Pravda, apríl 1971 (LII/77-101)
1971-04-08 / No. 83
SOVIETSKA LITERATÚRA ako jednota národných literatúr Umelecká spisba je významnou položkou v tom. So človek potrebuje poznať a esteticky prežiť. Pravdaže, terajšie a budúce vedomosti každého z nás, hlbka s sila osobného estetického zážitku z literatúry je len mikročiastka možného. Je to jedna zo sfér nášho intelektuálneho a citového bytia. ■ PREDSTAVA O MNOŽSTVÁCH V Sovietskom zväze žije okolo stovky národov. Zväz spisovateľov Ruskej federácie má vyše troch tisícok Členov, všetky ostatné republikové zväzy spolu asi toľko. Autor píše knihu v priemere asi tri roky. Tisíc nových kníh v najväčšej republike Sovietskeho zväzu predstavuje asi polovicu literárnej produkcie obrovského štátu, v ktorom stále pokračuje proces formovania sa nových kultúr. Koľko z takého množstva kníh môže prečítať normálny neprofesionálny čitateľ? Každý má predsa prácu, osobné starosti. Akú predstavu o kvalite takého množstva literatúry môže mať literárny teoretik, historik, kritik? Pravdaže, nie všetko z úroHy ide do sypárne. Množstvo nikdy nebolo, nie je, nebude sila ani sláva umenia. Šolochov na XXIII. zjazde KSSZ ironicky hovoril o jednom Tolstpm v minulosti a dvadsiatich troch členoch Tulskej odbočky zväzu spisovateľov v súčasnosti. Lenže génius je géniom v dlhom rade múdrych i talentovaných. Len z porovnania vychádza veľkosť. Ák má byť oddelené prvotriedne zrno nielen od pliev, ale aj od druhej a tretej zálohy, treba veľa poznať. Dlhé roky po oslobodení sa u nás sovietska literatúra presadzovala aj administratívnymi cestami. To a povrchné znalosti spôsobovali, že vznikol dojem, ako keby tu bol dôvod, vylučujúci estetický zřetel, ako keby tu bola iná než inde, nižšia hierarchia umeleckých hodnôt. ■ PRAMENE JEDNOTY Ideovú I morálnu jednotu sovietskej literatúry môžeme ľahko a pomerne presne formulovať. Je v živote, ktorý má spisovateľ transformovať do umeleckého diela. Je v základnom najvšeobecnejšom životnom pocite, v straníckej, komunistickej cieľavedomosti. Je v tej špecifickej spoločenskej činnosti, ktorou je literárna tvorba za socializmu. Je v princípoch spoločenských vzťahov, nových v porovnaní s predsocialistickou minulosťou. Je v teórii, ktorú sme povinní študovať a rozvíjať, podľa nej budovať a riadiť pozmenené bytie, brať z nej hľadiská pre pochopenie hocakej epochy. Jednota sa neustále tvorí, obnovuje sa. Kto nevie, že v sovietskej literatúre sa vždy bojovalo za správne umelecké transformovanie skutočnosti? Boli rôzne formy tohto zápasu — na úrovní času 1 pod úrovňou. Hľadal, nachádzal i nenachádzal sa pravý estetický ideál, hrdina, ktorý by z dôležitého hľadiska stelesnil v sebe podstatu podstaty, Postrácalo sa i nájdené. Kryštalizácia ideovoestetických snáh v početných školách a skupinách, zámerne cieľavedomý duch premeny sveta a človeka boli organicky vlastné literatúre dvadsiatych rokov a v nerovnakej miere i dalším etapám na pôde jednotného Zväzu sovietskych spisovateľov. Ani v budúcnosti nebude inakšie. Korene tejto jednoty hľadajme, podľa Lenina, v jednej z dvoch kultúr každého národa. Historický základ je relatívny. Je dôsledkom dlhého predchádzajúceho vývoja. Je začiatkom estetickej mysle vo vzťahu k novým sociálnym javom. Leninov intelekt našiel zákonitosť. Strana a sovietska moc na základe myšlienky tvorili program spolužitia národov a rastu ich kultúry. Pred národmi veľkého súštátia bola úloha: prijať, rozvinúť, upevniť a rozšíriť začiatky socialistickej kultúry, koreniace sa v rôznych oblastiach bývalej cárskej ríše na rozličnej úrovni vývoja. Od