Pravda, marec 1987 (LXVIII/50-75)

1987-03-26 / No. 71

PRAVDA j ^ >^S—s****\ ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA I 1 S práva vlády ČSSR o plnení jej programového vyhlásenia a disku­sia k nej na pôde Federálneho zhromaždenia sa očakávala so záujmom. Sľubovala totiž ucelený pohľad na to, So sme v uply­nulom období dosiahli pri plnení strategickej línie urýchlenia sociál­neho a ekonomického rozvoja a akými už konkrétnymi cestami sa bude uberaf prestavba celej našej spoločnosti, aby pokračovala pod vedením strany - ako sa povedalo na 5. zasadaní Ústredného výboru KSČ - ešte odvážnejšie, s väčšou smelosťou a rozhodnosťou. Referát, ktorý predniesol predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal, obsiahol všetky základné činnosti a ich problémy. Bývalo zvykom vy­ratúvať pri podobných príležitostiach úspechy, zoradiť ich podľa dôle­žitosti a až potom fsť k meritu veci. Správa federálnej vlády túto tradíciu porušila. Ľubomír štrougal už v úvode zdôraznil, že „hospo­dársky vývoj prvých pätnástich mesiacov Ôsmej päťročnice nie je v pl­nom súlade s požiadavkami Intenzifikácie obsiahnutými v Hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja... Rozpornosť, ktorá cha­rakterizovala vývoj hospodárstva v uplynulých piatich rokoch, sa v nie­ktorých smeroch prejavuje dokonca ostrejšie ako predtým.* Kvôli „vyváženosti“ sa spravidla v podobných prípadoch porovnáva miera vlny objektívnych a subjektívnych príčin vzniknutého stavu. Predseda federálnej vlády, a to je ďalšie nóvum - sa takému porov­návaniu vyhol a za najvšeobecnejšiu príčinu nášho pomalého postupu na hlavnom ťahu priamo označil neuspokojivú úroveň riadenia, nedô­sledné rešpektovanie celospoločenských záujmov a nedostatočnú pra­covnú a technologickú disciplínu. Zo zodpovednosti za tieto nedostatky vláda ČSSR nevyňala ani seba a ústredné orgány a prijala aj touto formou kritiku, ktorú jej adresovali na 4. zasadaní Ostredného výboru KSČ. Zdôrazňujeme nekompromisné postoje vlády ČSSR zámerne, so želaním upozorniť všetkých, ktorí rátajú so zmäkčenfm plánov na tento rok a celú päťročnicu, že ich nádeje sú márne. Vyhovieť návrhom niekto­rých ministerstiev a VHJ by totiž znamenalo znížiť rast národného dô­chodku až o 2 percentá, čo by malo neblahý dosah nielen na ekonomi­ku, ale aj na rast životnej úrovne. „Budeme trvať na tom,* - vyhlásil Ľubomír štrougal - „že je nielen nevyhnutné, ale aj reálne zabezpečiť zámery stanovené XVII. zjazdom KSČ a nesplnené úlohy zo začiatku obdo­bia maximálne na­hradiť v ďalších rokoch päťroční-ce.“ Podniky VHJ musia urobiť všetko, aby v čo najkratšom čase nahradili výpadky a zo svojho účtu povinnosti. Aby vyvrátil akékoľvek špekulácie, predseda federálnej vlády opäť podčiarkol, že podstatou našich problémov je kvalita riadenia, a preto musíme hľadať riešenie práve v tejto oblasti, a nie znižovať ciele, zakotvené v zákone o päťročnici. Vláda už prijala a ešte prijme viacero opatrení na podporu predchádzajúcej tézy. Mohlo by sa zdať, že to, o čom sme hovorili v predchádzajúcich riadkoch, sa týka predovšetkým takzvanej „veľkej politiky", menej už nižších stupňov riadenia a pracovných kolektívov. Lenže ak všetko súvisí so všetkým, a túto poučku sme si ako jednu z prvých osvojili už v základných krúžkoch straníckeho vzdelávania, potom v ekonomike sú väzby medzi príčinou a následkom