Pravda, apríl 1971 (LII/77-101)

1971-04-08 / No. 83

SOVIETSKA LITERATÚRA ako jednota národných literatúr Umelecká spisba je významnou položkou v tom. So človek potrebuje poznať a esteticky prežiť. Pravdaže, terajšie a budúce vedomosti každého z nás, hlbka s sila osobného estetického zážitku z literatúry je len mikročiastka možného. Je to jedna zo sfér nášho intelektuálneho a citového bytia. ■ PREDSTAVA O MNOŽSTVÁCH V Sovietskom zväze žije okolo stovky národov. Zväz spisovateľov Ruskej federácie má vyše troch tisícok Členov, všetky ostatné republikové zvä­zy spolu asi toľko. Autor píše knihu v priemere asi tri roky. Tisíc nových kníh v najväčšej republike Sovietskeho zväzu predstavuje asi polovicu literár­nej produkcie obrovského štátu, v ktorom stále pokračuje proces formovania sa nových kultúr. Koľko z takého množstva kníh môže prečítať normálny neprofesionálny čitateľ? Každý má pred­sa prácu, osobné starosti. Akú predstavu o kvalite takého množstva literatúry môže mať literárny teoretik, historik, kritik? Pravdaže, nie všetko z úroHy ide do sypárne. Množstvo nikdy nebolo, nie je, nebude sila ani sláva umenia. Šolochov na XXIII. zjazde KSSZ ironicky hovoril o jednom Tolstpm v minulosti a dvadsiatich troch členoch Tulskej odbočky zväzu spisovateľov v súčasnosti. Lenže génius je géniom v dlhom rade múdrych i talentovaných. Len z porovnania vychádza veľ­kosť. Ák má byť oddelené prvotriedne zrno nie­len od pliev, ale aj od druhej a tretej zálohy, tre­ba veľa poznať. Dlhé roky po oslobodení sa u nás sovietska li­teratúra presadzovala aj administratívnymi cesta­mi. To a povrchné znalosti spôsobovali, že vznikol dojem, ako keby tu bol dôvod, vylučujúci estetic­ký zřetel, ako keby tu bola iná než inde, nižšia hierarchia umeleckých hodnôt. ■ PRAMENE JEDNOTY Ideovú I morálnu jednotu sovietskej literatúry môžeme ľahko a pomerne presne formulovať. Je v živote, ktorý má spisovateľ transformovať do umeleckého diela. Je v základnom najvšeobecnej­šom životnom pocite, v straníckej, komunistickej cieľavedomosti. Je v tej špecifickej spoločenskej činnosti, ktorou je literárna tvorba za socializmu. Je v princípoch spoločenských vzťahov, nových v porovnaní s predsocialistickou minulosťou. Je v teórii, ktorú sme povinní študovať a rozvíjať, podľa nej budovať a riadiť pozmenené bytie, brať z nej hľadiská pre pochopenie hocakej epochy. Jednota sa neustále tvorí, obnovuje sa. Kto ne­vie, že v sovietskej literatúre sa vždy bojovalo za správne umelecké transformovanie skutočnosti? Boli rôzne formy tohto zápasu — na úrovní času 1 pod úrovňou. Hľadal, nachádzal i nenachádzal sa pravý estetický ideál, hrdina, ktorý by z dôle­žitého hľadiska stelesnil v sebe podstatu podsta­ty, Postrácalo sa i nájdené. Kryštalizácia ideovo­­estetických snáh v početných školách a skupi­nách, zámerne cieľavedomý duch premeny sveta a človeka boli organicky vlastné literatúre dva­dsiatych rokov a v nerovnakej miere i dalším etapám na pôde jednotného Zväzu sovietskych spi­sovateľov. Ani v budúcnosti nebude inakšie. Korene tejto jednoty hľadajme, podľa Lenina, v jednej z dvoch kultúr každého národa. Histo­rický základ je relatívny. Je dôsledkom dlhého predchádzajúceho vývoja. Je začiatkom estetickej mysle vo vzťahu k novým sociálnym javom. Le­ninov intelekt našiel zákonitosť. Strana a soviet­ska moc na základe myšlienky tvorili program spolužitia národov a rastu ich kultúry. Pred národmi veľkého súštátia bola úloha: pri­jať, rozvinúť, upevniť a rozšíriť začiatky socia­listickej kultúry, koreniace sa v rôznych oblas­tiach bývalej cárskej ríše na rozličnej úrovni vý­voja. Od