pochopenia a uplatnenia leninskej predstavy dodnes závisí, napríklad, kultúrnopolitická prax. Ale aj kvalita výsledkov individuálnej tvorby, ak talent chápeme ako samozrejmú nevyhnutnú podmienku. ■ NÁRODY SÚ OSOBNOSTI ĽUDSTVA Sme teda na mori sovietskej kultúry. Vlievajú sa doň duchovné pramienky a jarčeky takých národných literatúr, ktoré začali vznikať po revolúcii a ktoré tvorili mladí autori z kočovných a poľovníckych občín, predtým nepoznajúcich písmo. Sú v tom mori potoky a riečky, prinášajúce veľké tradície feudálnej minulosti, ktoré zanikli v pozdnom stredoveku a ktoré cárske vlády nehodlali kriesiť. A pravdaže, najviac v tomto mori znamenali mohutné prúdy tých národných kultúr, ktoré pred revolúciou dosiahli vysokú svetovú úroveň. Klasická ruská literatúra, ukrajinská poézia Tarasa Ševčenka a Lesie Ukrajinky, vzdelaní Lotyši, Gruzínci, spisovatelia Azerbajdžanu programovo umelecky analyzovali základné problémy sociálneho života gigantickej ríše ruskej a neobišli ani otázky spolužitia národov. A pretože more sovietskeho života nie je rozhnevaným živlom, ani jarček, ani rieka sa v ňom nestratia. Celok ich absorbuje, žije z nich, ony mu dávajú silu. Každá sovietska literatúra je aj pre iných, aj pre seba veľká celým spoločenstvom. V celom globále života má nevyčerpateľný predmet stvárňovanía, ohromnú čitáreň. Su vari umelecké činy Dovženka, Tyčinu, Bažana, Anezova, Lacisa, Meželajtísa, Rasula Gamzatova, Juchana Smuula, Vasiľa Bykova, Jona Drúceho náhodné chrbty vín na malom národnom jazere? Sú to hlasy, potrebné všetkým, sú zdokonaľujúca sa kvalita celého. . Hončar je Ukrajinec, Smuulovi koluje v žilách estónska krv, Ajtmatov sal mlieko kirgizskej matere a dodnes pije kumys. Každý z nich je príslušník iného národa a zároveň v národe osobnosť. Myšlienkový odraz ľudských vzťahov sa môže začínať pri najvšeobecnejšom alebo naopak, človek vôbec, človek v socializme, reprezentant národa, otec rodiny, indivíduum úplne odcudzene. Go^je^ osobnosť vo vzťahu k idei človeka, to íe národnosť vo vzťahu k idei ľudstva. . . národy sú osobnosti ľudstva.“ napísal Belinskij. Ľud bez národnosti je ako človek bez osobnostnej váhy Boli teda hlavy a srdcia, ktoré dávno pred Marxom vedeli a rešpektovali národný svojráz ako objektívnu danosť. Všetko jestvuje v rozvíjaiúcei sa historickej konkrétnej neopakovatelnosti. Súčasný človek ide životom ako príslušník národa; rieka hociktorej národnej kultúry za socializmu sa vlieva do spoločného duchovného príbuzenstva, zostávajúc takou, aká je. Len v takom zmysle — rozdeľte si niečo na obsah a formu — ša dá povedať, že sovietska kultúra je národná formou a socialistická obsahom, lebo am obsah, ani forma nemôžu nemať národné príznaky. ■ NOVÝ SLOH V DEJINÁCH Octa voči národnej sfére — za podmienok uskutočneného a rozumne naplneného práva na samourčenie — organicky súvisí s chápaním najzákladnejšej podstaty socialistickej literatúry ako nového slohu v dejinách, ako historicky konkrétneho zobrazovania skutočnosti v dialektickom pohybe. Historická podmienenosť umeleckého myslenia je v našom čase už aj v chápaní a praktickom využití poznania o neopakovateľnosti ľudských i nlrodných situácií v konkrétnom čase, o miere nevyhnutnej súvislosti vzhľa- 0. M A R U ŠIA K, CSc dom n« zámer tvorcu. Čím lepšie je na tom spisovateľ ako mysliteľ — filozof, historik, psychológ, sociológ — tým výraznejšie tvorí nový svet v umení, plnokrvnejšie zobrazuje aj tú určitosť, v ktorej existuje národ. Správne pochopená reálna skutočnosť a talent sú teda základné predpoklady. Dôležitá a nevyhnutná je „cieľavedomá voľba vyhovujúcich umeleckých prostriedkov“ (Lomidze), tvorivé uplatnenie národnej poetickej skúsenosti, určitý spôsob tvorenia obrazov, ktorý nemôže nebyť národným, ak je umelec skutočne talentovaný, a ktorý sa zároveň musí opierať aj ô svetovú skúsenosť, ak je umelec dostatočne vzdelaný. Po zvládnutí potrebného množstva faktov národných literatúr čitateľské porovnávanie už pri východisku musí byť schopné na viac, než je hľadanie rozdielov alebo analógií v námetoch, postavách, technických postupoch. Zaostalé ženy sa dostávajú k revolúcii z materinskej lásky k synovi v Gorkého Matke i v známej knihe Jilemnického. V Kuse cukru by to však bol iba pustokvet z cudzieho záhumnia, keby spisovateľ okrem evidentného poddávania sa vplyvu nehovoril 0 boji slovenského proletariátu, keby nečerpal z domáceho národného živlu a sociálneho diania. V sovietskom umení je celkom prirodzene najdôležitejšie to, čo odráža záujem celého mnohonárodného spoločenstva. A predsa, píše Lomidze, „svojráznosť foriem sa nestiera, ale naopak... črty národného umeleckého povedomia sa nikdy nemôžu premeniť na niečo všeobecné, nerozoznateľné. Ináč by prestali jestvovať národné literatúry.“ Ak sa spolužitie národov za socializmu ideálne realizuje, zabezpečený je rozkvet všetkého cenného, čo je vlastné ktorémukoľvek národu, kolektívnej individualite ľudstva. Primitívne patriarchálne zvláštnosti a národné predsudky sa zotierajú predovšetkým v záujme ich nositeľa. Dôsledky nebijú do očí, ťažko ich zbadať, odmerať, vyjadriť. A predsa sa národný charakter markantne vyvíja. Veľké pracovné Kolektívy v Sovietskom zväze sú nevyhnutne internacionálne. V úvahách o tom, ako sa tento proces odráža v literatúre, nezabúdajme, že pri určovaní skladby a miesta uskutočňovania tohto moderného, nesporne pokrokového, po rusky sa dorozumievajúceho internacionalizmu sa partneri gavaliersky rešpektujú. Sú rovní s rovnými nielen v teórii, ale fakticky. V medzinárodnom spolužití „bez Ruska, bez Lotyšska“ sa nevyhnutne zmení sama podstata národnej povahy Rusov i Lotyšov. Pravdepodobne už počas života jednej generácie zoslabne relatívna váha národnej určitosti a rozšíri sa priestor uplatnenia mocnej tvorivej socialistickej a ľudskej individuality. ■ ZÁKONITOSTI ZDRAVÉHO VÝVOJA Triedne boje, ktoré sa rozplameňovali celé desaťročia, literatúra s veľkou realistickou minulosťou, viac ako storočie spojená s národnooslobodzovacími zápasmi, knihy Gorkého, ktorými sa aktivizoval proletariát. To boli korene, to boli podmienky nového rastu po revolúcii. Rusi mohli zákonite prví napísať vynikajúce diela o občianskej vojne i o živote krajiny v prvom desaťročí sovietskej vlády. V dvadsiatych rokoch nemohli ešte vznikať knihy na úrovni dnešnej sovietskej klasiky ani v Kirgizsku, ani v Dagestane, ani v Jakutsku. Roky idú. Situácia sa mení. Veľká minulosť jedného národa stáva sa samozrejmým majetkom všetkých. V republikách vyrástli odriady vzdelancov, ktorí vstrebávali do seba organicky skúsenosť, úspechy, pokrokové tradície vyspelejších bratov. A národy, ktoré na začiatku sa vymanili z hmotnej i duchovnej biedy, rozvili svoju národnú podstatu. A najtalentovanejší predstavitelia národných literatúr našli u Rusov i druhých susedov hodnoty, o akých sa im doma ešte nesnívalo. A v súčasnosti už majú dokonca isté výhrady. Sú mladí mladosťou svojich národov. Svet vnímajú bodro a ostro. Ich myšlienky a pocítovosť sú ešte stále na veľkej slávnosti vzkriesenia z mŕtvych. V ich republikách jasnejšie hrajú svetlé farby času. Na sviatky spoločnej úrody stále viac hodnôt