Roľnicka Nedeľa, februar 1949 (IV/6-9)

1949-02-06 / No. 6

Sfrana 2 Zaheaničné o^hťadjf^ Čo ďalej v Číne? (Pohroma $anQaíš'iouepa vzrastá Strešné straty od /úla J948 (Pochybné výhlady mieru Pre dve ekelnesti je Aplaá ^kaza juhqčínskych zpiatašníkov neodvrat­ná: 1. Na frontoch už stratili všetky elit pá vojenské shorjF ^ totiž tie, ktoré holy dlho evičené, dokonale americkýtni zbrafíami opat­rené a Hialy dostatok školených dôstojníkov a poddôstojníkov. 2. N e m ô ž n narýchlo utvoriť nové vojenské formácie, lebo na to už nedostávajú a nedosta­nú z Ameriky (USA) ani zbrane, ani strelivo, ani lietadlá a ani žiadne iné potreby pre vojsko: Amerika nedá» lebo sa presvedéila, že naj­­väčiiii éiastku toho všetkého juho' čínski generáli a dodávatelia dali rozkradnúť a speňažil pre svoje osobné eieln. ^zsah Jnhoéinskych vojenských strát je ohromný. Podľa odhadn amerii^ýéh | línskych znalcov ían^ kajškovei len od 1. júla lanského roku približne stratili: jnrtvýeh a ranených 440.608, zaja* tých 1,060,000, prebehlých k sever­ným armádam 220.000, — spolu teda 1,720,000 vojakov a dôstojní« kov. Okrem toho 14 generálov padlo, 32 bolo zaja­tých a 105 sa vzdalo, nerátajúc veiké množstvo štábnych a iných vedúciclj dôstojníkov. To všetko sú nenahraditeľné stpa­­ly, lebo udalosti sa rútia jedna za druhou, takže sohnať narýchlo dosť nových dôstojníkov, generálov, tankistov, delostrelcov a iných od­borníkov nie je á nehnde možno, le* bo nové chatrné pos'ly teraz pozo­stávajú zo samých úplných nováí­­kov, a-armádá _oe?há dostatok ťaž: kých zbraal, ' Víťazné lWaotse,twngovo vojenské vedou»« proroiesťuje na hlavný front (na rieku Jantse) | tie veľké svoje vojská, ktoré sa mn uvoľnily na severe po zajatí nepriateľov v Pekingu a v iných severných mestách. Pomáha mu aj to, že zajaté armády oddaly víťazom veľké množstvá zbraní a technických potrieb všetkého druhu. 2ýdá sa, že južpi porazenci na­priek porážkam a pohromám budú chcieť ešte naďalej vzdorovať, oča­kávajúc dáky zázrak, tak ako v Eu­rope Nemci pred skazou Berlína. I preto ťahajú m'erővé odkazy, ale severné víťazné armády zariaďujú ďalší postup bez ohľadu na to, ži sa vyjednávať bude alebo nebu­de; protivníkom v ničom neveria, lebo ich dohre poznajú. Pzemie, kto­ré už víťazi obsadili, má he-zmála 200 millúnov obyvateľov, nerátajúc zá­padné kraje, kde sa nebojuje a kde obyvateľstvo čaká, aby sa mohlo pri­kloniť k strane severných víťazov. V každom prípade sa očakáva, že vojna bude víťazne skončená do jese­ne i vtody, keby južní spiatočníci bo­jovali až do konca, -vy- Sovlefske ?alcro|enie v sevoroonropských štátoch je poplach. gSSR dal sa v nórskom hlavnom meste Oslu úradne opýtpť. či ozaj severské štáty chcú sa pri­pojiť k atlantickému paktu a tým ukázať nedobrý pomer k SSSB. Dá sa čakať, že teraz po veľkých uda­lostiach v Číne budú sa i ťeto eu­­ropské štáty, Nnrsko, Dánsko 1 Švéd­sko a veru aj Iné krotkejSie chovať, a že také spojenectvo neuzavrú. Senzáciu spôsobilo vyhlásenie ge* neralissima Stalina, ktorý v Moskve na otázku