Roľnicka Nedeľa, marec 1949 (IV/10-13)
1949-03-06 / No. 10
Sf'an« 2 Zahc:iiíičtté Tctllansko. Do konca poslednej vojny boly majposlušnejšimi dlžníkmi Spojených š'á;ov severoamerických, juhoamerické republiky. Natoľko, íe (ôkrem Argentíny a Brazílie) neopovažujú sa stava? fabriky na výrob* ky, ktoré im chcú Spojené š'á'y samy predávať, pestujú h’avne také p’odiny, k'oré zíadial Severoamerláonia potrebujú a fažia v zemi také rudy a suroviny, ktoré sú pre severoamerický priemysel. Teraz po vojne a hlavne odvtedy 6o začal účinkovať povestný severoamerický Mnrshallov plán, sú v podobnej závis’osti aj tie europské Itáty, ktoré dostaly a chcú dostať s Ameriky (USA) dolárové pôžičky Nedávno Taliansko urobilo o tom smluvu: podľa nej každý z oboch š'dtov má právo vyvážať do druhého bez prekážky akékoľvek množstvo tovarov akéhokoľvek druhu môže tom zariaďovať podnilcy vlastným kapitálom, ťažiť v baniach akékoľvek nerasty a suroviny 1 podobná iné výhody, vraj podľa úplnej vzájomnej rovnoprávnosti. Lenže rozdiel je v tom, že Taliansko ne“ r-d čo do Ameriky vyvážať, nemá kapitál, cby tam dačo podujimalo a'.ebo ťažilo, a tak pod titulom „rovnoprávnosti'' majú všetky výhody c zisky len Američania TI zapla“ •'■'ijú Taliansko svojimi tovarmi, i takými, ktorých má Ta'iansko dosť, a ponúkaním výhod obecenstvu bezohľadne ubíjajú odbyt domácich lalicmskych výrobkov, A podobne pred očami Ta’lanov ’“upujú v Taliansku najlepšie továrne, tým dodávajú americké f Toviny, a’e iným konkurenčn'^m talianskym ich nedodcnú, a tak dueta taliansky priemvsel. A to sa volá „taUansko-americká hospodárska sofliuoráca." Západné Nemecko a Francúzi Z Amerických novín trúsia sa do sveta zprávy, že Amerika (USA) chce,pribrať do západoeuropského spojeneckého plánu aj — Západné Nemecko. Ja to ešte len pokusný chýr, ale vo Francúzsku je z toho veľký poplach, lebo Francúzi majú z Nemcov strach a nedôverujú im už temer 80 rokov. Odvtedy, ako roku 1870 nemecké rozdrobené štáty pod vedením Pruská strašne porazily francúzskeho cisára Napoleona III. zabrali Alsasko s Lotrinskom a prinútili Francúzov platiť ohronmú vojnovú náhradu. V rokoch 1914 až 1918 nivočili Nemci Francúzsko druhý raz, a v poslednej vojne tre* ti raz. Ak by leda dostali zas právo zbrojiť a vojsko cvičiť, bolo by to najväčšie nebezpečenstvo — pic Francúzov;. v Nemecku (západnom) nerobia z toho žiadnu tajnosť, že považujú Francúzsko za „najslabšiu veľmoc'", ktorá ako bohatá a riedko obývaná krajina bola bv v pri hodne vyčí'cmom čase pre Ne^vcov najlepšia koiisf. A preto pre Nem' cov (■'ápadných) je hlavná vec do^ stať zbrane a možnosť Zbrojiť. Ako a kedv i proti komu by zbrane po* užili, to by si už — sami rozhodli Znovu Cfna Nádeje juhočínskych ConkajSekovcov znova upadly upadly. Americký (USA) minister zahraničia A ch e s on vyhlásil, že juhočinske čakanie na americkú peňažnú alebo inú pomoc je máme: niet nijakej istoty, že by americké dodáv ky boly riadne použité na skutočné vedenie vojny a z vojnového amerického ma'eriá’u mali by osoh len severočinski víťazi, až by ho zabra’i aho vo’novú korisť. V krajoch Maolse'ungom os’oboden 'ch v s'rednet ("tíne sú voľby na území, ktoré obýva vvSe 45 miHónov obyva'eľov. Kraje severnejS'e Už dávno vollly. Pre*o sa mysli, že že azda po dobytí Nankingu bola bv Maotsetunqova krajina vyh’á'pná za prový a skutočný člnglr,r S'f^‘ n do NanVínrfu bv bol svo- Irrr ' riľ'dne vo’«ný oar’oTnpnt a r'---^ná nová v’á-’a .Novej r.íny" 1 •' dejú sa tam veľké cresunv v ■'’sk a ar’PTto’'é znrávv h’ásja. že 81Í vo výcviku nové severné vojenské sily. D O r ^ O' A »• e r »■ I* A Ťažká obžaloba z Malaciek Úrady, robte -oriadok ! — Co so robito okolo vojnových škôd Po celom Záhorí sa O tom rozprávalo, že UA konane zistili tých nestatočnýcb fudi, Čo podvodmi o íaloSným spôsobom vymáhali náhrady vojnových škôd. Vari ešte pred mesiacom som u nás, v Ma 'ackáph, počul takú vec, ktorú ani tneviem Uveriť; akýsi Adolf Brezovský zo Buchohrodu mal kdes' v Bratislave takých mocných znómvch, čo mu i’možSovaM ťeho k’amsivä tt ^euživall úradnú moe ne* slýchaným spôsobom: neprávom poberali veľké peňažité sumy za to, že — zriaďovali výplatu vojnových škôd aj tým luďom. £o poškodení neboiil Neviem akurát, Oko tá vec je, ale tiež som počul že Brezovský a jeho spoločníci brali od občanov až nlekoľko'isicové odmeny a za .tieto nep.'