budú prinášať asi tie národné kultúry, ktoré dali Sovietskemu zväzu Muchtara Auezova, Cingiza Ajtmatova, Rasula Gamzatova, Eduardasa Meželajtisa i desiatky druhých. Vzájomné stretávanie sa, kríženie hodnôt má priniesť nové kvality. Nové, a teda moderné nemôže znamenať nič iné, len uskutočnenú níožnosť poznať život v umení širšie, hlbšie a zmnožovať silu estetického účinku, teda i významu literatúry pre človeka. Ale ako vlastne vzniká, čo je nové? V tom je pre mysliaceho otázka otázky. Otvorený, nadmieru zaujímavý a sotva niekedy doriešitelný zostáva problém: ako jednotlivé národné kultúry konkrétne vplývajú na kvalitu celku svetovej literatúry, ako sa mení úmera hodnôt, vznikajúcich v krajinách starej kultúry 1 v mladších spoločenstvách? Normálny umelecký vývoj socialistického národa bude poznačený snahou zachrániť si národný svojráz, vlastnú dušu, individuálnosť. Tvorivá samostatnosť nesie v sebe pri vzrastajúcej komunikatívnosti schop nosť čerpať podnety. Vo vlastnom záujme sa aj chce podriadiť vplyvu. ■ JEDNOTYPNOSŤ FARIEB V SKUTOČNOSTI Ukrajinec Novičenko zaujímavo formuluje konkrétny program pre jednu sovietsku národnú kritiku: „Nesprávna je snaha zatracovať romantické farby na palete mnohých ukrajinských prozaikov (ak sú tie farby organické a skutočne tvorivo nevyhnutné), s pochopením národného svojrázu je správne napomáhať udomácnenie realistických štýlov a smerov, ktoré by priviedli k prehĺbenej umeleckej analýze i syntéze súčasného života.“ Nevyhnutné je teda vedieť o úrovni estetického myslenia nielen u bratov, ale i u vzdialenejších príbuzných, dokonca u suseda, s ktorým sme v hneve. Každý človek sústreduje v sebe skúsenosť mnohých ľudí. Národy žijú pod spoločným nebom. Ani jedna literatúra nemôže programovo chcieť byť len sama pre seba na izolovanej národnej pôde. No príbehy, myšlienky, čiastkové zobrazovacie prostriedky sa môžu opakovať v rôznych literatúrach, vzdialených v priestore a dokonca i v čase, a nemusí ísť o vplyv. Zhoda často plynie z objektívnosti sveta, v ktorom existuje aj príbuznosť javov. Zhoda je často dôsledkom v spoľahlivosti subjektívneho ľudského aparátu umeleckého poznania. Svet je poznateľný, vlastnosťou poznania je byť spoľahlivým. ■ TAK TO BOLO KONKRÉTNE Z vlastnej národnej skúsenosti vieme, že spolužitie niekoľkých národov v buržoáznom štáte je poznačené útlakom a brzdením kultúry slabšieho. Kontakty medzi národmi za kapitalizmu môžu byť všestranne výhodné pre partnerov približne rovnako mocných a rovnako vzdelaných. Vlk s vlkom asi najprv požerú ovce a potom sa začnú ruvať samy. Ruská literatúra, tento „fenomén obdivuhodný“ (Gorkij), bola celé storočie pred revolúciou výdatným prameňom, napájajúcim duchovné sily najlepších ľudí v celom cárskom Rusku svojím demokratizmom, súcitom k utláčaným, pátosom pravdy, boja a činu. Preto terajšiu jednotu nepriniesol vietor revolúcie z púšte. Dal jej však silu, rozmach, perspektívu. Najlepší ľudia v minulosti orali šibeničné pole, siali zrno družby. Kto nevie, že v dielach revolučných demokratov sú časté a so šľachetným zápalom pre spravodlivosť sformulované myšlienky o internacionálnej rovnoprávnosti? Motívy zo života národov Ruska a neruskí Iud'ia sú oddávna doma na stránkach ruských kníh. Puškin obšírne zobrazil alebo spomenul dobrým slovom život a ľudí pätnástich národností veľkej cárskej ríše. Belinskij prvý ozrejmil fakt, že „ruská múza už vtedy ožiarila príbuzenstvo a priateľstvo ruskélio ľudu s inými utláčanými národmi a národnosťami starého ruského štátu“. A súčasník (Zelinskij) píše: „ ... mnohé národy Povolžia, východnej a západnej Sibíri, dagenstanskí horali, Jakuti, Evenkovia, Chakasi atd ešte prv, než za sovietskej vlády utvorili svoju spisovní! reč, prihovorili sa svetu z kníh sovietskych spisovateľov.