riaditeľa americkej zpra­­vodajskej kancelárie pr'svedčil, že je ochotný sfsť sa osobne s ame­rickým prezidentom Trumanom, ak aj on má ozajstnú snahu udržať sve­tový mier a obmedzovať svetové ne­­smyselné zbro,;enie. Ak takej doho dy nebude, budú západofmropskč štáty stále obťažované americkými zbrejármi. ktorý by chceli mať pre svoje vojnové výrobky vždy vMSŠi a väčší odbyt »OtMfCKA TÍÄ Viac porozumenia Ust z Ábelovej Milá redakcia! / MNV a výživovacia komisia vyrubo­­valy u nás, v obci Ábelova, ókres Lučenec, kontingent mlieka na rok 1949. Stala sa však, že v niektorých prípadoch vyrubovaly kontingent i u takýoh jalovie, u ktorých sa ešte nevie, či sa otelia. Ja som napríklad tiež jeden z postihnutých. Mám jed­nu kravu a jednu jalovicu. Jaloviea by sa mala oteliť koncom marca. Od 1000,Co mám teraz robiť? Päťrppniei zd.sir! Ján Mravik, tafomnik MOKS^, Abelová čís. |58. Jutrp nie je koreci Milá redakcia RoTníckej nedele! Hospodárim na 4.3 kj. Keď nám ale v roku 1947 vyplňovali hospo­dársky výkaz, vypísali nám omylom namiesto 6 „kábli", že mám 6 kat. jutár. Ja som sa síce na výkaz dí­val, ale som si toho ani veľmi ne­všimol. Až ked’ sa robil rozpis na rok 1948---49 som ich požiadal, že tých 0 Jutár mám zapísané omylom, aby mi to opravili. Na našo’m NV my však povedali, že musím isf na Úrad Nár. výboru do Krčavy, tam mi to vraj opravia. No, v Krčave som ehodil od zásobovacieho refe­renta k prednostovi, pi aby mi pre­počítavali na. jutrá, ale keď som dostal nový hospodársky výkaz, mal Siam to zasa len zle vypísané. Pri rozpise sa ma pýtali, koľko budem siať. Hovorím, že 7 korcov pšenice a 5 koncov raži. Napísali mi však ak pro dve jutrá pšenige a jedno a Dostáva prídely o mesiac neskoršie- ONV v Prievidzi to trpí? Vážená redakcia, prosil by som Vás, keby ste mi nve rejnili tento krátký článok vo Va­šom časpp se Roľnícka nedeľa, ktorý odoberá väčšina roľníkov a robotní­kov v našej obci. Naša obec Dlžín je od okresného mesta. Prievidze vzdia­lený žije y nej,yäčš»na rodín, ktoré sú Odkázané na 'prídel. Tciiťo y|ak dostávajú vždy o mesiac He-: 13. februára 194&. KiiMÉúrm Mdtici Si<3ven$ká v novžj práci lačíatku roku 1949 mám odovzdať aj od jalovice mcaačpe 22% ) mljc' ka. Kde hó vezmem, jalovica vôbec; nedojí, takže kpptingent nemôžem gplniť...^Keď nesplním kontingentg j-eď sa nám tento vzdelávam dosrnnem poriadkovú pokutu 85 rokmi gafak RUVedai *8 hrdou radosťou jeden zo zaklada- S leľov, že Matica je pre nás taký 3 „priepustný list” ktorým §a sJovep- 5 ský národ dostáva do spoločnosti E vzdejanýgh národov. Lebo pravda s je, že v novodobej bistórd sa t« Slo-. E váci prvý raz prejavili ako organizo­­g vaný celok; bez rozdielu stavu, pô* ppl jutra raži. Na zasiatie mi ne-s vodu i vipnuvyznania tok., ako sa Chali 130 kg pšenice a lOS kg raži. šP“ spoločnom vipdelávauí a Darmo tam pôjdem. Pravdy sa y |Úŕmkovanjm k Svo,ei slo­ních nedovolám. i prísluiuosti hlásili^ Leb« A teraz druhý prípad. V Krčave S 9'^’ napríklad ťe evmnasi a, ktoré sa opravili jeden dom a urobili