obzvlášť zreteľné. Premietajú sa aj do mzdovej politiky ... Federálna vláda vychádza z toho, že rast miezd musí byť nabudúce v prísnom súlade s rastom spoločenskej produktivity práce, a preto stanovila náročnejšie podmienky na tvorbu a využitie mzdových pro­striedkov. Chystá sa ďalej zvýšiť zodpovednosť organizácií, najmä za rozdeľovanie nadtarifných zložiek mzdy. Možno očakávať, že tf, čo si zvykli na prácou nepodložené zárobky a pohodlie nivelizácie, budú protestovať a možno aj útočiť. Z ich výpadov strach mať nemusíme, hlavné slovo budú mať napokon statoční pracujúci, a tých je absolútna väčšina. Mnohí z nich dali najavo, že je najvyšší čas skoncovať s po­rušovaním socialistických princípov odmeňovania, požadujú výraznejšiu diferenciáciu medzi zárobkami a protestujú proti nadmernému zasaho­vaniu centra do zodpovednosti podnikov za túto inak veľmi citlivú sféru. Na tému účasti nižších stupňov riadenia a pracovných kolektívov na plnení strategickej línie XVII. zjazdu KSČ by bolo možné ešte po­kračovať, ale tým by sme mohli zatieniť prioritu takej úlohy, akou je prestavba nášho hospodárskeho mechanizmu. Výsledky rozsiahlych prác na tomto projekte verejnosť pozná a jej ohlas je priaznivý. „To naj­podstatnejšie teraz je,’ - upozornil Ľubomír štrougal - „aby všetky zodpovedné orgány, všetci tvorcovia ďalších pripravovaných dokumen­tov pochopili všeobecne platný zmysel a ducha zásad prestavby a vystríhali sa úzkeho rezortného prístupu, obhajovania prežitých metód a vlastných záujmov, čo nám v minulosti tak často sťažovalo realizáciu niektorých závažných straníckych úloh a uznesení.* Kto sa zúčastnil na príprave doteraz platného Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, tomu znie varovanie v správe vlády ČSSR obzvlášť aktuálne. Riadiaci pracovníci z výroby si vtedy vydobyli hlavné slovo a vehementne pre­sadzovali, čo Im vyhovovalo a bolo - žiaľ - v rozpore so záujmami spoločnosti. Dôsledky tohto pragmatizmu pociťujeme dodnes. Pripomfnome tieto poučenia aj preto, že príprava prestavby hospo­dárskeho mechanizmu neprebieha hladko a bez problémov. Z mnohých kolektívov, z podnikov a zo straníckych organizácií prichádzajú upo­zornenia, podľa ktorých sa viacero pracovníkov aparátu centrálnych orgánov a stredného článku riadenia snaží rozdrobiť základné myšlien­ky prestavby, veci odkladať alebo prijímať polovičaté riešenia. Dodaj­me, že i v podnikovej sfére sa rozmáha alibizmus, snaha preferovať vlastné záujmy, vyhýbať sa nevyhnutným rizikám a konfliktom. Vláda ČSSR kvalifikovala tieto tendencie ako vážne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ohroziť zavedenie nového hospodárskeho mechanizmu. Prestavba života celej našej spoločnosti a najmä hospodárskeho me­chanizmu si logicky vynucuje aj zdokonalenie socialistickej demokra­cie tak, aby sa všetci mohli vyjadrovať ku všetkému, čo sa týka všet­kých. Prestavba preto útoč! na administratívne formy riadenia a prejavy byrokratizmu, s ktorými sme až doteraz zápasili len s malými úspechmi. Zmenia sa približne dve desiatky zákonných noriem, vypracuje sa zá­kon o podniku (zásady tohto zákona budú pripravené do konca tohto polroku), na novelizáciu čakajú zákony o plánovaní, odvodoch, daniach, rozpočtových pravidlách, pracovných silách a podobne. Dôjde aj na úpravu Zákonníka práce, ktorý má vo svojej novej podo­be rešpektovať zmeny v postavení podnikov a pracovných kolektívov. Obzvlášť zdôrazní význam kvalitnej a disciplinovanej práce. Musí ju zdôrazniť, hoci by mala byť samozrejmosťou. 