Roľnicka Nedeľa, december 1948 (III/49-52)

1948-12-05 / No. 49

Serail» 2 Domáca ßoiüi&a význam februárového obratu V pamätnom prejave prezidenta Repub­liky s. Gottwalda 17. novembra na praž­skom Hrade bolo členom Üst. výboru Ko­munistickej strany veľmi jasne vyložené aj to, prečo sme nemohli prevziať vedenie štátu už prv a svojou ľudovodemokratic­kou mocou úplne zariadiť znárodnenie priemyslu, dokončiť pozemková reformu a uzákoniť ústavu Republiky ozaj spra­vodlivú. Prezident s. Gottwaid na to od­povedal: preto, že v dobe oslobodenia ro­ku 1946 neboli sme na to ešte dosť pri­pravení, a že pracujúci ľud robotnícky a roľnícky neb|pl by vedel ešte poroztunieť, že reakčné živly v občianskych stranách sú naozaj proti ľudu a pracujú k tomu, aby si udržaly svoje panské nadpráva a célú svoju moc vo všetkom živote politic­kom i hospodárskom. Bolo teda treba, aby sa robotníci sami z vlastnej skúse­nosti presvedčili, že panská trieda špeku­luje na.oza^ zrušiť znárodnenie priemyslu, a roľníci sami z vlastného pozorovania mali poznať, že statkári i zbytkári chcú zahatiť pozemkovú reformu vôbec, že chránia milionárov proti osobitnému spra­vodlivému zdaneniu, a že nechcú dopustiť, aby hlavné vedenie roľníckych pokladníc a veľkých družstiev \’^ypadlo z panských rúk. To verejnosť slovenská a česká po­­zn^a náležíte až vtedy, keď tohto roku v zime komunisti vyhlásili ďalšie nové dôraznejšie roľnícke požiadavky: aby sa kapitalistická zem rozdelila ešte i nad 50 hektárov, a keď majiteľ sám nehospodári, teda všetka, a aby sa znárodnily aj men­šie fabriky (ktoré majú vyše 50 robotní­kov). Strana demokratická a nár. sociál­na i lidovecká a ich poslanci boli ostro proti tomu, lebo práve tí panskí ľudia a ich podniky ovládali tie strany. A preto minister súdruh Ďuriš vydal správne he­slo: roFníci bez ohľadu na to, do ktore.j strspiy patrite, príďte do Praliy do par­lamentu — vynútiť tíe požiadavk.y od tých vašich panských poslancov, ktorých ste si omylom zvolili. Keď roľníctvo počúvlo, za­čali sa panskí ministri a panskí poslanci triasť, a nevedeli kam z konopí: koho roz­hnevať? Ci pánov, alebo stáüsíce dedm­­skýdi voličov, ktorí chceli panskú zem? A vtedy, vo februári, v pomykove hlúpo vymysleli, že komunistov vyhodia z vlády, a ^ícé tak: všetci panskí ministri odrazu zaďakujú a ešte aj soc. demokratickí, a tak komunisti sami nepostačia na vládnu­tie, takže musia aj oni padnúť aj s min. predsedom s. Gottwaldom. Ale ■— komu­nisti veru nespadli a nedali sa prekvapiť: ministri troch panských strán vzdali sa vlády, áno, ale komunistickí so s. Gott­waldom i so soc, demokratickými minis­trami a ešte aj s ministrom generálom Svobodom a ministrom Jánom Masarykom - ^ládll udržali a vládli bez panských strán! Veď vtedy sa už jasne ukázalo, že väčšina oboch národov ide s nimi a za nimi! Obrovské shromaždenie robotníc­kych odborných organizácií v Prahe V Priemyselnom paláci a mohutná manifes­tácia roľníctva spolu s ministrom Üuri­­šom z celej Republiky na Václavskom ná­mestí dosvedčila, že národ chce to a prá­­l/ve to, čo komunisti pre robotníctvo a pre I roľníctvo požadujú. A — hneď už aj po­verené akčné výborj' v celej Republike zariaďovajy znova spoluprácu všetkých strán, ale oslabených od tej pan.skej pe­­répúti. A to všetko rozhodlo a s tým sme zvíťazili na celú budúcnosť. Politika a priemyselná výŕobaosf Na poslednom zasadnutí pred-staviteľov Odborového hnutia poukázal min. predseda s. Zápotocký aj na to, že v priemysle bude sa väčšmi uplatňovať práca nie po­dľa odpracovaného času, ale práca úko­lová, podľa skutočného v.