Pravda, február 1971 (LII/26-49)
1971-02-26 / No. 48
Prejav člena Predsedníctva ÚV KSČ Antonína Kapeka na manifestácii v Prahe Drahí priatelia, súdružky a súdruhovia, dovolte mi, aby som vás, účastníkov pražskej manifestácie, čo najsrdečnejšie pozdravil pri príležitosti 23. výrpčia februárového víťazstva pracujúceho ľudu v mene Ústredného, Mestského a Středočeského Krajského výboru Komunistickej strany Československa a Národného frontu. Zhromaždili sme sa na dnešnej manifestácii, aby sme v duchu revolučných tradícií robotníckej triedy, komunistov a pracujúcich Prahy a Středočeského kraja spomenuli výročie V priebehu triednych zápasov proti následkom svetovej hospodárskej krízy, v boji na obranu republiky proti nastupujúcemu fašizmu, i v ťažkých časoch národnooslobodzovacieho boja a v rokoch budovateľskej práce po oslobodení krajiny Sovietskou armádou sa široké ľudové masy presvedčili, že jedine pod vedením komunistickej strany môžu dosiahnuť svoje oslobodenie od vykorisťovania. Po mníchovskej zrade a 15. marci 1939 stratila buržoázia morálne právo viesť osudy našich národov. V priebehu národnooslobodzovacieho boja, ktorý vyvrcholili slovenským a českým Povstaním, dokázala KSČ, že je nielen internacionálnou, ale i hlboko vlasteneckou stranou. Jej politika získavala čoraz väčšiu dôveru a podporu ľudových más. Z vôle robotníckej triedy a všetkých pracujúcich sa stala vedúcou politickou silou našich národov. Vedúca úloha Komunistickej strany Československa bola rozhodujúcou podmienkou nielen pre víťazstvo pracujúcich v boji proti kapitalizmu, ale i pre budovanie socializmu. Po februári 1948 nastúpil ľud pod vedením KSČ definitívne cestu budovania socialistickej spoločnosti. Vo februári 1948 bol v Československu vyriešený dlhoročný zápas o politickú moc medzi robotníckou triedou a buržoáziou. Revolučný proces vyvrcholil ústavným riešením vládnej krízy. Mocenská otázka sa vyriešila cestou postupného rozvíjania národnej a demokratickej revolúcie na revolúciu socialistickú. Robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou Československa, nepodcenila ani možnosť obrany revolučných vymožeností ozbrojeným bojom. V priebehu februárových udalostí budovala svoje Ľudové milície, ktoré spolu s akčnými výbormi Národného frontu — čo vykonávali očistu verejného života od politic, kých exponentov buržoázie — predstavovala vo februárových udalostiach prvky revolučného riešenia. Aj väčšina príslušníkov Zboru národnej bezpečností stála pevne za záujmami robotníckej triedy. Februárové víťazstvo sl nemožno predstaviť bez múdreho vedenia Klementa Gottwalda a revolučného vystúpenia robotníckych milícií. Február 1948 bol nielen ústavným riešením vládnej krízy, ale tiež reZ februára 1948 čerpáme cenné poučenia i pre riešenie súčasných problémov v strane a v celej spoločnosti. Tvorivý postup strany pri uplatňovaní všeobecných princípov marxizmuleninizmu v československých podmienkach, prezieravosť, múdrosť a triedna zásadovosť straníckeho vedenia na čele s Klementom Gottwaldom, jednota, akcieschopnosť, iniciatíva celej strany a jej spojenia s ľudom, vernosť zásadám proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva, aktivita a obetavá práca členov strany — to sú dodnes živé a platné skúsenosti i tradície Februára. Ak dnes spomíname na 23. výročie Februára, nemožno nevidieť podobnosť triedne politických bojov rokov 1945—1948 a politického zápasu, ktorý prebiehal v rokoch 1968—1969. Napriek tomu, že ide o rôzne historické obdobia, podstata tohto boja je rovnaká. I v rokoch 1968—1969 ide o základnú otázku revolúcie — o to, v rukách ktorej triedy bude politická moc. Skutočnosť, že po dvadsiatich rokoch sa znovu nastolila otázka politickej moci, nie je náhodná. volučným riešením celospoločenskej politickej krízy, vyvolanej pokusom buržoázie o reštauráciu kapitalizmu v