2e nie je, opäť potvrdzu­jú poznatky ľudovej kontroly; jej pracovníci zistili v prvých piatich vy­braných závodoch smutne známych produkciou nepodarkov, že sa tam predovšetkým nedodržiavajú predpísané technologické predpisy a tech­nická kontrola je benevolentná. Ľudová kontrola využila svoje právo a expedíciu niektorých výrobkov zastavila. Správa vlády ČSSR o plnení jej programového vyhlásenia sa nemohla vyhnúť ani analýze toho, ako sa naša krajina podieľa na spolupráci a Integrácii so štátmi RVHP a najmä so Sovietskym zväzom. Zúčast­níme sa, povedal Ľubomír štrougal, i na prestavbe mechanizmu socia­listickej ekonomickej integrácie, pretože „je to životne dôležitý záujem našej republiky*. Realizácia dlhodobého programu rozvoja hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce však neprebieha tak, ako by sme si želali, pretože je ešte poplatná málo efektívnym a zastaraným prístu­pom. Cieľavedomejšie a na širšom fronte musíme pokračovať v nadvä­zovaní priamych vzťahov aj preto, že nie sme schopní zvládnuť tech­nický rozvoj v celej jeho šírke, ani zavádzať a udržiavať všetky odbory výroby, aké moderná spoločnosť potrebuje. Veľa pasáži, ktoré obsahuje správa vlády ČSSR, verejnosť určite neprehliadne. Sú to napríklad úvahy o neuspokojivej úrovni zárobkov v niektorých odboroch a profesiách, kritika nedostatkov v pripravenosti bytovej výstavby, experiment, pri ktorom by si pacienti mohli zvoliť lekárov podľa vlastnej úvahy, potreba zvýšiť starostlivosť o talentova­ných žiakov a študentov atď. K zahraničnej politike z tribúny Federálneho zhromaždenia zaznelo, že našou snahou je čo najaktívnejšie prispievať ku koordinovanej mie­rovej ofenzíve vedenej Sovietskym zväzom, pomáhať pri upevňovaní pozícii socializmu, pri izolácii agresívnych imperialistických sll a pri ozdraveni situácie vo svete. Federálne zhromaždenie v tejto súvislosti jednomyseľne podporilo stanovisko vlády ČSSR, v ktorom sa hovorí, že všetko nové, čo v našej modernej histórii ovplyvňovalo a takisto určilo ďalšiu cestu československá a jeho pracujúceho ľudu, sa odo­hrávalo po boku Sovietskeho zväzu. Dnes sme pripravení zužitkovať všetky cenné podnety a myšlienky, ktoré priniesol XXVII. zjazd KSSZ a januárové zasadanie jej ústredného výboru. Vyjadríme to aj pri náv­števe súdruha Michaila Gorbačova, ktorú náš ľud s radosťou očakáva. NAD BILANCIOU HLADY ČSSR PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J ŕ N, S P O J T E SA! SPRÁVA ZO ZASADANIA PREDSEDNÍCTVA ŰV KSČ Praha — Predsedníctvo Ov KSČ sa na svojom včerajšom zasadaní zaoberalo úlohami komunistov v Revolučnom odborovom hnutí v súvislostí s prí­pravou XI. všeodborového zjazdu. Zdôraznilo vý­znam uznesenia 5. zasadania ÚV KSČ o ďalšom postupe prestavby ekonomického mechanizmu a o prehĺbení demokratizácie našej spoločnosti pre zameranie ďalšej práce ROH. Poukázalo na to, že nová etapa nášho rozvoja spojená s uskutočňova­ním hlbokých zmien v ekonomickej, sociálnej, spoločenskej a ďalších oblastiach utvára nové podmienky na napĺňanie ekonomickej a sociálnej, spoločenskej a výchovnej funkcie ROH a vyvoláva nevyhnutnosť zdokonaliť jeho činnosť. Významný bude podiel ROH pri prestavbe hospodárskeho