Roľnicka Nedeľa, jun 1948 (III/23-26)

1948-06-06 / No. 23

Strana 3. ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Co bude hlavné: Spolupráca s Polskom ^ Dobre to povedal poľský minister saliraniCía Modizedewski, keď sa pojednávalo a roTáirenie hospodáa-skyclx, dopravuiýcli a inýck stykov s Poľ­skom: Okrem priateľstva s SSSR musd byť vzá­jomná súdinnosť Poliakov, Slovákov a Cechov najdôležitejšia^ Veď sa len pozrime na mapu, ®ko Poľsko a Československo tvorí spovjôtie je_ dm zaokrúhlený celok.. My spolu dovedna máme vlajstné more Baltické, máme spoločne piíat.sp k Dunaju a po Dunaji k ďalším dvom slovaio­­skym štátom, k Juhoslávii a k Bulharsku, k spriatelenému Rumunislku a do slovanského Čier­neho mora. Tieto styky sa ešte rozšíria a upev­nia, keď spoločnými silami vybudujeme dunaj- Bk'O.oderský prieplav, aby mohly lode chodiť z baltického Štetina riekou Odrou, prieplavom * riekou Moravou i Dunajom až do Čierneho mora. Poľský minister priemyslu Mine íjrávom po­­vedlal^ že akonáhle začneme spoločne plánovať priemyselnú výrobu, budeme v Ehirope ozaj prie­myselnou veľmocou, naša vzájomná pomoc napomôže výrobnosť i v Československu i v Poľ­sku. Poľský priemysel potešiteľne rastie l»lx> má ohromné zásoby prvotriedneho čierneho uhlia a pracovitý ai učenlivý ľud, a silné je aj poľské pôdohospodárstvo. Ale najhlavnejšie je to, že 1 T Poľšku «ratiía Sa navždy moc a nadvláda panskej triedy, tej zlopovestnej poľskej šľachty, ktorá v mínváosti bola k näju nejHiaterská a chcela Slovensko roztrhať a väčšiu časť pripojiť k Maďarelcu, aby potom píftiské Poľsko susedilo s panským Ma­ďarskom . . . Nuž tomu je navždy koniec, lebo aj v Poľsiku zvíťazila tá Istá ľudovláda, ako u nás, a odpratala tam všetkých panských a nám nepriateľských ixrlžlvnlkov. a ľud poľský úprim. ne a srdečne si želá bratské spolunažívanie na­šich národov a vzájomnú pomoc. Veď 1 my 1 Polia«! máme spoločného nepriateľa, Nemca, a tak naše spojenectvo a spolupráca bude najlep­ším zaistením našej bezpečnosti a lepšieho vý­­^ , , Francúzsky s'rach Nemecké šeplqanle Zosilňuje sa americký nátlak na Francúzsko, aby dovolilo dve veci: pripojiť k ameriicko-aa. gUckej čiastke Nemecka aj čiastku francúzsku (totiá Francúzmi obsadevii a spravovaní)^ a aby nič nemalo proU americkému jiodporovaniú ne­meckého priemyslu a proti tomu, že by sái po­razení Nemci (hoc pod dozorom) postavili už na vlastné nohy. A — z toho je medzi Francúzmi poplach. Odo. prieť nemôžu, lebo sú závisK na americkej dolá_ rovej pôžičke, a pristať sa bojt»_ Medzi Nemca­mi totiž je i také šepkanie: Až sa osamostatnime a zmocnieme, sami si rozhodneme, č( sa máme dať naštvať proti východu (proti SSiSR, proti Poľsku Československu, Juhoslávii, Bulharsku a Rumunsku), keď je to teraz mocnejší a väčší spojenecký útvar, ako preťP touto vojnou. Napro­ti tomu Francúzsko je štát ozaj slabý, dosť ried. ko obývaný, Frahcúzov ubúda (nerodia en) — to by bola ľahšia koriisť pre nemecké 2sbrane ako ten slovanský východ! A toto poznanie robí vo Francúzsku nelistotu A preto rozhodla ea vláda prosiť Ameriku, (USA), aby sa vopred záväzne zaručila^ že bu­de Francúzsko vojensky hájiť a chrániť ak by bola od Nemecka napadnutá , . , Aié — čd Francúzi ešte nepochopili, že Ameri­ka (USA) je štát, ktorý slovo nedodržiava? Sľúbila robiť povojnovú mierovú politiku, ale miesto toho zbroji sľúbila „odhitlerizovať“ Ne. mecko a oslabiť ho, aby nikdy