Pravda, apríl 1974 (LV/77-101)

1974-04-27 / No. 99

SOBOTA 27. APRÍLA 1974 5*1 vo VSŽ sú teraz v plnom prúde prí­pravy na májové oslavy. Najviac práce majú aranžéri. Na snímke ČSTK vi­díme súdružky H. Laparovú, M. On­­drušóvú a M. Kundrátovú pri závereč ných prácach na jednom z prvomájo­vých, transparentov. Rozhovory v Kremli Moskva (ČSTK) — Generálny ta­jomník Ústredného výboru KSSZ Leo' nid Brežnev prijal včera v Kremli predsedu Republikánskej strany v Se­náte USA Húgba Scotta. Témou ich rozhovoru boli otázky týkajúce sa rozvoja vzťahov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi i niektoré medzinárodné problémy. Argentínski poslanci Praha (ČSTK) — Člen Predsedníc­tva ÚV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra prijal v Prahe delegáciu argentínskych po­slancov a senátorov, vedenú jüanom Carlosum Chailom. Prítomný bol aj veľvyslanec Argentínskej republiky v ČSSR Hugo Juan Gobbi. Z pobytu delegácie SED Bratislava (ČSTK) — Delegáciu Jednotnej socialistickej strany Nemec­ka, vedenú členom ÚV SED a vedú­cim oddelenia Brunom Kiesslerom, pri­jal včera člen Predsedníctva a ta­jomník ÚV KSS Ján janík. Nemeckých hostí sprevádzal vedúci oddelenia ÚV KSČ Július Varga. Na prijatí bol prí­tomný aj vedúci oddelenia ÚV KSS Rudolf Vančo. Súdruh Janík informo­val hostí o rozvoji poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slo­vensku. Osobitne vyzdvihol štvrťsto­­ročné úspechy socialistického poľno­hospodárstva SSR. Delegácia ÚV SED potom odcestovala do Nitry. Prezrela •i moderný potravinársky kombinát na spracovanie mäsa a mlieka a zaví­tala na majetok Stálej celoštátnej poľ­nohospodárskej výstavy v Nitre. Ve­čer delegácia odcestovala do Komár- PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 55. # ČÍSLO 99 A* 50 HALIEROV proletáři všetkých k r a j f n, s p o j t e sa! Pretfsedníctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR o varšavskom zasadaní } TRVALE ÚSILIE 0 ZARUČENIE MIERU Praha (ČSTK) — Predsedníctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR prerokovali výsled­ky zasadania Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, ktoré sa konalo v dňoch 17. a 18. apríla 1974 vo Varšave. Vyslovili súhlas s postupom čs. delegácie, vysoko ocenili prijaté dokumenty a prijali opatrenia na ich realizáciu. Konštatovali, že zasadanie Politického poradného výboru znova potvrdilo trvalé úsilie organizácie Varšavskej zmluvy a jej členských štátov o zaruče­nie mieru a bezpečnosti v Európe, o ďalšie prehĺbenie procesu uvoľňovania napätia. Tento proces sa v posledných rokoch na našom kontinente úspešne rozvíja vďaka mierovej iniciatíve štátov socialistického spoločenstva, ktorá sa opiera o mierový program XXIV. zjazdu KSSZ. Výrazom tohto úsliv je pev­né odhodlanie štátov Varšavskej zmluvy účinne prispieť k úspešnému dokon­čeniu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a k dohode o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Predsedníctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR zdôraznili, že činnosť Varšavskej zmluvy má veľkú zásluhu na tom, že národy už takmer tri desaťročia žijú v mieri. Zdôraznili aj význam, aký má organizácia Varšavskej zmluvy pre upevňo­vanie jednoty a prehlbovanie všestrannej spolupráce členských štátov. V