Roľnicka Nedeľa, december 1948 (III/49-52)
1948-12-05 / No. 49
Serail» 2 Domáca ßoiüi&a význam februárového obratu V pamätnom prejave prezidenta Republiky s. Gottwalda 17. novembra na pražskom Hrade bolo členom Üst. výboru Komunistickej strany veľmi jasne vyložené aj to, prečo sme nemohli prevziať vedenie štátu už prv a svojou ľudovodemokratickou mocou úplne zariadiť znárodnenie priemyslu, dokončiť pozemková reformu a uzákoniť ústavu Republiky ozaj spravodlivú. Prezident s. Gottwaid na to odpovedal: preto, že v dobe oslobodenia roku 1946 neboli sme na to ešte dosť pripravení, a že pracujúci ľud robotnícky a roľnícky neb|pl by vedel ešte poroztunieť, že reakčné živly v občianskych stranách sú naozaj proti ľudu a pracujú k tomu, aby si udržaly svoje panské nadpráva a célú svoju moc vo všetkom živote politickom i hospodárskom. Bolo teda treba, aby sa robotníci sami z vlastnej skúsenosti presvedčili, že panská trieda špekuluje na.oza^ zrušiť znárodnenie priemyslu, a roľníci sami z vlastného pozorovania mali poznať, že statkári i zbytkári chcú zahatiť pozemkovú reformu vôbec, že chránia milionárov proti osobitnému spravodlivému zdaneniu, a že nechcú dopustiť, aby hlavné vedenie roľníckych pokladníc a veľkých družstiev \’^ypadlo z panských rúk. To verejnosť slovenská a česká pozn^a náležíte až vtedy, keď tohto roku v zime komunisti vyhlásili ďalšie nové dôraznejšie roľnícke požiadavky: aby sa kapitalistická zem rozdelila ešte i nad 50 hektárov, a keď majiteľ sám nehospodári, teda všetka, a aby sa znárodnily aj menšie fabriky (ktoré majú vyše 50 robotníkov). Strana demokratická a nár. sociálna i lidovecká a ich poslanci boli ostro proti tomu, lebo práve tí panskí ľudia a ich podniky ovládali tie strany. A preto minister súdruh Ďuriš vydal správne heslo: roFníci bez ohľadu na to, do ktore.j strspiy patrite, príďte do Praliy do parlamentu — vynútiť tíe požiadavk.y od tých vašich panských poslancov, ktorých ste si omylom zvolili. Keď roľníctvo počúvlo, začali sa panskí ministri a panskí poslanci triasť, a nevedeli kam z konopí: koho rozhnevať? Ci pánov, alebo stáüsíce dedmskýdi voličov, ktorí chceli panskú zem? A vtedy, vo februári, v pomykove hlúpo vymysleli, že komunistov vyhodia z vlády, a ^ícé tak: všetci panskí ministri odrazu zaďakujú a ešte aj soc. demokratickí, a tak komunisti sami nepostačia na vládnutie, takže musia aj oni padnúť aj s min. predsedom s. Gottwaldom. Ale ■— komunisti veru nespadli a nedali sa prekvapiť: ministri troch panských strán vzdali sa vlády, áno, ale komunistickí so s. Gottwaldom i so soc, demokratickými ministrami a ešte aj s ministrom generálom Svobodom a ministrom Jánom Masarykom - ^ládll udržali a vládli bez panských strán! Veď vtedy sa už jasne ukázalo, že väčšina oboch národov ide s nimi a za nimi! Obrovské shromaždenie robotníckych odborných organizácií v Prahe V Priemyselnom paláci a mohutná manifestácia roľníctva spolu s ministrom Üurišom z celej Republiky na Václavskom námestí dosvedčila, že národ chce to a prál/ve to, čo komunisti pre robotníctvo a pre I roľníctvo požadujú. A — hneď už aj poverené akčné výborj' v celej Republike zariaďovajy znova spoluprácu všetkých strán, ale oslabených od tej pan.skej perépúti. A to všetko rozhodlo a s tým sme zvíťazili na celú budúcnosť. Politika a priemyselná výŕobaosf Na poslednom zasadnutí pred-staviteľov Odborového hnutia poukázal min. predseda s. Zápotocký aj na to, že v priemysle bude sa väčšmi uplatňovať práca nie podľa odpracovaného času, ale práca úkolová, podľa skutočného v.