nemohlo bojovať, a miesto toho pomáha mu na nohy, a sľúbila v priateľstve žiť so svojimi vojnovými spojencami, a — miesto toho štve protj SSSR a dáva voľ­nosť vojnovým štváčom^ Teraz len svet vidí, v akom zahanbujúcom postavení je Francúzsko, a ako si s nim Amerika (USA) hrá ako mačka myšou. Prečo svet už neverí, že bude vojna? Hlasy triezveho rozumu Americkí vojnoví agpenti mali doteraz hlavne tri strafiidlá, ktorými plašili svet, že musí vraj cypuknúC nová vojna, ktorá sa vraj začne úto. kOm proti Sovietskemu s väzu a proti ostatným š^tyiom slovanským štátom. Tu viiaj budú účln­­■ovať najsilnejšie tri bojové prostriedku: americ­ké aíomové bomby spolu s'omerickým útekOmna sSSr cez Cínu, ohroženie azljsk^o SSSR z Ja­ponska a vpád vyzbrojeného Nemecka cez Poľsko 1 oez naše územie. Medzitým Američania dedá­­.’ali zbrane a lietadlá do Turecka, do Perzie (Irá­­lu) a inde poslelau vOjnové lode do Stredozemné. »0 mora a západným štátom sľubtvalj pôžičky la to, ak si vo,jnové prostriedlry od nich objed­najú^ A to robili pod zámienkou, že ináče by ROENICKÁ MEDECX Ďalší program pôdohospodárskej výstavy Výstavný výbor a Jednotlivé komistl# vypraco. valy plán výstavy až do 10. júla. Na výstave zo_ stanú nielen všetky naše expozície a exponáty, expozície slovasnkých štátov, alle program bude ešte obohatený o celý rad bohatých a pestrých výstav.: napr. o výstavu kvetín, zeleniny, lieči, vých rastlín, výstavu ranného ovocia a ukážkami spracovania a konzervovania ovxx:ia a zelatiíny. V pavilóne lesov bude usporiadaná výstava húb. Zaiste zvláštnemu záujmu sa bude tešiť yýstava poľovníctva, kde budú sústredené najkrajšie po. i ľovnícke koristia. Ani ukážky v awkčncj hale a na predvádišti nebudú o nJé álabSte. Návštevníci Si budú môcť nielen prehliadnuť naše najlepšie keme, ale tiež hovädzí dobytok ošípané a ovce. Ostanú tiež zvieratá na 2zx>technickej ceste. V pavilóne roľníckej ženy bude usporiadaná výeta. va výšiviek. Bude to ukážka bohatstva našich národných krojov. Výstav a aspripravuje práve na sletové dni, aby sa tiež zahraniční účastníci mohli oberanámiť s týmto vynikajúcim ľudovým unieclru. Na výstave bude tiež deň armády, deň školskej mládeže a deň robotníkov. (tmz) Tehelňa na kolesách * Na myšSíenka soitrojif pojaoúnú tehenta, ktOrá by sa dala ľahko dopw’lť do krajov^ trptacteh nedastátkom stavebných hmôt, prišiel Ing. gte. fánik z Bratislavy. Bratislavská firma Alexán, d^ Bezák túto niyšllerjru praktický nskiitoénüa a sostrojUa nieívOľkít typov pojazdných tehelní, ktoré sa už vj-rábajú. V podstate p«zistáva P®. Jazdná teheľňa zo železného podvozku s tebllar. akým Usom, ďalej z «lrez®váka a z úspornej -a praktickej pece na pálenie tehly: Je poháňaná Weslovým motorom, výkon Je 1000 kusov noí. naálnych plných tehál za 1 hodinu. Bola, sOstrOb joná aj prenosná teheľňa na železnom ráme bez motoru pre pohOn a traktorom, ktorá má ten Istý výkon ako predošlý typ, v tomto roku firma vyrobí asi 30 pojazdných garnitúr, na budúci rk sa pripravuje veľmi široký výrobný rámec, pojazdná teheľňa vzor ^Bezák'* č. 135.933 Je neobyčajným príspevkom pre oživenie stav©b_ uého tuchu, V Žiline dna zS. mája t. r, bol prvý celoslovenský ci‘ %ánsky s jázd v kine Úsvit. S jázd za prítomnosti cigán­skych delegátov z celeho Slo­venska otvorili zaspievaním štátnej hymny. Toto snemo­vanie slovenských Cigánov otvoril Štefan Danis z Báho­­ňa, ktorý vyzdvihol tú veľ­kú