pochopenia a uplatnenia leninskej pred­stavy dodnes závisí, napríklad, kultúrnopolitická prax. Ale aj kvalita výsledkov individuálnej tvor­by, ak talent chápeme ako samozrejmú nevy­hnutnú podmienku. ■ NÁRODY SÚ OSOBNOSTI ĽUDSTVA Sme teda na mori sovietskej kultúry. Vlievajú sa doň duchovné pramienky a jarčeky takých národných literatúr, ktoré začali vznikať po revolúcii a ktoré tvorili mladí autori z kočov­ných a poľovníckych občín, predtým nepoznajú­cich písmo. Sú v tom mori potoky a riečky, pri­nášajúce veľké tradície feudálnej minulosti, ktoré zanikli v pozdnom stredoveku a ktoré cárske vlády nehodlali kriesiť. A pravdaže, najviac v tomto mori znamenali mohutné prúdy tých národných kultúr, ktoré pred revolúciou dosiahli vysokú svetovú úroveň. Klasická ruská literatúra, ukrajinská poézia Tarasa Ševčenka a Lesie Ukra­jinky, vzdelaní Lotyši, Gruzínci, spisovatelia Azer­bajdžanu programovo umelecky analyzovali zá­kladné problémy sociálneho života gigantickej rí­še ruskej a neobišli ani otázky spolužitia náro­dov. A pretože more sovietskeho života nie je roz­hnevaným živlom, ani jarček, ani rieka sa v ňom nestratia. Celok ich absorbuje, žije z nich, ony mu dávajú silu. Každá sovietska literatúra je aj pre iných, aj pre seba veľká celým spoločen­stvom. V celom globále života má nevyčerpateľ­ný predmet stvárňovanía, ohromnú čitáreň. Su vari umelecké činy Dovženka, Tyčinu, Bažana, Anezova, Lacisa, Meželajtísa, Rasula Gamzatova, Juchana Smuula, Vasiľa Bykova, Jona Drúceho náhodné chrbty vín na malom národnom jazere? Sú to hlasy, potrebné všetkým, sú zdokonaľujúca sa kvalita celého. . Hončar je Ukrajinec, Smuulovi koluje v žilách estónska krv, Ajtmatov sal mlieko kirgizskej ma­tere a dodnes pije kumys. Každý z nich je prí­slušník iného národa a zároveň v národe osob­nosť. Myšlienkový odraz ľudských vzťahov sa mô­že začínať pri najvšeobecnejšom alebo naopak, človek vôbec, človek v socializme, reprezentant národa, otec rodiny, indivíduum úplne odcudze­ne. Go^je^ osobnosť vo vzťahu k idei človeka, to íe národnosť vo vzťahu k idei ľudstva. . . národy sú osobnosti ľudstva.“ napísal Belinskij. Ľud bez národnosti je ako človek bez osobnostnej váhy Boli teda hlavy a srdcia, ktoré dávno pred Marxom vedeli a rešpektovali národný svojráz ako objektívnu danosť. Všetko jestvuje v rozvíja­­iúcei sa historickej konkrétnej neopakovatelnosti. Súčasný človek ide životom ako príslušník náro­­da; rieka hociktorej národnej kultúry za socia­lizmu sa vlieva do spoločného duchovného príbu­zenstva, zostávajúc takou, aká je. Len v takom zmysle — rozdeľte si niečo na obsah a formu — ša dá povedať, že sovietska kultúra je národná formou a socialistická obsahom, lebo am obsah, ani forma nemôžu nemať národné príznaky. ■ NOVÝ SLOH V DEJINÁCH Octa voči národnej sfére — za podmienok uskutočneného a rozumne naplneného práva na samourčenie — organicky súvisí s chápaním naj­základnejšej podstaty socialistickej literatúry ako nového slohu v dejinách, ako historicky kon­krétneho zobrazovania skutočnosti v dialektic­kom pohybe. Historická podmienenosť umelecké­ho myslenia je v našom čase už aj v chápaní a praktickom využití poznania o neopakovateľ­nosti ľudských i nlrodných situácií v konkrét­nom čase, o miere nevyhnutnej súvislosti vzhľa- 0. M A R U ŠIA K, CSc dom n« zámer tvorcu. Čím lepšie je na tom spi­sovateľ ako mysliteľ — filozof, historik, psycho­lóg, sociológ — tým výraznejšie tvorí nový svet v umení, plnokrvnejšie zobrazuje aj tú určitosť, v ktorej existuje národ. Správne pochopená reálna skutočnosť a talent sú teda základné predpoklady. Dôležitá a ne­vyhnutná je „cieľavedomá voľba vyhovujúcich umeleckých prostriedkov“ (Lomidze), tvorivé uplatnenie národnej poetickej skúsenosti, určitý spôsob tvorenia obrazov, ktorý nemôže nebyť ná­rodným, ak je umelec skutočne talentovaný, a ktorý sa zároveň musí opierať aj ô svetovú skúsenosť, ak je umelec dostatočne vzdelaný. Po zvládnutí potrebného množstva faktov ná­rodných literatúr čitateľské porovnávanie už pri východisku musí byť schopné na viac, než je hľadanie rozdielov alebo analógií v námetoch, postavách, technických postupoch. Zaostalé ženy sa dostávajú k revolúcii z materinskej lásky k sy­novi v Gorkého Matke i v známej knihe Jilem­nického. V Kuse cukru by to však bol iba pusto­­kvet z cudzieho záhumnia, keby spisovateľ okrem evidentného poddávania sa vplyvu nehovoril 0 boji slovenského proletariátu, keby nečerpal z domáceho národného živlu a sociálneho dia­nia. V sovietskom umení je celkom prirodzene naj­dôležitejšie to, čo odráža záujem celého mnoho­národného spoločenstva. A predsa, píše Lomidze, „svojráznosť foriem sa nestiera, ale naopak... črty národného umeleckého povedomia sa nikdy nemôžu premeniť na niečo všeobecné, nerozozna­teľné. Ináč by prestali jestvovať národné litera­túry.“ Ak sa spolužitie národov za socializmu ideálne realizuje, zabezpečený je rozkvet všetkého cen­ného, čo je vlastné ktorémukoľvek národu, ko­lektívnej individualite ľudstva. Primitívne patriar­chálne zvláštnosti a národné predsudky sa zo­­tierajú predovšetkým v záujme ich nositeľa. Dô­sledky nebijú do očí, ťažko ich zbadať, odme­rať, vyjadriť. A predsa sa národný charakter markantne vyvíja. Veľké pracovné Kolektívy v So­vietskom zväze sú nevyhnutne internacionálne. V úvahách o tom, ako sa tento proces odráža v literatúre, nezabúdajme, že pri určovaní sklad­by a miesta uskutočňovania tohto moderného, nesporne pokrokového, po rusky sa dorozumie­vajúceho internacionalizmu sa partneri gavalier­sky rešpektujú. Sú rovní s rovnými nielen v teó­rii, ale fakticky. V medzinárodnom spolužití „bez Ruska, bez Lotyšska“ sa nevyhnutne zmení sa­ma podstata národnej povahy Rusov i Lotyšov. Pravdepodobne už počas života jednej generácie zoslabne relatívna váha národnej určitosti a roz­šíri sa priestor uplatnenia mocnej tvorivej socia­listickej a ľudskej individuality. ■ ZÁKONITOSTI ZDRAVÉHO VÝVOJA Triedne boje, ktoré sa rozplameňovali celé de­saťročia, literatúra s veľkou realistickou minu­losťou, viac ako storočie spojená s národnooslo­bodzovacími zápasmi, knihy Gorkého, ktorými sa aktivizoval proletariát. To boli korene, to boli podmienky nového rastu po revolúcii. Rusi mohli zákonite prví napísať vynikajúce diela o občian­skej vojne i o živote krajiny v prvom desaťročí sovietskej vlády. V dvadsiatych rokoch nemohli ešte vznikať knihy na úrovni dnešnej sovietskej klasiky ani v Kirgizsku, ani v Dagestane, ani v Jakutsku. Roky idú. Situácia sa mení. Veľká minulosť jedného národa stáva sa samozrejmým majet­kom všetkých. V republikách vyrástli odriady vzdelancov, ktorí vstrebávali do seba organicky skúsenosť, úspechy, pokrokové tradície vyspe­lejších bratov. A národy, ktoré na začiatku sa vymanili z hmotnej i duchovnej biedy, rozvili svo­ju národnú podstatu. A najtalentovanejší predstavitelia národných li­teratúr našli u Rusov i druhých susedov hodno­ty, o akých sa im doma ešte nesnívalo. A v sú­časnosti už majú dokonca isté výhrady. Sú mla­dí mladosťou svojich národov. Svet vnímajú bod­­ro a ostro. Ich myšlienky a pocítovosť sú ešte stále na veľkej slávnosti vzkriesenia z mŕtvych. V ich republikách jasnejšie hrajú svetlé farby času. Na sviatky spoločnej úrody stále viac hod­nôt