Roľnicka Nedeľa, august 1947 (II/32-35)
1947-08-10 / No. 32
Strana 2 f í *-.|i i. roľnícka nedeľa Jančo Lastomírsky: itCo nám „vydobyl" pán predseda? Lastomír — žírne polia a lúky, zem rovná ako na dlani, hruda vdačná. Laborec vinie sa O'kolo a pridáva kraju stálej sviežosti a malebnosti. Tu, hľa, stala sa takáto vec; Po oslobodeiní sa to začalo kraja. Konaly sa voľby predsedu pekne od MNV. Ľudia prejavili dôveru istému Andrejovi Vasiľovi a zvolili si ho. Iný „gazda“ sa však chcel tiež stoj čo stoj siať predsedom, Dal sa teda chodiť po stranách a po úradoch v Michalovciach a — pri svojej nevšednej horlivosti — dosiahol niečo nevídaného: prvé, právoplatné voľby boly zrušené a om sa stal predsedom! Ved po tom tak veľmi túžil a hovorieval: „Urobím pre Lastomír veľké vecí.“ A — urobil! V Lastomíri sú pozemky, ktoré podľa nariadenia Slovenskej národnej rady spadajú pod konfiškáciu. Na čiastku z nich (asi 100 k, j.) položil svoju ruiku advokát, A — skvelého pomocníka si našiel v sviežo napečenom predsedovi MNV. On svojou „autoritou", vplyvom na členov miestnej roľníckej komisie a svojim prednostným postavením „zachránil“ tých 100 kj. od konfiškácie, aby zem nedostali tí ľudia, čo ju potrebujú! Vedel, že pri konfiškácii a spravodlivom rozdelení pôdy by sa mu neušlo, lebo má dosť svojej vlastnej. Chcel však predsa viacq ... I zakúpil tieto pozemky on a niekoľko ľudí jeho srdcu najdrahších. Tak teda urobil veľkú vec pre Laštomír; pripravil svojich spolúobčanov, ktorí sa mozolia s niekoľko drobnými kúskami poľa o pôdu, ktorá patrilla im! Ľudia Sa nad takouto neslýchanou krivdou búrili. Zbavili ,,slávneho“ predsedu funheie^ Co však už po jarmoku? Pôda jemu a jeho „pusipajtášom“ zostala. Nuž tak. Nie dosť nás teda ešte utláčali doposiaľ? Nie dosť sme sa ešte nadreli na druhých? Ešte nie je koniec nášho utrpenia? Ešte sa máme ďalej dívať na konanie niekoľkých hraibivých jednotlivcov, ktorí nás oberajú o chlieb a o zem? Tak sme sa predsa tešili, že príde čas, ked sa Lastomír stane skutočne domovom spokojných ľudí. Ale na stranu náreky. Takto to zostal nemôže! A — iDezostanc! ZAHRANIČI^É VÝHĽADY ' Americké plány s Nemeckom Medzí Francúzmi a Angličanmi je poplach nad tým, že Amenka (USA) má väčšiu staro., t o l'^emecko ako o nich. Nemcom chce poskytnú! omnoho väčšie pôžičky ako tým štátom, kí^ré boly od Nemcov vo vojne okrádané a nivočené. Americký generál Clay v západnom Nemecku vyhlásil, že vraj treba temer všetky druhy fabrík v anglickej čiastke Nemecka oddať do správy Nemcov, A noviny americké už sa tešia, že americkí velkopriemyselníci ľahko putom dostanú do svojich vlastných rúk celý ten nemecký priemysel, a stanú sa tak pánmi i v tom nemecko/ii Porúrsku (ktoré teraz ovláda ešte Anglicko), Kto vraj bude mať v mOci veľký priemysel a uhlie Porúrska, ten že bude pánom Nemecka a západnej Európy. Lebo bez nemeckého uhlia (z Porúrska) nemôže byť ani Francúzsko, ani Holandsko s Belgickom a Luxemburskom, ani Taliansko. A Američania si to predstavujú tak: Kto potom bude toto uhlie chcieť, musí nás poslúchať! Doteraz má tie nemecké kraje a tie porúrske bane v rukách Anglicko. Lenže to vO vojne strašne schudobnelo, a ani