zvláštnosť, že slovenskí Cigáni prvý raz v dejinách schádzajú sa spolu, aby si odhlasovali svoj Sväz sloven­ských Cigánov a aby sa do­hodli na spoločnom postupe ako sa treba zapojiť do živo­ta kultúrneho, politického, hospodárskeho a sociálneho v nalej obnovene] tudovodemo­­kras^^rknj Ceskodovenskej re­publike. Podrobný referát o Cigáni sjazdovali Sväze slovenských Cigánov podal Štefan Danis st., ktorý je predsedom sväzu a tajom­ník Štefan Danis ml. z Bra­tislavy, ktorý je členom Slo­venského ústredného akčného výboru NF. Sväz sloven­ských Cigánov na Slovensku uskutočňuje sa za podpory SNR, Povereníctva vnútra a Ústredného národného výbo­ru NF. Úlohou tohto sväzu bude sociálne, kultúrne, hos­podársky a podporami dví­hať sociálnu, mrávnú a kul­túrnu úroveň slovenských Ci­gánov, ktorých na Sloven­sku je doteraz jj.ooo. l. sjazd slovenských Ci­gánov zakončil hymnickou piesňou „Kto za pravdu ho­rí'* a so zjazdu poslali po­zdravní telegramy preziden­tovi Republiky ČSR Dr. E. Benesovi, ktorého pozdravili aj pri príležitosti jeho naro­denín, dalej pozdravili pred­sedu vlády Klem. Gottwal­­da, podpredsedu vlády Vi­liama Širokého, predsedu SNR Karola šmidkeho a predsedu SP Dr. G. Husáka. * Sme radi, že sa Cigáni takto sami púšťajú na nové cesty. Ved naozaj, v našej republike má svoje miesto každý statočný pracujúci človek a my sme presvedče­ní, že pri našich nových po­riadkoch si a] Cigáni budú theieť svoj chlebík statočnou prácourzarábať. Čakáme prvé výsledky! O našich vorbách za hranicami Ministerstro ingfonnáctt mnoiQUo zástupcom sahraníčiie) tlače, aby pozorovali priebeh volieb v obvode hlavného mesta Prahy. Na zájazdoch novinárov do voleb­ných miestnosti sa zúčastnilo‘Vyše 60 novinárov z 20 ktajín. Novinári mali možnosť nrčif si volebné miestnosti, v ktorých chceli pozorovať priebeh volieb a shovárať sa 8 voličmL Presvedčili sa, že naše voľby boly tajné a že nikde nerobili nátlak na voli­čov, aby volili verejne. Hoci nemali potrebné povolenie pre vstup do volebných miestnosti, daly im miesto volebné komisie možnosť pozorovať priebeh vxlieb. Aj novinári, o ktorých je známe, že nie sú priaznivo naklonení CSR a Indovým demokraciám, mnseli priznať, že voľby boly reguléme. , _ , Naše vlastenecké obce Dokončenie a J. strany. vwi 152, Uhrovské PodhraIdSe, okres Bánovce nad Bebravou 104, Fedýmeš, oäores Krupina 144, Te­­sáry, okres Krupina 422, Hidveg, okres Krupi­na 273, Ladzany, okres Krupina 321. Zlatno, okres Zlaté Moravce 264, Príiepy, okres Zlaté Moaavce 3S'7, Jánok, okres Moldava n/Bodvou 162, Degeá, okres Nové Zámky 625. Miezgovce, okres Bánovce n/Bebravou 24S, Omastinné^ okres Bánovce n.íBebravou 157, Zlatno, okres Zlaté Moravce 284, Kcpernica. okres Kremnica 174. Tompa, okres Krupina 124, Hrkovce, okres Knipina 149, Zlatá Baňa, okres Prežov 340, Bul­­váň, okres Prešov 283, Dolné Túrovce, okres Krupina 1S9, Vyáná Slaná, okres Rožňava 388, Rejdová, okres Rožňava, 712, Salovec, okres Rožňava j50. Drzotín, okres RožAava 45fl, Drie­­ňovo, ckres’ Krupina 230, Vidová, okres Rožňa­va 06, Rekeňa, okres Rožňava 409. Janck, okres Moldava, 100%, Krásnohor, Dlhá Dúka, okres Rožňava 141, Herlany, okres Moldava 100%, Hensovce, okres Rožňava 305, Paúa, okres Rož­ňava 413, Vyšná Slená, okres Rožňava 712, Roštár, okres Rožňava 266, Kobellarovo, okres Rožňava 247. Gecelovce, okres Rožňava 152, Veľký Kýr 837, Degeš 626, Mlynský Sek 606, Andód 375, ’ „ V okrese