Roľnicka Nedeľa, marec 1949 (IV/10-13)

1949-03-06 / No. 10

Sf'an« 2 Zahc:iiíičtté Tctllansko. Do konca poslednej vojny boly majposlušnejšimi dlžníkmi Spoje­ných š'á;ov severoamerických, ju­hoamerické republiky. Natoľko, íe (ôkrem Argentíny a Brazílie) neopo­važujú sa stava? fabriky na výrob* ky, ktoré im chcú Spojené š'á'y sa­my predávať, pestujú h’avne také p’odiny, k'oré zíadial Severoame­­rláonia potrebujú a fažia v zemi také rudy a suroviny, ktoré sú pre severoamerický priemysel. Teraz po vojne a hlavne odvtedy 6o začal účinkovať povestný seve­roamerický Mnrshallov plán, sú v podobnej závis’osti aj tie europské Itáty, ktoré dostaly a chcú dostať s Ameriky (USA) dolárové pôžičky Nedávno Taliansko urobilo o tom smluvu: podľa nej každý z oboch š'dtov má právo vyvážať do druhé­ho bez prekážky akékoľvek množ­stvo tovarov akéhokoľvek druhu môže tom zariaďovať podnilcy vlast­ným kapitálom, ťažiť v baniach akékoľvek nerasty a suroviny 1 po­dobná iné výhody, vraj podľa úpl­nej vzájomnej rovnoprávnosti. Len­že rozdiel je v tom, že Taliansko ne“ r-d čo do Ameriky vyvážať, nemá kapitál, cby tam dačo podujimalo a'.ebo ťažilo, a tak pod titulom „rov­noprávnosti'' majú všetky výhody c zisky len Američania TI zapla“ •'■'ijú Taliansko svojimi tovarmi, i takými, ktorých má Ta'iansko dosť, a ponúkaním výhod obe­censtvu bezohľadne ubíjajú odbyt domácich lalicmskych výrobkov, A podobne pred očami Ta’lanov ’“upujú v Taliansku najlepšie továrne, tým dodávajú americké f Toviny, a’e iným konkurenčn'^m talianskym ich nedodcnú, a tak du­eta taliansky priemvsel. A to sa volá „taUansko-americká hospodár­ska sofliuoráca." Západné Nemecko a Francúzi Z Amerických novín trúsia sa do sveta zprávy, že Amerika (USA) chce,pribrať do západoeuropského spojeneckého plánu aj — Západné Nemecko. Ja to ešte len pokusný chýr, ale vo Francúzsku je z toho veľký poplach, lebo Francúzi majú z Nemcov strach a nedôverujú im už temer 80 rokov. Odvtedy, ako ro­ku 1870 nemecké rozdrobené štáty pod vedením Pruská strašne pora­­zily francúzskeho cisára Napoleona III. zabrali Alsasko s Lotrinskom a prinútili Francúzov platiť ohronmú vojnovú náhradu. V rokoch 1914 až 1918 nivočili Nemci Francúzsko druhý raz, a v poslednej vojne tre* ti raz. Ak by leda dostali zas prá­vo zbrojiť a vojsko cvičiť, bolo by to najväčšie nebezpečenstvo — pic Francúzov;. v Nemecku (západnom) nerobia z toho žiadnu tajnosť, že považujú Francúzsko za „najslabšiu veľmoc'", ktorá ako bohatá a ried­ko obývaná krajina bola bv v pri hodne vyčí'cmom čase pre Ne^vcov najlepšia koiisf. A preto pre Nem' cov (■'ápadných) je hlavná vec do­­^ stať zbrane a možnosť Zbrojiť. Ako a kedv i proti komu by zbrane po* užili, to by si už — sami rozhodli Znovu Cfna Nádeje juhočínskych ConkajSe­­kovcov znova upadly upadly. Ame­rický (USA) minister zahraničia A ch e s on vyhlásil, že juhočinske čakanie na americkú peňažnú ale­bo inú pomoc je máme: niet nija­kej istoty, že by americké dodáv ky boly riadne použité na skutočné vedenie vojny a z vojnového ame­rického ma'eriá’u mali by osoh len severočinski víťazi, až by ho za­­bra’i aho vo’novú korisť. V krajoch Maolse'ungom os’obo­­den 'ch v s'rednet ("tíne sú voľby na území, ktoré obýva vvSe 45 miHó­­nov obyva'eľov. Kraje severnejS'e Už dávno vollly. Pre*o sa mysli, že že azda po dobytí Nankingu bola bv Maotsetunqova krajina vy­­h’á'pná za prový a skutočný čln­­glr,r S'f^‘ n do NanVínrfu bv bol svo- Irrr ' riľ'dne vo’«ný oar’oTnpnt a r'---^ná nová v’á-’a .Novej r.