Pravda, august 1992 (LXXIII/181-205)

1992-08-03 / No. 181

ÔSMY A DEVIATY DEŇ NA OH '92 Zlatý víkend! Dočkali sme sa: po týždennom pôste päť našich medailí! Sobota: tri medaily - zlato z dravej vody, striebro z hladkej vody, bronz v streľbe Nedeľa: dve medaily - zlato v streľbe, striebro na dravej vode Cibákov rukopis skvele prečítal v kanoe Poliert (zlato) a v dvojka­­noe Simek - Rohan (8. a 14. strana) Iba Lange v skife nad sily nášho veslárskeho obra Václava Chalupu (9. strana) Záver streleckých súťaží - náš Petr Hrdlička zlatý v trape! (15. strana) Trojnásobný maj­ster sveta Luboš Račanský s bron­zom: „Koneč­ne olympijský úspech" (8. strana) Olympijské spravodajstvo z Bar­celony od našich redaktorov na piatich stranách (8., 9., 13., 14. a 15.) Sedem čs. občanov zahynulo v havarovanom autobuse Masaker na diaľnici Redaktorka PRAVDY na mieste nešťastia pri Norimbergu Podľa slov policajtov z diaľničného oddelenia Spolkovej polície v mestečku Geiselwind to bola najtragickejšia nehoda, na akú si na svojom úseku pamätajú. V sobotu ráno o 4. hodine 20. minúte prerazil holandský autobus zvodidlá a narazil do autobusu ČSAD, idúceho v protismere na pravidelnej linke Praha - Düsseldorf. V pražskom autobuse zahynulo sedem ľudí, ďalších paf je v nemocničnom ošetrení. Keď sme dorazili na miesto nehody, zvodidlá a značky, prikazujúce spoma­­boli trosky obidvoch autobusov odstrá- lenie rýchlosti. Na tráve zostali zvyšky nené, na diaľnici zostali len prerazené (Pokračovanie na 2. strane) Svojrázny olympijský víťaz Lukáš Poliert: „Marathonom sa povozím, až budem maf na benzín" Budúci pediater ordinuje zlato Z Barcelony od našich redaktorov ANDREJA BUČKA a MARIÁNA ŠIMU Týždeň sme čakali na prvú olympijskú medailu v Barcelone, až v sobotu sme získali naraz tri! Ba aj jednu zlatú, na divokej vode Segre v La Seu ď Urged, asi 10 kilometrov od Andorry na úpätí Pyrenejí. Nečakane vystúpil na najvyšší stupeň 22-ročný Pražan Lukáš POLLERT v súťaži singlkanoistov (C1). Skvelou druhou jazdou predstihol z tretieho miesta všetkých súperov ■ Čím ste zaliali svoj triumf vo vode? - Dvoma pohármi portského, ktoré mám najradšej, a pivom. ■ Priviezli ste si naše? - Nie, ja mám rád každé. ■ Chodievate často osláviť nejaké kanoistické prvenstvá? - Krčmy a pivnice nevyhľadávam, je tam veľmi nafajčené, ale zbožňujem v lete záhradky, posedenie v prírode s kamarátmi. To je popri čítaní a kanoistike môj koníček. ■ Čím si vysvetliť vašu svojráznu povahu? a dosiahol životný úspech. Doteraz bolo jeho najväčším úspechom piate miesto na MS 1991. Tfeselý mladík, študent medicíny so svojráznym účesom (kohútí hrebie­nok a chvostík) i správaním (predseda našej kanoistickej federácie Jaroslav Poliert: „Môj synovec je akýsi enfant terrible našej rodiny") ani príliš newskakoval od radosti, hoci ho, prirodzene, prvenstvo tešilo. - Neviem dať presnú odpoved. Avšak vždy som túžil vyniknúť, niečo dosiahnuť, byť sám sebou. Preto som aj v minulosti skončil s dvojka­­noe, v ktorom som súťažil s bratran­­com. Nemám rád kolektívne športy, ani súťaže vo dvojici, radšej si všetko vybojujem sám. Navyše, o debl­­kanoistoch sa hovorí, že sa často hádajú... ■ Prečo vám nevyšla prvá jazda? - Urobil som školácku chybu: najprv som sa prevrhol a potom zavadil o bránku, no aj tak som veril v zlato. V druhej som si všetko