sú­vislosti s blížiacim sa 20. výročím podpísania Varšavskej zmluvy vysoko ocenili jej úlohu tak pri zaručovaní obranyschopnosti a bezpečnosti člen­ských štátov ako základnej podmienky úspešného budovania socializmu, ako aj pri vypracovaní spoločnej línie mierovej zahraničnej politiky socialistic­kých krajín a koordinácii postupu pri jej realizácii. Predsedníctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR vyslovili pevné presvedčenie, že vý­sledky zasadania Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy a prijaté dokumenty významne prispejú ku koordinovanosti a jednote štátov socialis­tického spoločenstva. V Prahe sa začal VII. zjazd Čs. Červeného kríža PÓZNÁID CENU ŽIVOTA Stranícku a vládnu delegáciu vedie dr. Hafej lúčan S Zjazdový referát predniesol predseda ÚV ČSOKdr. František Volíček® Hrdá bilancia činnosti Čs. Červeného kríža Praha (Od našej redaktorky) — Čs. Červený kríž je pevnou súčas­ťou Národného frontu. Na jeho zjazdovom rokovaní je prítomná de­legácia ÚV KSČ, vlády ČSSR a ÚV NF ČSSR. Vedie ju člen ÚV KSČ, poduredseda vlády ČSSR dr. Matej Lúčan. Prítomné sú aj delegácie bratských organizácií Červeného kríža zo socialistických krajín, zo ZSSR, BĽR, SFRJ, MĽR, NDR, PĽR a RSR. ■ VÝZNAM PRVEJ POMOCI Čs. Červený kríž má 1 240 976 členov, organizovaných v skupinách. V spo­lupráci s obvodnými lekármi pomáha­jú chrániť zdravie spoluobčanov, po­skytujú prvú predlekársku pomoc. Najväčší výTuam fn.š. álkíte .pcylarre tam, kde je okamžitý lekársky zásah ťažko dostupný, to znamená vo vzdia­lenejších častiach miest, okresov, pri práci na družstevných poliach, pri stavebných prácach a podobne. Ako uviedol v hlavnom zjazdovom referá­te predseda ÚV ČSČK MUDr. Franti­šek Valíček, činnosť skupín sa v na­sledujúcom období musí zamerať prá­ve na toto. Okrem toho moderná do­ba prináša Červenému krížu aj ďal­šie nové poslanie: Vzrastá počet mi­mopracovných úrazov, predovšetkým dopravných. Každý deň umiera pod kolesami áut jedno dieťa a desať je zranených! Situácia začína byť taká nástojčivá, že si vyžaduje veľmi účin­né riešenie. Jedným je aj školenie prvej pomoci vodičov z povolania i amatérov. Zlepšiť v tomto spoluprá­cu so Zväzarmom nie je vždy jedno­duché. Príklad, že to ide, dokonca zaujímavo a príťažlivo, je z Havlíč­kovho Brodu a zo Znojma, kde je skupina Červeného kríža v úzkom kontakte z- miestnou autoškolou, * (Pokračovanie na 2. str.) My chceme mier!I Mohutné detské hurá nieslo sa vo včgrajší predvečer bratislavskou hlavnou stanicou. To vítali pionierov z Východoslovenského a Stredoslo­venského kraja — účastníkov Vla­ku smelých pionierskych činov. Vlak do hlavného mesta SSR prišiel z Me­dzilaboriec, cez Košice, Vrútky a Ban­skú Bystricu. Priviezol so sebou pio­nierov a záväzky z obcí a miest; vla­ňajšie predsavzatia naplnené pionier­skou prácou v prospech jarou rozkvi­tajúcej socialistickej vlasti, v prospech jubilujúcej pionierskej organizácie i v prospech seba. Pionieri Východo­slovenského kraja „zaťažili" vlak 426 000 odpracovanými brigádnickými hodinami, zväčša pri úprave okolia škôl. Nazbierali vyše 930 000 fliaš, 151 000 kg papiera a ďalších surovín potrebných pre národné hospodár­stvo. „V 9. b triede ZDS na Lipovej ulici v Spišskej Novej Vsi “ povedala nám Ľuboslava