budú prinášať asi tie národné kultúry, ktoré dali Sovietskemu zväzu Muchtara Auezova, Cin­­giza Ajtmatova, Rasula Gamzatova, Eduardasa Me­­želajtisa i desiatky druhých. Vzájomné stretávanie sa, kríženie hodnôt má priniesť nové kvality. Nové, a teda moderné ne­môže znamenať nič iné, len uskutočnenú níožnosť poznať život v umení širšie, hlbšie a zmnožovať silu estetického účinku, teda i významu literatú­ry pre človeka. Ale ako vlastne vzniká, čo je nové? V tom je pre mysliaceho otázka otázky. Otvorený, nadmieru zaujímavý a sotva nieke­dy doriešitelný zostáva problém: ako jednotlivé národné kultúry konkrétne vplývajú na kvalitu celku svetovej literatúry, ako sa mení úmera hodnôt, vznikajúcich v krajinách starej kultúry 1 v mladších spoločenstvách? Normálny umelecký vývoj socialistického národa bude poznačený snahou zachrániť si národný svojráz, vlastnú du­šu, individuálnosť. Tvorivá samostatnosť nesie v sebe pri vzrastajúcej komunikatívnosti schop nosť čerpať podnety. Vo vlastnom záujme sa aj chce podriadiť vplyvu. ■ JEDNOTYPNOSŤ FARIEB V SKUTOČNOSTI Ukrajinec Novičenko zaujímavo formuluje kon­krétny program pre jednu sovietsku národnú kri­tiku: „Nesprávna je snaha zatracovať romantické farby na palete mnohých ukrajinských prozaikov (ak sú tie farby organické a skutočne tvorivo nevyhnutné), s pochopením národného svojrázu je správne napomáhať udomácnenie realistických štýlov a smerov, ktoré by priviedli k prehĺbenej umeleckej analýze i syntéze súčasného života.“ Nevyhnutné je teda vedieť o úrovni estetického myslenia nielen u bratov, ale i u vzdialenejších príbuzných, dokonca u suseda, s ktorým sme v hneve. Každý človek sústreduje v sebe skúse­nosť mnohých ľudí. Národy žijú pod spoločným nebom. Ani jedna literatúra nemôže programovo chcieť byť len sama pre seba na izolovanej ná­rodnej pôde. No príbehy, myšlienky, čiastkové zobrazovacie prostriedky sa môžu opakovať v rôznych litera­túrach, vzdialených v priestore a dokonca i v ča­se, a nemusí ísť o vplyv. Zhoda často plynie z objektívnosti sveta, v ktorom existuje aj príbuz­nosť javov. Zhoda je často dôsledkom v spoľahli­vosti subjektívneho ľudského aparátu umeleckého poznania. Svet je poznateľný, vlastnosťou pozna­nia je byť spoľahlivým. ■ TAK TO BOLO KONKRÉTNE Z vlastnej národnej skúsenosti vieme, že spo­lužitie niekoľkých národov v buržoáznom štáte je poznačené útlakom a brzdením kultúry slabšieho. Kontakty medzi národmi za kapitalizmu môžu byť všestranne výhodné pre partnerov približne rovnako mocných a rovnako vzdelaných. Vlk s vlkom asi najprv požerú ovce a potom sa začnú ruvať samy. Ruská literatúra, tento „fenomén obdivuhodný“ (Gorkij), bola celé storočie pred revolúciou vý­datným prameňom, napájajúcim duchovné sily najlepších ľudí v celom cárskom Rusku svojím demokratizmom, súcitom k utláčaným, pátosom pravdy, boja a činu. Preto terajšiu jednotu nepri­niesol vietor revolúcie z púšte. Dal jej však silu, rozmach, perspektívu. Najlepší ľudia v minulosti orali šibeničné pole, siali zrno družby. Kto ne­vie, že v dielach revolučných demokratov sú čas­té a so šľachetným zápalom pre spravodlivosť sformulované myšlienky o internacionálnej rov­noprávnosti? Motívy zo života národov Ruska a neruskí Iud'ia sú oddávna doma na stránkach ruských kníh. Puškin obšírne zobrazil alebo spo­menul dobrým slovom život a ľudí pätnástich národností veľkej cárskej ríše. Belinskij prvý ozrejmil fakt, že „ruská múza už vtedy ožiarila príbuzenstvo a priateľstvo ruskélio ľudu s inými utláčanými národmi a národnosťami starého rus­kého štátu“. A súčasník (Zelinskij) píše: „ ... mnohé národy Povolžia, východnej a západ­nej Sibíri, dagenstanskí horali, Jakuti, Evenkovia, Chakasi atd ešte prv, než za sovietskej vlády utvorili svoju spisovní! reč, prihovorili sa svetu z kníh sovietskych spisovateľov.