“ ■ AKO JE TO U NAS? Nemyslime teraz na odborníkov. Skôr na recepciu sovietskej literatúry vo vedomí armády učiteľov osvetových a kultúrnych pracovníkov i čitateľov. Zdá sa, že nám chýba predovšetkým viac každodenných informácií, schopných zaujať, vzbudiť pozornosť. Treba najprv zbežne viac vedieť než vieme o všetkých hodnotách, ktoré nazhromaždovali za polstoročia všetky sovietske národy. Vydavateľstvá v posledných rokoch horko-ťažko nachádzajú administratívne stanovený a knižným obchodom nié práve nadšene vítaný počet vhodných diel na prekladanie. A veď po slovensky ešte nahlas neprehovorili ani klasici Zakaukazska, ani Bielorusi a Kolas, ani Upit a Rajnis z Lotyšska. Ani starí, ani noví východní básnici. V kráľovstve poézie — nech to zámerne zneje ako isté zveličenie — nemé kto prekladať prvotriednych sovietskych súčasníkov. Rozmýšľa niekto o úrovni vkusu? Nenarušili sa nám v kultúre proporcie ponúk na uspokojenie estetických potrieb? Koľko hmotných prostriedkov a koľko času má normálny občan na knihy? Neparalyzujeme ekonomicky únosným „knižným podnikaním“ to, čo sme zasiali a dlho prácne pestovali v poli, na ktoré úťočí módne oblečená chudoba ducha a mravná ľahostajnosť? V otázkach možno blúdiť. Nie je možné nahrádzať ich sýtou spokojnosťou s daným stavom vecí. Nepodarilo sa vzbudiť hlbší záujem napríklad o nesmierne ľudské a aktívne dielo Gorkého. U nás v recenziách a publicistickom ozrejmovaní práce sovietskych autorov predsa len nieto takej hlbky, aká je nevyhnutná na širšie pochopenie celého literárneho pohybu na šestine sveta a v piatich desaťročiach. Potrebujeme vari ešte stále predovšetkým spoľahlivých prieskumníkov s citom pre skutočné hodnoty. Alebo majú pracovať zároveň plavci, potápači aj dobre fundovaní komparatisťi? (Prednesené na celoslovenskej konferencii o sovietskej literatúre v Smoleniciach. Skrátené.) Budovatelia prvej časti medzinárodného tranzitného plynovodu — pracovnici Hydrostavu, závod v Jaslovských Bohuniciach — začali z várat plynovodné potrubie na desaťkilometrovom skúšobnom úseku neďaleko Bíňoviec v Trnavskom okrese. Ďalšia skupina pracovníkov Hydrostavu pod vedením Ing. Pavla Žákovica pokračuje na dokončení základne vo Veľkých Kostolanoch. Na obr.: pätnásty zvar na tranzitnom plynovode. Snímka Lofaj — ČSTK Chemici Hriúšte-Likiera menia slová na skutočnosť Ospecíiv z minulosti zaväzujú Deň čo deň nové prejavy oddanosti našej strane • Súťaž Každý po socialisticky sa udomácňuje takmer na všetkých pracoviskách Pracovný kolektív Slovenských lučobných závodov z podniku Hnúšťa-Likier rozhodol sa priložiť do kytice k narodeninám Komunistickej strany Československa hodnotný socialistický záväzok zameraný najmä na plnenie a prekračovanie rozhodujúcich úloh plánu v jubilejnom roku 1971. Úspechy, ktoré podnik dosiahol za veľmi sťažených podmienok v minulom roku, podnietili pracovnú iniciatívu jednotlivcov a kolektívov už v období zostavovania plánu na tento rok, čo sa markantne prejavilo v záväzkovom hnutí. Väčšina kolektívov prijala hodnotné záväzky, ktoré sa stali podkladom pre celopodnikový záväzok, v ktorom pracovníci privítajú 50. výročie vzniku KSČ a jej XIV. zjazd hodnotami, ktoré pomôžu v urýchlení nášho konsolidačného procesu. Pre vnútroštátny a zahraničný trh vyrobí kolektív o 2,5 mil. Kčs viac, ako je stanovené plánom vo výrobe tovaru. Vlastné náklady podniku znížia