ono, ani porúrski Nemci nemajú peňazí na obnovu a rozšírenie tej pokazenej výroby a tých poškodených fabrík. A to Amerika chce teraz dôkladne využiť pre seba a štrngá peniazmi, aby schudobnelé Francúzsko a Anglicko bolo — povOfnejšie a poslušnejšie, a pristali na to, že Amerika vezme všetko do svojej A preto idú teraz tiež jednačky medzi moci. nimi tak ťažko. Anglicko sa rozpadáva .,. Už prestala byť svetovou mOcnosťou! Prestala vládnuť na mori, na ktorom mávala viac lodí, ako všetky ostatné štáty, prestala byť najväčším pŕedávačom a najväčším kupcom na svete, a kým prv bola veriteľom a bankárom pre iné štáty, je teraz už tak zadížená, Veď len teraz v lete museli Angličania — vypustiť zo svojej moci najbohatšiu krajinu sveta ~ Indiu, veľkú ako pol Európy s obyvateľstvom temer 352 miliónov (už vtedy pred vojnou): tá rozdelila sa na dva štáty, a tie sľubujú len to, že budú mať s Anťlickum priateľské styky len v tej forme, ako „domíniá**. Kanada, Austrália, Nový Zéland h Juhoafrická Únia,.. Ani tam už Angličania nerozkazujú, to sú všetko bezmála samostatné štáty, Ubudly teda pyšnému Anglicku tieto čiastky: veľkosť v štv. km obyvateľstvo Nuž, hľa, koľko pozostalo hrdému Anglicku z tých 514,635,000 obyvateľov? Už len 134,363,000, A koľko z tých 40,353,000 štv. kilometrov? Zostáva len 14,087.000 štv. kilometrov ... Ale i z tohto územia nie je všetko pevné. Veď aká súčiastka anglickej mOci je napríklad Palestína s 1 miliónom nepriateľských obyvateľov, a podobne ani arabské štáty. Zámorské obyvateľstvo, z veľkej čiastky černošské, dá sa síce vykorisťovať, ale Anglicku mOci nepridá. Áno, svet sa vojnou priveľmi zmenil. Anglicko prestalo byť svetovou mOcnosťou navždy a úplne. Osud Indie to rozhodnul s konečnou platnosťou. Medzi veľmocami Anglicko po odpadnutí Indie a pri samostatnosti „domínií“ nemá s kolóniami už ani 135 miliónov ľudí i so všetkými černošskými poddanými v Afrike a s inými domorodcami pomimo Európy. Z toho doma, v materskej zemi má asi 47 miliónov obyvateľov, a to sú vlastne tí jediní, ktOrým na osude anglického štátu záleží. Aký je to ohromný, základný rozdiel oproti SSŠR: ten má vyše 200 miliónov ľudí v svojom najväčšom štáte sveta, má početné a rôzne národy, ale — tie národy, tí obyvatelia všetci žijú a pracujú telom — dušou za svoju vlasť a za jej dobrobyt a slobodu. To slávne dokázali aj vo vojne. V tomto je sovietska sila, sdružená ešte s ostatnými slovanskými štátmi, a tam v Anglicku, tá vzájomná cudzota (a nenávisť kolon'álnych národov) podlamuje a drobí ešte i tie slabé pozostatky moci, ktOfé Angličanom po vojne zostaly. Prípad Ameriky (USA) je zas iný. Má krajinu temer tak rozsiahla ako EurOpa, abyvatelov približne 140 miliónov (z toho 12 miliónov bezprávnych černochov), ale vo jvO- jidi rlánoch spoliehajú na svoj mimoriadne veTI--' r-'^”'-<'sel a na svoju strojovú a tcchn- kú Ale v pr'cmyslc dorábajú toľko, že ročne potrebujú predať do cudziny za 16.000 miliónov dolárúv (a na budúci rok za 18.000 miliónov) tovarov, aby nemali doma nezamestnanosť. Ale kupovaf sa dá medzi štátmi len na zámenu (tovar za tovar), alebo — na dlh, A tu je pre Ameriku — chyba. Ona môže kúpiť z cudziny len za 8.000 (alebo za 9.000) miliónov dolárov veci, lebo má všetko sama a viac nemôže spotrebovať. A preto europské (a iné) štáty nemajú v Amerike za čo kupovať! Je teda Amerika už plná tovarov, ale ona tetaz zle platí , robotníkov a zamestnancov, a tak aj ti tam doma kupujú menej ako prv. Preplňujú sa sklady, začnú sa zastavovať fabriky, prepúšťať robotníci — ak svet nebude od Ameriky viCc kupovati A preto — chce Amerika (velkokapitalisti) európskym štátom požičať veiké sumy dolárov, aby za ne odoberaly americké tovary. Teda na dlh! A pretože vraj dlžník má byt vďačný a závisí na kapitalistovi, tad teda Amerika (USA) chce aby europskô dlžníci tancovali tak, ako im Ona bude pískať. A v tom je základ všetkých tých amerických úmyslov až po ten Marshallov pôžičkový plán. India (Pakistan a Ind, Únia) 4,722.000 351,750,000 JuhOaf, únia 2,818.000 9,156.000 Kanada 10,276,000 10,377,000 Nový Zéland 272,000 1,609,000 Austrália 8,178,000 7,380,000 26,266,000 380,272,000 Urobte nápravu v Podlužanoch! Pri čítaní protestu, ktorý napísali drobní roľ. níci a deputátnici z obce Po<llužjan, okres Levice, zisťujeme, že na Slovensku ešte í teraz sa dejú pri pozemikovej reforme veťkí protizákonné krivdy. Skutková podstata je táto: 2S malých slo. venskýoh ľudí dostalo do árendy pôdu zo skonfiškovaného statku Jozefčeka v Leviciach. Sú to právoplatní uchádzači. Dostali pôda do árendy, boli spokojní v pevnej viere, že im bude daná do vlastníctva, veď sa tiež zúčastnili povstania. Podali si riadne prihláškj' na Povereníctvo pô. dohospodárstva a pozemkovej reformy a čakali. Dočkali sa, dočkali sa veľkého prekvapenia, kto. ré u nich vyvolalo oprávnené rozhorčenie a pro. test, ktorý čítame. Prlltlášky 23 malých opráv, nemých uchádzačov neboly vybavené. Budete sa domnievať, že úrady zaháľaly, ale kde! Tie pra. oovaly fantasticky. Pridelíly 12 ha Štefanovi Titurusiovi, ktorý už okrem toho má majetok 82 jutár pôdy, pomáhal založiť miestnu organizáciu risiiS a sabotoval všetku T>omoc ÚA Frl oslo,:! bodzovaní Slovenska. Pôda mu bola pridelená bez súhlasu miestnej a okresnej roľníckej komisie. Podarený „vlastník“ začína „svoju“ pôdu vymáhať súdne. A tu, keď už nie so zákonom, určite sa stretne s tvrdým odporom tých malých oprávnených 23 uchádzačov. Kompetentné miesta musia sa postarať o zjednanie nápravy, leho treba posilniť vieru v spra. vodllvosť a zamedziť divokým rozbrojom v obci. Povereníctvo pôdohospoťlárstva a pozemkovej reformy určite musí nájsť vinníka celej aféry a verejnosť informovať. Máme dojem, že tu ide o veľmi nedobré osobné machle. Proti prideleniu pôdy protestujú nielen opráv, není uchádzači, ale aj miestne organizácie strán demokratickej a komunistickej, miestny národný výbor a SVOJPOV v Podlužanoch. Celá aféra smrdi falošnou konfiškačnou a prideľovacou praxou z prvej pozemkovej reformy. Sme presvedčení, že vo veci má prsty nejaký .