ýkonu, a síce vo všetkých takých oboroch kde t,n. to dá tak zriadiť. Takto nebudú hoi^liví a schopní pracovníci ukracovaní, alo budú mať väč­šie príjmy, ako tí, ktorí menej pracujú alebc ktorí svoje výkeny nieraz aj úmy­selne zanedbávajú na úkor druhých. Ta­ká bude mzdová politika, lebo ak má u nás byť ozaj dosť výrobkov ľudovej spo­treby a potreby, mijsí byť primeraná pra­covná výkonnosľ väčšia. Predseda vlády vyhláaU tiež, že je rozhodnuté, že časť úradníkov a úradných zamestnancov má byť premiestené do priemyselnej výroby (i>o príslušnom skolení), lebo v niekto­rých úradoch je ľudi mnoho a v priemysle je pr^ovníkov nedostatok. —- Uhoľné ložisko v Bavorsku. Celá de­dina Wackersdorf v Bavorsku sa musí vy­sťahovať, pretože pod ňou objavili bohaté ložiská uE'ia. V.ybudovanie novej dediny bude stáť devät «liiiónuy mariek. . . RoT!NTcka wpDPrA5. decembra 1948 Statočný program — statočne spln'f Áno, do poslednej litery treba uskutočniť ten statočný Nitriansky program, čo náš povereník súdruh F a H a n ohlásil na pamätných oslavách storočnice zrušenia pod­danstva. Takmer všetk.v obce svoje roľnícke protiplány už previedly. Vysadily ovocné stromky, zaiesnily väčšie plochy neplodnej pôdy, upravily cesty, priekopy, ale aj m po­moci povereníctva pôdohospodárstva budovaly sa a ešte sa zriaďujú nové. silážne jamy, hnojiská, vzorné oplotkovc hespodárstva, stavajú sa plánované usadlosti pťe kolonistov a dobre pokračuje aj akcia 200 vzorných mlickárskych obcí. Je však v tom Falťanovom Nitrianskom programe aj to, že '900 roľníkov pôjde na štátne trovy na liečenie do kúpeľov alebo horských ozdravovní. Tí ľudia si už žiadosti podali a mnohí boli azda aj radi, že sa im to šikne na zimné obdobie. Sú ale aj takí, čo liečbu potrebujú hned a tí doteraz ča­kali. Z Voderád od Trnavy dozvedeli sme sa, že chorá roľníčka Vilma Cambalová si tiež podala žiadosť, aby ju tiež pojali do tejto akc^e a mala by ísť do Piešťan. Tam sa lieči tá nešťastná reuma, ktorú naše gazdinky pri robote ľahko dostanú. Na Po­vereníctve pôdohospodárstva vybavili žia­dosť podľa príkazu povereníka s. Gľaltana ešte 3. augusta 1948, ale V. Cambalová mu­sela na liečbu čakať až do 30. novembra. Odišla teda do kúpeľov pred niekoľkými dňami, hoci mohla byť už dávno vyliečená a nemusela sa tri mesiace sužovať. Keď sme hľadali príčinu, prečo nebolo v Piešťanoch prv miesto, zistili sme toto: Národná poisťovňa uvoľňuje pre liečenie pracujúcich roľníkov niektoré kúpele ozdravovne, a’e má tých Tiečebných stre­a dísk málo. Mnohé ústavy, aj skonfiškované, sú v, rukách Povereníctva zdravotníctva a bolo by treba uvoľniť aspoň niektoré pre potreby terajších poistencov a roľníkov, na ktorých sa národné poistenie nemocenské bude vzťahovať od 1. januára 1950. Doteraz sa v kúpeľoch a horských sanató­riách liečili len páni. Robotný človek sa tam máloktorý dostal. My budujeme postup­ne národné poistenie, zabezpečujeme každé­ho pre