vynahradil. Najlepšia bola tréningová, podľa pred­stáv. Trať je dosť rýchla, ale aj technicky náročná, čo potvrdzujú problémy mno­hých pretekárov. Práve z ich trémy, a či nervozity, som ťažil, nerobí mi starosti sústrediť sa na preteky, neprežívam ich tak vzrušene. (Pokračovanie na 8. strane) Prvé naše olympijské zlato na barcelonských hrách na hrudi vodného slalomára Lukáša POLLERTA (uprostred). Vľavo strieborný Brit MARRIOTT, vpravo bronzový Francúz AVRIL. Telefoto TK SR/EPA Barcelona’92 Krízu môže vyliečiť telefón „Som psychologička, sedem rokov som pracovala na linke dôvery. Dôverne poznám sociálne problémy ľudí. Mám bohatú paletu informácií aj predstavu o tom, ako ich v parlamentnej práci využiť," povedala nám poslan­kyňa SNR Marta AIBEKOVÁ (HZDS), keď sme sa jej v rámci ankety na prvej schôdzi SNR pýtali, čo sa bude usilovať presadzovať v parlamente. Rozprávala tak zaujímavo, že sme jej názorom a poznatkom ponúkli väčší priestor v tejto našej rubrike. M. Aibeková absolvovala FFUK v Bratislave v roku 1970. Vyštudovala psychológiu. Pracovať začala na Neurocnirurgickej klinike na Kramároch, po roku prešla na katedru psychológie FFUK. V roku 1985 nastúpila ako psychologička na linku dôvery 49 34 34. Je matkou 19-ročnej dcéry. „Prvá linka dôvery na európskom konti­nente vznikla v roku 1953 v Londýne, v Cesko-Slovensku v roku 1964 v Prahe. V Bratislave v nepretržitej 24-hodinovej prevádzke pracuje od 1. júla 1982. Do roku 1991 v rozhovoroch na našej linke dôvery prevládali manželské, rodinné a partnerské problémy, potom sa však na prvé miesto dostali problémy psy­chické. Mnohé z nich súviseli s neza­mestnanosťou. Keď začala rásť jej krivka, volali nám tí, ktorých ešte neprepustili, ale už v ich blízkosti dochádzalo k rôznym organizačným zmenám. Báli sa ísť na dovolenku, mali Tak to vidím ja j strach z rekvalifikácie. Výrazná bola skupina volajúcich, dlhšie nezamestna­ných, ktorí nemali dobré skúsenosti s hľadaním práce. V ich rodinách sa vytvárala zlá atmosféra, ktorá najnega­­tívnejšie pôsobila na deti. Zažila som aj takú situáciu, že v jeden deň volali dve ženy a povedali mi, že stoja pri okne a pociťujú volanie, „skoč, už nič nemá zmysel". Boli osamelé, potrebovali pe­niaze na zaopatrenie rodiny. Išlo o ženy vzdelané, pre ktoré bola práca aj niečím viac ako len zarábaním peňazí. Bola som veľmi šťastná, že sa mi podarilo zvládnuť tieto situácie. V rozhovoroch na linke sa odzrkadľu­jú aj obavy a neistota z politického smerovania. Najmä starší ľudia, ktorí už všeličo prežili, sa boja, čo bude ďalej. My sa však nepúšťame do politických debát. To im aj povieme, že nebudeme hovoriť o politike, ale len o tom, čo s tým súvisí, napríklad o cenách potravín, dôchodkoch, a pod. • JAR A JESEŇ - KRITICKÉ V rozhovoroch musíme nájsť s volajúcim spoločnú reč, aktivizovať ho, hľadať v ňom sily, aby sa sám rozhodol, čo urobí. Každému pomá­­(Pokračovanie na 5. strane) Škodovky opäť drahšie Ako sme si vypočuli vo včerajšom vysielaní Rádiožurnálu Slovenské­ho rozhlasu, Automobilová akcio­vá spoločnosť Škoda Mladá Bole­slav zvyšuje od dnes ceny osob­ných vozidiel typu Favorit, Forman a Pick up priemerne o 3,6 percen­ta. Znamená to, že napríklad Favorit 135 L bude stáť 143 500 korún a Forman 135 LS 198 350 korún. (pa) V.