mechanizmu a pri riešení otázok postavenia pra­covných kolektívov. Predsedníctvo ÜV KSČ vy­zdvihlo aj úlohu odborov v zápase o intenzifiká­ciu ekonomiky, rast produktivity práce na základe vědeckotechnického rozvoja, je neoddeliteľne spä­tá s uplatňovaním ich poslania pri zabezpečovaní sociálnych záujmov a pri ochrane práv pracujú­cich. Naplňanie nových zodpovedných úloh Revo­lučného odborového hnutia vyžaduje v celej jeho činnosti prehlbovať vnútroodborovú demokraciu, energicky prekonávať prejavy byrokratizmu, for­malizmu a administratívnych metód, prehlbovať politickú prácu, vytvárať atmosféru otvorenosti, kritiky a sebakritiky, podnecovať iniciatívu a akti­vitu pracujúcich. Predsedníctvo ďalej prerokovalo správu o reali­zácii opatrení na zvýšenie účinnosti práce Zboru národnej bezpečnosti, najmä v boji proti krimi­nalite, pri upevňovaní verejného poriadku a pri ochrane občanov. Ciefom týchto opatrení je posil­niť výkon poriadkovej a bezpečnostnej služby ZNB v teréne. Predsedníctvo Ov KSČ vzalo tiež na vedomie správu o výsledkoch pobytu študijnej delegácie Ostredného výboru KSČ, vedenej tajomníkom ŰV KSČ Jindřichom Poledníkom v Sovietskom zväze. Prerokovalo získané poznatky z práce miestnych sovietov po XXVII. zjazde KSSZ najmä v rozvoji socialistickej demokracie, zdokonaľovaní volebné­ho systému, zabezpečovaní sociálneho a ekonomic­kého programu v miestach a rozvoja nových fo­riem služieb obyvateľstvu. Uložilo využívať získa­né skúsenosti pri zvyšovaní úrovne práce národ­ných výborov v ČSSR. Počas svojho rokovania predsedníctvo rozhodlo o niektorých ďalších otázkach z oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Záber z prijatia v Moskve. Telefoto ČSTK Prečítajte si... Stranícku prácu nemožno riadiť spoza stola Pod týmto titulkom prinášame od­povede súdruha Jána Budaia, ve­dúceho tajomníka OV KSS vo Veľ­kom Krtfši, na otázky redakcie Pravdy. Rozhovor nájdete na strane 3 Pozdravný telegram flY KSČ Praha (ČSTK) — Ústredný výbor KSČ zaslal pozdravný telegram Ostrednému výboru Brazílskej komu­nistickej strany pri príležitosti 65. vý­ročia jej založenia. V telegrame sa zdôrazňuje, že Brazílska komunistic­ká strana verná princípom marxizmu­­lenlnizmu si svojím bojom za život­né záujmy brazílskych pracujúcich získala úctu medzi pokrokovými si­lami brazílskej spoločnosti. Význam­nou udalosťou v živote strany sa sta­ne jej nadchádzajúci VIII. zjazd, kto­rý vytýči nové úlohy v súčasnej dô­ležitej etape života krajiny. Skončil sa IV. zjazd českých výtvarných umelcov Usmerniť silu Mienia na prospech nových ňlah S pozdravným prejavom vystúpil vedúci delegácie ÜV KSČ a vlády ČSR Josef Kempný % List účastníkov ŰV KSČ Praha (ČSTK) — Diskusiou o vývoji a problémoch súčasného čes­kého výtvarného umenia a jeho úlohách do budúcnosti pokračoval včera v Prahe IV. sjasd českých výtvarných umelcov. A] na záverečnom dni rokovania sa zúčastnila delegácia OV KSČ a vlády ČSR vedená členom Predsedníctva OV KSČ a predsedom Českej národne] ra­dy Josefom Kempným. V úvode delegáti schválili správu kontrolnej a revíznej komisie, ktorú predniesol jej predseda Lubomír Rů­žička. Konštatoval o. i., že členská základňa sa od založenia zväzu roz­rástla o vyše tisíc členov. Teraz sú­streďuje zväz 1344 výtvarníkov, pri­čom za posledných päť rokov ich bo­lo prijatých 427. Vyjadril presvedče­nie, že navrhované