Vojsová, „odpracuje každý žiak na počesť tohtoročných vý­ročí 5 brigádnických hodín a nazbiera 10 kilogramov papiera." To chcú pridať navyše k doterajším úspešným výsledkom. Podobne aj pio­nieri Zvolenského okresu. Ich závä zok má hodnotu 700 000 korún. Vlani sa žiak Jozef Masaryk z Chrenovca, okres Prievidza, zúčastňoval na brigá­dach pri skrášľovaní školy. Tohto ro­ku počas prázdnin bude pomáhať v le­soch pri prácach okolo mladých stro­mov. Vraj mu svaly narástli, a ro­boty sa nebojí, lebo už má 15 rokov. S takými predsavzatiami prišiel aj Ján Jakubec z Rimavskej Bane, Július Sel­­čan zo Sniny — a vôbec všetkých 955 pionierov Vlaku smelých pionierskych činov —• ako to povedala pionierka v hlásení pred stanicou. „K doveze­ných záväzkom pribudli ešte záväzky bratislavských pionierov. Sú ich kilá na papieri a miliónové hodnoty, kto­ré vidieť za pioniermi Slovenska — povedal vedúci vlaku a riaditeľ Ústred­ného domu pionierov a mládeže K. Gottwalda v Bratislave Ladislav Lau­­ko. Uvítanie pionierov straníckymi, štát­nymi a mládežníckymi funkcionármi sa skončilo. Mládežnícky dychový or­chester Ľudovej školy umenia z Che­bu pod vedením Václava Kučeru hral hymnu mládeže. My chceme mier ... Tóny zneli do ďalšej štvrístoročnice. (šol Slávnostný prejav predniesol pod­predseda SÚV SZM Milan Schmidt. Zdôraznil, že s úctou môžeme sledo­vať cestu pionierskej organizácie, kto­rá je zákonitým a platným dedičom pokrokových revolučných myšlienok robotníckej triedy vedenej komunis­tickou stranou. Je mohutnou, pevnou, ideovou organizáciou detí, ktorá má v SSR vyše 630 000 členov, riadiacich sa v práci závermi I. zjazdu SZM. Oddieloví, skupinoví vedúci a sami pionieri dôsledne uvádzajú do života aj uznesenia XIV. zjazdu KSČ a vla­ňajších zasadaní ústredných výborov strany o mládeži. Výchovný systém organizácie zabezpečuje harmonický rozvoj detskej osobnosti; organizácia vychováva deti k oddanosti myšlien­kam marxizmu-leninizmu a proletár­skeho internacionalizmu a k láske k našej socialistickej vlasti. Úlohou jubilujúcej PO je naďalej prehlbovať a upevňovať vplyv na ďalšie tisíce detí. Súdruh Ľudovít Pezlár v mene slo­venských straníckych a štátnych or­gánov srdečne blahoželal pionierom a pionierskym pracovníkom k štvrť­­storočnici ich organizácie. „Komu­nistická strana stále poskytovala a poskytuje všestrannú pomoc PO SZM. Pionieri majú preto oprávnený pocit mladého budovateľa socializmu,“ po­vedal vedúci delegácie ÚV KSS. Zasadnutie pozdravil aj predseda Ústrednej rady PO SZM a tajomník ÚV SZM Ján Kohout. Predsedníčka SÚR PO SZM a tajomníčka SÚV SZM Ľudmila Korytárová poďakovala reč­níkom a ubezpečila ich, že výročie PO zaväzuje jej členov k ďalšej širo­kej iniciatíve. V závere zasadnutia odovzdal mi­nister školstva SSR Stefan Chochol za dlhoročnú aktívnu činnosť v PO 20 pionierskym a pedagogickým pra­covníkom titul Vzorný učiteľ. Najvyš­šie mládežnícke vyznamenanie — Čestné členstvo SZM — udelili vedú­cemu tajomníkovi ÚV NF SSR Fedo­­rovi Gullovi a spisovateľke Elene Čepčekovej. Ďalšie pionierske a zvä­zácke vyznamenania prevzali funk­cionári v Ústrednom dome pionierov a mládeže K. Gottwalda. Oslavy štvrťsŕoročnice Pionierskej organizác ie SZM Šťastný pioniersky vek História spätá s pokrokovým revolučným