oproti plánu o 1100 000 Kčs a produktivita práce vzrastie o 1 pere. Čistý zisk prekročíme o milión korún, ako aj hrubý dôchodok. V záväzku sme nezabudli ani na exportné úlohy. Do kapitalistických štátov zvýšime objem vyvezeného tovaru v porovnaní s plánom o 2 900 000 Kčs. Vyše 3000 brigádnických hodín venujú pracovníci podniku zlepšeniu čistoty a poriadku na pracoviskách, zvýšenej starostlivosti ochrany a bezpečnosti pri práci a ak bude treba, pomôžu aj nášmu poľnohospodárstvu. Ale to ešte nie sú posledné slová, ktoré vyslovili pracovníci podniku k 50. výročiu založenia KSČ. Deň čo Novinky Tesly Stropkov Stropkov (jmií) — Závod Tesla Stropkov takmer každoročne pripraví pre svojich tuzemských a zahraničných odberateľov niekoľko noviniek. Tohto roku dodajú niekoľko nových výrobkov aj pre rozličné ovládacie stoly a telefónne ústredne, napríklad v druhom polroku začnú sériovo vyrábať TMČ — tlačidlá. Ďalšou novinkou je riaditeľsko-manažérsko-tajomnícka súprava, ktorá zabezpečí spojenie medzi vedúcim pracovníkom a jeho podriadenými na vnútropodnikových aj štátnych linkách. Zariadenia vyrobia z plastickej látky v modernom tvare. Posledným výrobkom je dispečerské zariadenie pre hlasité obojstranné dorozumievanie až 10 účastníkov. Tento výrobok začnú sériovo vyrábať začiatkom budúceho roku. deň ozývajú sa ďalšie kolektívy a jednotlivci, ktorí svoje záväzky spevňujú alebo podávajú nové. V týchto dňoch to bol napríklad kolektív mechanickej výrobne, ktorý sa rozhodol urobiť sl rekonštrukciu jedného podlažia a príslušných sociálnych zariadení v brigádnických bezplatných prácach. Podobne sa rozhodli aj pracovnici, ktorí sa zúčastnia v apríli na plánovanej zarážke v suchej destilácii dreva, urobia ju o sedem dní skôr, čím utvoria podmienky pre výrobu dreveného uhlia, ktoré je potrebným produktom na vnútroštátnom a zahraničnom trhu. Výsledky, ktoré kolektív dosahuje od začiatku roka, signalizujú možnosť splniť a aj prekročiť prijatý celopodnikový záväzok. Už doteraz prekročil podnik výrobu tovaru o 230 000 Kčs, produktivitu práce o 2,2 pere., pričom dodržal priaznivú reláciu medzi produktivitou práce a priemernými zárobkami. Hnutie a súťaž brigád socialistickej práce v našom podniku začína mať progresívny charakter. Doterajšie kolektívy aktivizujú svoju činnosť a hlásia sa aj nové skupiny pracovníkov v útvare hlavného mechanika, v elektrodielni v cechu spracovania dreveného uhlia, ktoré chcú pracovať v tejto vyššej forme súťaže. V podniku máme napríklad celý cech, kde pracuje podstatná časť žien, ktorý sa prihlásil do súťaže Každý po socialisticky a súčasne chce súťažiť o titul Cech socialistickej práce. Od oslobodenia už šesťkrát viala nad chemickou fabrikou v Hnúšti- Likieri červená zástava ministerstva chemického priemyslu a Ústredného výboru zväzu chémie, ku ktorým sa pridružili vyznamenania pre celý kolektív, ale aj jednotlivcov. Aj v tomto jubilejnom roku je pracovná iniciatíva a elán na takej úrovni, že sú všetky predpoklady, aby sa chemici z Hnúšte-Likíera dostali opäť na popredné miesta v rámci chemického sektora na Slovensku. JÁN JEDĽOVSKÝ, podnikový riaditeľ Napo Nach Trebišovského okresu Kukumari znovu ožívajú Dané slovo urýchľuje jarné práce • Ochrana rastlín so starosťami Trebišov (Od nášho redaktora) — Vyše- štyridsať telegramov oznamovalo v srdečnom pozdrave ctkresmej konferencii KSS zo závodov a dedín, že iniciatíva ľudí sa zameriava na plnenie i prekračovanie náročných úloh. Peknou rečou hovoria aj záväzky poľnohospodárov, ktorí na počesť 50. výročia založenia KSČ a XIV. zjazdu okrem zvýšených