôsobiť, že tuberkulóza ostane váž­nym nebezpečenstvom ešte dlhé roky. ŠTEFAN ZÜBER • PREČO SO V2BY TERCOM? Roky cestujem v Bratislave po trati električky číslo tri, päť a sedem. Roky si všímam ludí a myslím si, že by som hocikedy vedel povedať, kto a kde pracuje, ktorú školu navštevuje, či býva v Mladej garde alebo niekde inde. Roky zazlievam sprievodcom električky, že všetko, čo sa stane na tejto trati, hádžu na krky študentom, hoci aj sprievodcovia roky cestujú tadeto. Bolo to tak aj v pondelok. Do električky nastúpili mladé dievčatá. Odhadol som, že boli z ekonomickej školy, neobsadili si plošinu, išli pekne dnu do električky, ako sa patrí. Nikomu neprekážali, nikoho ne­­bantovali, ale predsa bolí terčom nadávok. Vari len preto, že si neobsa­dili volné miesta vo voľnej električke a stáli. Možno to urobili aj preto, že na najbližšej zastávke by aj tak museli uvolňovat miesto starším. Nie je podstatné, čo hovoril sprievodca, ktorý už tiež roky tadeto vy­konáva službu, ale to, že dievčence sa tak skromne držali, neoponovali, len sa zahanbili, hoci nemali prečo. Som starší, ale keby som dostal do tela, to, čo dostali ony, vzbúril by som sa. Len preto, že som nikomu nič neurobil, nikomu nezavadzal. Zlozvyk je zlozvyk, ale predsa vždy treba uvážiť slová, ktorými chceme niekoho počastovať. Vari aj to patrí k výchove. L. SKOKŇA .......................................... ................I--------— KOMISIA SNR PRE OBCHOD ZA NÁRODNÉ MINISTERSTVO Nielen distributér Bratislava (ČSTK) — Po­slanci a členovia komisie SNR pre obchod včera po obsiahlej diskusii schválili návrh, aby sa v budúcom federatívnom us­poriadaní nášho štátu utvorilo samostatné národné minister­stvo obchodu. Svoj návrh komisia o. i. zdôvodňuje tým, že prípadné zlučovanie viace­rých odvetví vytvára podmienky pre centralizovanie tejto činnosti vo fe­derálnej vláde, a tým sa okliešťuje právomoc a zodpovednosť národných vlád. Jednotliví členovia a poslanci komisie ďalej poukazovali na sku­točnosť, že v minulých rokoch ob­chod na Slovensku i v cele] repub­like bol diskriminovaný a plnil iba funkciu distributéra. Aby sa v bu­dúcnosti predišlo takémuto posudzo­vaniu obchodnej činnosti, treba vy­tvoriť ministerstvo, ktoré sa sústredí predovšetkým na všestranné zabez­pečovanie požiadaviek obyvateľstva a na zlepšenie materiálno-technickej základne a štruktúry obchodu. j Prítomní sa zhodli v názore, ktorý vyslovila povereníčka SNR pre ob­chod Ing. Petronela Vlšňovcová, že nemožno dopusiiť, aby sa národné vlády stali len „ornamentnými“ vlá­dami. Neopodstatnenou sa javí oba­va, že sa rozbujnie administratívny aparát, ak niektoré odvetvia nebudú mať spoločné ministerstvo. Nebezpe­­čenstvu narastania personálnych sta­vov možno podľa názoru povereníc­tva čeliť tým, že národné minister­stvo obchodu bude po svojom vzniku najvyšším orgánom a pri federálnej vláde bude pracovať len koordinačný zbor. Otázka samostatného ministerstva obchodu zostáva na programe aj ďa­lej. Do úvahy prichádza ešte možnosť spojenia vnútorného a zahraničného obchodu. OBCHOD SA PRIPRAVUJE NA VIANOCE BIELE MIESTA Bravčové mäso až v decem­bri Kvalita bez bolenia hlavy Praha (Od nášej spolupracovníčky) — Napriek augustovým udalostiam sa zásobovanie potravinami vďaka výro­be, ale aj pracovníkom obchodu iba kde-tu narušilo. Na trhu sa však uká­zal prechodný nedostatok bravčového mäsa, zavinený jednak prerušeným dovozom, ale i viaznutím našich vlast­ných dodávok. Nedostatok, ako sme zistili na ge­nerálnom riaditeľstve obchodu s po­travinami, bude trvať aj v ďalších dvoch