Pravda, október 1968 (XLIX/272-298)
1968-10-09 / No. 279
POZNÁMKY-------------------—_ © POZNÁME CENU ZDRAVIA? V Leviciach vyrastá bavlnářsky kombinát. Dá prácu asi dvetisíc ľudom. Pre mesto a Jeho okolie, v ktorom je núdza o pracovné príležitosti, bude preto závod nepochybne znamenať prínos. Na jednej strane cenný prínos, na druhej však i škody — na zdraví. Keby hygienik chcel, ši mohol dôsledne dodržiavať zákonné ustanovenia, mal by spustenie závodu do prevádzky vlastne zakázať. Stroje, ktoré v ňom inštalujú, spôsobia totiž taký hluk (vyše sto decibelov), že ohrozia sluch všetkých, ktorí budú s nimi pracovať. Môže si to však dovoliť? Ved by to bola blamáž, akej páru nieto. Nový závod a hned — stop? Bude musieť ustúpiť pred kladnými stránkami: pred matematikou, ktorá dokáže prednosti závodu a jeho blahodárný vplyv na mesto. Matematika ... hygienici tvrdia, že ju dosiaľ využívame najmä na dokazovanie predností, o ktorých chceme presvedčiť niekoho, na dokazovanie priam neprekonateľných ťažkostí, ktoré by spôsobil zásah hygienika, ale takmer vôbec ju nevyužívame na odkrytie, zvýraznenie slabých stránok projektov. Tie slabé stránky zatiaľ objavujú zväčša len zdravotníci. Proti ekonómom stoja však takmer s prázdnymi rukami. Proti argumentom — zastavenie prevádzky, alebo zlepšenie technického zariadenia tak, aby neohrozovalo zdravie a životy ľudí by spôsobilo národnému hospodárstvu také škody, môžu postaviť len smernicu či všeobecné varovanie. A kedže si naozaj ešte nevieme (či nechceme) prepočítať, čo môže stáť liečba a odškodnenie ľudí, ktorých škodlivé pracovné prostredie na tom a tom pracovisku pripraví o zdravie, kedže nevieme do reči matematikov premeniť ľudské utrpenie, mlčky sa pripúšťa aj existencia prevádzok, kde už dávno mali uskutočniť zdravotné opatrenia, alebo ich zatvoriť... ba privrie sa oko aj nad novým i závodmi — len aby sme v hanbe neostali. Zdá sa, že by zdravotníctvo malo zamestnávať aj matematikov ... • S Mm TECHNIKOU NEPRIATEĽA NEOBJAVÍŠ... S bacilmi tuberkulózy zvádzame neľútostný bo] už niekolko rokov. Donedávna sa zdalo, že tento odveký nepriate! Človeka už stráca dych. Čoskoro sme sa však presvedčili, že to nie Je pravda. Presvedčila nás o tom technika, ktorá ustaviCne objavuje nové a nové jeho šíky. Len na Slovensku trýzfii — podlá dokázaných prípadov — vyše dvadsaťtisíc ludí. Kladieme dôraz na — dokázaných prípadov — pretože skutočný počet chorých je urdte vyšší. Ak sme všetkých ešte neobjavili, nie je to vina í b a tej č-asti zdravotníkov, ktorá má chorých na tuberkulózu aktívne vyhledávat, alebo organizovať túto činnost v teréne, ale značný podiel viny majú aj niektorí pracovníci v mimozdravotníckych oblastiach. Jedným zo základných predpokladov pre úspešný boj s chorobami je dostatok kvalitných, moderných prístrojov. Na objavovanie tbc sa používajú najmä rôntgenové štítovky. Na Slovensku je ich vyše sedemdesiat a vlani „presvietili“ takmer pol druha milióna ludí. Najlepšie ich využili v Západoslovenskom, naihoršie vo Východoslovenskom kraji. Počet vyšetrení nie je vysoký. Nečudo, ved napr. len vlani bolo 16 štítoviek mimo prevádzky viac ako šesť týždňov. Z 24 prístrojov v Stredoslovenskom kraji takmer tretina stála dlhšie ako pol druha mesiaca. Stítovka v Humennom nepracovala 250 dníl V Snine a Košiciach nepracovali celý rok, pretože stavbári nedokončili včas adaptácie priestorov, kde štitovky majú umiestniť. Teda aj stavbári a Chirana — výrobca i údržbár zdravotníckej techniky, pomohli „znížiť“ ten nepríjemný ukazovatel, ktorý nám nerobí dobré meno vo svete. Zdravotníci im však za to vďační nie sú. Také „znižovanie“ počtu ochorení môže spôsobiť, že tuberkulóza ostane vážnym nebezpečenstvom ešte dlhé roky. ŠTEFAN ZÜBER • PREČO SO V2BY TERCOM? Roky cestujem v Bratislave po trati električky číslo tri, päť a sedem. Roky si všímam ludí a myslím si, že by som hocikedy vedel povedať, kto a kde pracuje, ktorú školu navštevuje, či býva v Mladej garde alebo niekde inde. Roky