íny" 1 •' dejú sa tam veľké cresunv v ■'’sk a ar’PTto’'é znrávv h’ásja. že 81Í vo výcviku nové severné vojen­ské sily. D O r ^ O' A »• e r »■ I* A Ťažká obžaloba z Malaciek Úrady, robte -oriadok ! — Co so robito okolo vojnových škôd Po celom Záhorí sa O tom roz­právalo, že UA konane zistili tých nestatočnýcb fudi, Čo podvodmi o íaloSným spôsobom vymáhali ná­hrady vojnových škôd. Vari ešte pred mesiacom som u nás, v Ma 'ackáph, počul takú vec, ktorú ani tneviem Uveriť; akýsi Adolf Bre­zovský zo Buchohrodu mal kdes' v Bratislave takých mocných znó­­mvch, čo mu i’možSovaM ťeho k’am­­sivä tt ^euživall úradnú moe ne* slýchaným spôsobom: neprávom poberali veľké peňažité sumy za to, že — zriaďovali výplatu vojno­vých škôd aj tým luďom. £o po­škodení neboiil Neviem akurát, Oko tá vec je, ale tiež som počul že Brezovský a jeho spoločníci bra­li od občanov až nlekoľko'isicové odmeny a za .tieto nep.'ávoín získa­né peniaze si nakúpili všelijaké niožné veci. Mal Som teda iadosľ, že tá vec vyšla na Javo a že sa krivda na- E piavi. Niektorí vinníci už boli pri' = chytení, a — museli vrátiť penia- E ze, ktoré falcšna vylákali. Nuž E prečo len niektorí?! Teraz počúvam š chýry, že Brezovského art porlad S ne nevyšetrili (hoci vina je dokó E zaná) a — ešte si popánský chodí 5 DO slobode a možno aj do úradu 5 Tak vám to teda píšem, aby ste = to dali do novín. Nech si toho úia- E dy vš‘mnú a robia taký, aby sme E sa aj my náhradv vojnových škôd E do.žili. a aby sme videM, že urovda E T spravodlivosť je nr» každé- ~ ho. V. .R, Malacky E Zo Sfráňavy píšu prezidentovi Roľníci znalej obce Stiáňavy pri Žiline dfs tall v nedeľu ráno tlačivo roľníckych šmlúv so Stá.om a hneď sa rozhodli manifestačné pristúpiť ku kontrahovaniu, ktoré do večera aj ukončili. Pri tejto príležitosti 170 roľníkov adresovalo prezidentovi Republiky Klementovi GoUwaldovi tento telegram: „Pán prezident RepubMky Kle­ment Gottwald, Praha Hrad. My, roľníci obce Stráňavy, okres Žilina, srdečne vás pozdravujeme a ozna­mujeme, že sme dnes previedli kon­­traháciu smlúv s našim miestnym národným výborom všetci do je­dného. Súčasne sľubujeme Vám, že naše záväzky stopercentne splníme lebo sme si vedomí významu prvé' ho bodu Vášho programu. Roľníci zo Stráňavy Výmyslami by chceli str. s f v posledných dňoch neúnavne rozšitovola nepriateľská šepkaná propaganda v našom štáte zprávy o tom, že do Československa sa vráti 400-030 odsunutých sudotskýoh Nemcov. Ba vymyslela si aj lo, že túto „obeť" žiada od našej vlá-dy Moskva. — Samozrejme, že už vraj boly veľké rozpory vo vláde, ba medzi samofným predsedom vlády A. Žápotockým, ktorý bol „contra". Šepkaná propaganda si osvojila túto zprávu z londýnskeho rozh’asu no jej au'orom bol cmglickv časo­pis „News Chronicle". agentúry a rozhlas tieto Záoadné výmysly opakovď.y, lebo sa hlúpo domnie­­valy, že sa z nich predsa len niečo ujme. Môžeme oznámiť, žô na vše­tkom n'et ani kúska pravdy. Všetky sovietske časopisy uverejňujú po­­prenie úradnej agentúry TASS o ipráve angllcl'ého časopisu „Nevrs Chronicle" z 23. februára, v ktorej sa hovoii’o, že sovietska vláda na­vrhla vraj CSR, aby sa zo soviet­­ského okupačného pásma presídli­­'0 do CSR 400.OCO Nemcov a rad iných výmys’ov. — Agentúru TASS ooverill, aby tú'o zprávu popre’a a vyh’ásila, že