prípaod nemoci a staroby. Keď sa rozhoduje o tom, komu majú patriť kúpele a ozdravovne, opýtajme sa: Co si cenime viac — zdravie pracujúceho ľudu, alebo pe­niaze, ktoré v kúpeľoch utratia boháči a darmošlaoi. Pravda je, že niektoré ústavy musíme mať zais+ené pre cudzincov. No, nech sú to ozaj len niektoré a ostatné nech slúžia nášmu robotnému ľudu. (Ip) Vážená redakcia! Oznamujem vám, že aj my vraciarae sa po dlhých rokoch s radosťou na Slovensko, do tej našej pravej domoviny. Pred dvoma týždňami pohol sa z Buziaša v Rumunsko transport slovanských a českých repatri­antov do Československa. Transport orga­nizovali v Buziaši v Banáte a odišlo s }úm 700 duší, všetko nemajetní ľudia. Nakla­danie batožiny dialo sa za prítomnosti ko­misie z Bulsurešti a, transporty riadili pred.seda presídľovacej komisie v Rumun­sku Štedranský a vedúci Doubek, ktorí mali ťažkú prácu a veľa starostí najmä s ubytovaním repatriantov. Celý odchod trval mesiac a posledný transport bol z Vukovej, ktorá je najbližšie pii Buziaši. Boly nepriaznivé daždivé dni. Mnohí Vu­­kovčania sa ťažko lúčili so svojou Obcou a najmä tí, ktorí sa vo Vul^ovcj narodili a zostareli, zaslzili a volali svoj posledný pozdrav: Sbohom, Viiková, iiž ťa neuvi­díme! Mnohí z okolitých obcí prišli do Eu­­ziaša, aby sa so známymi i'oziúčili. Vlak bol ozdobený a z vozňov ozýv’aly sa pekné slovenské a české národné piesne. Najväč­ším pĽoblémora pre tých, čo zostávajú v Rumunsku, je majetkopvävna dohoda pri prerokovaní ktorej sú ťažké prekážky. Keď do jari 1949 k dohode nedôjde, budú naši ľudia nútení, odpredať svoj majetok. Tí, čo ostávajú, sú všetko majetní roľníci, ktorí po presídlení chcú zasa dostať roľnícke usadlosti, čo však im komisia me veľmi sľubuje, lebo hovor, že potrebujú ľudí do tovární, baní a lesov a že pôdohospodárske majetky, ktoré boly voľné už sú dávno po­­odovzdávané tým, čo sa prv hlásili. Á pre­to s tým budú ešte starosti, a mnohí gaz­dovia radšej zostanú v Rummasku. Ján K a š a j z Vukovej, Rumunsko. ‘ * Dvejročnica pána správcu Minulý týždeň priniesla naša bratislavská ..Pravda" obrázok itovovybudovaných rodinných do­mov v Haburo a v ipráve píše, že mnohí občania tejto vojnou zničenej obce budú mať už strechu nad hlavou, la to už tak, že každý sa teší, keď vidí a počuje, že sa teraz usilovnou prácou po­stavilo a zariadilo to, čo sa za vojny zrúcalo a spustošilo. Statoční Haburania po troch krutých zi­mách. budú už bývať v nových príbytkoch a stavajú sa domčeky aj v mnohých iných obciach. No, celkom ináč je to vo Vyšnej žablonke, okres Snina, odkiaľ sme dostail takáto zprávy: Ešte roku 1947 ,sa začalo pracovať na výstav­be vo Vyšnej Dablonke. Sem-tam sa niečo žabe” tónovalo, no čoskoro sa aj tieto základy rozsypú, I lebo sa doteraz nič nerobí. Stavbu prevzala Ilrina Pavel krátky, pod vnútenou správou. Prešov e ne­bolo azda čudné, že sa práca riadne nerozhý­­bala dó februára t. r. Prečo to a'e nejde teraz? Spomínaná firma plní p'én — na pap'eri. Správca síce má auto, aby mohol kontrolovaf, či a oko sa pracuje ale zdá sa, že nie veľmi sa o to stará. 