zazlievam sprievodcom električky, že všetko, čo sa stane na tejto trati, hádžu na krky študentom, hoci aj sprievodcovia roky cestujú tadeto. Bolo to tak aj v pondelok. Do električky nastúpili mladé dievčatá. Odhadol som, že boli z ekonomickej školy, neobsadili si plošinu, išli pekne dnu do električky, ako sa patrí. Nikomu neprekážali, nikoho nebantovali, ale predsa bolí terčom nadávok. Vari len preto, že si neobsadili volné miesta vo voľnej električke a stáli. Možno to urobili aj preto, že na najbližšej zastávke by aj tak museli uvolňovat miesto starším. Nie je podstatné, čo hovoril sprievodca, ktorý už tiež roky tadeto vykonáva službu, ale to, že dievčence sa tak skromne držali, neoponovali, len sa zahanbili, hoci nemali prečo. Som starší, ale keby som dostal do tela, to, čo dostali ony, vzbúril by som sa. Len preto, že som nikomu nič neurobil, nikomu nezavadzal. Zlozvyk je zlozvyk, ale predsa vždy treba uvážiť slová, ktorými chceme niekoho počastovať. Vari aj to patrí k výchove. L. SKOKŇA .......................................... ................I--------— KOMISIA SNR PRE OBCHOD ZA NÁRODNÉ MINISTERSTVO Nielen distributér Bratislava (ČSTK) — Poslanci a členovia komisie SNR pre obchod včera po obsiahlej diskusii schválili návrh, aby sa v budúcom federatívnom usporiadaní nášho štátu utvorilo samostatné národné ministerstvo obchodu. Svoj návrh komisia o. i. zdôvodňuje tým, že prípadné zlučovanie viacerých odvetví vytvára podmienky pre centralizovanie tejto činnosti vo federálnej vláde, a tým sa okliešťuje právomoc a zodpovednosť národných vlád. Jednotliví členovia a poslanci komisie ďalej poukazovali na skutočnosť, že v minulých rokoch obchod na Slovensku i v cele] republike bol diskriminovaný a plnil iba funkciu distributéra. Aby sa v budúcnosti predišlo takémuto posudzovaniu obchodnej činnosti, treba vytvoriť ministerstvo, ktoré sa sústredí predovšetkým na všestranné zabezpečovanie požiadaviek obyvateľstva a na zlepšenie materiálno-technickej základne a štruktúry obchodu. j Prítomní sa zhodli v názore, ktorý vyslovila povereníčka SNR pre obchod Ing. Petronela Vlšňovcová, že nemožno dopusiiť, aby sa národné vlády stali len „ornamentnými“ vládami. Neopodstatnenou sa javí obava, že sa rozbujnie administratívny aparát, ak niektoré odvetvia nebudú mať spoločné ministerstvo. Nebezpečenstvu narastania personálnych stavov možno podľa názoru povereníctva čeliť tým, že národné ministerstvo obchodu bude po svojom vzniku najvyšším orgánom a pri federálnej vláde bude pracovať len koordinačný zbor. Otázka samostatného ministerstva obchodu zostáva na programe aj ďalej. Do úvahy prichádza ešte možnosť spojenia vnútorného a zahraničného obchodu. OBCHOD SA PRIPRAVUJE NA VIANOCE BIELE MIESTA Bravčové mäso až v decembri Kvalita bez bolenia hlavy Praha (Od nášej spolupracovníčky) — Napriek augustovým udalostiam sa zásobovanie potravinami vďaka výrobe, ale aj pracovníkom obchodu iba kde-tu narušilo. Na trhu sa však ukázal prechodný nedostatok bravčového mäsa, zavinený jednak prerušeným dovozom, ale i viaznutím našich vlastných dodávok. Nedostatok, ako sme zistili na generálnom riaditeľstve obchodu s potravinami, bude trvať aj v ďalších dvoch mesiacoch, v ktorých sa bude dodávať do obchodnej siete iba 30 pere. bravčového mäsa. Jeho podiel v celom kvante sa zvýši na bežných 50 pere. až v decembri. Teľacie mäso za tejto situácie bude predstavovať okolo 5—7 pere. dodávok a Iba hovädzieho mäsa budeme mať v potrebnom množstve. Inak čo sa týka hydiny, bude jej ha trhu viac, ako bežne spotrebujeme, prisuň husí do siete sa zvýši o 2000 ton, moriek o 2200 ton, rýb a rybích konzerv si môžeme nakúpiť v podstate na úrovni vlaňajška. Aj mlieka a mliečnych výrobkov, vrátane syrov si môžeme nakúpiť v požadovanom množstve. V decembri sa však objaví prechodný nedostatok čerstvých vajec, ktoré nahradia až ZÁSOBOVANIA zo 75 pere. vajcia chladiarenské a vápenné. Obchod už v podstate pripravuje Vianoce a ubezpečuje, že čokoládových