z nehošvojacp neskoršie zaklndalv. meŠtia’rku. Urobili rozpočet tak, les Slovákom bea rozílielu: každý dom musel zaplatiť 200 Kôs.l cirkevne katoHeke a dve Je ta spravodlivé? Preéa neiírobíUi Cirkvám dovofova.lv rozpis podfa pôdy a len tým, Čo pé*S laké škôl v, ale národu nie. du nemajú, mali určiť dajako ináč.!Pľr verejné právo, a ppe poli- Chudák má zaplatiť toľko, ako bo‘i ^ štátny život uhorskv v Uhor­hatý. Ja na príklad bývam v cudzomr ~ nebolo národn slovenského, dome a za cudzí dom platiť nebu-H len ngeíjs bungarjca'* alebo ..na-Okrem toho pls^tím 1000 Kčsahun'rarica” (nároil „uhnrskv“)^ f. 2ato, že som nechcel zapla*2 i' ^ m.'n.arčipe pre ppjem „vhnr kv ’ ' magyar” (,.ma­dem árendy tiť tých 200 Kčs, nedostal som lístky = .««t'^ovalo len slovo na cukor. U? neviem, na koho sas ~ uhorskokrnimí^kv) mám obrátiť. Ci idem do Krčavy,| ^ Po’em „ma»ľarský“ mali Ma­­alebo gobraníec, to je všetko iednQj”'»[‘ isté slovo „magyar” Preto sa obraciam na yás, aby stel ^,''®*' toda pa-?ká r'gíľarská vlád­­mi pomohli. guuca trieda zväčšovala ngsjlne pp­, S maďairčpv.9nie Nema*r-iroy, úmv§elne Jan Kotlár, Šejkov, p. Sobrance,| klamala zamieňaním tých dvoch po-S imov, a v nepovcdpmých sloven­­j; skýe.h vrstvách Maďari hlá'ali, že ZClDUUO ^vraj keď Slpyák ’e človek i'ôorsfeý. S je jpbo povinnosť hovoriť .ľhorokv” Sa tak prejavovať ,,nhór<=Vé vto'ť'nee skoršie. ÖO majú jesť tí sezónni ro»|tvo”, ako »a vraj ng uhorského fvlo­­botnici, ktorí nie sú na ZÚH« záso-|yák3 patrí. Faloš to bola, pravda bení, či HŽ masťou alebo inými pot-ga klamala i oklamávala vtedv nimo­­ravinami, ktoré potrebujú pre vý*gbo slovenskvcb ľudí. Živú svojej rodiny, Preto prosíme = Nezníešp! a nestrpel maďarškv príslušné úrady, a požadujeme, aby= režim našu Maticu dlho, a nemohla sa náležíte postarali o to, pech sa = ona v rakoch 1863-^1874 ešte mno­­»a s "«ykoiiaťi llak bolú. Žé jej imm­. . ôesť. prácil , , 5 kovanie'ňáSnierené bôTo najviac len , „ Pavol Horaoľiu|Dlžím|úa íudí ufŕtiviďi á školbvýúvch á Stých bolo 'vtedy' žalostne málo. Ale uárod roku 1919 neobnovil, g ďajej pezväčšij a nezveľadík ubv uám po­­»uáhala v uaštoh vzdeJávácícli potre­bách a zariäíleniacb. Vy»láv.s|» knihy i vzdelávacie časopisy, podporovala vedu i umenie a účinkovala, sbierg­­lá a sdružovala Členstvo k -yzdelá’ vacej činnosti a pracovala i v fudo« výchove podľa spôsobov, ako bol-y prv obvyklé. Medzitýni skrsly eloven­­ské školy vvŕoké a iné vedec-ké ústavy oškly vysoké a iné, vedecké ústavy a zariadenia, a mnohé z toho čo ona robievala, koiiály tieto nové poduja­tia UŽ lepšie, odbornejšie a s patrič­nou pripravenosťou, A preto Matjea slovenská so svojím početným člen.T stvoni a množstvom odborov ša pre« buduje na podujatie hlavne ľudový« chovné, vo vzdelávacom ohľade b**« diteľské, I knihy, brošúrv a iné spi" SV bilde vydávať hlavne také. čo slú­žia vzdelaniu. O tom bude vydaný a schválený oisobitný zákon, a na matičnú činnosť bude dozerať Pove­reníctvo infonnáčH a osvetv. Ináč« hlavná vedecká činnosť vydavateľ­ská a organizačná