úloh piatej päťročnice už v tomto roku chcú odpredať štátu navyše plámu tisíce ton najhladamejších poľnohospodárskych produktov, jedným zo základných predpokladov splnenia tohto zámeru je aj rýchle a kvalitné vykonávanie jarných prác. Úspešný začiatok prípravy pôdy pod jariny a sejbu narušila náhla zmena počasia. Svedomitá príprava ľudí i strojov (pokiaľ to dovolil nedostatok náhradných dielcov) preklenula nečakanú prekážku a ako hovorí Ing. Pavel Dúč, hlavný agronóm VPS, jarné práce celkove prebiehajú sľubne. ■ ZA JAČMEŇOM BODKA Jačmeň na B883 hektároch, okrem nepatrných zamokrených plôch, nž zasiali. No aby robota nestála, poľnohospodári pokračujú so sejbou cukrovej repy, kŕmnej repy, takže už vyše štvrtiny z úlohy majú za sebou. Tak isto sejba jarných zmesí sa chýli ku koncu a v podsevoch na 6000-hektárovej ploche pokračujú práce podľa plánu. Nejedno družstvo a hospodárstvo štátnych majetkov už skončilo po sejbe jačmeňa aj sejbu cukrovej repy a teraz už pripravujú pôdu pod kukuricu a pustili sa už aj do výsadby zemiakov. Poľnohospodári tohto okresu znovu obracajú pozornosť na pestovanie kukurice. Výzva družstva v Poľanoch svojho času vďaka tomu, že sa |ej poľnohospodári ujali, zmobilizovala pestovateľov kukurice. V Poľanoch známy majster vysokých úrod predseda družstva Ján Mati spomína na 80 q kukurice v zrne z hektára a na viac ako 1000 q silážnej kukurice na každom hektári. Je irónia, že pe pokynoch zhora museli vypnstif zo svojich plánov pestovanie kukurice aj iniciátori hnutia. No teraz už znova chcú obnoviť starú slávu na 50-hektárovej ploche. Aj kukurica má prispieť k tomu, aby z 1000 ha pôdy mohli predať vyše 25 vagónov prevažne bravčového mäsa a dosahovať vyše 3000 litrov mlieka od každej dojnice ročne. ■ CHEMICKÉ PRÍPRAVKY MEŠKAJÚ Úspešné plnenie záväzkov závisí predovšetkým od včasnej a kvalitnej prípravy pôdy, sejby a dostatku živín pre rastliny. Tomuto sa napospol darí. Okrem svedomitého prístupu poľnohospodárov k jarným prácam možno hovoriť aj o tom, že pôda dostáva primerané dávky živín, ktoré sú už naozaj na úrovni. Horšie je, že sú ťažkosti s vápnením pôdy. Poľnohospodárske podniky sú odkázané na seba, na svoje dopravné prostriedky, lebo okresný podnik poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu nemá možnosti dopraviť vápno na miesto. Splnenie celej úlohy povápniť 15 000 hektárov pôdy je teda ohrozené. Meškajú však aj chemické prípravky na ochranu rastlín proti škodcom a burine. Napriek týmto nedostatkom sa však porno hospod ári snažia urobiť všetko, aby svoje slovo splnili. Dôkazom toho je aj doterajší priebeh jarných prác v okrese, kde väčšie i menšie prekážky usilovní ľudia prekonávajú na pochode. JÁN MIKE A PRAVDA Bytová výstavba z pohľadu poslanca Dobrý nástup V priebehu posledných 12 rokov venovali najvyššie stranícke a štátne orgány zvláštnu pozornosť bytovému problému. Zvlášť posledný rok, v ktorom sa uskutočnila celá séria konsolidačných opatrení, priniesol veľmi priaznivé výsledky. Za odovzdanú svedomitú prácu i nastúpený kurz priaznivého plnenia plánu bytovej výstavby i po kvalitatívnej stránke, pre ktorú boli pripravené priaznivejšie zákonné i ekonomické opatrenia, patrí vďaka našim stavbárom. Bytová výstavba nie je ešte postavená do primeraných podmienok pre mnohé nevyjasněnosti. Stavebné podniky Ministerstva stavebníctva majú síce podstatný podiel na bytovej výstavbe, nie však komplexne. Oproti ich sústredenej výstavbe v ucelených obytných súboroch dodávateľskou formou stavia sa svojpomocou na osobitne vybraných staveniskách. Investičný cyklus, ku