cukroviniek, ako aj rozličných druhov kolekcií, ktorých množstvo sa zvýši až o 310 ton, bude dostatok. Vôbec v zásobovaní potravinami, okrem mäsa, sa neočakávajú nijaké výkyvy. Nebudú chýbať ani rozličné druhy mäsových alebo zeleninových konzerv, zvýši sa kvantum suchých plodov, zaopatrených importom, vín a iných liehovín. Za takýchto podmienok musia však rásť naše kvalitatívne požiadavky. A tu zisťujeme stále veľké medzery. Dochádza k sústavnému porušovaniu platných štátnych noriem a k iným fyzikálnochemickým závadám. Tak napr. 25 pere. mliekarenských výrobkov nezodpovedá nárokom požadovanej kvality. Pri kontrole akosti mäsa a mäsových výrobkov sa zistili ešte väčšie nedostatky. Kontrolóri museli 10 a v niektorých prípadoch až 70 pere. partií vyradiť. V Stredoslovenskom kraji z 18 vzoriek prešovskej salámy., braných z piatich výrobných závodov, bolo päť nevyhovujúcich pre vlhkú zelenú pleseň a 12 vykazovalo odchýlky v chemickom zložení. Takisto štátna inšpekcia akosti potravín zistila, že sa v celom štáte porušujú normy pri výrobe piva a rozličných cukrárenských výrobkov, medzi nimi najmä zmrzliny. (hl) Cukrová repa — naše biele zlato. V týchto dňoch už beží jej zber naplno. Foto K. Šallay Prievidza -súper Dunajskej Stredy Prievidza (Od nášho redaktora) — Včera v nadtitulku nad správou z Komárna sme napísali, že 40-meträkový hektárový výnos pšenice pre poľnohospodárov v Západoslovenskom kraji nie je hornou hranicou. Tajomník okresného prípravného výboru Slovenského zväzu družstevných a jednotlivo hospodáriacich roľníkov, riaditeľ OPZ v Prievidzi Ing. Ján Urban ma požiadal, aby sme včerajší záver rozšírili a čitateľskú obec Pravdy poinformovali, že vďaka sovietskym vysoko výkonným odrodám pšeníc, pestovaným podlá odporúčania prof. Ing. Špaldoňa, 40-metrákový hektárový výnos nie je hornou hranicou ani v ich okrese a ani v celom Stredoslovenskom kraji. Tunajší poľnohospodári, ako nás informoval, v pšeniciach tohto roku po prvý raz prekročili hranicu 30 q, keď z každého hektára v okrese zobrali 31,42 q úrodu pšenice. Tento priemer citeľne znížili výnosy na štátnych majetkoch — čo svedčí o veľkých rezervách. Keby aj oni holi dosiahli úrodu ako jednotné roľnícke družstvá, celookresný priemer by bol až 34,52 q. Okrem štátnych majetkov na znížení celookresného priemeru sa podieľajú i naše pšenice. Kaštlcká napríklad sypala len po 30,75 q, pavlovická dokonca len 25,96 q na hektári. Sovietske odrody však prevýšili všetky očakávania. Mironovská vydala na hektári priemernú 38,99 q, a bezostá 39,41 q. Podrobnejší rozbor však ukazuje, že z celkového počtu 17 JRD v okrese v trinástich prekročili hranicu nad 35 q. Z toho v troch JRD mali hektárové úrody nad 45 q — JRD Lazany 47, Diviacka Nová Ves 46,3 a Diviaky- Mača 45,2 q, ďalších 5 JRD dosiahlo úrodu nad 40 q a 5 JRD nad 35 q. Úrody, ktoré v tomto horskom okrese dosiahli, neboli náhodné. V každom družstve mali osobitné plány agrotechnické) starostlivosti a všetky práce a zásahy pri pestovaní pšeníc zaznamenávali do osobitných kníh. Na VSŕ v Nitre im pomohli spracovať závery zo získaných poznatkov, ktoré teraz využívajú pri vytváraní predpokladov pre budúcu úrodu. Osobitné knihy dnes slúžia aj ako učebné pomôcky na VŠP. Jeden z významných poznatkov hovorí, že preukázateľne najlepšie úrody dali pšenice zasiate medzi 27. septembrom a 5. októbrom. V okrese Prievidza tohto roku nezanedbali ani jačmene. Pravda, vlani urobili totálnu výmenu osiva — dobré semä a zlepšené odborné práce umožnili im v úrodách jačmeňa celookresným priemer s hektárovým výnosom 33,5 q a obsadiť na Slovensku prvé miesto. Najlepší s výnosom až 52,55 q jačmeňa na hektári boli družstevníci v Lazanoch, druhí s výnosom 47 q v Prievidzi a v ďalších štyroch podnikoch s úrodou nad 40 q. A tu treba vysloviť vďaku našim šľachtitelom za vypestovanie vysoko výkonných odrôd jačmeňa. Zdá sa, že v Prievidzi vyrástol vážny súper na 40-hektárové prvenstvo v úrodách pšeníc v Dunajskej Strede, —at— 2 HLAS PRACOVNÍKOV MATICE SLOVENSKEJ Príliš krátke obdobie Martin (ČSTK) — ČSTK dostala oficiálnu správu z verejnej straníckej schôdzky Matice slovenskej v Martine. O návrhu ústavného zákona o postavení národností v ŰSSR sa vyslovili, že jeho publikovanie vyvolalo najmä v miestnych odboroch Matice slovenskej na južnom Slovensku značný ohlas. Konštatujú, že na škodu veci návrh zákona nebol vopred pred uverejnením Interne konzultovaný s organizáciami Národného frontu. Termin verejnej diskusie do 15. 