mesiacoch, v ktorých sa bude dodávať do obchodnej siete iba 30 pere. bravčového mäsa. Jeho podiel v celom kvante sa zvýši na bežných 50 pere. až v decembri. Teľacie mäso za tejto situácie bude predstavovať okolo 5—7 pere. dodávok a Iba ho­vädzieho mäsa budeme mať v potreb­nom množstve. Inak čo sa týka hydi­ny, bude jej ha trhu viac, ako bežne spotrebujeme, prisuň husí do siete sa zvýši o 2000 ton, moriek o 2200 ton, rýb a rybích konzerv si môžeme na­kúpiť v podstate na úrovni vlaňajška. Aj mlieka a mliečnych výrobkov, vrátane syrov si môžeme nakúpiť v po­žadovanom množstve. V decembri sa však objaví prechodný nedostatok čerstvých vajec, ktoré nahradia až ZÁSOBOVANIA zo 75 pere. vajcia chladiarenské a vá­penné. Obchod už v podstate pripra­vuje Vianoce a ubezpečuje, že čoko­ládových cukroviniek, ako aj rozlič­ných druhov kolekcií, ktorých množ­stvo sa zvýši až o 310 ton, bude do­statok. Vôbec v zásobovaní potravina­mi, okrem mäsa, sa neočakávajú ni­jaké výkyvy. Nebudú chýbať ani roz­ličné druhy mäsových alebo zelenino­vých konzerv, zvýši sa kvantum su­chých plodov, zaopatrených importom, vín a iných liehovín. Za takýchto podmienok musia však rásť naše kvalitatívne požiadavky. A tu zisťujeme stále veľké medzery. Do­chádza k sústavnému porušovaniu platných štátnych noriem a k iným fyzikálnochemickým závadám. Tak napr. 25 pere. mliekarenských výrob­kov nezodpovedá nárokom požadova­nej kvality. Pri kontrole akosti mäsa a mäsových výrobkov sa zistili ešte väčšie nedostatky. Kontrolóri museli 10 a v niektorých prípadoch až 70 pere. partií vyradiť. V Stredosloven­skom kraji z 18 vzoriek prešovskej salámy., braných z piatich výrobných závodov, bolo päť nevyhovujúcich pre vlhkú zelenú pleseň a 12 vykazovalo odchýlky v chemickom zložení. Tak­isto štátna inšpekcia akosti potravín zistila, že sa v celom štáte porušujú normy pri výrobe piva a rozličných cukrárenských výrobkov, medzi nimi najmä zmrzliny. (hl) Cukrová repa — naše biele zlato. V týchto dňoch už beží jej zber naplno. Foto K. Šallay Prievidza -súper Dunajskej Stredy Prievidza (Od nášho redaktora) — Včera v nadtitulku nad správou z Komárna sme napísali, že 40-meträ­­kový hektárový výnos pšenice pre poľnohospodárov v Západoslovenskom kraji nie je hornou hranicou. Tajom­ník okresného prípravného výboru Slovenského zväzu družstevných a jed­notlivo hospodáriacich roľníkov, ria­diteľ OPZ v Prievidzi Ing. Ján Urban ma požiadal, aby sme včerajší záver rozšírili a čitateľskú obec Pravdy po­informovali, že vďaka sovietskym vy­soko výkonným odrodám pšeníc, pes­tovaným podlá odporúčania prof. Ing. Špaldoňa, 40-metrákový hektárový vý­nos nie je hornou hranicou ani v ich okrese a ani v celom Stredosloven­skom kraji. Tunajší poľnohospodári, ako nás in­formoval, v pšeniciach tohto roku po prvý raz prekročili hranicu 30 q, keď z každého hektára v okrese zobrali 31,42 q úrodu pšenice. Tento priemer citeľne znížili výnosy na štátnych ma­jetkoch — čo svedčí o veľkých re­zervách. Keby aj oni holi dosiahli úrodu ako jednotné roľnícke družstvá, celookresný priemer by bol až 34,52 q. Okrem štátnych majetkov na znížení celookresného priemeru sa podieľajú i naše pšenice. Kaštlcká napríklad sy­pala len po 30,75 q, pavlovická dokon­ca len 25,96 q na hektári. Sovietske odrody však prevýšili všetky očakáva­nia. Mironovská vydala na hektári priemernú 38,99 q, a bezostá 39,41 q. Podrobnejší rozbor však ukazuje, že z celkového počtu 17 JRD v okrese v trinástich prekročili hranicu nad 35 q. Z toho v troch JRD mali hektá­rové úrody nad 45 q — JRD Lazany 47, Diviacka Nová Ves 