zmeny v stano­vách zväzu prispejú Ik ozdraveniu si­tuácie a. zvýšia akcieschopnosť tejto tvorivej organizácie. Zaslúžilý umelec Quido Fojtík zameral pozornosť prí­tomných na činnosť Českého fondu výtvarných umení. Srdečné pozdravy Ostredného výbo­ru KSČ i osobný pozdrav jeho gene­rálneho tajomníka a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka odovzdal potom účast­níkom zjazdu vedúci straníckej a vládnej delegácie súdruh Josef Kem­pný. (Výňatok z jeho vystúpenia pri­nášame na 2. strane.) Hodnotením činnosti severomorav­­skej krajskej organizácie ZČVU sa zaoberal maliar a grafik Dušan Ja­noušek. Maliar Ladislav Karoušek ho­voril o problémoch, ktoré vznikajú z rozdelenia výtvarníkov na členov zväzu a umelcov evidovaných v Čes­(Pokračovanie na 2. str.) K štátnemu sviatku Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal blahoprajný te­legram prezidentovi Bangladéšskej ľudovej republiky Husainovi Muham­­madovi Eršádovi pri príležitosti štát­neho sviatku jeho krajiny. Praha (ČSTK) — Ostredný výbor Komunistickej strany Českoslo­venska, Ostredný výbor Národného frontn ČSSR, Federálne zhromaž­denie ČSSR a Ústredný výbor Československého Vvázn žien s hlbo­kým zármutkom oznamujú, že 25. marca 1987 zomrela vo veku 83 ro­kov bývalá členka OV KSČ, poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSSR a čestná predsedníčka ÚV Čs. zväzu žien Gusta Fučíková. Politicky začala pracovať už v dva­dsiatych rokoch, keď ju do radov ko­munistickej strany priviedli jej po­krokové názory, hlboké triedne cíte­nie, zmysel pre sociálnu spravodli­vosť. Po štúdiách na obchodnej aka­démii prešla mnohými zamestnania­mi. Pôsobila v Medzinárodnom vše­­odborovom zväze Rudých odborov a na Obchodnom zastupiteľstve Soviet­skeho zväzu v Prahe. V rokoch 1937—1938 bola prekla­dateľkou v redakcii Rudého práva. Po zákaze jeho vydávania sa po bo­ku Jullusa Fučíka zapojila do pro­tifašistického odboja. Písala články pre ilegálnu komunistickú tlač, zú­častňovala sa na jej kolportovanf. Ro­ku 1942 ju zatklo gestapo a potom bola väznená v koncentračných tá­boroch v Terezine a RavensbrOcku. Ani väzenie a mučenie, ani strata najbližšieho človeka, Juliusa Fučíka, popraveného nacistami, nezlomili jej neochvejnú dôveru v slobodu a so­cialistickú budúcnosť Československa. Symbolom nového života a hlbokou Inšpiráciou v jej prúci sa pre ňu stal Sovietsky zväz, ktorý veľakrát vo svojom živote navštívila. (Pokračovanie na 2. str.) v Stretnutie M. Gorbačova s ministrami zahraničných vecí UCHRÁNIŤ tUDSTVO PRED IADR0VDU SKAZOU Moskva (ČSTK) — Michail Gorbatov sa včera süléi s účastníkmi sasadania Výboru ministrov zahraničných veci Sienských itátov Var­šavskej zmluvy, ministrami zahraničných veci Bulharskej ľudovej re­publiky Petrom Mladenovom, Československej socialistickej republiky Bohuslavám Chňoupkom, Maďarskej ľudovej republiky Péterom Vár­­konyim, Nemeckej demokratickej republiky Oskarom Fischerom, Poľ­skej ľudovej republiky Mariánom Orzechovským a Rumunskej socialis­tickej republiky Ioanom Totuom. V rozhovore, ktorý sa vyznačoval sú­­družským ovzduším a plným vzájom­ným porozumením, ministri vyslovili uspokojenie nad prestavbou práce vý­boru ministrov zahraničných vecí, kto­rá je čoraz viac tvorivejšia a predpo­kladá, že každý sa bude iniciatívnej­šie podieľať na realizácii spoločne vypracovanej línie krajín