bude sa siístre« ďovať hlavne v Slovenskej akadémii vied a umení, Z toho badať, že Ma* tica bude dbať hlavne o ľudové po­treby vzdelávacie, a. že jej čintiogť bude našim dedinám bližšia ako do­teraz, bo pozornosti ochotníkorn Sioveríské komorné divadlo v Turč. Sv Martine dáva na vedomie ochot­níckym divadelným krúžkotŕi i sú­­krornníkom, ktorí sa uchádzajú ô vy­požičiavanie kostýmov zo šatoice SKD, že kostýmy požičiava jedine šatniea Ústredia slovenských ochot­níckych divadiel. Nech preto záujem- C» nezaťažujú požičiavaním kostýmov Slovenské komorné divadlo, lebo to­to ani divadelné kost^-my, ani kosty-!l I my na maškarné plesy vôbec nepoži­ íOc'fimH dímdio^ ti fEcafis^ove zájazd do okres« žéliez»»vcc Tetovské Lužany: 13, a U. ii. 1949. Ondrgjovce: 15. a 16 TI, 1949. M41SŠ; 17. u 18. II, 1949. 'i N.vri'vce; 19, a 20, U. 1949. Program: Prvý deň 0 19. hod. Peravič: „UzqI" pre dospelých, dr'ibý deň o 14. hpd. Gregijšl „Ujo Rojko k.rárom" pre mládež, druhý deň q 19. hod. Markovičavá'Záthureck.á: ,iZa frontom“ pre dospelých,4 Odsúdený Mind$zenty*doživotný žalári hubil 8 jej slovenský májetok dal S zhabať, bola tO pre národ strašná ra )Dškotíť«iii« « L •friBsl . S na hlavne pre podlomenie sebadfive' mu priznal, účinkovalo to na je­ho priaznivcov ako bomba. Pravdaže, Mindszepty priznal sa pod ťarehuii viditeľných dôkazov, keď videl svoje vlastné písomné záznamy, svoje zradné listy, svoje protištátne výzvy, svoje z á­­väzky a sľuby, dané zahranič­ným nepriateľom a veštko to, čo ver­ne ukázalo jeho účinkovanie v celej odhalenej zločinnosti. Mindszenty skutočne myslel, že v tieni svojho vy. sokého úradu môže beztrestne konať politicky čokoľvek, a že nikto sa ne­opováži proti tomu vystúpiť. Nevída­ným spôsobom precenil svoj vplyv a svoju moc, a veľmi si zakladal na tom, *e ho jeho tajní zahraniční sp»»­­jenei chválili a velebili, a sľubovali mu pod habsburgským budúcim krá­ľovským panovaním veľký politický vplyv a moc. Klamal sám seba ešte aj v jednej veci: myslel, že západní jeho spoln­­sprísahaitci majú bohvie akú veľkú moc a «— že ten akýsi túlený prevrat je už-už veľmi blízko. Nazdaj sa. Že bývalá šľachta vie vyvinúť akú sl veľkú silu a že svojím vplyvom môže pohýbať celú západnú Európu. Nepoch» pil. že povne organizovaný a Qvadomelý pracujúci ľud ui nikdy-prenikdy sa do starého panského jar-~ preto, íe Videl»', ako sú proti pain­­ma vtiahnuť ani vlákať nedá, a žeS®^®Í maďarskej samopaši bezbramní má. svoju vlastnú moc v svojom štá-l® žiadne verejné zariadenie už te, ktorú žiadna panská trieda ne- g nepredstavuje ako národ, premôže. e Bezmála polstoročie boli sine bez Anglický zpravodajca vtedy, keďs^j'tic«, kvni ju po prvej vojne no­sa arcibiskup Mindszenty v úplnosti S'"ť črekoslovenský štát a slovenskv čiava. priznal i pred súdom i v listg adreso-i .......................................................... vanom ministrovi, telegrafoval svo- ■ jim novinám, že kajúcne priznanie obľahči arcibiskupovo položenie a zmierni prísnosť rozsudku» ktorý by ináč na základe