46,3 a Diviaky- Mača 45,2 q, ďalších 5 JRD dosiahlo úrodu nad 40 q a 5 JRD nad 35 q. Úrody, ktoré v tomto horskom okre­se dosiahli, neboli náhodné. V kaž­dom družstve mali osobitné plány agrotechnické) starostlivosti a všetky práce a zásahy pri pestovaní pšeníc zaznamenávali do osobitných kníh. Na VSŕ v Nitre im pomohli spracovať zá­very zo získaných poznatkov, ktoré teraz využívajú pri vytváraní predpo­kladov pre budúcu úrodu. Osobitné knihy dnes slúžia aj ako učebné po­môcky na VŠP. Jeden z významných poznatkov hovorí, že preukázateľne najlepšie úrody dali pšenice zasiate medzi 27. septembrom a 5. októbrom. V okrese Prievidza tohto roku ne­zanedbali ani jačmene. Pravda, vlani urobili totálnu výmenu osiva — dobré semä a zlepšené odborné práce umož­nili im v úrodách jačmeňa celookres­­ným priemer s hektárovým výnosom 33,5 q a obsadiť na Slovensku prvé miesto. Najlepší s výnosom až 52,55 q jačmeňa na hektári boli družstevníci v Lazanoch, druhí s výnosom 47 q v Prievidzi a v ďalších štyroch podni­koch s úrodou nad 40 q. A tu treba vysloviť vďaku našim šľachtitelom za vypestovanie vysoko výkonných odrôd jačmeňa. Zdá sa, že v Prievidzi vyrás­tol vážny súper na 40-hektárové pr­venstvo v úrodách pšeníc v Dunajskej Strede, —at— 2 HLAS PRACOVNÍKOV MATICE SLOVENSKEJ Príliš krátke obdobie Martin (ČSTK) — ČSTK do­stala oficiálnu správu z verej­nej straníckej schôdzky Matice slovenskej v Martine. O návrhu ústavného zákona o posta­vení národností v ŰSSR sa vyslovili, že jeho publikovanie vyvolalo najmä v miestnych odboroch Matice sloven­skej na južnom Slovensku značný ohlas. Konštatujú, že na škodu veci návrh zákona nebol vopred pred uve­rejnením Interne konzultovaný s or­ganizáciami Národného frontu. Ter­min verejnej diskusie do 15. 10. 1968 Dimitrovka sa ohradzuje Bratislava — Na mestský výbor KSS k tajomníkovi súdruhovi Fodo­rovi prišiel včera riaditeľ Chemic­kých závodov J. Dimitrova v Bratisla­ve a dvaja súdruhovia zo straníckej organizácie závodu. Prišli dementovať správu spravodajcu V. Bäketova v moskovskej Pravde, ktorú sme aj my včera uverejnili. V. Baketov v nej medziiným píše: „Sovietski dôstojníci sa dohodli s riaditeľom a straníc­kym tajomníkom Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave na schôdz­ke osadenstva závodu so sovietskymi vojakmi, avšak o niekoľko dní boli nútení sa ospravedlniť. Z mestského výboru strany dostali kategorický prí­kaz: nijaké stretnutie!“ K tomuto pod­nikové riaditeľstvo a CZV KSS Che­mických závodov Juraja Dimitrova vy­hlasujú nasledovné: Začiatkom septembra prišli k pod­nikovému riaditeľovi Ing. Svobodovi traja sovietski dôstojníci a chceli do­je príliš krátky na to, aby sa mohli niektoré nejasné miesta návrhu nále­žíte vysvetliť na kompetentných miestach. Predovšetkým ide o paragraf 3 ná­vrhu zákona, ktorý hovorí o právach príslušníkov iných národností na vzdelanie vo svojom jazyku a o použí­vaní tohto jazyka v styku s úradmi bez akéhokoľvek ďalšieho určenia. Sme toho názoru — uvádzajú — že právo na vzdelanie sa malo konkreti­zovať na stupeň školy a súčasne sa mali stanoviť podmienky, za akých možno zriaďovať školy vyššieho ako základného typu. Tak isto už v tomto návrhu treba konkretizovať, akým spôsobom sa má uplatniť právo menšinových národností na používa­nie vlastného jazyka v styku s úrad­mi. hodnúť exkurziu 10—15 vojakov do niektorých výrobní. Na rokovaní bol prítomný aj predseda CZV KSS Jozef Elšík a predseda CZV ČSZM Štefan Malik. Podia návrhu sovietskych predstaviteľov termín exkurzie sa mal dohovoriť neskoršie. Pri opätovných troch