je to Iba podvodný panský Svindel. Nešťastie v Partizánskom v pondelok 21. februára stalo sa v ŕaihzánskom (Baťovany) tra­gické neši'ašlie. Po 19. hodine uhá-. ňalo smerom na Partizánske ná­­klädné äutó rýchlosťou asi 70 km, ktoré riadil Jozel Chtenko z Chyno­­rian. Pri lých'ej jazde a stlmených svetlách nezbadal riadič zástup ludi na ceste a v plnej rýchlosti do nich vrazil. Nás’edky sräžky boly tragické. Nákladné auto na mieste usmrtilo mladého muža G. Hiicku a ťažko zranilo riaditeľa Blahu a dielovedúcoho Klobušiokého. Váž­nejšie úrazy utrpelo ďalších 21 tu­­d' z ktorých 10 je slá’e v nemocnič­nom ošetrení. Nešťastie zavlnil Šo­fér, ktorého NB ihneď zaistilo. Zra­nených previezli do nemocnice v Partizánskom, kde sa im dos.alo starostlivého ošetrenia. Lekársky sboí nemocnice só éó.lekárom Dr. "Papom a Dr. Holényom, Dr Móricfm Dr. Tulisem, Dr. Matulaym d Dr. Benuškom vykonali ihneď potrebné zákroky a operácie, takže stav zra­nených sa podstatne 'zlepšil, no, je 1 naďalej vážny. Po nešťastí prišli do Partizánskeho zás'upca ÜVKSS Valášek, predseda KNV v Nitre J. Lietavec, krajský iajonmík KSS po­slanec Knézl a bezpečnostný rere­­rent KNV Vartík, ktorí vyslovili qen. riaditeľovi Trojanovi a osa­denstvu po'^nft'u „Bafa" sústrasť k tragickej nehode. Francúzsko proti vojne E Národná rada íiccncúzskych bo- E jovníkov poslala prezinden'ovi Tru- E manovi te’egram, v ktorom sa sta* 5 Via pto!i atlantickému paktu, vyšlo- E vuje vernosť Charte Spojených nó- E rodov a francúzs.ko-sovie'skej smlu- S ve a upozorňu'e; Zachováme si ^ právo nebojovať, keď by sa nám E vojna zdala zločinnou". = Proti vojnovej propagande E Výkonný výbor Sväzu fínskych E novinárov schválil rezolúciu, v kto“ E rej sa hovorí, že vojenské pakty, = šialená zbrojenie a vojnová pro- S pagända Spojen-ých štá'ov ohrozu- S jú mier. Na vojnovej propagande E majú tiež podiel reakční fínski no- E vinári, napriek tomu, že Medziná- § rodná organizácia novinárov za- E viazala svojich členov, aby bo’o- E valí proti vomovému štvaniu. Po- E dobná činnosť je tým viacej poľu- E tovaniahodná, že je n'."'mre'n᧠Drotl mocnému susedovi Fínska E Sovietskemu sväzu. E V Iráne je stanné právo E Vo všetkých iránskych ob’astiach = v ktorých sú umiestnené vojenskéS posádky, vyhlásili stanná právo ■ Vláda totiž oprávnila mlnis'etstVo: vojny siahnuť k täkéiíiú króku po-: dľa vlastného uváženia „keď tO; bude potrebné". : Bojí sa? : ^ Republikánsky senátor Robert H = Taft, známy svojim reakčným proti-; roboníckým postojom, vyhlásil, že: má vážne obavy z dodávok ame'l rických zbraní do Európy. Povedal;: „U niek'orých europských národov; •nev'sme, či by zbrane nepoužily j proti nám." : Som starým odberateFom nášho ča­sopisu „Roľnícka nedeľa" a preto sa obraciame na vás s naSimi ťažkosťami. Pracoval som vždy ako robotník, do­ma; bi l v čudzlne. Teraz som malý roľník vo Veľkej Lehote, okres Nová Baňa. Citam tie rôzne články, v kto­rých píšete, že sa má pomáhať malým roľníkom. Pravda, niektorí dostali sub­vencie na hospodárske stroje, ale ná­hradu za katastrofálne sucho sme ne­dostali doteraz, ani vojnové škody. Na­ša obec bola zničená na 90%. Naše hospodárske budovy sú pokryté sla­mou. Opravy hospodárskych stavisk sú veľmi obmedzené. Máme preto oba­vy, že v päťročnici namiesto toho, aby sme si budovy opravili, sa nám zvalia, lebo slama na krovoch je zhnitá. Trvá to už asi 7 rokov, čo