“ ■ AKO JE TO U NAS? Nemyslime teraz na odborníkov. Skôr na re­cepciu sovietskej literatúry vo vedomí armády učiteľov osvetových a kultúrnych pracovníkov i čitateľov. Zdá sa, že nám chýba predovšetkým viac kaž­dodenných informácií, schopných zaujať, vzbu­diť pozornosť. Treba najprv zbežne viac vedieť než vieme o všetkých hodnotách, ktoré nazhro­­maždovali za polstoročia všetky sovietske národy. Vydavateľstvá v posledných rokoch horko-ťažko nachádzajú administratívne stanovený a knižným obchodom nié práve nadšene vítaný počet vhod­ných diel na prekladanie. A veď po slovensky ešte nahlas neprehovorili ani klasici Zakaukaz­­ska, ani Bielorusi a Kolas, ani Upit a Rajnis z Lotyšska. Ani starí, ani noví východní básnici. V kráľovstve poézie — nech to zámerne zneje ako isté zveličenie — nemé kto prekladať prvo­triednych sovietskych súčasníkov. Rozmýšľa niekto o úrovni vkusu? Nenarušili sa nám v kultúre proporcie ponúk na uspoko­jenie estetických potrieb? Koľko hmotných pro­striedkov a koľko času má normálny občan na knihy? Neparalyzujeme ekonomicky únosným „knižným podnikaním“ to, čo sme zasiali a dlho prácne pestovali v poli, na ktoré úťočí módne oblečená chudoba ducha a mravná ľahostajnosť? V otázkach možno blúdiť. Nie je možné nahrá­dzať ich sýtou spokojnosťou s daným stavom ve­cí. Nepodarilo sa vzbudiť hlbší záujem napríklad o nesmierne ľudské a aktívne dielo Gorkého. U nás v recenziách a publicistickom ozrejmovaní práce sovietskych autorov predsa len nieto takej hlbky, aká je nevyhnutná na širšie pochopenie celého literárneho pohybu na šestine sveta a v piatich desaťročiach. Potrebujeme vari ešte stále predovšetkým spoľahlivých prieskumníkov s citom pre skutočné hodnoty. Alebo majú pra­covať zároveň plavci, potápači aj dobre fundo­vaní komparatisťi? (Prednesené na celoslovenskej konferencii o sovietskej literatúre v Smoleniciach. Skrátené.) Budovatelia prvej časti medzinárodného tranzitného plynovodu — pracovnici Hydrostavu, závod v Jaslovských Bo­­huniciach — začali z várat plynovodné potrubie na desaťkilometrovom skúšobnom úseku neďaleko Bíňoviec v Tr­navskom okrese. Ďalšia skupina pracovníkov Hydrostavu pod vedením Ing. Pavla Žákovica pokračuje na dokončení základne vo Veľkých Kostolanoch. Na obr.: pätnásty zvar na tranzitnom plynovode. Snímka Lofaj — ČSTK Chemici Hriúšte-Likiera menia slová na skutočnosť Ospecíiv z minulosti zaväzujú Deň čo deň nové prejavy oddanosti našej strane • Súťaž Každý po socialisticky sa udomácňuje takmer na všetkých pracoviskách Pracovný kolektív Slovenských lučob­­ných závodov z podniku Hnúšťa-Likier rozhodol sa priložiť do kytice k na­rodeninám Komunistickej strany Čes­koslovenska hodnotný socialistický záväzok zameraný najmä na plnenie a prekračovanie rozhodujúcich úloh plánu v jubilejnom roku 1971. Úspe­chy, ktoré podnik dosiahol za veľmi sťažených podmienok v minulom ro­ku, podnietili pracovnú iniciatívu jed­notlivcov a kolektívov už v období zostavovania plánu na tento rok, čo sa markantne prejavilo v záväzkovom hnutí. Väčšina kolektívov prijala hod­notné záväzky, ktoré sa stali podkla­dom pre celopodnikový záväzok, v ktorom pracovníci privítajú 50. vý­ročie vzniku KSČ a jej XIV. zjazd hodnotami, ktoré pomôžu v urýchlení nášho konsolidačného procesu. Pre vnútroštátny a zahraničný trh vyrobí kolektív o 2,5 mil. Kčs viac, ako je stanovené plánom vo výrobe tovaru. Vlastné náklady podniku znížia oproti plánu