socialistic­kého spoločenstva. Bolo poukázané na veľký význam sovietskych inicia­tív, ktorých cieľom je zabezpečiť pre­žitie ľudstva a spoľahlivú bezpečnosť pre každý národ a pre všetky kraji­ny, a utvoriť svet bez násilia a bez jadrových zbraní. Osobitne bol zdô­raznený historický význam procesov, ktoré sa teraz odohrávajú v Soviet­skom zväze a ktoré súvisia s urýchle­ním sociálno-ekonomického rozvoja, s prestavbou a demokratizáciou, pre osudy socializmu a mieru. Michail Gorbačov vyjadril uspokoje­nie nad prácou výboru ministrov za­hraničných vecí a hovoril o tom, že je nevyhnutné dodať jej väčšiu dyna­mickosť a operatívnosť, aby tento dô­ležitý nástroj koordinácie zahranič­nopolitickej činnosti bratských socia­listických krajín v plnej miere zodpo­vedal zvýšeným a zložitejším úlohám na svetovom dejisku a rozširujúcim sa možnostiam ovplyvňovať mierumi­lovnou politikou socializmu osudy sveta. Je skutočnosťou, že iniciatívy Sovietskeho zväzu a členských štátov Varšavskej zmluvy zamerané na od­vrátenie jadrovej katastrofy a na od­zbrojenie si získavajú sympatie a pod­­(Pokračovanie na 7. str.) VÝZVA ŠTÁTOV VARŠAVSKEJ ZMLUVY Za nmei celoeurópskeho procesu a za úspešní skončenie viedenskej schôdzky Na zasadaní Výboru ministrov zahraničných vecí členských štátov Varšavskej zmluvy v Mosk­va bola včera schválená výzva Za rozvoj celo­európskeho procesu a za úspešné skončenie viedenskej schôdzky. Hovorí sa v nej; Ministri zahraničných vecí BĽR, ČSSR, MĽR, NDR, PĽR, RSR a ZSSR konštatujú, že viedenská schôdzka pred­staviteľov účastníckych štátov Konferencie o bezpeč­nosti a spolupráci v Európe (KBSE) vstúpila do etapy zodpovedných činov a rozhodnutí v záujme dohodnutia a vypracovania závažných dohovorov o celom spektre helsinského Záverečného aktu ako celku, ktorých cie­ľom je prispievať k ďalšej praktickej realizácii jeho ustanovení. Ministri znovu potvrdzujú, že ich krajiny chcú ďalej rozvíjať a prehlbovať celoeurópsky proces, ktorý je schopný upevniť uvoľňovanie napätia a urobiť ho kom­plexným. Umožnilo by to utvárať a rozvíjať vzťahy medzi účastníckymi štátmi na pevnom a spoľahlivom zá­klade všetkých princípov helsinského Záverečného aktu v záujme zlepšenia života všetkých ľudí a každé­ho jednotlivca tak, aby sa mohli tešiť z mieru a s isto­tou sa pozerať do budúcnosti. V terajších podmienkach považujú za hlavnú úlohu viedenskej schôdzky pozdvihnúť celoeurópsky proces na kvalitatívne vyššiu úroveň, urobiť ho dynamickej­ším a prispievať k rozvoju spolupráce medzi účastníc­kymi štátmi KBSE vo sfére bezpečnosti, v politickej, hospodárskej a humanitnej oblasti. Ministri usudzujú, že týmto úlohám musia zodpove­dať návrhy účastníkov viedenskej schôdzky a že na tomto fóre sa musia prerokúvať naliehavé problémy, ktoré sa najviac týkajú národov nášho kontinentu •i každého človeka, problémy, ako je odzbrojenie, za­ručenie mieru a bezpečnosti, upevnenie dôvery a roz­šírenie spolupráce vo všetkých oblastiach. I Vzhľadom na mimoriadnu nevyhnutnosť napo­­• máhať odzbrojenie v Európe a zníženie stavu ozbrojených síl a konvenčných zbraní ministri kon­štatovali, že dohovory, ktoré boli dosiahnuté v prvej etape Konferencie o opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti a o odzbrojení v Európe, orientujú účast­nícke štáty na prechod Jc ucelenému Systému, ktorý by zahŕňal opatrenia na posilnenie