(Odborník“ z toho času. Treba ho vytiahnuť na svgtio a a|jtrest^ť! Preto občania obce Podlužany žiadajú, aby bola zjednaná okamžitá náprava! ' F. Blellk Vellíostatkár a deputátnici Píše nám čitateľ zo Zemiansikcj Kerti: My, deputátnici na veľkostatku máme byty vo veľkom neporiadku — ale nie našou vinou! Ked po celodennej práci prídeme večer domov, aby sme si oddýchli, nájdeme dama hneď aj švábov, O to sa náš veľkoistatkár nestará, ani o potreby robotníkov, Tí chudáci nedostávajú riadny deputát, Ako majú potom pracovať, ked im veľkostatkár nedá žiadnej omasty. Nech to skúsi «a, drieť celý deň a jesť len fazuľu a nemastnú hrachovú polievku. Ked príde za ním Závodná rada a žiada nápravu, toho si ani len nevšimne. Boli tu aj z Úradu ochrany práce; tým sľúbil, že nám všetko dá, ale nedal nič. Aj deputátne drevo máme pozadu, ani o to sa nevie postarať. Tak on dbá o nás, čo robíme na jeho majetku, Veľkostatkári by radi, aby s robotným ľudom mohli tak zachádzať, ako kedysi náš pán Švarz; ked sme si žiadali svoje, poslal na nás žandárov. Ale my to už dlhšie trpieť nemôžeme; okresný úrad ochrany práce musí rázne zakročiť a urobiť s takým panákom poriadok! Žiadame tiež, aby bol prevedený spravodlivý program ministra Ďuriša: nech zem dostanú tí, čo na nej pracujú. Deputátnik zo Zemianskej Kerti. Rofníci, takto to páni robia I (Dokončenie s 1. strany) rôznych rezolúcií. Aký život by nastal pre našich roľníkov nastolením Ďurišových zákonov, viete sami. Ak už niektorí naši predsedovia dobromyseľne podpísali nejaké rezolúcie, nech to písomne odvolajú. Lebo podpisy, ktoré naši ľudia dali na rezolúciu (ktorá je tak napísaná, že nemôže sa proti nej nič povedať) budú v komunistickej tlači použité na celkom — iný účel, t, j. že aj demokrati súhlasia s politikou min. Ouriša a KSS. (Žatým nasleduje upozornenie o vojnových škodách, a obežník s pečiatkou strany DS kônčí týmito slovami): Za ďalšiu prácu v upevňovaní demokracie vám ďakujeme a sme s bratským pozdravom Jaroslav Fabok, ókr. tajomník DS, Oskár Blaškovič, predseda OODS. Nuž, hľa, takto modrokameňskí páni „upevňovali demokraciu"(!) a síce vtedy, ked išla tuhá borba, čí zvíťazí v parlamente (v N ár. shromaždeni) panská samopaš alebo tie zákony, ktoré roľníctvo potrebuje ako soľ ... To je užitočné ponaučenie nielen pre Modrokamenský okres, ale pre všetky kraje Slovenska, líäe sa takáto podkopná protiroľnícka robota robila! 10. augusta 1947. DOMACA POLrriK.A X Ústr, nár, shromaždenie side sa po. prázdninách tentoraz zavčasu, už 10. septem-^ hra. Súria to aj hospodárski treba, aby bolo dosť času na ministri, lebo.' pojedni o ďalších Ďurišových pôdohospodársi^q koňov v prospech roľníctva, podľa^iľ, smerníc, totiž aby b'ólo sceľovanie lacné, re priprávané a rýchle. Ďalej pojednať predlohu zákona o poľovníctve, a — už nutná vec rázne nastoliť aj takzvaný Hradí, ký program ministra Ďuriša, vyhlásený prv^ raz v Kráľ, Hradci 4- apríla. V ňom nám ob/| zvláf záleží na troch veciach. Je to 1. zákon i 0 starobnom poistení roľníkov, ale tak, aby zostarli rolníci dostávali starobný dôchodók i už hneď, už teraz, akonáhle zákon príde do života, 2. zákon o zrušení dane pre najmen- a sich rólníkov a o značnom zmenšení dane pre J väčších, a 3. zákon o zahraní a parcelovaní 1 takých majetkov nad, 50 hektárov, ktoré pod doterajišu pozemkovú reformu nepatrily.J To sú také majetky, ktoré nemalý pôdohos* ,, podárskej pôdy viac ako 150 hektárov, ale-4 bol s lesmi a pašienkami 250 hektárov. Ľuri- , šov