návštevách a rokovaniach na vedení podniku a celozávodnom výbo­re KSS išlo stále len o exkurziu 10 až 15 vojakov pracujúcich v chemic­kom priemysle v Sovietskom zväze, a nie o schôdzu osadenstva závodu so sovietskymi vojakmi. Bol prijatý zá­ver, že k celej problematike sa obe strany vrátia po uskutočnení stra­níckych schôdzí, na ktorých sa hod­notí súčasná politická situácia v sú­vislosti s plnením moskovského pro­tokolu. Vedenie podniku a celozávod­­ná organizácia KSS Chemických zá­vodov Juraja Dimitrova vyhlasuje, že pri tomto závere neboli ovplyvnení ani priamo ani nepriamo mestským výborom KSS. Nebolo to nutné ani preto, lebo medzi našou organizáciou strany a mestským výborom KSS pa­nuje absolútna zhoda názorov na každom poli. i. 9. GKTÖBRA 1988 BB A. DO KONCA OKTÓ3RÄ Praha (ÜSTK) — Ministerstvo kultúry a informácií s Povereníc­tvom pre kultúru a informácie SNR a Zväzom čs. filmových a te­levíznych umelcov vypísalo pri príležitosti 50. výročia našej re­publiky celoštátnu umeleckú súťaž v odbore televízie. Jej poslaním je podnietiť tvorbu vyjadrujúcu humanistické, demokratické tradí­cie našich národov a pokrokové myšlienky našej súčasnej spoloč­nosti. Súťaž vypisujú na literárnodra­­matické dielo, na televízne hudob­né dielo, na televízny publicistic­ký program, na televízny zábavný program, na televízny program pre deti a mládež a na teoretické práce v odbore televízie. Ocenené budú najlepšie diela vytvorené alebo uvedené v tomto roku. V každej zo súťažných kate­górií môže porota udeliť hlavnú cenu vo výške 15—20 tisíc Kčs a ďalej čestné uznania s odmenou alebo bez odmeny. Výsledky sú­ťaže vyhlásia začiatkom roka 1969. Prihlášky do súťaže 'víznych diel prijíma sekretariát umeleckej súťaže Praha 1, Valdštejnská 10 do 31. októbra 1968, prihlášky pub­licistických programov do 15. no­vembra 1968. OHEŇ ZASTAVIL RÝCHLIK Dolný Harmanec (Od nášho redaktora) — Na trati Banská Bystrica — Diviaky, v tuneli pod Dolným Harmancom, sa v nočných hodinách z pondelka na utorok vznietil oheň na dieselovej loko­motíve rýchlika R 47, ktorý chodí z Piešivca do Prahy. Príčinou po­žiaru bol preskok elektrického ob­lúka na trakčnom motore lokomo­tívy. Vďaka duchaprítomnosti a pohotovosti osádky rušňa, ktorá zasiahla ručnými hasiacimi prí­strojmi, väčšie škody nevznikli. Rýchlik však meškal. Pre prípad potreby pomoci boli hneď naporú­dzi hasiči miestnej protipožiarnej jednoty a z Banskej Bystrice. Ako povedal motorvodič Jozef Halaj nášmu redaktorovi, ktorý prišiel krátko po požiari k rýchliku, nejde o prvý prípad. (Podobné prí­pady na tých istých lokomotívach (výrobca GKD Praha) sa z rovna­kej príčiny stali už predtým, zatiaf však len na nákladných vlakoch. Toto bol prvý prípad požiaru lo­komotívy s rýchlikovou súpravou. TRI PODNIKY V ZÁHREBE Po veľkom úspechu, ktorým sa skončila minuloročná výstava skla v hlavnom meste Juhoslávie v Be­lehrade, pripravuje sa podobná výstava v Záhrebe. Pri jej uspo­riadaní sa spojili tri českosloven­ské podniky Skloexport, Jablonex a Keramika. Výstava bude v budo­ve záhrebského múzea umeleckých remesiel. Medzi exponátmi bude tak umelecké sklo ako aj bežné súbory domáceho skla. V slušnom množstve budú zastúpené výrob­ky sklárne v Lednických Rovniach, ktorá je známa kalíškovinou vyso­kej výtvarnej úrovne. Pre výstavu pripravili jej pracujúci 22 nových návrhov. Výstavu mali zahájiť 16. novembra t. r. a mala trvať do 1. decembra 1968. Teraz sa o termí­ne jej otvorenia ešte rokuje; je možné, že termín otvorenia odlo­žia o týždeň. —bt— VODA V PRIEHRADE Z 1 u t i c e (ČSTK) — Včera