ktorému patrf spracovanie územných plánov, projektovej a investorskej prípravy a vlastná realizácia, si vyžaduje 5 až 8 rokov za predpokladu predstihu v budovaní teplární, vodných zdrojov, kanalizácie, telekomunikácií a poid. Bytová výstavba je tým zložitá, dlhodobá a mala by byť programovo riadená. V bytovej výstavbe sa stretávame popri dobrých výsledkoch 1 s mnohými otvorenými otázkami. A O;niektorých by som sa chcel, ako poslanec zmieniť. POMOHOL ZÁKROK MINISTRA V okrese Trenčín nemala bytová výstavba zelenú. Plán investičnej výstavby spolu s komplexnou bytovou výstavbou sa vlani splnil len na 95 %. Nezačala sa stavať 22-triedna ZDŠ v Novom Meste nad Váhom, hotel B v Trenčianskych Tepliciach, prevádzková budova bytového- podniku v Trenčíne, 72 bytov v Trenčíne, 300-lôžková slobodáreň v Trenčíne a niekoľké objekty občianskej vybavenosti nových sídlisk. Vo veci výstavby 300-lÔžkovej slobodárne som sám intervenoval priamo na Ministerstve stavebníctva, pretože s ňou j© spojená aj podniková družstevná výstavba, a to tým, že v slobodárni j© vyprojektovaná a zaplánovaná výstavba kotolne pre okolie družstevnej zástavby. Nezačatím akcie slobodárne strácal Trenčín možnosť uvoľniť mnoho bytov osamelých, prestarnutých a pod., (ktorí požadujú jednoizbové bunky, v prospech veľkého počtu žiadateľov o- byty. Na druhej strane nepostavená slobodáreň a jej kotolňa značí nevyužitie 74 bytov podnikových a bytových družstiev, ktoré sú realizované alebo pred dokončením. Po interpolačnom zásahu dal minister Ing. Kompiš záväznú úpravu na začatie tejto- s-tavby v hodnote 8.8 mil. Kčs. TEMPO JE ESTE POMALÉ Okr-em nezačatých stavieb v okrese nepriaznivo vplývala na výs-ledok roka pomalá -práca na rozostavaných účelových stavbách, kde sa pracovalo len s prestávkami ako napr. na združenej poliklinike v Starej Turej, ktorá mala byť dokončená ešte v roku 1969. Príkladov neúmernej rozostavanosti je viac. Už pri odsúhlasení dodávatelia neprevzali do výrobných plánov 254 bytov, rozpísaných štátnym plánom na rok 1970. Aj tento rok je poznačený nedostatočnou stavebnou kapacitou podnikov a organizácií v okrese na objem jednotlivých stavebných prác nad 1,5 mil. Kčs. Z tohto vyplýva jasná nerovnováha medzi objektívnou potrebou bytovej výstavby a materiálnym vybavením stavebných kapacít, ktorá určuje ich produktívnosť. Dosiahnuté výsledky prípravy a realizácie komplexnej bytovej výstavby za rok 1970 však naznačujú cieľavedomosť reálnosť opatrení OV KSČ a ÜV KSS, a ktoré našli dobrú pôdu aj medzi pracovníkmi stavebníctva. Ing. EMIL PIS Kultúra priateľov Horné Sŕnle (am) — Nestáva sa, u nás každý deň, aby niektorý kultúrny dom alebo závodný klub na dedine zorganizoval pre obyvateľov väčšiu akciu s cielom priblížiť im kultúru iného národa. Často vidíme skôr opak: veľa pekných klubov zíva prázdnotou. Ani zďaleka sa to však netýka iba dedinských klubov. O to príjemnejšie vyznela snaha v pracovníkov závodného klubu Cementár dvaapoltisícovej obci Trenčianskeho okresu, v Hornom Sŕní, ktorý zorganizoval pre svojich obyvateľov Týždeň poľskej kultúry. Dobrá myšlienka si získala u občanov sympatie a veľmi prispela k rozšíreniu ich predstáv o Poľsku, najmä vďaka výstave, zloženej z viacerých celkov. Výstavu požičalo Poľské kultúrne stredisko z Bratislavy. Ale aj pásma krátkych filmov o krajine našich severných priateľov a farebný film Anna-Märia sa tešili veľkej pozornosti. Po úspechu týždňa pripravujú Iniciatívni činovníci závodného klubu aj Ostatných zložiek ďalšie akcie s cieľom priblížiť Im aj kultúru iných spriatelených národov. 8. APRÍLA 19713