odkazom ® Socialistická výchova v centre záujmu spoločnosti ® Na čele delegácie ÚV KSS Ľ. Pezlár ® Udelili vyznamenania Bratislava (šo) — Trojdňové celoslovenské oslavy 25. výročia založenia Pionierskej organizácie SZM začali sa včera v Bratislave slávnostným zasadnutím SÚV SZM a Slovenskej ústrednej rady PO SZM. Po zvučke pionierskych fanfár dievčatá a chlapci v belasých košeliach, s červenými šatkami odovzdali kytice kvetov delegácii ÚV KSS, vedenej členom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSS Ľudovítom Pezlárom a ďalším hosťom. Knihy pre deti a mládež a knižné ilustrácie odmenené cenami Fraňa Kráľa a vydavateľstva Mladé letá za rok 1973 si návštevníci môžu pozrieť v Dome knihy v Bratislave. Snímka ČSTK t Blahoželania prezidenta Praha (ČSTK) — Prezident repub­liky armádny generál Ludvík Svobo­da poslal blahoprajný telegram prezi­dentovi generálovi Etiennovi Eyadé­­movi k štátnemu sviatku Tožskej re­publiky. ■ ■ Prezident ČSSR poslal blahoprajný telegram prezidentovi dr. Siakovi Ste­­vensovi k štátnemu sviatku Sierra leonskej republiky. Vymenovanie za veľvyslanca Praha (ČSTK) — Prezident republi­ky armádny generál Ludvík Svoboda vymenoval čs. veľvyslanca v Socia­listickej republike Barmský zväz La­dislava Jetmara zároveň prvým mi­moriadnym a splnomocneným veľvy­slancom ČSSR v Singapúrskej republi­ke s trvalým sídlom v Rangúne. Kondolencie k úmrtiu rakúskeho prezidenta Bratislava (ČSTK) — Úprimnú sústrasť nad smrťou prezidenta Ra­kúskej republiky Franza Jonasa osobne vyjadrili rakúskemu konzulovi v Bratislave Robertovi Richterovi ve­dúci činitelia Slovenskej socialistic­kej republiky — predseda vlády SSR prof. dr. Peter Colotka, podpredseda SNR Jozef Gajdošík, podpredseda vlá­dy SSR Ing. Július Hanus a ministri vlády SSR Ing. Štefan Lazar a De­zider Krocsány. Súčasne sa podpísali do kondolenčných hárkov na konzu­láte Rakúskej republiky v Bratislave. 0 úlohách kultúry a umenia Bratislava (ČSTK) — Včera za­sadala ideologická komisia ÚV KSS, ktorú viedol člen Predsedníctva a ta­jomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár. Komi­sia prerokovala edičný plán Naklada­teľstva Pravda na rok 1978, otázky vý­beru, výchovy a ďalšieho vzdelávania učiteľov, ako aj niektoré úlohy z ob­lasti kultúry a umenia. V. Kocev na výstave Brno (ČSTK) — Kandidát Politic­kého byra ÚV Bulharskej komunistic­kej strany a podpredseda Rady minis­­t.ov ĽĽR Venelin Kocev priletel vče­ra z Prahy do Brna a navštívil me­dzinárodný veľtrh. Sprevádzal ho pod­predseda vlády ČSSR Ing. Vlastimil Ehrenberger, CSc,. a mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec BĽR v Pra­he Atanas Dimitrov. % Správa o rokovaní delegácií ÚV KSČ a ÚV KS Rakúska Manifestácia internacionalizmu Viedeň (ČSTK) — Delegácia ÚV KSČ, vedená členom Predsedníc­tva ÚV KSČ a prvým tajomníkom ÚV KSS Jozefom Lenártom, ukončila svoj pobyt vo Viedni, kde bola na pozvanie ÚV Komunistickej stra­ny Rakúska. Počas svojej oficiálnej priateľskej návštevy viedla rozhovory s de­legáciou rakúskej strany, vedenou predsedom Komunistickej strany Rakúska Franzom Muhrim. Rokovala aj s viedenským mestským vý­borom KSR a s krajinským vedením KSR Dolného Rakúska. Na záver návštevy položila delegácia ÚV KSČ na Ústrednom viedenskom cintoríne veniec k hrobu prvého po­vojnového predsedu KSR Johanna Kopleniga. Po skončení rozhovorov predstavi­teľov oboch strán o prehĺbení vzá­jomnej- spolupráce vydali túto správu o návšteve delegácie ÚV KSČ v Ra­kúsku: Na pozvanie Ústredného výboru Komunistickej strany Rakúska bola v Rakúsku v dňoch 23.