začali napúšťať novú priehradu na rieke Strele pri Žluticiach v Západočes­kém kraji. Priehradné jazero po naplnení zadrží asi 12 000 000 ku­bických metrov vody. Bude záso­bovať pitnou vodou oblasť miest Toužim, Podbořany, Vroutek a ne­skoršie aj Žatecký okres. TLAČOVÁ OPRAVA Praha (ČSTK) — V správe o pondelňajšom koktaile na veľvy­slanectve NDR v Prahe bol medzí prítomnými omylom menovaný mi­nister národnej obrany Ing. M. Dzúr, ktorý je t. č. v nemocnič­nom ošetrovaní. NA ŠTÚROVSKEJ TRATI Urýchliť tempo elektrifikácie Elektrifikácia trate Štúrovo—Bratisla­va má pre železničnú dopravu na Slovensku i pre celé národné hos­podárstvo značný význam. Po jej do­končení dostane nákladná í osobná preprava na tomto úseku lepšie tem­po. Zvýši sa aj priepustnosť uzlov a zlepší sa kultúra cestovania. Takto sa na význam elektrifikácie tohto úseku pozerá a) 18 závodov, podni­kov a stavebno-montážnych organi­zácií, ktoré v minulom roku podpísali záväzok na skrátenie termínu elektri­­fikačných prác. Sľúbili, že prvý elek­trický vlak príde do Štúrova ešte v tomto roku. AKO PLNIA SLOVO Za 8 mesiacov vykonali na trati práce za 118,5 milióna korún, čo je viac ako 63 % celkového objemu. Trakčné vedenie je už postavené na úseku Bratislava—Galanta a Nové Zámky—Štúrovo. Treba ešte zatrole­­jovať úsek z Galantý do Nových Zám­kov. To si však žiada urýchliť tempo prác na železničnom zvršku v novo­zámockej stanici a poskytovať mon­tážnym čatám viac výluk. ČO BRZDI PRACE Oproti harmonogramu sa na niekto­rých úsekoch výstavby zaostáva. Prob­lémov je viac, ako sa očakávalo. A veľa je aj takých, ktoré sa nedajú zdôvodniť augustom. Diaľková kábe­­lizácia zaostáva napríklad oproti ter­mínu o 4 až 6 týždňov. To narúša náväznosť ďalších montážnych prác, čo situáciu značne komplikuje. Od podniku Automatizácia železníc z Pra­hy sa žiada, aby v tempe pridal, naj­mä s kábelizáciou na úseku Galanta— Štúrovo. Tak ako na trati Kúty—Bra­tislava aj tu je popoluškou výstavba prevádzkových objektov. Projektová nepripravenosť je príčinou, že Želez­ničné staviteľstvo z Bratislavy začne stavať budovu pre údržbu elektric­kých lokomotív v Nových Zámkoch až v tomto mesiaci. Resty sú aj na ďalších prevádzkových budovách. Slovo projektová nepřipravenost sa v súvislosti so železničnými stavbami vyskytuje akosi pričasto. Počujeme ho aj v súvislosti s výstavbou tatran­skej elektrickej železnice. Myslíme si, či by už nebolo načase preskúmať, kde je príčina a vyvodiť z toho aj patričpé závery. Žiadajú si to aj ďal­šie náročné stavebné úlohy na želez­nici v budúcich rokoch. ZARIADENIA PROBLÉMOM Najmä naši dodávatelia technic­kých zariadení by si malí včas plniť sľuby. Najväčším problémom je do­dávka ovládacích skríň typu Blokor, ktoré mali dodať Elektrotechnické závody Júliusa Fučíka z Brna už mi­nulý mesiac. Mešká aj dodávka 6 ku­sov’ meracích transformátorov z NDR. V DECEMBRI HOTOVO Tak to predpokladajú závody a podniky zúčastnené na elektrifikácii trati. Podľa ich názoru sa dá ešte zameškané dobehnúť a trať pripraviť na prevádzku tak, aby v decembri mohol prísť do Štúrova prvý elektric­ký vlak. „Záväzky sa dávajú preto, aby sa plnili, aby priniesli úžitok celému národnému hospodárstvu,“ povedal na poradnom zbore v súvislosti s kontro­lou plnenia úloh investičnej výstavby náčelník Správy Východnej dráhy súdr. dr. Ing. Štefan Šutka. „Preto, aby sa sľub splnil, treba urobiť všet­ko. ■ Najmä súčasnosť si to vyžaduje.