návrh podľa nášho komunistického pro gramu požaduje, aby i v týchto prípadôcjj boly pozemky nad 50 hektárov zahrané pracujúcemu roľníctvu rozdelené: I proti tol mu bude v parlamente (v Üst. nár. shroma« dení mnoho nepriateľov, hlavne medzi demô^ kratickými, nár, sociálnými a šrámkovskýmij poslancami, ale my očakávame, že roľníct'\^ bez rozdielu strán pomôže vybojovať aj ten| zákon, až ho minister súdruh Ďuriš dq parlamentu. Bude sa pojednávať aj nový štátn'^ počet, ktorý pamätá hlavne na potrelj Čujúceho národa a na to, aby sa napq dobrá výrobnosť. Lebo len tak môžu trebné veci lacnejšie, ked sa ich viacej istom čase vyrobí. X Nedobrá politika. Kedykoľvek nie sa dakde v novinách alebo vo ver^ zpráva, že niektorí komunistický min? alebo komunisstický povereník dačo dobréf a pre pracujúci národ užitočného zariadili vtedy hneď vyskočia slovenscké sociálnol demokratické noviny Hlas práce prôti tomu a^ začnú sa vyšklebovat, patričného povereníka alebo ministra znevažovať a pritom krij čaf, že hla, veď aj to ide Zo-štátnych péňa Pošlédiíe ' taktík výkrikovaľi na pôveréní Šoltéša' a predtým ňa ministra ĎuriŠa, ále na iných. Ani dosť nerozumieme, kde sá hleJ rie ten mrzký hnev. Dobre, i to ide zo štát-1 nych peňazí,, ale nech sa Hlas práce pdzre, ' čo a ako s tými štátnymi peniazmi robí naprí-] klad póveréník pôdohospodárstva, ktorý po-’ važuje za roľnícky záujem aj to, aby hu-, dohníci z fíviezdoslavových diel skladali pesničky a dáva do toho veľké štátne peniaze, určené pfe roľnícky rozpočet, a nech sa pózre na činnosť iných dejateľov. Ale kdežeby, to ón zúri iba na nás. I jeho strana je marj xistická ako naša, soc. demokrati mali by rô- I bit tú istú politiku ako my, ale — oni radšej : hádžu nám takto drúky pod nohy, aby našu Jj robo<u hatili alebo aspoň aby nám ju ztrpčo-'*íP vali. Lenže — nás žiadna zlosť z dobrej cesty j neodvráti ani nepomýli. Ani vtedy nie, keď I útoky prichodia z takých miest, kde by im svedomie malo povedať, že našu robotu majú napomáhať a nie ju špiniť, X Naše slovanské hospodárske smiuvy. Dohoda Republiky so SSSR dojednala, že priebehom 5 rokov dodajú nám ztadiaľ za 22.000 miliónov Kčs plodín a tovarov nám potrebných, a my zas naopak, dodáme im toľko vecí, ktoré my potrebujeme predať. S Bulharskóm máme podobnú úmluvu na 4 roky na sumu 3.400 miliónov Kčs, s Juhosláviou na 7,500 miliónov Kčs (na dva roky) a s Poľskom na 5 rokov na sumu 15.000 miliónov Kčs. Podľa toho budeme dodávať slovanským štátom ročite asi za 10,000 miliónov Kčs továrov, a budeme od nich brat za 10.000 miliónov Kčs plodín a tovarov, ktoré potrebujeme, Predtým sme do tých štátov nedodávali a odtiaľ neprijímali potrieb a plodín ani len za 3,000 miliónov Kčs!) Ešte cennejšie na to je, že sú to objednávky trvalé, určité, dohovorené, takže sa na ne môžu naše fabriky spoľahnúť a podľa svoju výrobu na dlhý čas upraviť a ustá Podobnú smluvu chce s nami uzavriefl spriatelené Rumunsko, a ak v macľarsi voľbách 31. augusta bude porazená ská reakcia, teda aj Maďarsko, — Pripravujeme novú dohodu s Rumunskom. To prídu k nám, do munskí odborníci, aby tu z našimi úradnými činíte ohodnú simluvu. Naši f>d tieto rokovania tiež už