Československu. Ľudovodemokratická moc začala po Februári dôsledne plniť všetky funkcie diktatúry proletariátu a stala sa hlavným nástrojom budovania socializmu v Československu. Februárom 1948 sa Československo upevnilo nielen vnútropolitický, ale i zahraničnopolitický. Dovŕšil sa dlhoročný zápas komunistickej strany o zmenu buržoáznej zahraničnopolitickej orientácie ktorá priviedla našu republiku po 20. rokoch existencie k Mníchovu a zanedlho potom k jeho zániku. Víťazstvo pracujúceho ľudu definitívne rozhodlo o zahraničnopolitickej orientácii našej krajiny, opretej o priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom. Československo sa politicky i hospodársky zaradilo do socialistického spoločenstva. Február 1948 bol víťazstvom socialistickej revolúcie v priemyselne vyspelej krajine, v krajine s hlbokými, dlhodobými demokratickými tradíciami. Potvrdil medzinárodnú platnosť marxizmu-leninizmu. Vyvrátil jednu z hlavných téz nepriateľskej propagandy o tom, že leninská teória proletárskej revolúcie a skúsenosti Komunistickej strany Sovietskeho zväzu z budovania socialistickej spoločnosti sú neprijateľné pre priemyselne vyspelé štáty. Československá ani zahraničná buržoázia sa s februárovým víťazstvom pracujúceho ľudu nikdy nezmierila. Protikomunistická propaganda sa usilovala zastrieť pred pracujúcimi v kapitalistických krajinách skutočnosť, že pre socializmus sa rozhodol československý ľud zo svojej vlastnej vôle. Po januári 1988 — zaútočili revizionisti, pravicoví oportunisti a protisocialistické živly znovu proti výsledkom Februára. V teórii aj v praktickej politike usilovali zničiť jaho revolučný a internacionálny odkaz. V súvislosti s 50. výročím založenia Komunistickej strany Československa preto považujeme za potrebné znovu vyzdvihnúť február 1948 ako jeden z najvýznamnejších medzníkov v dejinách bojov našej robotníckej triedy a pracujúceho ľudu, ako jedno z najväčších víťazstiev Komunistickej strany Československa. V uzneseniach decembrového pléna, najmä v Poučení z krízového- vývoja v strane a spoločnosti, sú uvedené príčiny, prečo k takej situácii v strane a v štáte mohlo dôjsť. Hlavným poučením je skutočnosť, že vo februári 1948 bola strana ideove a organizačne jednotná, mala skúsené, marxisticko-leninské vedenie, schopné riešiť zložité otázky socialistického vývoja spoločnosti. V roku 1968 bola však strana ideove a organizačne nejednotná a jej vedenie, až na výnimky tých súdruhov, ktorí stáli pevne na marxisticko-leninských a internacionálnych pozíciách, neobstálo v historickej skúške vinou tých členov, čo boli alebo sa stali priamymi nositeľmi pravicového oportunizmu, revizionistami a zradcami veci robotníckej triedy alebo podľahli pravicovooportunistickým tendenciám. Dôsledkom bola katastrofálne sa zhoršujúca vnútropolitická i hospodárska situácia v našej krajine. Historické vymoženosti februára ■1948 boli bezprostredne ohrozené a nebolo už vnútorných síl, ktoré by mohli zastaviť postup pravicovooportunistických a protisocialistických síl. V tejto situácii ozbrojená pomoc socialistických krajín Československu bola nielen internacionálnou povinnosťou, ale objektívnou nevyhnutnosťou a vyjadrením zákonitostí vývoja socializmu. Lenin neraz upozorňoval, že revolúcia, ktorá sa nechce brániť proti reakčným silám všetkými prostriedkami, nemá zmysel. Budovanie a obrana socializmu, vrátane obrany ozbrojenou silou, tvoria nedeliteľnú jednotu. V období, keď jestvuje imperialistický tábor, ktorý sa všetkými prostriedkami usiluje o likvidáciu socialistického zriadenia, nie je možné zriekať sa ozbrojeného zásahu proti reakčným silám. Vážené súdružky, súdruhovia! Výročie februárových udalostí Je vždy významnou príležitosťou znova a znova si pripomenúť, keď československý pracujúci človek, česká a slovenská robotnícka trieda pod vedením KSČ rozhodným spôsobom odrazili