dôkazov mohol vypovedať i ««r trest smrti. Rozsudok, ktorý mu určil doživotný žalár, potvrdzuje túto mienku. Ináč propaganda vojnových štvá­čov 8 najmä tých ubrhlíkov. ktorí z Úeskoslovenska, z Poľska i z Ma­ďarska ušli do cudziny, budú akiste robiť kŕčovité pckpsy, aby budapeš­tiansky proces dáko využili á zne­užili; ale — pravda tak či tak zostane pravdou, a zločin zostane zločinom bez ohľadu na to, ktorá a aká osoba se ho dopúšťa. A tu je svet o jednu veľkú skúsenosť bohatší A tí, čo spo­liehali na Mindarentyho zneužívanie cirkvi k trestným činom a čakali od toho svoje panské zisky, stratili ť tú­to poslednú naivnú nádej. Kardinál Mindszenty pred súdom. Presídlencom vydávajú leglHmácie Upozornenie Osídlovaciebo úradu Osídlovací úraiä a Foifid národnej obmovy v Bratislave vyzýva všetky »isoby slovenskej alebo českej národ nosti, ktoré sa prosfahovaly z Ma-, ďarska do ČSR v ŕa.se od oslobode­nia do 27. februára 1946. aby pred" ležily vo vlastnom záu’mr Osídľova­­ciemu úradu v Bratislave (T. odbor S enkieMdczova Č, 1,1 Ba1ne.skoršie do 20. februára t. r. potvrdenie o tom, Že sa presí^hovaly v tomto čase do. CSR a odkedy g y kt<3re.j labci Re publlky bivajú. Potvrdenie má ob­sahovať osobné dáta a pregné byd" ILsko v Maďarsku, dáta rodinných príslušníkov, ktorí sa presťahovali v iivedÉWom čase a ich súčasné byd* l'ako. Potvrdenia vystavujú MNV a okresné veliteľstvo SNB bez kolkov a poplatkov. Presídlenci môžu do.stať reemiffrantské legitimácie a takto byť zarátaní do počtu presidlencov len na základe tohto potvrdenia. Ak zanechali v Maďarsku nehnuteľný majetok, môže sa previesť dodatoč­ne súois majetku. Ak je to majetok hnu+eľný, budú mať možnosť pre" viezť si ho z Maďarska. C«leslov«nský sber odpadkov Odovídaimé nepotrebné vecí Národný podnik „Sber" organizuje na 4. marca t. r. celoslovenský sber odpadkový okresných mestách. Sbie rať sa budú kosti, kože, handry a papier. Bber prevedú budovatelsivá komisie pri akčných výboroch. Od 15. júla bola na celom území na?ej Rwibbkv veľká súťaž vidle»v kých obcí v sbere odpadkových su" rovín pod heslom . Staré železo •— nové stroje“. Vypísalo ju Minister stvo pôdohospodárstva, ktoré dalo víťazom SO vecných cien v úhrnej hodnote l mil. Kôs. Súťaž m skoni čila a minister pôdcho.spodárstva podľ'a návrhu Poverenístva pôdoho­spodárstva ' vyznamenal cenami 10 slcPmcských obcí, V co'oštátnow» me radle ako najlepšia slovenská obec jt Bagáň s oikranu Banská Štiavniča, ktorá získala 5. cenu a dostala vleč­ný v»3z. 14. cenu (prací stroj) získala obec Lovča z okresu Kremnica, 24. cenu (pl»ib s vložkou! Melčice z ok" resu Trenčín. Odmeno odbornému pastierovi Povereníctvo pôdohospodárstva a pozenfikovej reformy udelilo čestné uznanie <* o-imemi vo výške 1006 - Kčs StefaneuH Tokárovi, pastierovi ! na kejdovom hospodárstvi v Itubíe" tovej. Menovaný je prvým odbor* ným pastierom na kejdovom hospo­dárstve. Sbojou svedomit(íii prácou, príkladnou starostlivosťou o.sverený mladý dobytok zaslúžil gá o dobrý chod keídnvého Hc««dár»tvÄ,

Next