10. 1968 Dimitrovka sa ohradzuje Bratislava — Na mestský výbor KSS k tajomníkovi súdruhovi Fodorovi prišiel včera riaditeľ Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave a dvaja súdruhovia zo straníckej organizácie závodu. Prišli dementovať správu spravodajcu V. Bäketova v moskovskej Pravde, ktorú sme aj my včera uverejnili. V. Baketov v nej medziiným píše: „Sovietski dôstojníci sa dohodli s riaditeľom a straníckym tajomníkom Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave na schôdzke osadenstva závodu so sovietskymi vojakmi, avšak o niekoľko dní boli nútení sa ospravedlniť. Z mestského výboru strany dostali kategorický príkaz: nijaké stretnutie!“ K tomuto podnikové riaditeľstvo a CZV KSS Chemických závodov Juraja Dimitrova vyhlasujú nasledovné: Začiatkom septembra prišli k podnikovému riaditeľovi Ing. Svobodovi traja sovietski dôstojníci a chceli doje príliš krátky na to, aby sa mohli niektoré nejasné miesta návrhu náležíte vysvetliť na kompetentných miestach. Predovšetkým ide o paragraf 3 návrhu zákona, ktorý hovorí o právach príslušníkov iných národností na vzdelanie vo svojom jazyku a o používaní tohto jazyka v styku s úradmi bez akéhokoľvek ďalšieho určenia. Sme toho názoru — uvádzajú — že právo na vzdelanie sa malo konkretizovať na stupeň školy a súčasne sa mali stanoviť podmienky, za akých možno zriaďovať školy vyššieho ako základného typu. Tak isto už v tomto návrhu treba konkretizovať, akým spôsobom sa má uplatniť právo menšinových národností na používanie vlastného jazyka v styku s úradmi. hodnúť exkurziu 10—15 vojakov do niektorých výrobní. Na rokovaní bol prítomný aj predseda CZV KSS Jozef Elšík a predseda CZV ČSZM Štefan Malik. Podia návrhu sovietskych predstaviteľov termín exkurzie sa mal dohovoriť neskoršie. Pri opätovných troch návštevách a rokovaniach na vedení podniku a celozávodnom výbore KSS išlo stále len o exkurziu 10 až 15 vojakov pracujúcich v chemickom priemysle v Sovietskom zväze, a nie o schôdzu osadenstva závodu so sovietskymi vojakmi. Bol prijatý záver, že k celej problematike sa obe strany vrátia po uskutočnení straníckych schôdzí, na ktorých sa hodnotí súčasná politická situácia v súvislosti s plnením moskovského protokolu. Vedenie podniku a celozávodná organizácia KSS Chemických závodov Juraja Dimitrova vyhlasuje, že pri tomto závere neboli ovplyvnení ani priamo ani nepriamo mestským výborom KSS. Nebolo to nutné ani preto, lebo medzi našou organizáciou strany a mestským výborom KSS panuje absolútna zhoda názorov na každom poli. i. 9. GKTÖBRA 1988 BB A. DO KONCA OKTÓ3RÄ Praha (ÜSTK) — Ministerstvo kultúry a informácií s Povereníctvom pre kultúru a informácie SNR a Zväzom čs. filmových a televíznych umelcov vypísalo pri príležitosti 50. výročia našej republiky celoštátnu umeleckú súťaž v odbore televízie. Jej poslaním je podnietiť tvorbu vyjadrujúcu humanistické, demokratické tradície našich národov a pokrokové myšlienky našej súčasnej spoločnosti. Súťaž vypisujú na literárnodramatické dielo, na televízne hudobné dielo, na televízny publicistický program, na televízny zábavný program, na televízny program pre deti a mládež a na teoretické práce v odbore televízie. Ocenené budú najlepšie diela vytvorené alebo uvedené v tomto roku. V každej zo súťažných kategórií môže porota udeliť hlavnú cenu vo výške 15—20 tisíc Kčs a ďalej čestné uznania s odmenou alebo bez odmeny. Výsledky súťaže vyhlásia začiatkom roka 1969. Prihlášky do súťaže 'víznych diel prijíma sekretariát