kontrarevolučný pokus domácej i zahraničnej reakcie a nedovolili zvrat z nastúpenej cesty našej spoločnosti k socializmu. Víťazstvom nad reakciou vo februári 1948 mohol náš pracujúci lud pristúpiť k výstavbe spoločnosti na nových spravodlivých socialistických základoch. No zvlášť mimoriadne vážne, súčasne slávnostné je pripomenúť si výročie februárových udalostí v situácii, keď naša strana a s ňou pracujúci lud Československa pripravujú sa dôstojne oslá-Skúsenosti z roku 1968 ukazujú, že ani medzinárodná buržoázia, ani protisocialistické sily vnútri štátu sa nezriekli cieľa obnoviť kapitalizmus v socialistických krajinách. Používajú všetky metódy a prostriedky na to, aby rozvrátili socialistické zriadenie. Preto strana bude i naďalej venovať mimoriadnu pozornosť zvyšovaniu obranyschopnosti krajiny ä prispievať k upevňovaniu morálnej a politickej jednoty i obranyschopnosti celého socialistického tábora na čele so Sovietskym zväzom. V súlade so záujmami robotníckej triedy a všetkého pracujúceho ľudu budeme upevňovať socialistický štát. Poučení skúsenosťami, budeme ako oko v hlave strážiť priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom, ktoré je zárukou našej bezpečnosti a podmienkou ďalších úspechov pri budovaní socializmu v našej krajine, v duchu Gottwaldovho hesla „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ 23. výročie Februára si pripomíname v období, keď naša strana pripravuje svoj riadny XIV. zjazd. Rozhodnutie Ústredného výboru o jeho zvolaní je logickým vyústením takmer dvojročného zápasu komunistov o vyvedenie strany a spoločnosti z krízy, a obhájenie základných revo- V mnžeností vydobytých februárovým víťazstvom pracujúceho ľudu. Zvolanie zjazdu je súčasne vyústením veľkého úsilia robotníckej triedy, družstevných roľníkov, inteligencie a „ všetkých socialisticky zmýšľajúcich občanov o dovŕšenie konsolidácie nášho politického života a odstránenie následkov rozvratu národného hospodárstva spôsobeného politikou pravice. Zjazd uzavrie zložité a ťažké obdobie, keď boli ohrozené základy socializmu. Súčasne stanoví zásady ďalšej politiky strany, socialistického štátu a spoločenských organizácií. Posúdi zásady päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva. Pracovné zameranie zjazdu bude najlepšou oslavou 50. výročia založenia strany. V súčasnosti sa usilujeme o vyšší stupeň jednoty strany, o jej akčnú jednotu. Hlavným obsahom tohto úsilia je dôsledné obnovenie marxisticko-leninského charakteru strany, vyničenie pozostatkov oportunizmu a revizionizmu, čo najužšie spojenie strany s robotníckou triedou a širokými vrstvami pracujúcich v duchu hesla „Čelom k masám“. Skúsenosti, ktoré sme získali v posledných rokoch, boli tvrdo a draho zaplatené. Z nich však vyrastá nový elán a sila, revolučná ostražitosť i poznanie, ktoré ani nepreceňuje vlastné sily, ani nepodceňuje sily protivníka. Je to poznanie, z ktorého sa rodí cieľavedomosť a vytrvalosť v straníckej Skúsenosti nás učia, že z triedneho hľadiska musíme posudzovať i vývoj medzinárodných vzťahov. Naši nepriatelia sa nám snažia dávať lekcie o slobode a suverenite. Dávajú nám ich predovšetkým ľudia, ktorí sú platení z peňazí tých imperialistických kruhov, čo bezohľadne pošliapávajú slobodu a suverenitu štátov a národov, ktorých žoldnieri vraždia ženy a deti vo Vietname, v Kambodži, Laose a ďalších krajinách. Znovu ubezpečujeme hrdinský ľud týchto krajín svojou solidaritou a podporou v ich spravodlivom boji proti imperializmu Stojíme po boku arabských krajín, ktoré bránia svoje práva v boji proti izraelskej reakcii. Sme za spravodlivé vyriešenie boja na Blízkom a Strednom východe. Pozdravujeme revolučné sily v Latinskej Amerike a želáme im v ich boji veľa úspechov. Sme za mierové spolužitie so všetkými krajinami. Našu zahraničnú politiku však nerobíme a ani nebudeme nikdy robiť tak, aby sa