o 1100 000 Kčs a produktivi­ta práce vzrastie o 1 pere. Čistý zisk prekročíme o milión korún, ako aj hrubý dôchodok. V záväzku sme ne­zabudli ani na exportné úlohy. Do ka­pitalistických štátov zvýšime objem vyvezeného tovaru v porovnaní s plá­nom o 2 900 000 Kčs. Vyše 3000 bri­gádnických hodín venujú pracovníci podniku zlepšeniu čistoty a poriadku na pracoviskách, zvýšenej starostli­vosti ochrany a bezpečnosti pri práci a ak bude treba, pomôžu aj nášmu poľnohospodárstvu. Ale to ešte nie sú posledné slová, ktoré vyslovili pracovníci podniku k 50. výročiu založenia KSČ. Deň čo Novinky Tesly Stropkov Stropkov (jmií) — Závod Tesla Stropkov takmer každoročne pripraví pre svojich tuzemských a zahranič­ných odberateľov niekoľko noviniek. Tohto roku dodajú niekoľko nových výrobkov aj pre rozličné ovládacie stoly a telefónne ústredne, napríklad v druhom polroku začnú sériovo vy­rábať TMČ — tlačidlá. Ďalšou novin­kou je riaditeľsko-manažérsko-tajom­­nícka súprava, ktorá zabezpečí spo­jenie medzi vedúcim pracovníkom a jeho podriadenými na vnútropodni­kových aj štátnych linkách. Zariade­nia vyrobia z plastickej látky v mo­dernom tvare. Posledným výrobkom je dispečerské zariadenie pre hlasité obojstranné dorozumievanie až 10 účastníkov. Tento výrobok začnú sé­riovo vyrábať začiatkom budúceho ro­ku. deň ozývajú sa ďalšie kolektívy a jed­notlivci, ktorí svoje záväzky spevňujú alebo podávajú nové. V týchto dňoch to bol napríklad kolektív mechanic­kej výrobne, ktorý sa rozhodol urobiť sl rekonštrukciu jedného podlažia a príslušných sociálnych zariadení v brigádnických bezplatných prácach. Podobne sa rozhodli aj pracovnici, ktorí sa zúčastnia v apríli na pláno­vanej zarážke v suchej destilácii dre­va, urobia ju o sedem dní skôr, čím utvoria podmienky pre výrobu dreve­ného uhlia, ktoré je potrebným pro­duktom na vnútroštátnom a zahranič­nom trhu. Výsledky, ktoré kolektív dosahuje od začiatku roka, signalizujú možnosť splniť a aj prekročiť prijatý celopod­nikový záväzok. Už doteraz prekro­čil podnik výrobu tovaru o 230 000 Kčs, produktivitu práce o 2,2 pere., pričom dodržal priaznivú reláciu me­dzi produktivitou práce a priemer­nými zárobkami. Hnutie a súťaž brigád socialistickej práce v našom podniku začína mať progresívny charakter. Doterajšie ko­lektívy aktivizujú svoju činnosť a hlásia sa aj nové skupiny pracov­níkov v útvare hlavného mecha­nika, v elektrodielni v cechu spra­covania dreveného uhlia, ktoré chcú pracovať v tejto vyššej forme sú­ťaže. V podniku máme napríklad ce­lý cech, kde pracuje podstatná časť žien, ktorý sa prihlásil do súťaže Každý po socialisticky a súčasne chce súťažiť o titul Cech socialistickej práce. Od oslobodenia už šesťkrát viala nad chemickou fabrikou v Hnúšti- Likieri červená zástava ministerstva chemického priemyslu a Ústredného výboru zväzu chémie, ku ktorým sa pridružili vyznamenania pre celý ko­lektív, ale aj jednotlivcov. Aj v tom­to jubilejnom roku je pracovná ini­ciatíva a elán na takej úrovni, že sú všetky predpoklady, aby sa chemici z Hnúšte-Likíera dostali opäť na po­predné miesta v rámci chemického sektora na Slovensku. JÁN JEDĽOVSKÝ, podnikový riaditeľ Napo Nach Trebišovského okresu Kukumari znovu ožívajú Dané slovo urýchľuje jarné práce • Ochrana rastlín so starosťami Trebišov (Od nášho redaktora) — Vyše- štyridsať tele­gramov oznamovalo v srdečnom pozdrave ctkresmej konfe­rencii KSS zo závodov a dedín, že iniciatíva ľudí sa zameria­va na plnenie i prekračovanie náročných úloh. Peknou rečou hovoria aj záväzky poľnohospodárov, ktorí na počesť 50. výročia založenia KSČ a XIV. zjazdu okrem zvýšených úloh