dôvery a bezpeč­nosti a na odzbrojenie. Podrobne tieto otázky prero­kovali z hľadiska budapeštianskej výzvy členských štá­tov Varšavskej zmluvy a návrhov socialistických kra­jín na viedenskej schôdzke týkajúcich sa prechodu ku konkrétnym rozhovorom o podstatnom znížení stavu ozbrojených síl a konvenčných zbraní v Európe — od Atlantiku po Ural — v rámci príslušného fóra — kon­ferencie. Usudzujú, že otázky bezpečnosti a odzbroje­nia treba prerokúvať a riešiť v rámci celoeurópskeho procesu. V tejto súvislosti bol potvrdený návrh, ktorý štáty zastúpené na zasadaní predložili na viedenskej schôdzke a ktorý sa týkal doplnenia mandátu štok­­holmskej konferencie tak, aby sa na nej konkrétne rokovalo aj o problematike odzbrojenia. Tieto rozhovory by sa konali súbežne s prípravou tých opatrení dôvery, v ktorých sa nedosiahla zhoda v začiatočnej etape štokholmskej konferencie, alebo tých, ktoré môžu byť predložené v budúcnosti, vrátane postupného obmedzovania vojenskej činnosti, najmä oboch vojenských zoskupení, informovania o samostat­ných cvičeniach vojenského letectva a námorníctva, zahrnutia území všetkých účastníckych štátov KBSE do opatrení dôvery a aj ďalších opatrení dôvery a bez­pečnosti. Predmetom rokovania by sa zároveň stali v podsta­te nové opatrenia dôvery a vojensko-strategickej stabi­lity v Európe bezprostredne súvisiace so znížením stavu ozbrojených síl, konvenčných zbraní a vojen­ských výdavkov, ktoré by uľahčili dosiahnutie dohôd a viedli by k utvoreniu vojenskej rovnováhy na čo najnižšej úrovni. Štáty zastúpené na zasadaní sa zasadzujú o aktívnu účasť neutrálnych a nezúčastnených krajín pri prero­kúvaní vojenských aspektov európskej bezpečnosti vo všetkých štádiách a usudzujú, že tieto krajiny môžu vzhľadom na svoju pozitívnu úlohu v celoeurópskom procese významne prispieť aj k odzbrojeniu v Európe. Novým momentom bolo začatie neoficiálnych konzul­tácií medzi zástupcami krajín Varšavskej zmluvy a NATO, ktorí sa zúčastňujú na viedenskej schôdzke. Štáty zastúpené na zasadaní dúfajú, že tieto konzultácie prispejú k riešeniu problémov spojených s prechodom ku konkrétnym rozhovorom o znížení stavu ozbrojených síl a konvenčných zbraní v Európe s tým, že rozhod­nutie o mandáte týchto rozhovorov by malo byť prija­té počas viedenskej schôdzky a malo by sa prejaviť v jej záverečnom dokumente. Štáty Varšavskej zmluvy sú pripravené na základe rovnakých práv, vyváženosti a vzájomnosti a rovnakého rešpektovania bezpečnostných záujmov všetkých účast­níckych štátov KBSE hľadať vzájomne prijateľný prístup k budúcim rozhovorom o znížení stavu ozbrojených síl a konvenčných zbraní v celoeurópskom meradle. Ukončenie viedenskej schôdzky hmatateľnými kon­krétnymi výsledkami by utvorilo priaznivé ovzdušie pre pokrok na rozhovoroch, na ktorých sa rokuje o obmedzení a znížení jadrovej výzbroje, o nerozšírení jadrových zbraní do vesmíru, ako aj pre uskutočnenie návrhov na utváranie oblastí bez jadrových a che­mických zbraní v Európe. N Ministri konštatovali, že dôležitou súčasťou európ­­• skej bezpečnosti je rozvoj celého súhrnu hospo­dárskych stykov a spolupráce medzi účastníckymi štát­mi KBSE. Tieto styky tvoria materiálnu základňu uvoľ­ňovania napätia, bezpečnosti a mieru v Európe. K ďalšiemu rozvoju a prehlbovaniu celoeurópskeho procesu prispievajú iniciatívne návrhy socialistických štátov na