páčila reakčným silám. Sme súčasťou krajín socialistického spoločenstva. S našimi socialistickými spojencami, s bratským Sovietskym zväzom, nás spájajú spoločné triedne záujmy a spoločné ciele. Úprimne a s veľkým záujmom očakávame rokovanie nadchádzajúceho XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Máme veľkú radosť z úspechov, ktoré sovietsky ľud dosahuje. práci. Výročné členské schôdze a celozávndné konferencie strany sú nástupom k rozhodnému skoncovaniu so všetkými pozostatkami pasivity, nástupom k vysokej a trvalej aktivite. V tomto duchu sa prinravuje na XIV. zjazd i naša pražská a středočeská stranícka organizácia. Súdružky a súdruhovia, február 1948 mal rozhodujúci vplyv í na oblasť hospodárskej politiky. Strana vyhlásila hospodársky plán svojím „druhým programom“. Ústredný výbor strany na svojich posledných zasadaniach vysoko ocenil skutočnosť, že do mnohých našich závodov, JRD sa postupne vracia pracovná iniciatíva, aktivita a nadšenie celých pracovných kolektívov, ktorými sa vyznačovalo pofebruárové obdobie začiatkov výstavby socializmu v našej krajine. Zásluhou rastúcej aktivity našich pracujúcich sme dosiahli v roku 1970 obnovenie dynamiky rastu výroby, predovšetkým cestou zvyšovania produktivity práce, zastavenia inflačného vývoja; to sa odzrkadlilo i v stabilizácii vnútorného trhu. Dobré výsledky dosahujeme v tomto roku napriek tomu, že začiatkom roku sme mali ťažkosti s dodávkou plynu a elektrickej energie. Vysoko si vážime veľké pracovné úsilie na počesť XIV. zjazdu strany a 50. výročia jej založenia, Obraciame sa na všetkých pracujúcich, na všetkých robotníkov, družstevníkov, technikov, na naše ženy, na všetkých, ktorým skutočne záleží na rozvoji nášho hospodárstva, aby nasledovali príklad našich popredných kolektívov a každý na svojom pracovisku prispeli k celkovému rozvoju našej ekonomiky v duchu hesla „Ako budeme pracovať, tak aj budeme žiť“. Súdružky a súdruhovia, drahí priatelia, vernosť odkazu februára 1948 znamená predovšetkým naplniť činmi predsavzatia, ktoré si staviame v súvislosti so XIV. zjazdom strany' a 50. výročím jej založenia. 5o rokov činnosti strany je naplnených bojom za revolučné ideály marxizmu-leninizmu, za oslobodenie pracujúcich z jarma kapitalizmu. Obdobie od februára 1948 je naplnené úsilím vybudovať v našej krajine rozvinutú socialistickú spoločnosť. Obhliadnutie sa za polstoročnou dejinnou skúsenosťou v nás upevňuje presvedčenie o správnosti internacionálnej jednoty KSČ a medzinárodného komunistického hnutia, bratskej spolupráce so socialistickými krajinami na čele so Sovietskym zväzom. Česť a sláva všetkým tým, ktorí svojou obětavostmi a nezištnou prácou utvorili slávnu históriu našej strany a napĺňajú odkaz februára 1948. Česť a sláva nezabudnuteľnému vodcovi našej strany súdruhovi Kle mentovi Gottwaldovi. V pevnom spojení Komunistickej strany Československa s robotníckou triedou a pracujúcim ľudom, verní myšlienke proletárskeho internacionalizmu revolučný odkaz Víťazného februára nikdy nezradíme! Nech žije naša slávna robotnícka trieda a náš pracujúci ľud! Nech žije organizátorka Februárového víťazstva ľudu i ďalších jeho úspechov — Komunistická strana Československa! (Medzititulky PRÁVDA) viť 50. výročie vzniku a založenia Komunistickej strany Československa. Odkaz februára 1948 — povedal vo svojom prejave súdruh Vačok — znova a znova nás utvrdzuje v presvedčení, že bez KSC nebolo by víťazstvo ľudu nad reakciou a neboli by ani budovateľské úspechy, ktoré pod jej vedením vo výstavbe socializmu náš ľud dosiahol. Osobitne vyzdvihol vznik Ľudových milícií a pokračoval, V celom nasledujúcom období príslušníci Ľudových milícií stáli verne na stráži socializmu a ako ozbrojená päsť robotníckej triedy stoja na stráži revolučných vymožeností i dnes. Dovoľte mi preto, vážené súdružky a súdruhovia, aby som na dnešnom