umeleckej súťaže Praha 1, Valdštejnská 10 do 31. októbra 1968, prihlášky publicistických programov do 15. novembra 1968. OHEŇ ZASTAVIL RÝCHLIK Dolný Harmanec (Od nášho redaktora) — Na trati Banská Bystrica — Diviaky, v tuneli pod Dolným Harmancom, sa v nočných hodinách z pondelka na utorok vznietil oheň na dieselovej lokomotíve rýchlika R 47, ktorý chodí z Piešivca do Prahy. Príčinou požiaru bol preskok elektrického oblúka na trakčnom motore lokomotívy. Vďaka duchaprítomnosti a pohotovosti osádky rušňa, ktorá zasiahla ručnými hasiacimi prístrojmi, väčšie škody nevznikli. Rýchlik však meškal. Pre prípad potreby pomoci boli hneď naporúdzi hasiči miestnej protipožiarnej jednoty a z Banskej Bystrice. Ako povedal motorvodič Jozef Halaj nášmu redaktorovi, ktorý prišiel krátko po požiari k rýchliku, nejde o prvý prípad. (Podobné prípady na tých istých lokomotívach (výrobca GKD Praha) sa z rovnakej príčiny stali už predtým, zatiaf však len na nákladných vlakoch. Toto bol prvý prípad požiaru lokomotívy s rýchlikovou súpravou. TRI PODNIKY V ZÁHREBE Po veľkom úspechu, ktorým sa skončila minuloročná výstava skla v hlavnom meste Juhoslávie v Belehrade, pripravuje sa podobná výstava v Záhrebe. Pri jej usporiadaní sa spojili tri československé podniky Skloexport, Jablonex a Keramika. Výstava bude v budove záhrebského múzea umeleckých remesiel. Medzi exponátmi bude tak umelecké sklo ako aj bežné súbory domáceho skla. V slušnom množstve budú zastúpené výrobky sklárne v Lednických Rovniach, ktorá je známa kalíškovinou vysokej výtvarnej úrovne. Pre výstavu pripravili jej pracujúci 22 nových návrhov. Výstavu mali zahájiť 16. novembra t. r. a mala trvať do 1. decembra 1968. Teraz sa o termíne jej otvorenia ešte rokuje; je možné, že termín otvorenia odložia o týždeň. —bt— VODA V PRIEHRADE Z 1 u t i c e (ČSTK) — Včera začali napúšťať novú priehradu na rieke Strele pri Žluticiach v Západočeském kraji. Priehradné jazero po naplnení zadrží asi 12 000 000 kubických metrov vody. Bude zásobovať pitnou vodou oblasť miest Toužim, Podbořany, Vroutek a neskoršie aj Žatecký okres. TLAČOVÁ OPRAVA Praha (ČSTK) — V správe o pondelňajšom koktaile na veľvyslanectve NDR v Prahe bol medzí prítomnými omylom menovaný minister národnej obrany Ing. M. Dzúr, ktorý je t. č. v nemocničnom ošetrovaní. NA ŠTÚROVSKEJ TRATI Urýchliť tempo elektrifikácie Elektrifikácia trate Štúrovo—Bratislava má pre železničnú dopravu na Slovensku i pre celé národné hospodárstvo značný význam. Po jej dokončení dostane nákladná í osobná preprava na tomto úseku lepšie tempo. Zvýši sa aj priepustnosť uzlov a zlepší sa kultúra cestovania. Takto sa na význam elektrifikácie tohto úseku pozerá a) 18 závodov, podnikov a stavebno-montážnych organizácií, ktoré v minulom roku podpísali záväzok na skrátenie termínu elektrifikačných prác. Sľúbili, že prvý elektrický vlak príde do Štúrova ešte v tomto roku. AKO PLNIA SLOVO Za 8 mesiacov vykonali na trati práce za 118,5 milióna korún, čo je viac ako 63 % celkového objemu. Trakčné vedenie je už postavené na úseku Bratislava—Galanta a Nové Zámky—Štúrovo. Treba ešte zatrolejovať úsek z Galantý do Nových Zámkov. To si však žiada urýchliť tempo prác na železničnom zvršku v novozámockej stanici a poskytovať montážnym čatám viac výluk. ČO BRZDI PRACE Oproti harmonogramu sa na niektorých úsekoch výstavby zaostáva. Problémov je viac, ako sa očakávalo. A veľa je aj takých, ktoré sa nedajú zdôvodniť augustom. Diaľková kábelizácia zaostáva napríklad oproti termínu o 4 až 6 týždňov. To narúša náväznosť ďalších montážnych prác, čo situáciu značne komplikuje. Od podniku Automatizácia železníc z Prahy sa žiada, aby v tempe pridal, najmä s kábelizáciou na úseku Galanta— Štúrovo. Tak ako na trati Kúty—Bratislava aj tu je popoluškou výstavba prevádzkových objektov. Projektová nepripravenosť je príčinou, že Železničné staviteľstvo z Bratislavy začne stavať budovu pre údržbu elektrických lokomotív v Nových Zámkoch až v tomto mesiaci. Resty sú aj