sa nám neuro­­dilo ozimnej raži na krytinu. Prídely škridle a krytinu, o ktoré sme sa uchádzali, sme ešte nedostali. Bolo by potrebné, aby zodpovední činitelia ve-I novall viacej pozornosti takým ob­ciam, ktoré sú od pradávna pokryté slamou. Okres Nová Baňa sa nachádza v nadmorskej výške 901 m. Chotár je skalnatý a málo úrodný. Roľník keď na jar orie, prevracia sa mu brázda na 10 cm, lebo pluh nemôže orať hlbšie. Máme tiež málo dobytka, pretože pa­stviny sú slabé. Sem-tam je koleso vlčieho mlieka. Bolo by potrebné vy­budovať hnojové a močové Jamy, aby hnojovka netiekla po tým prichádzajú navnivoč dvoroch, lebo veľké pe- nla-e. Keby sa tým pohnojlly lúky, mohli by sme chovať 1 viacej hovä­dzieho dobytka. Nemuseli by sme po­tom nariekať, že nemôžeme snlniť pre nás vysoký kontingent mäsa. Keď však nemáme na to dostatok peňazí. Veľké ťažkosti máme tiež s dopra­vou. Máme zlé cesty a furmanky nás stoja veľké peniaze. Sme 15 km vzdia-; lení od Hrona. Teraz budeme potrebo- i vať štrk a piesok na zrobenle hnojo- i vých jám, ale potrebovali by sme lac- ■ nejSlu dopravu. My sme sa nemohli vy-; budovať tak ako obce v dolinách, kde i majú dostatok dobrého krmi'-a. U nás: ťažko zásobia 2 kravy 5—6-élennú ro-; dinu mliekom a mliečnymi výrobkami, i Vážená redakcia, všimne ai našu ble-: du niekto a pomôže nám? : Ort^or Burý, VeHcA Lehota.; Z verkrj Lehoti^mí^lajú: Všimne si nás niekto a pomože nám? Premsny v zehraničí ^ — v Číne tKdujima.lú Cankajšekovci všetko možné, abv s nimi víťazný Maotsetung ujednal mier. Prvá mierová delegácia, tskzvaná „šang haiská“ vrátila sa už domov do lužné Cínv, a dojednala toľko, že lode z ju nof<ns.keho pob-ežia môžu iazdif a vo zif tovD.rv do severného a naooak Tak­to sa začnú h''‘'T)a't-'r';ke s*vkv medz' oboma stranami. Z’’čne účinkovať ' vzájomné poštové rpojcnle. M'’ot.se*nn­­gova vláda presťahovala sa do Pe­kingu (Pe'pmuV — Frarcú-'skl kotnnnístl agitujú za to, aby sa štát rozhodol za otvorenú mierovú pollťku . P,ada bojovníkov za m’er a slobodu“ po^’e am“rUkATnn nrezldentovi Tmmanovl vyhlásenie, w k+orom stoji toto: Na.*a ťr^neóz^ka vláda usiluje sa nre'vedčif vás. Že vraj franďizokv ľud T rámci atlantickej únia bude súhla­siť s útočneu vojnou proti SSSR. Ale —: naša vláda vás oklamala. Francúz ska ústava formá’ne zakazuje ťran­­m'izsku úča'f na útočnej vo.Jne. Fran cúzsky ľud, verný všetkým priateľ -v.dzirorn chce mier — Tak ako ľud vo vaš’ch Snn'epých štátoch severoame­­-■•nké>'b ťTTSÔ) a,J mv sme slohn.d-’<­­■aáro'’! F’-anci'i-<íko mô*e iba samo roz­­hortnúť. či ch-e nrePevať krv svnj’ch detí. a nemôže toto rozhadn'-^^'e pone ehať endz*"'-oví Ani vtedv. keby bo' m-iztprQna Preto mv odonlerame svejet <'láde nrávo na podpísanie atlantické­ho paktu!“ — V Anglickn vydali komtmlsť. ohlas k národu, že ak vláda nezačne politik" dorozom-'nla so Sovietskym sväzom 'aká An.gliu bieda a skaza lebo far­­"hy zbro'enia sú uŽ nesnesi^eľné. kra i’na chudobnie a životné podm'enk" ľudu .sa strašne zhoršujú. Ohlas kopž výzvou: ..