slávnostnom zhromaždení v mene Predsedníctva CV KSS čo najsrdečnejšie pozdravil vás, príslušníkov Ludových milícií, z ktorých nejeden ste stáli už vo februári 1948 so zbraňou v ruke pripravení ubrániť vymoženosti našej robotníckej triedy, a súčasne vysloviť presvedčenie, že ani v budúcnosti to nebude inak. Na nerozbornej jednote robotníckej triedy s ostatnými vrstvami pracujúcich, inšpirovaných a vede, ch Komunistickou stranou Československa, stroskotali kontrarevolučné sijahy reakčnej buržoázie. Víťazstvo robotníckej triedy pod vedením KSČ vo februári 1948 znamenalo politické víťazstvo socialistickej revolúcie. Porážkou buržoázie sa definitívne rozhodla otázka politickej moci v prospech robotníckej triedy. Avantgarda robotníckej triedy KSC — akn vládnúca strana prevzala do svojich rúk plnú zodpovednosť za ďalší vývoj v krajine, za budúcnosť našich národov. • Dvanásťnásobný vzrast v priemysle Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu umožnilo Komunistickej strane Československa plánovito a cieľavedome realizovať i program hospodárskeho rozvoja Slovenska. Generálna línia výstavby socializmu v podmienkach Slovenska znamenala predovšetkým realizáciu nebývalého industrializačného prncesu. V porovnaní rokov 1948 a 1970 vzrástla priemyselná výroba takmer 12-ráz. Za to isté obdobie sa zvýšila produktivita práce v priemysle 5-násobne. Prednostný rozvoj odvetví, vyrábajúcich výrobné prostriedky, zmenil od základu vnútornú odvetvovú štruktúru priemyslu. Rozhodujúcim odvetvím sa stalo strojárstvo, ktorého podiel na celoslovenskej priemyselnej výrobe sa zvýšil z 13,2 pere. v roku 1948 na vyše 28 pere. v roku 1970. Výrazné zvýšenie podielu sa dosiahlo i v chemickom a hutníckom priemysle. Zmeny štruktúry priemyslu sa uskutočnili v súlade s plánovanou prestavbou celého československého priemyslu a s prihliadnutím na prírodné, ekonomické a ďalšie podmienky, ako aj vplyvom rýchle sa rozvíjajúcej hospodárskej spolupráce s krajinami RVHP, najmä so Sovietskym zväzom. Slovensko sa tak za historicky krátke obdobie stalo vyspelou priemyselnou krajinou. Významné úspechy sa dosiahli aj v rozvoji poľnohospodárstva. Už v roku 1949 bol schválený zákon o JRD. Prikročilo sa k socializácii tohto dôležitého odvetvia. Socialistické združstevňovanie sa stalo historickou formou premeny poľnohospodárskej malovýroby na veľkovýrobu. Od roku 1957 sa stal socialistický sektor rozhodujúcim činiteľom v poľnohospodárstve. V súčasnom období predstavuje jeho podiel na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy takmer 83 pere. a ornej pôdy vyše 87 pere. Socialistická kolektivizácia, veľká pomoc štátu pri-zakladaní a upevňovaní JRD, značné investície do pôdy, chemizácia, mechanizácia hlavných druhov poľných prác a ďalšie opatrenia umožnili podstatne zvýšiť hektárové úrody. Rozvoj rastlinnej výroby utvoril podmienky pre postupné zvyšovanie živočíšnej výrobv, a tým aj pre stále plnšie uspokojovanie potrieb obyvateľstva vo výžive. Podstatne vzrástli stbvy hospodárskych zvierat a ich úžitkqvosf. V porovnaní rokov 1947 a 1970 vzrástla napríklad priemerná ročná dojivosť z 1100 litrov na 2512 litrov' mlieka a znáška jednej sliepky zo 75 na 168 kusov vajec. Priemerná živá váha jatočného dobvtka sa zvýšila z 380 kg v roku 1950 na 453 kg v roku 1970. Celkove v porovnaní rokov 1948 a 1970 vzrástla hrubá poľnohospodárska produkcia o vyše 87 pere. a trhová produkcia štvornásobne. Tieto výsledky sa dosiahli pri súčasnom značnom úbytku pracovných síl, ktorý na druhej strane umožnil zabezpečiť potrebu rozvoja priemyslu i ďalších odvetví národného hospodárstva. Velké úspechy sa dosiahli aj v rozvoji ostatných výrobných odvetvi. Objem stavebných prác, vykonaných pracovníkmi stavebných organizácií vzrástol v Období rokov 1948—1970 vyše 8-krát. Podstatne sa zvýšili aj výkony dopravy. Dosiahnuté výsledky v rozvoji