piatej päťročnice už v tomto roku chcú odpredať štátu na­vyše plámu tisíce ton najhladamejších poľnohospodárskych produktov, jedným zo základných predpokladov splnenia tohto zámeru je aj rýchle a kvalitné vykonávanie jarných prác. Úspešný začiatok prípravy pô­dy pod jariny a sejbu narušila náhla zmena počasia. Svedomitá príprava ľudí i strojov (pokiaľ to dovolil nedostatok náhrad­ných dielcov) preklenula neča­kanú prekážku a ako hovorí Ing. Pavel Dúč, hlavný agronóm VPS, jarné práce celkove pre­biehajú sľubne. ■ ZA JAČMEŇOM BODKA Jačmeň na B883 hektároch, okrem nepatrných zamokrených plôch, nž zasiali. No aby robota nestála, poľnohospodári pokra­čujú so sejbou cukrovej repy, kŕmnej repy, takže už vyše štvr­tiny z úlohy majú za sebou. Tak isto sejba jarných zmesí sa chý­li ku koncu a v podsevoch na 6000-hektárovej ploche pokraču­jú práce podľa plánu. Nejedno družstvo a hospodárstvo štát­nych majetkov už skončilo po sejbe jačmeňa aj sejbu cukrovej repy a teraz už pripravujú pôdu pod kukuricu a pustili sa už aj do výsadby zemiakov. Poľnohospodári tohto okresu znovu obracajú pozornosť na pestovanie kukurice. Výzva družstva v Poľanoch svojho ča­su vďaka tomu, že sa |ej poľno­hospodári ujali, zmobilizovala pestovateľov kukurice. V Poľa­noch známy majster vysokých úrod predseda družstva Ján Ma­ti spomína na 80 q kukurice v zrne z hektára a na viac ako 1000 q silážnej kukurice na kaž­dom hektári. Je irónia, že pe pokynoch zhora museli vypnstif zo svojich plánov pestovanie ku­kurice aj iniciátori hnutia. No teraz už znova chcú obnoviť sta­rú slávu na 50-hektárovej plo­che. Aj kukurica má prispieť k tomu, aby z 1000 ha pôdy mohli predať vyše 25 vagónov prevaž­ne bravčového mäsa a dosaho­vať vyše 3000 litrov mlieka od každej dojnice ročne. ■ CHEMICKÉ PRÍPRAVKY MEŠKAJÚ Úspešné plnenie záväzkov závisí predovšetkým od včasnej a kvalitnej prípravy pôdy, sejby a dostatku živín pre rastliny. Tomuto sa napospol darí. Okrem svedomitého prístupu poľnohos­podárov k jarným prácam mož­no hovoriť aj o tom, že pôda do­stáva primerané dávky živín, ktoré sú už naozaj na úrovni. Horšie je, že sú ťažkosti s váp­nením pôdy. Poľnohospodárske podniky sú odkázané na seba, na svoje dopravné prostriedky, lebo okresný podnik poľnohos­podárskeho zásobovania a ná­kupu nemá možnosti dopraviť vápno na miesto. Splnenie celej úlohy povápniť 15 000 hektárov pôdy je teda ohrozené. Meškajú však aj chemické prípravky na ochranu rastlín proti škodcom a burine. Napriek týmto nedostatkom sa však porno hospod ári snažia urobiť všetko, aby svoje slovo splnili. Dôkazom toho je aj do­terajší priebeh jarných prác v okrese, kde väčšie i menšie pre­kážky usilovní ľudia prekonáva­jú na pochode. JÁN MIKE A PRAVDA Bytová výstavba z pohľadu poslanca Dobrý nástup V priebehu posledných 12 rokov venovali najvyššie stranícke a štát­ne orgány zvláštnu pozornosť bytovému problému. Zvlášť posledný rok, v ktorom sa uskutočnila celá séria konsolidačných opatrení, priniesol veľmi priaznivé výsledky. Za odovzdanú svedomitú prácu i nastúpený kurz priaznivého plnenia plánu bytovej výstavby i po kvalitatívnej stránke, pre ktorú boli pripravené priaznivejšie zákon­né i ekonomické opatrenia, patrí vďaka našim stavbárom. Bytová výstavba nie je ešte posta­vená do primeraných podmienok pre mnohé nevyjasněnosti. Stavebné podniky Ministerstva stavebníctva majú síce podstatný podiel na byto­vej výstavbe, nie však komplexne. Oproti ich sústredenej výstavbe v ucelených obytných súboroch do­dávateľskou formou stavia sa svoj­pomocou na osobitne vybraných sta­veniskách. Investičný cyklus, ku ktorému patrf