“ < JOZEF BARANČOK NA VOĽAKOHO PRIDE Uprednostnia disciplinovaných Zvolen (Od nášho redakto­ra) — Po predchádzajúcich dňoch majú železničiari v ob­vode Zvoleoského prevádzkové­ho oddielu ČSD o niečo viac dôvodov na spokojnosť s pre­pravcami. V sobotu a nedeľu naložili až 1720 vagónov. Je to podstatne viac ako po minulé dni pracovného pokoja, keď sa nakladalo denne najviac 500 až 600 vagónov. V pondelok splnili v obvode prevádzkového oddielu plán nakládky až na 111,5 percenta. Veľmi disciplinovane si počínajú v Stredo­slovenskej cementárni v Banskej Bys­ MRÁZ... triel, v závodoch Mier a Kovosmalt vo Fiľakove, v modrokamenských uholných baniach. Dochvíľne nakla­dajú všetky pristavené železničné vozne. Žiaľ, značná časť, najmä drobnej­ších prepravcov, ako závody potra­vín, poľnohospodárske a stavebné podniky a organizácie, sa ešte stále prehrešuje proti našej železničnej doprave tým, že si nedajú záležať na včasnom naložení. a vyložení pri­stavených vagónov. Ich zásluhou bola vykládka v týchto dňoch veľmi slabá (69—75 percent). Nemožno vôbec zazlievať železni­čiarom, naopak ich krok treba pova­žovať za osožný a spravodlivý, roz­hodli sa totiž, že odteraz budú upred­nostňovať v pristavovaní vozňov (o ktoré je stále núdza) predovšet­kým tých prepravcov, ktorí budú včas vykladať a nakladať aj v dňoch pracovného pokoja. (amš) CENOVE VÝHODNEJŠIE STRAVOVANIE Interhotely v pôste Bratislava (dr) — Do za­riadení Interhotelu na území Západoslovenského kraja, ktoré boli od 21, augusta do 14. sep­tembra až na bratislavský Carl­ton mimo prevádzky, sa pomaly vracia život. Nie je v nich síce taká frekvencia, na akú sú v jesennej sezóne po iné roky zvyknuté, no aspoň sa teraz nik ne­môže sťažovať na nedostatok hotelo­vých izieb. Po ubytovacích priesto­roch hotela Devín, ktoré začali opäť slúžiť v súvislosti s brněnským veľ­trhom, obnovili prevádzku postupne v ostatných hotelových, reštauračných a spoločenských zariadeniach i noč­ných lokáloch; poslednou v poradí bola vináreň v Devíne, ktorú otvorili 1. októbra. Motel na Zlatých pieskoch, predčasne uzavretý v auguste, obnoví služby zasa až na jar, keďže na zimnú prevádzku nie je prispôsobený. Jedi­ným objektom Interhotelu v Bratisla­ve, ktorý nesprlstupnili, je hradná vi­náreň: stojí pred plánovanou rekon­štrukciou s dokončením v roku 1970. Podobrala sa na ňu Stavoindustria, bude stáť okol o 3 miliónov korún a projekty sľubujú veľmi pekný štýlový interiér i exteriér. Skladba návštevníkov je primeraná momentálnym okolnostiam, z 90 % prevažuje domáca klientela. Ostávajú­cich 10 % tvoria jednotlivci z Rakús­ka, Juhoslávie, a zjavili sa i prvé zá­jazdové lastovičky v podobe skupiniek z Rumunska a Poľska. V samotnej Bratislave pristúpil In­terhotel k úprave cien v niektorých svojich zariadeniach. Až na Devín a Carlton ponúka vo všetkých reštaurá­ciách menu o jednu cenovú skupinu lacnejšie a v hydinárskom grile budú podávať hydinu od 11. októbra v III. cenovej kategórii. Prostredie, v ktorom kupujeme... Úroveň uspokojovania potrieb občanov má aj druhú, nie menej dôležitú stránku — prostre­die, v ktorom občan nakupuje a rýchlosť a kva­litu obsluhy. Trh potravín označujeme síce za konsolidovaný, napriek tomu má občan prá­vom mnoho výhrad, že čaká vo frontoch, a tak stráca veľa času, nie vždy je spokojný s obslu­hou, s organizáciou predaja a pod. Žiaľ, nie je to iba problém obchodu s potravinami, ale ma­loobchodu vcelku a dosial nie je ani vo výhľa­doch uspokojivé riešenie. Javí sa stále výraz­nejšie, najmä teraz, keď naši občania, ktorí sa dostávajú v hojnom počte do zahraničia, porov­návajú naše pomery v obchode so situáciou v iných hospodársky vyspelých krajinách. Rôz­nymi výborovými