______________________________/ Vzdorovitá Heureka Houston (ČSTK) - Európska dru­žica Heureka, ktorú posádka americ­kého raketoplánu Atlantis vypustila včera s jednodňovým oneskorením do vesmíru, aj naďalej zápasí s ne­čakanými ťažkosťami. Oznámili to v kozmickom stredisku na myse Canaveral. Päť hodín po tom, čo Eureca opustila raketoplán, spustili jej motory, ktoré ju mali vyniesť na pracovnú obežnú dráhu vo výške 514 kilometrov. Po niekoľkých minú­tach však operáciu zastavili, pretože družica opustila určenú dráhu. Po­zemné riadiace stredisko vyzvalo astronautov, aby sa pripravili na záchranu družice, ktorej cena sa pohybuje okolo 426 miliónov dolá­rov. Družica vyrobená v nemeckom Darmstadte má tvar kocky s bočnými solárnymi panelmi dlhými 20 metrov a váži bezmála päť ton. Podľa plánov ju mali využiť až na päť vesmírnych misií. Pohrýzol ho vias Bangkok (ČSTK) - „Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, ďakoval som bohu, ale aj Petrovi, ktorý ma síce pohrýzol, ale zachránil mi život." Povedal to R. Bhatiaseviho (69), obyvateľ thajského hlavného mesta, ktorý mal letenku do ne­pálskeho hlavného mesta Káth­­mándú na lietadlo, ktoré sa v piatok zrútilo. Peter je jeho pes, ktorý ho z ničoho nič pohryzol do ruky, a tak musel Bhatiasevi v poslednej chvíli let odrieknuť. Lietadlo thajskej spoločnosti Thai Airwais International sa zrútilo šesťdesiat kilometrov od nepálske­ho hlavného mesta a všetkých 113 ľudí na palube zahynulo. !]©[?© Dd®3 Václav Havel, usmiaty, v pomaľovanom tričku, trávi prezidentskú dovolenku vo svojej chate na Hrádečku a neskôr sa vraj chystá k moru, do Grécka. Určite sa dobre baví na tom, ako sa medzi poslancami federálneho parlamentu stále nájdu dobráci, ktorí navrhujú ďalších a ďalších záujemcov o voľné miesto federálneho prezidenta. Parlament sa dosiaľ poctivo každé dva týždne schádzal na nové kolá volieb a kandidátov poctivo neschvaľoval. Už to bude inak. Poslanci schválili návrh, aby sa táto svojrázna show kpnala len raz za osem týždňov. Správny počin. Veď koniec koncov, je horúce leto o aj poslanci potrebujú dáky relax. Navyše, účel hry - otráviť obyvateľstvo - sa už podarilo bez zvyšku splniť. Technológovia moci, čo to celé vymysleli, sa tvária zo dňa na deň suverénnejšie. Občania, aj ti, čo si Hradčany bez prezidenta nevedeli zo začiatku ani predstaviť, si už zvykli, ba vyzerá to tak, že mnohým hlava federácie ani nechýba. Ak by im dnes večer v televízii oznámili, že aj slovutná pani federácia sa rozhodla odzajtra abdikovať, asi len pokrčia plecami a otvoria si ďalšie pivo. Čo už v takomto teple. Boli sme pred federáciou, budeme aj po nej. Každý je spokojný, nik sa už veľmi nevzrušuje. Ak niekto tvrdohlavo zafrfle čosi o referende a vôli občanov, technológovia ho verejne vysmejú ako natvrdlého romantika, prípadne notorického zloducha. Občania si v tichosti pomyslia, že ten neborák má samozrejme pravdu, ale aj tak frfle nadarmo, hlavou múr neprerazí. Z dnešnej cvičnej situácie „hore bez" by mohli byť akomak zmätení vari len šéfovia vysunutých prezidentských pobočiek v Bratislave a v Košiciach. Lebo je určite náročné zastupovať niekoho, koho niet, prípadne zabezpe­čovať jeho návštevy na Slovensku. Určite to však nakoniec zvládnu. A abdikácia federácie sa zvládne tiež. Možno dokonca v štýle „dej mi pusu, všechno bude fajn." ,^^cyaviskujnožno^^^^^^^^^^^^^^^^^^^AIKUlA^lJACIO^

Next