ýkonu, a síce vo všetkých takých oboroch kde t,n. to dá tak zriadiť. Takto nebudú hoi^liví a schopní pracovníci ukracovaní, alo budú mať väčšie príjmy, ako tí, ktorí menej pracujú alebc ktorí svoje výkeny nieraz aj úmyselne zanedbávajú na úkor druhých. Taká bude mzdová politika, lebo ak má u nás byť ozaj dosť výrobkov ľudovej spotreby a potreby, mijsí byť primeraná pracovná výkonnosľ väčšia. Predseda vlády vyhláaU tiež, že je rozhodnuté, že časť úradníkov a úradných zamestnancov má byť premiestené do priemyselnej výroby (i>o príslušnom skolení), lebo v niektorých úradoch je ľudi mnoho a v priemysle je pr^ovníkov nedostatok. —- Uhoľné ložisko v Bavorsku. Celá dedina Wackersdorf v Bavorsku sa musí vysťahovať, pretože pod ňou objavili bohaté ložiská uE'ia. V.ybudovanie novej dediny bude stáť devät «liiiónuy mariek. . . RoT!NTcka wpDPrA5. decembra 1948 Statočný program — statočne spln'f Áno, do poslednej litery treba uskutočniť ten statočný Nitriansky program, čo náš povereník súdruh F a H a n ohlásil na pamätných oslavách storočnice zrušenia poddanstva. Takmer všetk.v obce svoje roľnícke protiplány už previedly. Vysadily ovocné stromky, zaiesnily väčšie plochy neplodnej pôdy, upravily cesty, priekopy, ale aj m pomoci povereníctva pôdohospodárstva budovaly sa a ešte sa zriaďujú nové. silážne jamy, hnojiská, vzorné oplotkovc hespodárstva, stavajú sa plánované usadlosti pťe kolonistov a dobre pokračuje aj akcia 200 vzorných mlickárskych obcí. Je však v tom Falťanovom Nitrianskom programe aj to, že '900 roľníkov pôjde na štátne trovy na liečenie do kúpeľov alebo horských ozdravovní. Tí ľudia si už žiadosti podali a mnohí boli azda aj radi, že sa im to šikne na zimné obdobie. Sú ale aj takí, čo liečbu potrebujú hned a tí doteraz čakali. Z Voderád od Trnavy dozvedeli sme sa, že chorá roľníčka Vilma Cambalová si tiež podala žiadosť, aby ju tiež pojali do tejto akc^e a mala by ísť do Piešťan. Tam sa lieči tá nešťastná reuma, ktorú naše gazdinky pri robote ľahko dostanú. Na Povereníctve pôdohospodárstva vybavili žiadosť podľa príkazu povereníka s. Gľaltana ešte 3. augusta 1948, ale V. Cambalová musela na liečbu čakať až do 30. novembra. Odišla teda do kúpeľov pred niekoľkými dňami, hoci mohla byť už dávno vyliečená a nemusela sa tri mesiace sužovať. Keď sme hľadali príčinu, prečo nebolo v Piešťanoch prv miesto, zistili sme toto: Národná poisťovňa uvoľňuje pre liečenie pracujúcich roľníkov niektoré kúpele ozdravovne, a’e má tých Tiečebných strea dísk málo. Mnohé ústavy, aj skonfiškované, sú v, rukách Povereníctva zdravotníctva a bolo by treba uvoľniť aspoň niektoré pre potreby terajších poistencov a roľníkov, na ktorých sa národné poistenie nemocenské bude vzťahovať od 1. januára 1950. Doteraz sa v kúpeľoch a horských sanatóriách liečili len páni. Robotný človek sa tam máloktorý dostal. My budujeme postupne národné poistenie, zabezpečujeme každého pre