—26. apríla 1974 na oficiálnej priateľskej návšte­ve delegácia Komunistickej strany Československa, ktorú tvorili: člen Predsedníctva ÚV KSČ a prvý tajom­ník ÚV KSS Jozef Lenárt, člen ÚV KSČ a vedúci tajomník juhomorav­ského KV KSČ Karel Neubert a ve­dúci tajomník OV KSČ v Českom Krumlove Josef Maňák. V delegácii Komunistickej strany Rakúska boli: predseda KSR Franz Muhri, člen Politického byra ÚV KSR Erwin Scharf, člen ÚV a tajomník krajinského vedenia KSR Dolného (Pokračovanie na 7. str.) Neistota kolonialistov v tzv. zámorských územiach SPINOLOVE PRVÍ KROKY Lisabon (ČSTK) — Hnutie ozbrojených síl, ktoré vo štvrtok po vojenskom prevrate v Portugalsku prevzalo všetku moc, ustanovilo se­demčlennú vládnúcu juntu. Na jej čele je bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu generál Antonio Spinola. Ďalšími členmi junty sú bývalý náčelník generálneho štábu Francisco Gomes da Costa, bri­gádny generál Silverio Márques, plukovník Carlos Galvao de Melo, generál Manoel Diego Neto, námorný kapitán António Rosa Coutinho a námorný kapitán Jósé Pinheiro Azevedo. Šéf portugalskej vojenskej junty An­tonio Spinola vydal včera dekrét o okamžitom zosadení prezidenta To­máša, rozpustení vlády ministerského predsedu Caetana a rozpustení národ­ného zhromaždenia. Súčasne s oka­mžitou platnosťou zakázali činnosť jedinej doterajšej politickej strany, Národnej ľudovej akcie. Spinola ďa­lej prisľúbil, že najneskoršie do roka zvolajú ústavodarné národné zhro­maždenie zvolené na základe vše­obecných, priamych a tajných volieb. V Lisabone bol včera predpoludním úplný pokoj. V niektorých štvrtiach sú síce ešte stále vojaci, ale obchody a úrady pracujú normálne. Najväčší portugalský denník Diario de Noticias označuje vojenský prevrat za histo­rickú udalosť a oceňuje disciplinova­nosť obyvateľstva. Denník prináša takisto správy o menších zrážkach v Porte, druhom najväčšom portugal­skom meste. Hranice medzí Portugalskom a Špa­nielskom vo štvrtok neskoro večer zatvorili. Podľa oznámenia pohranič­níkov ostanú zatvorené ešte „istý čas“. Medzi Španielskom a Portugal­­(Pokračovanie na 7. str.) Ako o tom píšeme, došlo 25. apríla v skému prevratu. Na snímke: jednotky bonu. hlavnom meste Portugalska k vojen­­portugalskej armády v uliciach Lisa-Telefoto ČSTK — UPI PRIHOVOR MÁJOVÉ MENÁ V NAŠEJ PAMÄTI MARGITA PLISTILOVÄ O takomto čase sa nám viac ako ino­kedy vynárajú v pamäti mená, ktoré sa priam ponúkajú na úvahu, zamysle­nie. Tie mená sa prihovárajú tak zvláštne, nástojčivo. A bez toho, že by ich nositelia o tom vedeli. Je prosto taký predprvomájový čas. So Sviat­kom práce je u nás oddávn.a spoje­ných veľa vecí, udalostí, na ktoré sa nezabúda, na ktoré nadväzujeme, na ktoré z roka na rok pridávame novú stužku, májku, čin, dielo, pretože nie­len naši starkí vravievali: naše re­volučné máje — aj my ich v takom­to duchu slávime. Práca má veľa obyčajných, všed­ných dní, i odpočinok k nim rátame, lebo cezeň naberáme silu do novej ro­boty. Dni