usporiadanie ekonomického fóra v Prahe, konferencie o vedeckotechnickej spolupráci v Bukurešti a ekologického fóra. Takisto sú zamerané aj ich ďalšie návrhy na rozšírenie a obohatenie hospodárskej a ve­deckotechnickej spolupráce, výrobnej kooperácie a odo­vzdávanie technológií o nové formy, ako aj na odstrá­nenie prekážok v obchodnej a hospodárskej výmene medzi účastníckymi štátmi KBSE. Krajiny Varšavskej zmluvy berú na vedomie návrhy, ktoré k všetkým aspektom „druhého koša“ predložili mnohé ďalšie štáty, a sú pripravené ich pozorne posú­diť, aby sa našli vzájomne prijateľné riešenia. m Členské štáty Varšavskej zmluvy považujú spo­­■ luprácu v humanitnej oblasti za dôležitý prvok celoeurópskeho procesu a utvárania komplexného sys­tému medzinárodného mieru a bezpečnosti. Zasadzujú sa o širokú súčinnosť na tomto poli. Podľa ich presved­čenia je nevyhnutné urobiť všetko, aby bolo zabezpe­čené právo človeka na život a na prácu v podmien­kach mieru a slobody, plná realizácia politických, ob­čianskych, ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v ich súhrne a vzájomnej závislosti, a to pri rešpekto­vaní zvrchovanosti štátov. Záujmy mieru, utvárania ovzdušia dôvery, vzájomnej úcty a priateľstva medzi národmi vyžadujú, aby pre­stali všetky pokusy o šírenie antikomunizmu, hlásanie rasizmu, šovinistických a nacionalistických téz. K dosiahnutiu pokroku v celom súhrne humanitných otázok vo všetkých účastníckych krajinách KBSE v sú­lade s helsinským Záverečným aktom prispieva návrh, aby bola v Moskve usporiadaná konferencia o rozvoji humanitnej spolupráce, ktorá by umožnila prerokovať súhrn otázok spolupráce medzi účastníckymi štátmi v tejto sfére. Členské štáty Varšavskej zmluvy vyzývajú všetky účastnícke krajiny KBSE, aby zaujali k zvolaniu humanitnej konferencie kladný postoj, a zasadzujú sa o to, aby sa na tomto fóre uskutočnila všestranná dis­kusia zameraná na praktické výsledky. K ďalšiemu rozvoju a prehlbovaniu celoeurópskeho procesu vo sfére kontaktov, Informácií, kultúry a vzde­lávania smerujú aj spoločné návrhy socialistických a iných krajín, okrem iného návrhy na usporiadanie sympózia o kultúrnom dedičstve v Krakove, návrh MĽR na podporu prekladania, vydávania a šírenia literatúry vznikajúcej v menej rozšírených jazykoch účastníckych štátov a takisto návrh RSR na zvolanie konferencií o vzdelávaní a príprave kádrov, o problematike zlo­činnosti, alkoholizmu a užívania narkotík. S tým istým cieľom predložili socialistické krajiny aj viacero návr­hov zameraných na riešenie ďalších aktuálnych prob­lémov, ako sú napríklad nezamestnanosť, negramot­nosť, postavenie mládeže, rovnoprávnosť žien a spo­lupráca v oblasti prostriedkov masovej informácie a propagandy. Štáty zastúpené na zasadaní sa budú usilovať o do­siahnutie vzájomne prijateľných dohovorov o otáz­kach spadajúcich do humanitnej oblasti s inými účast­níckymi krajinami KBSE. P D Členské štáty Varšavskej zmluvy vyzývajú všetky účastnícke štáty KBSE na úsilie o to, aby viedenská schôdzka bola zakončená schválením obsažných a vy­vážených rozhodnutí. Sú plne odhodlané urobiť všetko, aby sa viedenská schôdzka konala v konštruktívnom a vecnom duchu a aby jej rozhodnutia boli prejavom nového myslenia v medzinárodných záležitostiach a prispeli k upevneniu mieru a bezpečnosti, k rozvoju spolupráce v Európe a na celom svete.

Next