výrobných síl na Slovensku synteticky najlepšie dokumentuje rast spoločenského produktu v porovnaní rokov 1948 a 1970 v bežných cenách z necelých 21 mld na vyše 187 míd Kčs. Rýchlejší rozvoj ekonomiky sa prejavil v zvýšení podielu Slovenska na spoločenskom produkte a národnom dôchodku ČSSR v uvedenom období z 19 pere. na takmer 27 pere. ► Nebývalý rast životnej úrovne Nebývalý ekonomický rozvoj uníóžnil podstatne zvýšiť životnú úroveň najširších vrstiev pracujúcich. Počet pracujúcich v hospodárstve Slovenska zvýšil sa od roku 1948 do roku 1970 o 432 tis. osôb, t. j. o 28,3 pere. Nastali zásadné zmeny v triednej a sociálnej štruktúre obyvateľstva i v štruktúre pracujúcich. Rast zamestnanosti a nadväzujúce zvýšenie pracovných príjmov, ako aj príjmov obyvateľstva, utvorili podmienky pre zvýšenie osobnej spotreby v období rokov 1949—1970 o 252 percent. Významné výsledky sa dosiahli aj v bytovej výstavbe a v úrovni bývania, hoci sa zatiaľ nepodarilo úplne vyriešiť bytový problém. V povojnovom období sa novou bytovou výstavbou odovzdalo na Slovensku do používania vvše 582 tis. bytov. Každá druhá domácnosť býva v novom byte postavenom po oslobodení. V odvetví školstva sa v súlade s potrebami národného hospodárstva i úlohou zvýšenia vzdelanostnej úrovne najširších vrstiev obyvateľstva postupne zvyšoval počet žiakov jednotlivých druhov škôl, najmä stredných a vysokých. Kým v školskom roku 1948/49 študovalo v dennom štúdiu na vysokých školách necelých 9 tisíc poslucháčov, v školskom roku 1969/70 to už bolo vyše 38 tisíc poslucháčov, čo je viac ako 4-oásobné zvýšenie. V odvetví kultúry nastal podstatný obrat v rozvoji kín, filmu, divadiel, ľudových knižníc, tlače ,i ďalších zariadení a inštitúcií, zabezpečujúcich podmienkv nre rast kultúrnej úrovne obyvateľstva. Rozvoj zdravotníctva významnou mierou prispel k všeobecnému zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, k predĺženiu veku, k radikálnemu obmedzeniu tzv sociálnych chorôb a k zníženiu úmrtnosti, najmä detskej. Socialistická spoločnosť postupne vyriešila aj problém zabezpečenia primeranej životnej úrovne osôb v mimoproduktívnom veku. Dôchodkové zabezpečenie zahŕňa všetkých pŕácujúcich. Vyriešil sa problém nízkych dôchodkov a vzrástla ich priemerná výška a pod. V 5. päťročnici sa ráta s ďalším rastom ekonomickej úrovne Slovenska a životnej úrovne obyvateľstva. Podľa návrhu smerníc 5. päťročnice má vzrásť v rokoch 1971—1975 spoločenský produkt o vyše 40 pere. a národný dôchodok o takmer 43 pere. Rozsah investičnej výstavby bude v porovnaní so 4. päťročnicou väčší o vyše 32 pere. Predpokladá sa zvýšenie priemyselnej výroby viac ako o 50 pere. a stavebných prác o 46 perc. V poľnohospodárstve sa má zvýšiť výroba obilnín približne o 60(1 tis. ton. Rast stavov hospodárskych zvierat a ich úžitkovosti umožní zvýšiť nákup do štátnych fondov v mäse o 19 pere., v mlieku o 27 pere. a vo vajciach o 53 pere. Počet pracujúcich v socialistickom sektore národného hospodárstva má vzrást o takmer 12 pere. a priemerné mzdy (bez JRD) o takmer 15 pere. Predpokladá sa postaviť celkove 196 tis. bytov, pričom na komplexnú bytovú výstavbu vynaloží sa dvojnásobok prostriedkov v porovnaní s rokmi 1966—1970. Splnením týchto i dalších zámerov 5. päťročnice dosiahneme ďalší stupeň v procese zvyšovania ekonomickej úrovne Slovenska i životnej úrovne obyvateľstva. A tak by boio možné celé hodiny vyratúvať úspechy a úlohy, ktoré pred nami stáli a stoja, o ktorých plnenie sa naša KSČ usiluje a na ktorým plnenie v záujme ďalšieho rastu životnej úrovne orientuje nielen komunistov, ale všetkých pracujúcich celej našej vlastí. Február 1948 stal sa východiskom na riešenie všetkých nazretých spoločenských problémov nielen predvojnovej, ale aj povojnovej etapy. Bol spravodlivým odčinením krívd páchaných na robotníckej triede v buržoáznej republike. Utvoril