na ďalších prevádzkových budovách. Slovo projektová nepřipravenost sa v súvislosti so železničnými stavbami vyskytuje akosi pričasto. Počujeme ho aj v súvislosti s výstavbou tatranskej elektrickej železnice. Myslíme si, či by už nebolo načase preskúmať, kde je príčina a vyvodiť z toho aj patričpé závery. Žiadajú si to aj ďalšie náročné stavebné úlohy na železnici v budúcich rokoch. ZARIADENIA PROBLÉMOM Najmä naši dodávatelia technických zariadení by si malí včas plniť sľuby. Najväčším problémom je dodávka ovládacích skríň typu Blokor, ktoré mali dodať Elektrotechnické závody Júliusa Fučíka z Brna už minulý mesiac. Mešká aj dodávka 6 kusov’ meracích transformátorov z NDR. V DECEMBRI HOTOVO Tak to predpokladajú závody a podniky zúčastnené na elektrifikácii trati. Podľa ich názoru sa dá ešte zameškané dobehnúť a trať pripraviť na prevádzku tak, aby v decembri mohol prísť do Štúrova prvý elektrický vlak. „Záväzky sa dávajú preto, aby sa plnili, aby priniesli úžitok celému národnému hospodárstvu,“ povedal na poradnom zbore v súvislosti s kontrolou plnenia úloh investičnej výstavby náčelník Správy Východnej dráhy súdr. dr. Ing. Štefan Šutka. „Preto, aby sa sľub splnil, treba urobiť všetko. ■ Najmä súčasnosť si to vyžaduje.“ < JOZEF BARANČOK NA VOĽAKOHO PRIDE Uprednostnia disciplinovaných Zvolen (Od nášho redaktora) — Po predchádzajúcich dňoch majú železničiari v obvode Zvoleoského prevádzkového oddielu ČSD o niečo viac dôvodov na spokojnosť s prepravcami. V sobotu a nedeľu naložili až 1720 vagónov. Je to podstatne viac ako po minulé dni pracovného pokoja, keď sa nakladalo denne najviac 500 až 600 vagónov. V pondelok splnili v obvode prevádzkového oddielu plán nakládky až na 111,5 percenta. Veľmi disciplinovane si počínajú v Stredoslovenskej cementárni v Banskej Bys MRÁZ... triel, v závodoch Mier a Kovosmalt vo Fiľakove, v modrokamenských uholných baniach. Dochvíľne nakladajú všetky pristavené železničné vozne. Žiaľ, značná časť, najmä drobnejších prepravcov, ako závody potravín, poľnohospodárske a stavebné podniky a organizácie, sa ešte stále prehrešuje proti našej železničnej doprave tým, že si nedajú záležať na včasnom naložení. a vyložení pristavených vagónov. Ich zásluhou bola vykládka v týchto dňoch veľmi slabá (69—75 percent). Nemožno vôbec zazlievať železničiarom, naopak ich krok treba považovať za osožný a spravodlivý, rozhodli sa totiž, že odteraz budú uprednostňovať v pristavovaní vozňov (o ktoré je stále núdza) predovšetkým tých prepravcov, ktorí budú včas vykladať a nakladať aj v dňoch pracovného pokoja. (amš) CENOVE VÝHODNEJŠIE STRAVOVANIE Interhotely v pôste Bratislava (dr) — Do zariadení Interhotelu na území Západoslovenského kraja, ktoré boli od 21, augusta do 14. septembra až na bratislavský Carlton mimo prevádzky, sa pomaly vracia život. Nie je v nich síce taká frekvencia, na akú sú v jesennej sezóne po iné roky zvyknuté, no aspoň sa teraz nik nemôže sťažovať na nedostatok hotelových izieb. Po ubytovacích priestoroch hotela Devín, ktoré začali opäť slúžiť v súvislosti s brněnským veľtrhom, obnovili prevádzku postupne v ostatných hotelových, reštauračných a spoločenských zariadeniach i nočných lokáloch; poslednou v poradí bola vináreň v Devíne, ktorú otvorili 1. októbra. Motel na Zlatých pieskoch, predčasne uzavretý v auguste, obnoví služby zasa až na jar, keďže na zimnú prevádzku nie je prispôsobený. Jediným objektom Interhotelu v Bratislave, ktorý nesprlstupnili, je hradná vináreň: stojí pred plánovanou rekonštrukciou s dokončením v roku 1970. Podobrala sa na ňu Stavoindustria, bude stáť okol o 3 miliónov korún a projekty sľubujú veľmi pekný štýlový interiér i exteriér. Skladba návštevníkov je primeraná momentálnym okolnostiam, z 90 % prevažuje domáca klientela. Ostávajúcich 10 % tvoria jednotlivci z Rakúska, Juhoslávie, a zjavili sa i prvé zájazdové lastovičky v podobe skupiniek z Rumunska a Poľska. V samotnej Bratislave pristúpil Interhotel k úprave cien v niektorých svojich