prípaod nemoci a staroby. Keď sa rozhoduje o tom, komu majú patriť kúpele a ozdravovne, opýtajme sa: Co si cenime viac — zdravie pracujúceho ľudu, alebo peniaze, ktoré v kúpeľoch utratia boháči a darmošlaoi. Pravda je, že niektoré ústavy musíme mať zais+ené pre cudzincov. No, nech sú to ozaj len niektoré a ostatné nech slúžia nášmu robotnému ľudu. (Ip) Vážená redakcia! Oznamujem vám, že aj my vraciarae sa po dlhých rokoch s radosťou na Slovensko, do tej našej pravej domoviny. Pred dvoma týždňami pohol sa z Buziaša v Rumunsko transport slovanských a českých repatriantov do Československa. Transport organizovali v Buziaši v Banáte a odišlo s }úm 700 duší, všetko nemajetní ľudia. Nakladanie batožiny dialo sa za prítomnosti komisie z Bulsurešti a, transporty riadili pred.seda presídľovacej komisie v Rumunsku Štedranský a vedúci Doubek, ktorí mali ťažkú prácu a veľa starostí najmä s ubytovaním repatriantov. Celý odchod trval mesiac a posledný transport bol z Vukovej, ktorá je najbližšie pii Buziaši. Boly nepriaznivé daždivé dni. Mnohí Vukovčania sa ťažko lúčili so svojou Obcou a najmä tí, ktorí sa vo Vul^ovcj narodili a zostareli, zaslzili a volali svoj posledný pozdrav: Sbohom, Viiková, iiž ťa neuvidíme! Mnohí z okolitých obcí prišli do Euziaša, aby sa so známymi i'oziúčili. Vlak bol ozdobený a z vozňov ozýv’aly sa pekné slovenské a české národné piesne. Najväčším pĽoblémora pre tých, čo zostávajú v Rumunsku, je majetkopvävna dohoda pri prerokovaní ktorej sú ťažké prekážky. Keď do jari 1949 k dohode nedôjde, budú naši ľudia nútení, odpredať svoj majetok. Tí, čo ostávajú, sú všetko majetní roľníci, ktorí po presídlení chcú zasa dostať roľnícke usadlosti, čo však im komisia me veľmi sľubuje, lebo hovor, že potrebujú ľudí do tovární, baní a lesov a že pôdohospodárske majetky, ktoré boly voľné už sú dávno poodovzdávané tým, čo sa prv hlásili. Á preto s tým budú ešte starosti, a mnohí gazdovia radšej zostanú v Rummasku. Ján K a š a j z Vukovej, Rumunsko. ‘ * Dvejročnica pána správcu Minulý týždeň priniesla naša bratislavská ..Pravda" obrázok itovovybudovaných rodinných domov v Haburo a v ipráve píše, že mnohí občania tejto vojnou zničenej obce budú mať už strechu nad hlavou, la to už tak, že každý sa teší, keď vidí a počuje, že sa teraz usilovnou prácou postavilo a zariadilo to, čo sa za vojny zrúcalo a spustošilo. Statoční Haburania po troch krutých zimách. budú už bývať v nových príbytkoch a stavajú sa domčeky aj v mnohých iných obciach. No, celkom ináč je to vo Vyšnej žablonke, okres Snina, odkiaľ sme dostail takáto zprávy: Ešte roku 1947 ,sa začalo pracovať na výstavbe vo Vyšnej Dablonke. Sem-tam sa niečo žabe” tónovalo, no čoskoro sa aj tieto základy rozsypú, I lebo sa doteraz nič nerobí. Stavbu prevzala Ilrina Pavel krátky, pod vnútenou správou. Prešov e nebolo azda čudné, že sa práca riadne nerozhýbala dó februára t. r. Prečo to a'e nejde teraz? Spomínaná firma plní p'én — na pap'eri. Správca síce má auto, aby mohol kontrolovaf, či a oko sa pracuje ale zdá sa, že nie veľmi sa o to stará. 