predpoklady pre odstránenie vykorisťovania človeka človekom, umožnil robotníckej triede a ostatným pracujúcim aktívnu účasť na správe štátu a riadení národného hospodárstva, sprístupnil kultúrne hodnoty širokým masám pracujúcich. Február 1948 utvoril podmienky pre socialistické usporiadanie spoločnosti a utvoril priestor na uplatnenie princípu rovnoprávnosti pre všetky národy a národností v našej vlasti. • Verné spojenectvo — pevná naša istota Víťazstvo , československého ľudu nad reakciou vo februári 1948 urobilo škrt cez rozpočet domácim reakčným silám a ich zahraničným chránencom a zaradilo, Československo do pevného zväzku tvoriaceho sa socialistického tábora na čele so Sovietskym zväzom. Pri príležitosti výročia februárových udalosti si znovu pripomíname priam životne dôležitý význam Sovietskeho zväzu pre náš socialistický vývoj. Gottwaldovské heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy“ predstavuje oveľa viac ako len symbolický výraz nevyhnutnej základne našej existencie, upevňovania trvalej a všestrannej spolupráce a spojenectva s krajinou víťazného socializmu, ktorá dnes stojí pred najvýznamnejšou politickou udalosťou — XXIV. zjazdom KSSZ. Toto spojenectvo a bratstvo, ktoré bolo tak vo februári 1948, ako aj v roku 1968 tŕňom v oku nepriateľov socializmu, nech si nasadzovali akékoľvek masky, vyrástlo, upevňovalo a rozvíjalo sa vďaka samej internaci»» nálnej podstate socializmu a komu* nizmu v dôsledku zhody triednych záujmov a cieľov. Toto spojenectva v triedne rozdelenom svete, v ktorom sa imperializmus nevzdáva svojich agresívnych cieľov, zabezpečuje našu štátnu a národnú bezpečnosť a suverenitu a je rozhodujúcim garantom v úsilí národov na dosiahnutie trvalého mieru, nielen na našom kontinente, ale na celom svete. Za to patri nesmierna vďaka všetkého pokrokového ľudstva, a nás predovšetkým, ľudu Zväzu sovietskych socialistických republík, a jeho slávnej komunistickej strane. Zabezpečenie našej republiky navonok je trvalým zdrojom istoty nášho ľudu, že začaté dielo februárom 1948 sa úspešne dokončí. Robotnícka trieda na čele s KSČ v praxi dokázala, že je schopná zvládnuť a spravovať štát, riadiť národné hospodárstvo, a to lepšie, ako to dokázala buržoázia. Pozdvihnutie robotníckej triedy na vládnúcu triedu, jej triedny zväzok s pracujúcim roľníctvom a socializmu oddanou inteligenciou bol a je rozhodujúcou spoločenskou silou procesu budovania socializmu v Československu, rozvoja a upevňovania socialistických spoločenských vzťahov. • Ideme v ústrety ďalšiemu rozkvetu Vo svetle historických úspechov socialistickej výstavby v našej vlasti počas uplynulých 23 rokov ešté zreteľnejšie vystupuje význam a dosah februárového víťazstva ľudu v roku 1948 Náš pracujúci človek na základe trpkých skúseností z minulostí vie si ceniť svoje revolučné výdobytky a so všetkou rozhodnosťou ich bráni a bude brániť. Nepripustí znižovanie významu februára 1948 pravicovooportunistickými silami. Tým viac nepripustí, aby antisocialistlcké kontrarevolučné sily mohli uskutočniť odvetu za svoju porážku vo februári 1948 tak, ako sa o to usilovali v rokoch 1968 až 1969. Po decembrových plénach ÚV KSČ a ÚV KSS sa náš ľud dozvedá úplnú pravdu o príčinách a dôsledkoch kontrarevolučného vývinu v Československu Teraz spoznáva, čo sledovali antisocialistlcké sily. Veď ich heslá sa stali programovými heslami, heslami návratu k buržoáznym pomerom. Nedávna minulosť potvrdila jednu zo základných skúseností februárového víťazstva, že lén ldeovo-politicky jednotná komunistiká strana, riadiaca sa marxisticko-leninskou teóriou môže byť. zárukou jednoty robotníckej triedy a ostatných pracujúcich más. Slabosť vedenia, vzrastajúca prevaha pravicových síl a nejednotnosť strany umožňovali reakčným silám rozkladať našu spoločnosť, stavať do protikladu záujmy robotníckej triedy, roľníctva