2e by nebolo dosť stavebného materiálu? Ako aj môže byť, keď poľná teheľňa nepracuje už šesí mesiacov, lebo sa pán správca nestará ani len o výplatu pre robotníkovi Nech prľdu úrad­ní čin’telia a nech vyrátajú, koľko tehál sa za ten čas molilo vyrobiť a aká je to škoda, ked tehelňa stojí nevýužitá. Miestna správna komisia vo VyŠne) Dab'onke napísala už na Povereníctvo tec||ilky, žé firma Krátky z Prešova na obnove obC nepracuje a nad takýmto hlásením by na Povereníctve dlho uva­žovať nemali. ]e potrebné poslať tam kontrolu, všetko prísne vyšetriť a previnilcov riadne po­trestať. Negh si pán spjávca spomínanej staveb­nej firmy nemyslí, že výstavbu vojnou zničených obci možno beztrestne preťahovať, (j. k.) ZA iRANiČ É VÝHĽADY A ďile] Čína a Číia To je už djies kté. Ak n Američania ne­rozhodnú posiať juhočínskym pojtazencom j mimoriadne veľké posily na všelKy ohro­zené fronty v naikratšom čase, tak bude celá pohotová branná moc juhočínskych zpiatočn’kov rozbitá tak, že budú hľadať poslednú záchranu za veľriekou Jantse­­kia-gom. To znamená, že do moci sever­­n5’ch víťazov padne nielen bývalé hlavné r^esto Peking (Peip'n) a celý kraj, ale aj terajšie hlavné mesto Nanking, sídlo Čan­­kajšekovo, a že najväčší prístav a stred fabrického priemyslu Čanghai alebo prejde do moci severných víťazov alebo i bez toho stane sa pre námornú anglickú a americkú dopravu celkom bezcenným. Amerika (USA) váha, a jej vojnoví štváči zúr'a, lebo nevedia sa rozhodnúť, do akých rúk majú odovzdávať svoju peňažnú, zbroj­nú a materiálnu pomoc, aby nebola rozkrá­daná tak, ako to dosiaľ robili Cankajšekovi generáli a vojesskí intendanti (dodávatelia). Z posledných zpráv vysvitá, že severné ľudovodemokratické vojská Maotsetungove ukoristili vojnový materiál, zbrane a stre­livo najlepších Cankajšekových porazených divízií v sile 150 000 až 200.000 mužov, vy­­zbro'ených najlepšími americkými zbraňami a veľkými zásobami. Anglické noviny zaoberajú sa zas veľmi horlivo „geopolitikou” (politickým význa­a mom štátov vo Svete na základe ich počtu výrobnosti ich obyvateľov, veľkosti a hodnoty ich územia a organizačsej schop­nosti ľudu). A tu Chai'lesovi Johnsonovi vy­chodí, že SSSR a štáty s ním spojenecký spriatelené budú mať v severných Číňanoch neslýchané veľkú posilu. Johnson ráta, že v pár mesiacoch severoC'nske armády budú niaf v moci územie s 200 miliónmi obyva­teľov, lebo už doteraz vládnu nad územím 170 miliónov Číňanov, ale najdôležitejšie je, že táto časť Cíny vie podivuhodne rýchle a dobre organizovať ľudové a technické sily krajiny, čo Cankajšekova južná Čína so stredovekým korupčným režimom nikdy ne­dokáže. Takto stálo by, podľa Johnsona, v tábore na mwkovskom fronte už 500 mi­liónov obyvateľstva — teda temer štvrtina ľudstva, í keď nemyslíme na to, že Maotse­tungove výboje v Cíile môžu sa ešte ďalej zväčšiť. Johnson ráta, že SSSR má približ­ne 205 miliónov obyvateľov, europské ľu­dovodemokratické štáty s ním spriatelené, totiž Československo, Poľsko, Juhoslávia, Biilliarsko, Maďarsko, Rumuní?ko i Albánia blízko 90 miliónov, a v Ázii Mongolsko okolo 11 miliónov a ľudovodemokratická severná Kórea okolo 10 až II miliónov oby­vateľov — je to teda prvý skutočne pevný blok národov a štátov, aký dosial svet ne­videl, a ktorý má i mocnú vojenskú váhu, hoc je za udržanie mieru. Anglický geopolitik pri tom pozname­náva, že pri tom jestvujú celé stámiliónové bloky národov, ktoré mocensky