2e by nebolo dosť stavebného materiálu? Ako aj môže byť, keď poľná teheľňa nepracuje už šesí mesiacov, lebo sa pán správca nestará ani len o výplatu pre robotníkovi Nech prľdu úradní čin’telia a nech vyrátajú, koľko tehál sa za ten čas molilo vyrobiť a aká je to škoda, ked tehelňa stojí nevýužitá. Miestna správna komisia vo VyŠne) Dab'onke napísala už na Povereníctvo tec||ilky, žé firma Krátky z Prešova na obnove obC nepracuje a nad takýmto hlásením by na Povereníctve dlho uvažovať nemali. ]e potrebné poslať tam kontrolu, všetko prísne vyšetriť a previnilcov riadne potrestať. Negh si pán spjávca spomínanej stavebnej firmy nemyslí, že výstavbu vojnou zničených obci možno beztrestne preťahovať, (j. k.) ZA iRANiČ É VÝHĽADY A ďile] Čína a Číia To je už djies kté. Ak n Američania nerozhodnú posiať juhočínskym pojtazencom j mimoriadne veľké posily na všelKy ohrozené fronty v naikratšom čase, tak bude celá pohotová branná moc juhočínskych zpiatočn’kov rozbitá tak, že budú hľadať poslednú záchranu za veľriekou Jantsekia-gom. To znamená, že do moci severn5’ch víťazov padne nielen bývalé hlavné r^esto Peking (Peip'n) a celý kraj, ale aj terajšie hlavné mesto Nanking, sídlo Čankajšekovo, a že najväčší prístav a stred fabrického priemyslu Čanghai alebo prejde do moci severných víťazov alebo i bez toho stane sa pre námornú anglickú a americkú dopravu celkom bezcenným. Amerika (USA) váha, a jej vojnoví štváči zúr'a, lebo nevedia sa rozhodnúť, do akých rúk majú odovzdávať svoju peňažnú, zbrojnú a materiálnu pomoc, aby nebola rozkrádaná tak, ako to dosiaľ robili Cankajšekovi generáli a vojesskí intendanti (dodávatelia). Z posledných zpráv vysvitá, že severné ľudovodemokratické vojská Maotsetungove ukoristili vojnový materiál, zbrane a strelivo najlepších Cankajšekových porazených divízií v sile 150 000 až 200.000 mužov, vyzbro'ených najlepšími americkými zbraňami a veľkými zásobami. Anglické noviny zaoberajú sa zas veľmi horlivo „geopolitikou” (politickým význaa mom štátov vo Svete na základe ich počtu výrobnosti ich obyvateľov, veľkosti a hodnoty ich územia a organizačsej schopnosti ľudu). A tu Chai'lesovi Johnsonovi vychodí, že SSSR a štáty s ním spojenecký spriatelené budú mať v severných Číňanoch neslýchané veľkú posilu. Johnson ráta, že v pár mesiacoch severoC'nske armády budú niaf v moci územie s 200 miliónmi obyvateľov, lebo už doteraz vládnu nad územím 170 miliónov Číňanov, ale najdôležitejšie je, že táto časť Cíny vie podivuhodne rýchle a dobre organizovať ľudové a technické sily krajiny, čo Cankajšekova južná Čína so stredovekým korupčným režimom nikdy nedokáže. Takto stálo by, podľa Johnsona, v tábore na mwkovskom fronte už 500 miliónov obyvateľstva — teda temer štvrtina ľudstva, í keď nemyslíme na to, že Maotsetungove výboje v Cíile môžu sa ešte ďalej zväčšiť. Johnson ráta, že SSSR má približne 205 miliónov obyvateľov, europské ľudovodemokratické štáty s ním spriatelené, totiž Československo, Poľsko, Juhoslávia, Biilliarsko, Maďarsko, Rumuní?ko i Albánia blízko 90 miliónov, a v Ázii Mongolsko okolo 11 miliónov a ľudovodemokratická severná Kórea okolo 10 až II miliónov obyvateľov — je to teda prvý skutočne pevný blok národov a štátov, aký dosial svet nevidel, a ktorý má i mocnú vojenskú váhu, hoc je za udržanie mieru. Anglický geopolitik pri tom poznamenáva, že pri tom jestvujú celé stámiliónové bloky národov, ktoré