skúmaniami sa zistilo, že ča­sové straty obyvatelov pri nákupoch predstavu­jú ročne asi 500 miliónov hodín, čo v prepočte na priemernú mzdu v národnom hospodárstve predstavuje asi 4 miliardy korún. Príčiny sú dnes už celkom známe, spočívajú V NEDOCENENÍ OBCHODU v minulých 20 rokoch a v dôsledku toho v ne­dostatočnej výstavbe predajných kapacít. Sved­­’ čí o tom týchto niekoľko údajov. Podiel investí­cií do obchodu a verejného stravovania v minu­lých rokoch predstavoval u nás z celkových in­vestícií do národného hospodárstva iba 1,9 '/o, zatiaf napríklad vo Švédsku, Francúzsku a NSR bol šesťnásobný a v Maďarsku, Bulharsku, Pol­sku sa pohyboval nad 3 Vo. Na jednu predajňu pripadalo v ČSSR roku 1966 — 217 a na Sloven­sku 257 obyvateľov a na vidieku dokonca 366 obyvatelov, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku ■ 57, v Dánsku 73 a v Rakúsku 92 obyvatelov. Počet obyvateľov pripadajúci na jedného preda­vača je u nás 207, žatia! čo v západoeurópskych štátoch 72. Nepriaznivé porovnania sú i v ostat­ných výkonových ukazovateľoch, ako sú nákla­dy na obeh, mzdy, výkon na jedného predavača a pod. I keď tieto údaje nemožno mechanicky porovnávať, pretože by to pri rozdielnych pod­mienkach nebolo ani správne, predsa dávajú odpoveď na niektoré súčasné problémy. NOVÝ PRÍSTUP k rozvoju vnútorného obchodu viedol vládu a jej orgány hľadať možnosti rýchlejšieho roz­voja materiálno-technickej základne obchodu ešte v rokoch 1968—1970. Oproti pôvodným úva­hám 4. päťročného plánu sa zvýšil objem inves­tícií v štátnom a družstevnom obchode o 2,6 miliardy Kčs, z toho na Slovensku 662 mil. Kčs. Ťažisko tohto zvýšenia sa premietne najmä vo výstavbe veľkých obchodných domov, nákup­ných stredísk, hotelov a skladových základní. Vcelku sa objemom investícií na roky 1968 až 1970 optimálna potreba kapacít obchodu zabez­pečuje iba na 72 %, pričom naliehavá potre­ba sa javí najmä v maloobchodnej a v stravo­vacej sieti -a v ubytovacích zariadeniach. Ob­chodné organizácie získavajú iba s veľkými ťažkosťami dodávateľov stavebnej výroby a ani na rozostavaných akciách sa plán výstavby uspokojivo neplní. Pred stavbami je výrazne preferovaná napr. bytová výstavba, hoci ob­chodná vybavenosť by mala byt jej neodmysli­teľnou súčasťou tak v novobudovaných sídlis­kách, ako aj mimo nich. Z toho je zrejmé, že ani do roku 1970 SA NEDÄ OČAKÁVAŤ, že naši občania budú nakupovať pohodlne, iba v dobrom prostredí a bez časových strát, aj keď sa bude situácia z roka na rok zlepšovať. Vybavenie obchodu potrebnými kapacitami ma­loobchodnej siete sa teda presúva na obdobie po roku 1970, pravda, za predpokladu, že vývoj národného hospodárstva umožní, aby sa ob­chodným organizáciám vytvorili také ekono­mické podmienky, aby mohli vytvárať dostatok zdrojov na financovanie optimálneho objemu Investičnej výstavby. Okrem toho ďalšou pod­mienkou bude dostatok kapacít stavebnej vý­roby a výroby obchodných a technologických zariadení, ako sú kontrolné pokladnice, auto­matické váhy, nářezové stroje, chladiace a mra­ziace zariadenia a pod. Takýto postup je reál­ny, ale v súčasnom kritickom stave materiálno­­technickej základne obchodu je zdĺhavý a núti hladať aj iné možné riešenia. Ak posudzujeme časové straty pri nákupoch a s tým súvisiace fyzické a psychické zaťaže­nie, môžeme konštatovať, že vzniká najmä .pri nákupe každodenných potrieb, t. j. potravín a najbežnejších vecí pre domácnosť, ktoré sa nakupujú denne, alebo takmer každý deň. Naj­viac sa dotýkajú zamestnaných žien, kde sú stratové časy obzvlášť citeľné v súvislosti s po­vinnosťami, ktoré