Rožňava: Vyšná Slaná 712, Űlema Lehota 710, Nižná Slaná 486, Ochtiná 452, Pača 413^ Gsčovo 358, Henckovce 305, Roštár 266, ItobeliarOvQ 247, Gecelovce 152, Hanková 145, Krásnohorská Dlhá Lúka 141, Petránovee 118, Bonová 95. Okres Nitra: Veľký Cetin 778, LapáS. Ď»r_. raoty 672, poľný Kesov 519, Malý Lapáš 223, Malý Cetin 218, Mechenlce 346, Salokúzy 353, Okres Prievidza: Poruba 687, Tnžlna 635, Pravemec 374, Chrenovec 268_ Nová Lehota 265, P^luvsie 264, Jalovec 216, Morovno 178, Nevl­­ddany 162, Xemeš 152, Cech 141, Bobba 77, Majzeí 65. Okres Gelnica: Saharorce 735 Slovlnky 721, Kalava 201. ,, V okrese Stará Dala. Dvoiy nad 2». 1.521, Šrobárovo 286, Martog 269, Sazdloe, Maďarovoe, Demandlce, Masovaly etopercentne za NP. V okrese Trenčin; Zemian. LleskPvé 367, Ko­chanovce 240. ■ ^ \ okrese MoJdava nad Bodvou: Jánok 162. V okrese Topoľčany: Kovároe 892. V okrese Piešťany: Húbina 458. ^ V Okrese Toré, Sv, Martin: Llpovec. V Okrese Spíš. Nová Ves: Hrabušice 275. V Okrese Košice; Herľany 89. V okrese Doiný Kabín: Revišné 31. • , V okrese ŽHbia: Bytčianska Lehota. ^ V< breše Nové Mesto nad Váhom: .Becková Vieska. 6. júna 1948 DOMACA P01.1T1KA — Politické výhľady po voľbách. Pro­gram toho, čo Národné sJiromaždenie bude v zákonedárstve a vo vláde uskutočňovaf, bol v podstate dohodnutý v dohovore me­dzi všetkými stranami v Národnom fronte. A tento program po tvrdil y a s ním svoj sú­hlas vyslovily milióny voličov v nedeľných voľbách. A to je dôležitá vec. V priemysel­nej výrobe bude teda záležať najprv na tom, aby sa dvojročnica uskutočnila už 28. októbra: to znamená, že ak možno, má sa v priemysle všetko dokončiť a dorobiť o dva mesiace prv, ako bolo plánované. Ak by sa to podarilo, bola by teda celá výroba za november a za december už navyše. Vo výrobe pôdohospodárskej, potrebujeme pri lepšej úrode, ktorá sa tohto roku ukeizuje, hlavne aj to, aby sa ceny priemyselných výrobkov lepšie vyrovnávaly s cenami roľ­níckych plodín a výrobkov rastlinných a živočišných, ale i to potrebujeme, aby bolo nabudúce dosť umelého hnojiva a kvalitné­ho osiva za nedrahé ceny, a aby bol uve­dený spravodlŕ/ý poriadok do družstev­níctva. Musia prestať tie tajnostné druž­stvá, kde chudáci členovia ani nevedia, čo sa v družstve deje, či majú zisky a jaké, či kupuje a predáva za správne ceny a kam sa podievafú zisky, ak dáke sú, — Výroba a pracovná morálka. Keď fabriky, bane, huty, regulácie, stavby a iné podnikania hdy v rukách kapitalistov, bo­ly prípady, že si niektorí tam zamestnaní ľudia povedali; a čo, tie veľké zisky a vý­nosy i tak budú platiť len pánom, prečo by sme sa na ich prospech namáhali — bu­deme robiť len tak, aby nebolo vidno, že zaháľame, a vtedy, keď sme pod dozorom. Nuž i v tom sa všetko premenilo! V zná­rodnenej výrobe ide všetko na osoh a na prospech celého národa, celého štátu, teda na prospech všetkých, 0 čo bude väčšia a lepšia výroba, o toľko bude mať verejné šíátne hespodárenie väčší užito!:, a z tých výnosov a ziskov bude môcť zariadovať nové výhody pre pracujúci národ: môžu byť menšie poplatky a príspevky, môžu byť lacnejšie niektoré priemyselné články ale­bo iné potreby, môžu byť ďalšie príspevky na deti alebo iné dobré zariadenia. A to všetko bude možné preto, že každý bude svedomité robiť, tak, ako sa patrí! Kto sa bude pracovať nestatočne. kto bude chcieť v zamestnaní leňošiť alebo prácu zanedbá­vať, tomu všetci ostatní môžu právom