obyčajné, naplnené staros­ťami, úlohami, ktoré treba plniť š úsmevom alebo aj bez neho ak člo­veku nie je práve do smiechu. Dni všedné. Ich výsledkami treba život pomkýnať stále o kúsok dopredu, boriť sa s problémami i so sebou sa­motným. A jeden deň má tá naša práca sviatočný. Mnoho generácií zaň bojovalo, krv prelievalo, hlasno, ná­stojčivo volalo — po práci, po chle­be, mieri, slobode — aby sme raz ma­li takýto naozajstný sviatok, kedy bu­de jedno, druhé, tretie i štvrté a na­vyše deň rozjasaný nad prínosmi na­šej snahy od mája do mája. Vlastne by tomuto dňu aj lepšie pristalo bi­lancovanie výsledkov práce ako ta­kému mrazivému Silvestru ... Vyznamenáváme priekopníkov, hrdi­nov práce je u nás krásna tradícia. Krásna aj v tom, že z našej pamäti sa o takomto čase vynárajú popri menách revolucionárov, bojovníkov, prvomájových rečníkov aj mená ľudí, ktorí vybojované najväčšou, najkraj­šou hrivnou a najpríťažlivejším príkla­dom v práci zveľaďujú. Matej Droppa v Rybárpoli vše vravieval, že bývalé liptovské prvé máje boli krásne soli­daritou robotníkov a súčasne sú krás­ne — tým istým. Keď spomínal na slávne prvé máje v Liptovskom Miku­láši ďalší starý člen strany súdruh Drobáň, tiež neraz spomenul: naša vec, výsledky našich bojov, našej práce, sú v dobrých rukách. A keď oživuje svoje spomienky zakladajúca členka strany súdružka Vaváková z Vrútok, pripomenie: Nás v sprievode zdobili červené klinčeky, no do hrudí nás tĺkli četnícke pažby. Dnes sa vrútocké, martinské ženy tiež prizdobujú kvet­mi, červenými šatkami podľa tradície dávnych prvomájových sprievodov, no na hrudiach ľudí práce v čele húfu, uprostred, v hociktorom rade svietia vyznamenania. Novučičké, vlaňajšie, predvlaňajšie i patinou rokov už po­značené, no stále v trvalej úcte ľudí naokolo, spolupracovníkov, susedov, blízkych i neznámych ... Mená v našej pamäti. O takomto čase si ich pripomíname. Priekopní­kov, hrdinov práce. Aj tých, ktorých už možno zatienili iní, ešte úspešnej­ší. Boli prvými, ostali nám navždy kdesi v závite mozgu.. Murár Tencer — jeden z prvých, ktorí dumali, až vydumali ako stavať rýchlejšie. Tisí­ce vyznamenaných stavbárov má dnes naša vlasí! Pod ich rukami rastú do­my, objekty fabrické, školské, nemoc­ničné. Z roka na rok modernejšou, progresívnejšou metódou práce. Dzu­­roška, Moravčík — koľkými prešli pe­ripetiami na stavbách priehrad? A koľkí im podobní úspešní stavbári nám dnes pracujú na Liptovskej Ma­réi Dvadsať rokov je odvtedy, ako ich na Pražskom hrade pred prvým májom vyznamenali vysokým štátnym vyznamenaním, a predsa ostali v pa­mäti. Ako vzor, ako odvaha, ako prí­klad na nasledovanie. Spýtala som sa pamätníka poľnohospodára: Pamätáte sa na niekoho, kto pred dvadsiatimi rokmi zožal slávu za robotu na po­liach? Vysypal rad mien, predchod­cov dnešných majstrov vysokých úrod. Už nebohého agronóma Juraja Králi­ka z Dediny Mládeže, bývalého kom­­bajnistu, dnešného predsedu JRD v Marcelovej súdruha Bakalára, sú­druha Boroša z Vinného ... Baník si spomenie a mnohí z nás s ním na Jána Jarábka, baníka z Rožňavy; tex­­tiláčky si pripomenú Máriu Kudro­­ňovú z textilky v Ružomberku, Magdu Pohorelcovú zo Svitu. Koľkí ich už nasledovali, koľkí dorástli i preko­nali! K tým dávnejším menám pribudnú pri takomto