zariadeniach. Až na Devín a Carlton ponúka vo všetkých reštauráciách menu o jednu cenovú skupinu lacnejšie a v hydinárskom grile budú podávať hydinu od 11. októbra v III. cenovej kategórii. Prostredie, v ktorom kupujeme... Úroveň uspokojovania potrieb občanov má aj druhú, nie menej dôležitú stránku — prostredie, v ktorom občan nakupuje a rýchlosť a kvalitu obsluhy. Trh potravín označujeme síce za konsolidovaný, napriek tomu má občan právom mnoho výhrad, že čaká vo frontoch, a tak stráca veľa času, nie vždy je spokojný s obsluhou, s organizáciou predaja a pod. Žiaľ, nie je to iba problém obchodu s potravinami, ale maloobchodu vcelku a dosial nie je ani vo výhľadoch uspokojivé riešenie. Javí sa stále výraznejšie, najmä teraz, keď naši občania, ktorí sa dostávajú v hojnom počte do zahraničia, porovnávajú naše pomery v obchode so situáciou v iných hospodársky vyspelých krajinách. Rôznymi výborovými skúmaniami sa zistilo, že časové straty obyvatelov pri nákupoch predstavujú ročne asi 500 miliónov hodín, čo v prepočte na priemernú mzdu v národnom hospodárstve predstavuje asi 4 miliardy korún. Príčiny sú dnes už celkom známe, spočívajú V NEDOCENENÍ OBCHODU v minulých 20 rokoch a v dôsledku toho v nedostatočnej výstavbe predajných kapacít. Sved’ čí o tom týchto niekoľko údajov. Podiel investícií do obchodu a verejného stravovania v minulých rokoch predstavoval u nás z celkových investícií do národného hospodárstva iba 1,9 '/o, zatiaf napríklad vo Švédsku, Francúzsku a NSR bol šesťnásobný a v Maďarsku, Bulharsku, Polsku sa pohyboval nad 3 Vo. Na jednu predajňu pripadalo v ČSSR roku 1966 — 217 a na Slovensku 257 obyvateľov a na vidieku dokonca 366 obyvatelov, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku ■ 57, v Dánsku 73 a v Rakúsku 92 obyvatelov. Počet obyvateľov pripadajúci na jedného predavača je u nás 207, žatia! čo v západoeurópskych štátoch 72. Nepriaznivé porovnania sú i v ostatných výkonových ukazovateľoch, ako sú náklady na obeh, mzdy, výkon na jedného predavača a pod. I keď tieto údaje nemožno mechanicky porovnávať, pretože by to pri rozdielnych podmienkach nebolo ani správne, predsa dávajú odpoveď na niektoré súčasné problémy. NOVÝ PRÍSTUP k rozvoju vnútorného obchodu viedol vládu a jej orgány hľadať možnosti rýchlejšieho rozvoja materiálno-technickej základne obchodu ešte v rokoch 1968—1970. Oproti pôvodným úvahám 4. päťročného plánu sa zvýšil objem investícií v štátnom a družstevnom obchode o 2,6 miliardy Kčs, z toho na Slovensku 662 mil. Kčs. Ťažisko tohto zvýšenia sa premietne najmä vo výstavbe veľkých obchodných domov, nákupných stredísk, hotelov a skladových základní. Vcelku sa objemom investícií na roky 1968 až 1970 optimálna potreba kapacít obchodu zabezpečuje iba na 72 %, pričom naliehavá potreba sa javí najmä v maloobchodnej a v stravovacej sieti -a v ubytovacích zariadeniach. Obchodné organizácie získavajú iba s veľkými ťažkosťami dodávateľov stavebnej výroby a ani na rozostavaných akciách sa plán výstavby uspokojivo neplní. Pred stavbami je výrazne preferovaná napr. bytová výstavba, hoci obchodná vybavenosť by mala byt jej neodmysliteľnou súčasťou tak v novobudovaných sídliskách, ako aj mimo nich. Z toho je zrejmé, že ani do roku 1970 SA NEDÄ OČAKÁVAŤ, že naši občania budú nakupovať pohodlne, iba v dobrom prostredí a bez časových strát, aj keď sa bude situácia z roka na rok zlepšovať. Vybavenie obchodu potrebnými kapacitami maloobchodnej siete sa teda presúva na obdobie po roku 1970, pravda, za predpokladu, že vývoj národného hospodárstva umožní, aby sa obchodným organizáciám vytvorili také ekonomické podmienky, aby mohli vytvárať dostatok zdrojov na financovanie optimálneho objemu Investičnej výstavby. Okrem toho ďalšou podmienkou bude dostatok kapacít stavebnej výroby a výroby obchodných a technologických zariadení, ako sú kontrolné pokladnice, automatické váhy, nářezové stroje, chladiace a mraziace zariadenia a pod. Takýto postup je reálny, ale v súčasnom kritickom stave