spracovanie územných plánov, projektovej a investorskej prípravy a vlastná realizácia, si vy­žaduje 5 až 8 rokov za predpokladu predstihu v budovaní teplární, vod­ných zdrojov, kanalizácie, telekomu­nikácií a poid. Bytová výstavba je tým zložitá, dlhodobá a mala by byť programovo riadená. V bytovej výstavbe sa stretávame popri dobrých výsledkoch 1 s mno­hými otvorenými otázkami. A O;nie­ktorých by som sa chcel, ako posla­nec zmieniť. POMOHOL ZÁKROK MINISTRA V okrese Trenčín nemala bytová výstavba zelenú. Plán investičnej výstavby spolu s komplexnou byto­vou výstavbou sa vlani splnil len na 95 %. Nezačala sa stavať 22-triedna ZDŠ v Novom Meste nad Váhom, ho­tel B v Trenčianskych Tepliciach, prevádzková budova bytového- pod­niku v Trenčíne, 72 bytov v Trenčí­ne, 300-lôžková slobodáreň v Tren­číne a niekoľké objekty občianskej vybavenosti nových sídlisk. Vo veci výstavby 300-lÔžkovej slo­bodárne som sám intervenoval pria­mo na Ministerstve stavebníctva, pretože s ňou j© spojená aj podni­ková družstevná výstavba, a to tým, že v slobodárni j© vyprojektovaná a zaplánovaná výstavba kotolne pre okolie družstevnej zástavby. Nezača­tím akcie slobodárne strácal Tren­čín možnosť uvoľniť mnoho bytov osamelých, prestarnutých a pod., (ktorí požadujú jednoizbové bunky, v prospech veľkého počtu žiadateľov o- byty. Na druhej strane nepostave­ná slobodáreň a jej kotolňa značí nevyužitie 74 bytov podnikových a bytových družstiev, ktoré sú reali­zované alebo pred dokončením. Po interpolačnom zásahu dal minister Ing. Kompiš záväznú úpravu na za­čatie tejto- s-tavby v hodnote 8.8 mil. Kčs. TEMPO JE ESTE POMALÉ Okr-em nezačatých stavieb v okre­se nepriaznivo vplývala na výs-ledok roka pomalá -práca na rozostavaných účelových stavbách, kde sa pracova­lo len s prestávkami ako napr. na združenej poliklinike v Starej Turej, ktorá mala byť dokončená ešte v ro­ku 1969. Príkladov neúmernej rozo­stavanosti je viac. Už pri odsúhlasení dodávatelia neprevzali do výrobných plánov 254 bytov, rozpísaných štát­nym plánom na rok 1970. Aj tento rok je poznačený nedo­statočnou stavebnou kapacitou pod­nikov a organizácií v okrese na ob­jem jednotlivých stavebných prác nad 1,5 mil. Kčs. Z tohto vyplýva jasná nerovnová­ha medzi objektívnou potrebou by­tovej výstavby a materiálnym vyba­vením stavebných kapacít, ktorá ur­čuje ich produktívnosť. Dosiahnuté výsledky prípravy a realizácie kom­plexnej bytovej výstavby za rok 1970 však naznačujú cieľavedomosť reálnosť opatrení OV KSČ a ÜV KSS, a ktoré našli dobrú pôdu aj medzi pracovníkmi stavebníctva. Ing. EMIL PIS Kultúra priateľov Horné Sŕnle (am) — Nestáva sa, u nás každý deň, aby niektorý kultúrny dom alebo závodný klub na dedine zor­ganizoval pre obyvateľov väčšiu akciu s cielom priblížiť im kultúru iného ná­roda. Často vidíme skôr opak: veľa pek­ných klubov zíva prázdnotou. Ani zďale­ka sa to však netýka iba dedinských klu­bov. O to príjemnejšie vyznela snaha v pracovníkov závodného klubu Cementár dvaapoltisícovej obci Trenčianskeho okresu, v Hornom Sŕní, ktorý zorganizo­val pre svojich obyvateľov Týždeň poľ­skej kultúry. Dobrá myšlienka si získala u občanov sympatie a veľmi prispela k rozšíreniu ich predstáv o Poľsku, naj­mä vďaka výstave, zloženej z viacerých celkov. Výstavu požičalo Poľské kultúr­ne stredisko z Bratislavy. Ale aj pásma krátkych filmov o krajine našich sever­ných priateľov a farebný film Anna-Märia sa tešili veľkej pozornosti. Po úspechu týždňa pripravujú Iniciatívni činovníci závodného klubu aj Ostatných zložiek ďalšie akcie s cieľom priblížiť Im aj kul­túru iných spriatelených národov. 8. APRÍLA 19713

Next