Žiadajte schôdzku Attleeh' 'onal min predseda) a Trumana sc Stalinom r sáujme miéről** 6. marca 19« I Jí jítdca I N še dejiny pre Rusov Nedávno bol v Československu v .’rahe i v Braiislave popredný so­vietsky dejepisec Ivan I. Uda’coy, ktorý vzal si za úlohu napísať hi­stóriu českého a slovens’.)ho náro­da od najstarších čias >.,0 prítom­nosti. Bude to väčšie die’o, v/še päťsto strán, pre ruskú a vôbec so“ viefsku verejnosť, aby i tu mala spoľahlivé vedomosti o nás. Pro'e­­sora Uda’cova zaujímaly teraz na­­'mä uda'osti v roku 1843—1849: naďarská revolúcia a pord'ka Ma­ďarov pomocou ruských cárskych vojs’tc pri Vi’ágoSl, osud slovenské­ho povstania a jeho charakter ä a potlačené povstanie v Prahe, v sú* vis’ostl s ce’oouropskými revoluč­nými pohybmi v tých rokoch. Skúmal a skúma oj to, či sloven­ské povstanie vedené vtedy Hu'ba­­nom a Stúrom, malo zpiatočnfclry ráz, áko sa to v Europe vždy h’á* salo, a koľký podiel mala maďar­ská revolúcia na tom, že sa Slová* ci vtedy pos'avill do boja proti nim, a tak chtlac či nechtiac v’astne pomáhali najväčšiemu zpiatoôníko­­vi yiedenskérnu cisárovi (a jeho ka­­mari’e), ktorý bol najväčším utlá­čateľom národov, v stredneí Euro­pe. O týchto veciach mal Udalcov v Bratislave významenó rozhovory a aj dve prednáSky. Pravda je, že Slováci, keď pred vy­puknutím bojov požadovali od vládnúcich Maďarov slobodné uží­vanie slovenčiny v úradoch, i vo verejnosti, slovenské školy, zruše­nie poddanstva slobodu tlače a vô­bec ľudové práva — konali prácu pokrokovú, dobrú a osožnú. A ve­ru bola veľká a osudná chyba Ma­ďarov (totiž verejnej správy Maďar­­.skej šľachty) v tom, že S’ovákom tieto práva odopierali. Práve tak, ako ich nechceli povoliľ ani Rumu* nom, oni Srbom, ani Chorvá'om. Len noostatok, keď ruské vojská boly už na pochode, sľuboval Kos­­sijth a jeho minister horv-doly, aľe vtedv boí už neskoro, nikto mu ne­uveril. Zahraničný slobodumllovný svet i tak sympatizoval (spolucítil) s po’ razenými Maďarmi, a vďačne by im bol doprial víťazstva, i sám Karol Marx. To preto, že cisárska moc Habsburgovcov bola najväčšia a najnebezpečnejšia reakčná (zpiatoč- I nícka) moc strednej a južnej Euro* ; py; mocná opora všetkých europ-? i ských utláčateľov, vzor i nemeo­­; kých početných kráľovských, voj­­; vodských a kniežacích tyranov. E Bola veľká potreba 1 túžba národov, = aby sa ten habsburský žalár roz- E nadol, aby moc bo’a oslabená — aspoň o Uhorslro s Chorvá'skom, E z ktorého tiež čerpala svoje otro-. E E 'cárske sily, Slobodumilovná Europa tedy la* E da by bola videla habsburského cl- E sára a kráľa, proti ktorému sa bola E márne búrila i Viedoň a Praha. A = okrem toho: v tom maďarskom po- E vstaleckom pohybe, vedenom hlav- E ne šľachtickou mocou v župách, = bolo i hnutie úprimné demokratické E protipanské, k'oré sa pod Tánesi­­= esom a Petôiim prejavilo v PeSli, a E to by azda bolo zaslúžilo podpory, E keby E E uplatnif.sa bolo vedelo dostatočná Z toho vidno, že nesprá'Vne jédno­­= stranné maďarské zve'ebenle vše* = tkého čo sa v maďarskej tevo’úcil E kona'o. a že lo všetko potrebu’e = revízie (nového preskúmania) A'o E práve tak bude freba skúmať 1 vše- E ‘ky slovenské výklady o tom, o čo = roku 1848—1849 S'ováci bo'ovaM, a E o čom písali Dohnáni, Húrban S'e- E 'anovič, Botfo, Htušovský a aj slo- E venskí histoiikovia z povo’anla aby E sa zistil pravý stav veci a dejov. = A je to vítaná a polešujúca vec, I keď znamenitý ruský historik výt E ■mamným spôsobom zúčastní sa tej- E I 'o práce. — Slovenské divadlo v Koménf-E ne. Členovia MOMS = zahtali s’ovenskú hru v K-meníne Mat vo á" = Hra mala veľký úspech V obci niet E kultúrneho domu, takže pre nedo­­= statok miesia musia hru opakovať. E Očakávame, že herci po skvelom =úspecbu nacvičia viac divadelnýeli

Next