materiálnotechnickej základne obchodu je zdĺhavý a núti hladať aj iné možné riešenia. Ak posudzujeme časové straty pri nákupoch a s tým súvisiace fyzické a psychické zaťaženie, môžeme konštatovať, že vzniká najmä .pri nákupe každodenných potrieb, t. j. potravín a najbežnejších vecí pre domácnosť, ktoré sa nakupujú denne, alebo takmer každý deň. Najviac sa dotýkajú zamestnaných žien, kde sú stratové časy obzvlášť citeľné v súvislosti s povinnosťami, ktoré majú ženy po zamestnaní v domácnosti. K časovým stratám priamo pri nákupe treba pripočítať ešte čas potrebný na cestu z pracoviska do predajní, umiestnených spravidla v centre miest alebo sídlisk. Netreba si iste zakrývať, že časť týchto Úkonov sa robí aj v pracovnom čase, čo celkové škody ešte zvyšuje. Núka sa tu teda také RIEŠENIE aby sme predajne potravín a denných potrieb umiestňovali priamo na pracoviskách — v objektoch továrni, závodov, úradov, inštitúcií a škôl. Možno to vyriešiť viacerými spôsobmi. • Po prvé by sme v budúcnosti nemalí pripustiť výstavbu nových objektov tovární, závodov, úradov, škôl a pod. bez ich vybavenia predajňami potravín a denných potrieb práve tak, ako sl nevieme predstaviť takéto objekty bez základných sociálnych kultúrnych zariadení. • Po druhé — mali by sme hladať možnosti zriadenia takýchto predajní v tých objektoch, kde dnes chýbajú. Možno to uskutočniť rozšírením predaja napríklad v závodných bufetoch a jedálňach, adaptáciou primeraných priestorov, vhodnou prístavbou, použitím stavebnicových objektov alebo novou výstavbou v priestore objektov tovární alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Účelnosť takéhoto riešenia sa javí 1 v tom, že takto budované predajne možno zriadiť podstatne lacnejšie ako v normálnej zástavbe miest a aj preto, že nároky na ich vybavenie môžu byt vzhľadom na organizáciu obsluhy menšie. Spravidla by sa vystačilo s pre-dajným skladom a vzorkovou či výdajnou miestnosťou. Pri pochopení zo strany závodu by mohla organizácia predaja vyzerať takto: pri nástupe do práce by zamestnanci odovzdali svoje objednávky na vrátnici — napr. na pripravený stojanový vešiak či stenu tak, že nákupnú tašku, v ktorej by bola napísaná objednávka odložia a vezmú si pripravený žetón alebo známku: Zamestnanci predajne si prevezmú nákupné tašky, počas smený nákupy pripravia a opäť dajá na pôvodné miesto. Pri odchode z práce si zamestnanci nákupy prevezmú proti podpisu účtenky. Účtenky by sa mohli sústreďovať v účtárni a zúčtovať pri likvidácii mzdy. Ak doceníme, aké úspory času a námahy by to na jednej strane prinieslo pracujúcim a na druhej strane aj pre racionalizáciu predaja, oplatilo by sa touto vecou veľmi zodpovedne zapodievať. Aj investičné a organizačné otázky možno riešiť viacerými formami. Investičné náklady možno kryť z podnikových prostriedkov všade tam, kde na to závody majú. Vzhľadom na sledovaný účel by bolo možné použiť i prostriedky z fondu sociálnych a kultúrnych potrieb. V mnohých prípadoch by sa dalo dohodnúť investovanie i s obchodnými organizáciami. Organizáciu prevádzky a predaja možno riešiť buď prostredníctvom príslušnej obchodnej organizácie, vlastnou jednotkou závodného stravovania alebo formou pomocného hospodárstva vo vlastnej réžii. Oprávnenie pre takúto činnosť môže získať každá socialistická organizácia po dohode s odborom obchodu ONV. Pretože ide o vec, týkajúcu sa služieb pracujúcim závodov, mala by sa stať vlastnou predovšetkým závodným výborom ROH, podnikovým radám pracujúcich, ale i vedeniu podnikov, úradov a inštitúcií. V nových podmienkach ekonomického riadenia chceme vychádzať z reálnych možností rozvoja obchodu, chceme podnecovať rozvoj súťaživosti, rozširovať a skvalitňovať činnosť tak, aby smerovala k lepšiemu uspokovanin potrieb pracujúcich. Naznačený spôsob je tiež jednou z ciest, ktorou by bolo možné urýchliť a skvalitniť v daných podmienkach riešenie súčasných nedostatkov v zásobovaní. Ing. VLADIMIR HABANEC, námestník povereničky obchodu P R A Y D A m