temer nič neznamenajú: napríklad obe Indie so Sia­­mom a Indočínou a Indonéziou, hoc majú vyše 500 mlFónov ľudí, lebo organizač­ne sú bezcenné. To isté platí o celej Afrike okrem Arabov, Berberov a juhoafrickej Cn’e, a z 20 štátov latinskej (totiž .lužnej : a strednej i s Mexikom) len tri majú čias- I točná vojenskú cenu. Roľnícky list z Mojmiroviecf Nech sa kontingenty rozpisujú verejne a včas Milá redakcia! Sledovali sme pred týždňom zprávy o tej veľkej porade o výkupe našich výrob­kov v Bratislave. Boli tam aj naši zástup­­ci z -Nitry, aj z iných okresov a iste pred­niesli aj naše roľnícke ťažkosti. My máme na dedinách také skúsenosti, že malí a strední roľníci skoro všetci pochopili, čo je ich povinnosť, aJe tí veľkí a najväčší gazdovia, čo pred februárom dostali aj státisícové náhrady vojnových škôd, tí te­­raž odovzdávať nechcú '4 kde im je to len možné, dodávky neplnia. To by sa malo riadne vyložiť a rozpovedať robotníkom, lebo často počujeme také reči, že vraj všetci roľníci dodávky sabotujú a neza­slúžia si vraj ani to, aby sa im dodával elektrický príid, ani uhlie, ani nič, čo ro­botnici dorábajú. Tieto nezodpovedné reči by malý prestať, lebo statoční malí a strední roľníci, ktorí svoje výrobky od vádzaj'ú na verejné zásobovanie, sú z ta kéhoto nerozmysleuého ohovárania namr­zení Nech sa každý nauči rozoznávať aj medzi ľoi'níkmi a nech sa presredvi. Prav­da je, že nájde sa dosť takých su,botérov a šmelinárov, čo múku, ma^äť, mlieko a vaj­cia radšej predajú na čierno a potom &a vyhovárajú, že nemôžu odovzdať. Tu by malý úrady ostro zakročiť a my sami by sme im boli za to povďační. Dobre vie­me, že keď na verejné zásobovanie ne odovzdajú tí boháči, musíme to odviesť za nich my, drobní roľníci. Dúfmne, že nové riadne vyživovacie kopiiuie urobia v tomto poriadok a najmä pri lj(rcovaní dodávkových poviností nedovolia, aby oai" bohatší roľníci 4 statkári mohli gá vyho­várať a kontingenty neplniť. Pri rozpiso­­vaní kontingentov mimia naši zástupcovia dbať na .správnosť, ale nech tiež nevá­hajú a nech sa pozrú tým boháčom tak nečakane do stajní, chlievov a ?ýpok. My sa žiadnych - kontrol nebojíme, lebo ne­in áme čo zatajovať. No, a čo by sme aj ukryli z toho mála, čo sa nám urodí na tých niekoľkých jutrách poľa ? Keď bu­dú kontingent.y spravodlivo rozpísané, ne­nájde sa veru mnoho drobných roľníkov, čo by svoju národnú povinnoaC nespluUit Ivfy ju splníme dobrovoľne a ten, kto sa jej vyhýba, nech je prinútený. Požadujme však, aby sa kontingenty rozpisovalý už začiatkom roku a na celý rok, aby sme hneď vedeli, 60 štát od nás požaduje a my si už chov dobytka, oší­paných a hydiny podľa toho zariadime, že budeme môcť potom ešte naše preby­točné výrobky odpredať na voľnom trhu. To je Iveľmi múdre opatrenie, lebo tiež po­máha rozoznávať neďbalcov a oddeľuje ich ód státočníých roľníkov. Takéto naria­denie bv sa malo po čase vydať aj o do­bytku a ošípaných. Každý by sa usäpval dochovať čô najviac, a tak by sa skorej pominuly zásobovacie ťažkosti. Keď svoje dodávkové povinnosti splníš, odpredaj si Ostatné za čo chceš a komu chceš, len nie haiidliarovi. Tak to, súdruhovia, uveďte do .Roľníc­kej nedele“ 4 keby bolo niečo nedobre na­písané, opravte to. J. M. MojmÍTOTce (Uraaini

Next