majú ženy po zamestnaní v domácnosti. K časovým stratám priamo pri nákupe treba pripočítať ešte čas potrebný na cestu z pracoviska do predajní, umiestnených spravidla v centre miest alebo sídlisk. Netreba si iste zakrývať, že časť týchto Úkonov sa robí aj v pracovnom čase, čo celkové škody ešte zvyšuje. Núka sa tu teda také RIEŠENIE aby sme predajne potravín a denných potrieb umiestňovali priamo na pracoviskách — v ob­jektoch továrni, závodov, úradov, inštitúcií a škôl. Možno to vyriešiť viacerými spôsobmi. • Po prvé by sme v budúcnosti nemalí pri­pustiť výstavbu nových objektov tovární, závo­dov, úradov, škôl a pod. bez ich vybavenia pre­dajňami potravín a denných potrieb práve tak, ako sl nevieme predstaviť takéto objekty bez základných sociálnych kultúrnych zariadení. • Po druhé — mali by sme hladať možnosti zriadenia takýchto predajní v tých objektoch, kde dnes chýbajú. Možno to uskutočniť rozší­rením predaja napríklad v závodných bufetoch a jedálňach, adaptáciou primeraných priesto­rov, vhodnou prístavbou, použitím stavebnico­vých objektov alebo novou výstavbou v priesto­re objektov tovární alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Účelnosť takéhoto riešenia sa javí 1 v tom, že takto budované predajne možno zriadiť podstatne lacnejšie ako v normálnej zá­stavbe miest a aj preto, že nároky na ich vyba­venie môžu byt vzhľadom na organizáciu ob­sluhy menšie. Spravidla by sa vystačilo s pre-dajným skladom a vzorkovou či výdajnou miestnosťou. Pri pochopení zo strany závodu by mohla organizácia predaja vyzerať takto: pri nástupe do práce by zamestnanci odovzdali svoje objed­návky na vrátnici — napr. na pripravený stoja­nový vešiak či stenu tak, že nákupnú tašku, v ktorej by bola napísaná objednávka odložia a vezmú si pripravený žetón alebo známku: Za­mestnanci predajne si prevezmú nákupné taš­ky, počas smený nákupy pripravia a opäť dajá na pôvodné miesto. Pri odchode z práce si za­mestnanci nákupy prevezmú proti podpisu účtenky. Účtenky by sa mohli sústreďovať v účtárni a zúčtovať pri likvidácii mzdy. Ak do­ceníme, aké úspory času a námahy by to na jednej strane prinieslo pracujúcim a na druhej strane aj pre racionalizáciu predaja, oplatilo by sa touto vecou veľmi zodpovedne zapodievať. Aj investičné a organizačné otázky možno riešiť viacerými formami. Investičné náklady možno kryť z podnikových prostriedkov všade tam, kde na to závody majú. Vzhľadom na sle­dovaný účel by bolo možné použiť i prostried­ky z fondu sociálnych a kultúrnych potrieb. V mnohých prípadoch by sa dalo dohodnúť in­vestovanie i s obchodnými organizáciami. Organizáciu prevádzky a predaja možno rie­šiť buď prostredníctvom príslušnej obchodnej organizácie, vlastnou jednotkou závodného stra­vovania alebo formou pomocného hospodárstva vo vlastnej réžii. Oprávnenie pre takúto činnosť môže získať každá socialistická organizácia po dohode s odborom obchodu ONV. Pretože ide o vec, týkajúcu sa služieb pracu­júcim závodov, mala by sa stať vlastnou predo­všetkým závodným výborom ROH, podnikovým radám pracujúcich, ale i vedeniu podnikov, úradov a inštitúcií. V nových podmienkach ekonomického riade­nia chceme vychádzať z reálnych možností roz­voja obchodu, chceme podnecovať rozvoj súťa­živosti, rozširovať a skvalitňovať činnosť tak, aby smerovala k lepšiemu uspokovanin potrieb pracujúcich. Naznačený spôsob je tiež jednou z ciest, ktorou by bolo možné urýchliť a skva­litniť v daných podmienkach riešenie súčasných nedostatkov v zásobovaní. Ing. VLADIMIR HABANEC, námestník povereničky obchodu P R A Y D A m

Next