a inteligencie, rozkladať náš spoločensko-politický systém a privodiť tak naše národy na pokraj národnej a štátnej tragédie. Dnes je známe, že len včasná, bratská pomoc spojeneckých vojsk v auguste 1968, ako jedine správna alternatíva riešenia krízovej situácie, odvrátila hroziacu katastrofu občianskej vojny a hrozného krvipreliatia. V Internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu našli zdravé sily v strane a všetci čestní ľudia v republike rozhodujúcu záruku pevnej ochrany socialistických vymožeností nášho ľudu. Revolučným odkazom a skúsenosťou 50 rokov bojov strany i víťazstva robotníckej triedy vo februári 1948 je úloha strážiť ako oko v hlave ideovú a organizačnú jednotu strany. Osobitne — po nedávnych skúsenostiach — sa vynára naliehavá úloha prehlbovať a rozvíjať marxisticko-leninskú jednotu strany. Súčasťou zápasu o jednotu je aj úsilie strany o zjednotenie všetkých pracujúcich pre plnenie úloh úplnej politickej, ideovej a hospodárskej konsolidácie v našej vlasti. Jednota strany na základe ideových a organizačných princípov marxizmuleninizmu znamená aj zápas o internacionálnu jednotu medzinárodného komunistického hnutia, zápas o to, aby naša strana bola vždy pevnou súčasťou medzinárodného komunistického hnutia a naša spoločnosť pevnou súčasťou krajín socialistického spoločenstva. To je najvlastnejšie poučenie, zdroj i trvalý revolučný odkaz februárového víťazstva. Teraz, keď sa naša strana pripravuje na svoj XIV. zjazd, keď základné organizácie strany bilancujú svoju predchádzajúcu — mimoriadne náročnú, ale úspešnú prácu pri konsolidácii vnútrostraníckych, politických a hospodárskych pomerov v krajine, znovu si uvedomuje dosah predchádzajúceho vývoja a načrtáva nové perspektívy, cestu budúcnosti. Predzjazdová činnosť straníckych organizácií musí položiť dôraz na dôsledné uzavretie predchádzajúceho krízového obdobia, na prekonanie jeho negatívnych, deštrukčných dôsledkov. V znamení leninského hesla „Celom k masám“ sa musia usilovať o ďalšie prehĺbenie dosiahnutých výsledkov v politickej a hospodárskej konsolidácii, o upevnenie spojenia strany s masami a na základe ideovej jednoty dovŕšiť porážku pravicového oportunizmu a revizionizmu vo všetkých oblastiach spoločenského života. Nastávajúci XIV. zjazd zhodnotí slávnu cestu KSČ a určí nové, smelé úlohy rozvoja našej socialistickej spoločnosti. V duchu revolučného odkazu februára 1948 pôjde naša strana, robotnícka trieda, náš ľud v pevnom spojenectve so Sovietskym zväzom a s krajinami socialistického tábora leninskou cestou vpred k ďalšiemu rozvoju našej socialistickej vlasti. (MEDZITITULKY PRAVDA) víťazstva pracujúceho ludu nad reakciou vo februári 1948. Vo februári 1948 dosiahla Komunistická strana Československa základný cieľ, ktorý si vytýčila pri svojom založení v roku 1921. Významným medzníkom na tejto ceste bol V. zjazd KSČ v roku 1929, na ktorom strana prebojovala ucelenú líniu socialistickej revolúcie v Československu a zvolila nové vedenie na čele s Klementom Gottwaldom, očistila sa od oportunistov a prešla k boľševickej aktivite. V rokoch 1929—1948 si KSČ svojou obetavou prácou vybojovala postavejednej z najvýznamnejších udalostí nie vedúcej sily národov Českoslopäťdesiatročnej revolučnej histórie venska. Stala sa predstaviteľkou niestrany a novodobých dejín českého len triednych a politických, ale i náa slovenského národa — historického rodných záujmov pracujúceho ľudu. KSČ — spoľahlivý vodca ľudu Z Februára čerpáme poučenie FEBRUÁR OTVORIL CESTU ROZKVETU SLOVENSKA Z prejavu člena Predsedníctva a tajomníka ÜY KSS Ing. VÁCLAVA VAČOKA na manifestačnom zhromaždení v Bratislave Neochvejná vernosť tradíciám Februára S novým elánom v ústrety XIV. zjazdu Vernosť proletárskemu internacionalizmu U pohnutých februárových dňoch roku 1948 vznikli Ľudové milície. Snímka ČSTK t 2 26. FEBRUÁRA 1971, i