po­­vedát, a aj povedia: Ty nás okrádaš! Ty chceš, aby sme my robili za teba! Ty sa ne­hanbíš za nestaločnú prácu pýtať — sta­točnú plácu?! Alebo sa naprav, alebo ta s hanbou vyženieme! — Medzi politickými stranamL Teraž oko>Io volieb sa jasne ukázalo, že sú vo veľkom zmätku a v neistote tie politické strany, ktoré pred februárovou premenou boly proti ľudovodemokraickým poriad­kom a proti nám. Prečo? Preto, že tí dob­­romyselní ľudia v ich stranách už rozume­jú, že sme mali pravdu my kolnunisti. a že to dobré, čo sa od februára u nás koná a to, čo sa k dobru napravuje, to je — ozaj náš komunistický program. To je to, čo bláscil a za čo pracuje Ďuriš, Široký Fal­tan, Husák. Bašťovanský, Novomeský, Chudík a všetci tí rázni pracovníci, čo na­právajú staré krivdy a uskutočňujú náš so­­cializujúci program. Druhá zlá vec pre tie strany je to. že ich hlavní vodcovia, čo ušli za hranice alebo čo budú museť byť súdení, popáchali také zlé veci a klamali svojich voličov tak nehanebne, že sa ich vlastní príživníci odvracajú od nich s odporom a s úžasom, lebo o tých zlých veciach neve­deli a dali sa od nich zavádzať, A preto te­da už desaťtisíce bývalých členov demo­kratickej strany hlásia sa ku komunistom, aby podcprely naše snahy a naše hosipo­­dársko-politické plány a úmysly. Takým spôsobom dávajú nám na javo, že súhlasia s nami a budú radi spolupracovať, keď už poznali, že nám môžu dôverovať. To sa ukázalo i v čase volieb, a tak vzrastá na­ša sila pre tie úlohy a potreby, ktoré mu­síme ešte pre dobro našich dedín vymáhať a vymôcť. To je dobrá a milá skúsenosť, ktorá nás všetkých posilni a obrcdí k ďal­šej práci. , lie západné Štáty musely báť Sovletekeho sväzu a boly by vraj v stálom nebezpečenstve. Ale tan Sovietsky sväz práve —^ pestuje po­litiku núeru a dohody, demobilizsval (rozpusldl) znaCnú éasf sv-Ojho vojslia do mierovej práce, pusti] státisice Nemcov vo vojne zaji/tých na­­zM do NemeclM, a — nemá z tých vyhrážok a P-ageaala vôbsc žliadon s'.irach! A vojnoví štváôl nevedia sa prenoéndovíať: Ako je to mOžné, že sa neboja anj on! ani ostatní slo­vanskí spojenci ? Ci teda azda a] SSSR má tajnú výrobu atOjnových bômb a azda aj Iných tajných zbrani? A'ebo y SSSR dobre vedia^ že Ameriéa. nla nemôžu veriť ani NemcOm ani Japonco«a, a nesmú Im sveríť ťažké zbrane, lebo sú neisti, proti kOmu by ich prípadne použili? Vojenskí 1 nevajenslti odborníci v západných Státocij medzitým trúfajú si už tvrdiť aj takéto verí: Keby vypukla voja av Euiope, vtedy by SSSR so svojimi slovansk,ými spojencami ľah- Ŕle mohol vpadnúť hlboko do Nemecka a zabrať 1 celé nemecké Porúrsko a práv® Nemecko pre­­nieniľ na osudné b®jl4te, a to by zničilo Nemcov najveky. Vojncví gtváéi mali by už pochopiť, že SSSR má v mlcéch východné Nemecko a vSetky jeho ľudské g, hospodárske silýi a odtiaľ by so­vietske ^’^jská mohly zaplaviť západné Nemecko ako ps'vodeú . . , A v Cíne? Tam už 140 miliónov Číňanov premenilo ohromné Icraje na komunistic­ký Síét, rozdelilo ľudu zem, vyzbrojuj® sa vlasti nýml silami víťazne ide napred a nikdy viac si nedä vzlaf svOj^ revolučné a vojnové výdobytky. C®že Je popritom celé Japonsko? a kto vie, čo by Japonci ur.,Wll, keby naozaj dostali americké zbrane ? T®t<j sú trápne skúsenosti, ktoré znepokojujú vojnových St\'áčov, keď vidia, ž® aa svet už no­­i’a.H ich hrrzleb, a tbto skúsenosti posilňujú za­­stanectv a priateľov miera v celom svete.

Next