mocensky temer nič neznamenajú: napríklad obe Indie so Siamom a Indočínou a Indonéziou, hoc majú vyše 500 mlFónov ľudí, lebo organizačne sú bezcenné. To isté platí o celej Afrike okrem Arabov, Berberov a juhoafrickej Cn’e, a z 20 štátov latinskej (totiž .lužnej : a strednej i s Mexikom) len tri majú čias- I točná vojenskú cenu. Roľnícky list z Mojmiroviecf Nech sa kontingenty rozpisujú verejne a včas Milá redakcia! Sledovali sme pred týždňom zprávy o tej veľkej porade o výkupe našich výrobkov v Bratislave. Boli tam aj naši zástupci z -Nitry, aj z iných okresov a iste predniesli aj naše roľnícke ťažkosti. My máme na dedinách také skúsenosti, že malí a strední roľníci skoro všetci pochopili, čo je ich povinnosť, aJe tí veľkí a najväčší gazdovia, čo pred februárom dostali aj státisícové náhrady vojnových škôd, tí teraž odovzdávať nechcú '4 kde im je to len možné, dodávky neplnia. To by sa malo riadne vyložiť a rozpovedať robotníkom, lebo často počujeme také reči, že vraj všetci roľníci dodávky sabotujú a nezaslúžia si vraj ani to, aby sa im dodával elektrický príid, ani uhlie, ani nič, čo robotnici dorábajú. Tieto nezodpovedné reči by malý prestať, lebo statoční malí a strední roľníci, ktorí svoje výrobky od vádzaj'ú na verejné zásobovanie, sú z ta kéhoto nerozmysleuého ohovárania namrzení Nech sa každý nauči rozoznávať aj medzi ľoi'níkmi a nech sa presredvi. Pravda je, že nájde sa dosť takých su,botérov a šmelinárov, čo múku, ma^äť, mlieko a vajcia radšej predajú na čierno a potom &a vyhovárajú, že nemôžu odovzdať. Tu by malý úrady ostro zakročiť a my sami by sme im boli za to povďační. Dobre vieme, že keď na verejné zásobovanie ne odovzdajú tí boháči, musíme to odviesť za nich my, drobní roľníci. Dúfmne, že nové riadne vyživovacie kopiiuie urobia v tomto poriadok a najmä pri lj(rcovaní dodávkových poviností nedovolia, aby oai" bohatší roľníci 4 statkári mohli gá vyhovárať a kontingenty neplniť. Pri rozpisovaní kontingentov mimia naši zástupcovia dbať na .správnosť, ale nech tiež neváhajú a nech sa pozrú tým boháčom tak nečakane do stajní, chlievov a ?ýpok. My sa žiadnych - kontrol nebojíme, lebo nein áme čo zatajovať. No, a čo by sme aj ukryli z toho mála, čo sa nám urodí na tých niekoľkých jutrách poľa ? Keď budú kontingent.y spravodlivo rozpísané, nenájde sa veru mnoho drobných roľníkov, čo by svoju národnú povinnoaC nespluUit Ivfy ju splníme dobrovoľne a ten, kto sa jej vyhýba, nech je prinútený. Požadujme však, aby sa kontingenty rozpisovalý už začiatkom roku a na celý rok, aby sme hneď vedeli, 60 štát od nás požaduje a my si už chov dobytka, ošípaných a hydiny podľa toho zariadime, že budeme môcť potom ešte naše prebytočné výrobky odpredať na voľnom trhu. To je Iveľmi múdre opatrenie, lebo tiež pomáha rozoznávať neďbalcov a oddeľuje ich ód státočníých roľníkov. Takéto nariadenie bv sa malo po čase vydať aj o dobytku a ošípaných. Každý by sa usäpval dochovať čô najviac, a tak by sa skorej pominuly zásobovacie ťažkosti. Keď svoje dodávkové povinnosti splníš, odpredaj si Ostatné za čo chceš a komu chceš, len nie haiidliarovi. Tak to, súdruhovia, uveďte do .Roľníckej nedele“ 4 keby bolo niečo nedobre napísané, opravte to. J. M. MojmÍTOTce (Uraaini