spomínaní aj známe me­ná práce z rokov posledných. Nosite­lia Radu práce, Radu republiky, hrdi­novia socialistickej práce. I tí naj­čerstvejšie uložení v pamäti. Veď kto by u nás nepoznal napríklad meno Maršálek zo Žiaru nad Hronom, iniciátor hnutia stotisíckárov; Vieru Trlandovú z Partizánskeho a ďalších, iných a iných? Mená z rozličných odborov práce, vedy, techniky, ume­nia, ľudia, ktorí svojím úsilím, umom a prácou potisli pokrok a celý náš ži­vot o hodný kus dopredu, obohatili našu vlasť, ovládajú stroje, premieňa­jú prírodu a prispôsobujú ju potre­bám súčasníkov. Ľudia, ktorí prinu­­cujú rodiť polia na trojnásobok býva­lých úrod, ľudia, ktorí liečia voľa­kedy neliečiteľné, ktorí nám skrášľu­jú žitie. Boli jedinci a sú ich už zástupy. Májové mená hrdinov práce, nováto­rov, priekopníkov nového ťahajú, sú vzorom. Bol jeden, dvaja, niekoľkí a z nich prešla chuť pasovať sa na mnohých. Tak, že si povedali: robo­ta, problémy v nej budú na lopatkách a my nad tým víťazi. Bolo kedysi pár dojičiek, ktoré žali slávu ak vy­­dojili po tritisíc litrov mlieka od ustaj­nených kráv Dnes je veľa štvortisíc­­károk a sú už aj také, ktoré vydojili priemerne po päťtisíc litrov bielej vý­živy. Napríklad Alžbeta Szabóvá z účelového hospodárstva v Novom Trhu, okres Dunajská Streda. Zase jesto koho nasledovať. Májové mená v našej pamäti ožíva­jú. Je taký čas. Pribudnú k nim aj tohto roku nové. O pár dní sa s nimi stretneme na stránkach novín, na ob­razovkách televízorov. Počujeme o ich práci, zapamätáme si ich podobu, po­tešíme sa v sprievode v odlesku no­vučičkých vyznamenaní, ktoré im v predvečer Sviatku práce pripli na ša­ty. A samozrejme, aj oni nám utkvejú v pamäti. Stavbárom, technikom, druž­stevníkom, krajčírom, sústružníkom, baníkom — každému ich človek, z ich profesie. A mnohým mnohí aj bez príslušnosti k určitému remeslu, len tak, z obdivu k statočnej, príťažlivej práci. A preto, že sa im budeme chcieť podobať. KRONIKA BOJA ZA SLOBODU ŠTVRTOK 27. APRÍLA 1944 - 1. čs. armádny zbor, ktorý sa formoval, mal už v týchto dňoch okolo 16 000 príslušníkov, 280 diel a mínometov, vyše 50 tankov a pancierových áut a okolo 600 mo­torových vozidiel. - V posledných aprílových dňoch vznikla v Liptove samostat­ná partizánska skupina pod vele­ním nadporučíka Kaličenka. - Na pozemných frontoch pre­biehali obranné boje Sovietskej ar­mády. Najťažšie boli v priestore Sevastopoľa. - Na ELaltickom mori narazila na sovietske mínové priehrady ne­mecká dopravná loď Termőn a po­norka U - 803. Obe plavidlá sa po­topili. - Vedenie KSČ v Moskve viedlo s londýnskou vládou zásadné dis­kusie o postavení Slovenska v no­vej ČSR a odmietolo Benešovu teóriu jednotného československého národa. -pa-PIATOK 28. APRÍLA 1944 - V 1. čs. samostatnej brigáde pokračoval presun po železnici do nových priestorov, kde sa formo­val 1.: čs. armádny zbor. - V 2. čs. paradesantnej brigá­de, ktorá už skončila výcvik, sa rozvinuli prípravy na presun do miesta formovania armádneho zbo­ru. - Na pozemných frontoch pre­biehali obranné boje sovietskych vôjsk proti útočiacim fašistickým jednotkám. - Na Slovensku sa v týchto dňoch aktivizovali ďalšie partizán­ske skupiny. V okrese Humenné sa utvorila partizánska skupina Puga­­čov pod velením A. Jemeľanova. -pa­

Next