ávoín získané peniaze si nakúpili všelijaké niožné veci. Mal Som teda iadosľ, že tá vec vyšla na Javo a že sa krivda na- E piavi. Niektorí vinníci už boli pri' = chytení, a — museli vrátiť penia- E ze, ktoré falcšna vylákali. Nuž E prečo len niektorí?! Teraz počúvam š chýry, že Brezovského art porlad S ne nevyšetrili (hoci vina je dokó E zaná) a — ešte si popánský chodí 5 DO slobode a možno aj do úradu 5 Tak vám to teda píšem, aby ste = to dali do novín. Nech si toho úia- E dy vš‘mnú a robia taký, aby sme E sa aj my náhradv vojnových škôd E do.žili. a aby sme videM, že urovda E T spravodlivosť je nr» každé- ~ ho. V. .R, Malacky E Zo Sfráňavy píšu prezidentovi Roľníci znalej obce Stiáňavy pri Žiline dfs tall v nedeľu ráno tlačivo roľníckych šmlúv so Stá.om a hneď sa rozhodli manifestačné pristúpiť ku kontrahovaniu, ktoré do večera aj ukončili. Pri tejto príležitosti 170 roľníkov adresovalo prezidentovi Republiky Klementovi GoUwaldovi tento telegram: „Pán prezident RepubMky Klement Gottwald, Praha Hrad. My, roľníci obce Stráňavy, okres Žilina, srdečne vás pozdravujeme a oznamujeme, že sme dnes previedli kontraháciu smlúv s našim miestnym národným výborom všetci do jedného. Súčasne sľubujeme Vám, že naše záväzky stopercentne splníme lebo sme si vedomí významu prvé' ho bodu Vášho programu. Roľníci zo Stráňavy Výmyslami by chceli str. s f v posledných dňoch neúnavne rozšitovola nepriateľská šepkaná propaganda v našom štáte zprávy o tom, že do Československa sa vráti 400-030 odsunutých sudotskýoh Nemcov. Ba vymyslela si aj lo, že túto „obeť" žiada od našej vlá-dy Moskva. — Samozrejme, že už vraj boly veľké rozpory vo vláde, ba medzi samofným predsedom vlády A. Žápotockým, ktorý bol „contra". Šepkaná propaganda si osvojila túto zprávu z londýnskeho rozh’asu no jej au'orom bol cmglickv časopis „News Chronicle". agentúry a rozhlas tieto Záoadné výmysly opakovď.y, lebo sa hlúpo domnievaly, že sa z nich predsa len niečo ujme. Môžeme oznámiť, žô na všetkom n'et ani kúska pravdy. Všetky sovietske časopisy uverejňujú poprenie úradnej agentúry TASS o ipráve angllcl'ého časopisu „Nevrs Chronicle" z 23. februára, v ktorej sa hovoii’o, že sovietska vláda navrhla vraj CSR, aby sa zo sovietského okupačného pásma presídli'0 do CSR 400.OCO Nemcov a rad iných výmys’ov. — Agentúru TASS ooverill, aby tú'o zprávu popre’a a vyh’ásila, že je to Iba podvodný panský Svindel. Nešťastie v Partizánskom v pondelok 21. februára stalo sa v ŕaihzánskom (Baťovany) tragické neši'ašlie. Po 19. hodine uhá-. ňalo smerom na Partizánske náklädné äutó rýchlosťou asi 70 km, ktoré riadil Jozel Chtenko z Chynorian. Pri lých'ej jazde a stlmených svetlách nezbadal riadič zástup ludi na ceste a v plnej rýchlosti do nich vrazil. Nás’edky sräžky boly tragické. Nákladné auto na mieste usmrtilo mladého muža G. Hiicku a ťažko zranilo riaditeľa Blahu a dielovedúcoho Klobušiokého. Vážnejšie úrazy utrpelo ďalších 21 tud' z ktorých 10 je slá’e v nemocničnom ošetrení. Nešťastie zavlnil Šofér, ktorého NB ihneď zaistilo. Zranených previezli do nemocnice v Partizánskom, kde sa im dos.alo starostlivého ošetrenia. Lekársky sboí nemocnice só éó.lekárom Dr. "Papom a Dr. Holényom, Dr Móricfm Dr. Tulisem, Dr. Matulaym d Dr. Benuškom vykonali ihneď potrebné zákroky a operácie, takže stav zranených sa podstatne 'zlepšil, no, je 1 naďalej vážny. Po nešťastí prišli do Partizánskeho zás'upca ÜVKSS Valášek, predseda KNV v Nitre J. Lietavec, krajský iajonmík KSS poslanec Knézl a bezpečnostný rererent KNV Vartík, ktorí vyslovili qen. riaditeľovi Trojanovi a osadenstvu po'^nft'u „Bafa" sústrasť k tragickej nehode. Francúzsko proti vojne E Národná rada íiccncúzskych bo- E jovníkov poslala prezinden'ovi Tru- E manovi te’egram, v ktorom sa sta* 5 Via pto!i atlantickému paktu, vyšlo- E vuje vernosť Charte Spojených nó- E rodov a francúzs.ko-sovie'skej smlu- S ve a upozorňu'e; Zachováme si ^ právo nebojovať, keď by sa nám E vojna zdala zločinnou". = Proti vojnovej propagande E Výkonný výbor Sväzu fínskych E novinárov schválil rezolúciu, v kto“ E rej sa hovorí, že vojenské pakty, = šialená zbrojenie a vojnová pro- S pagända Spojen-ých štá'ov ohrozu- S jú mier. Na vojnovej propagande E majú tiež podiel reakční fínski no- E vinári, napriek tomu, že Medziná- § rodná organizácia novinárov za- E viazala svojich členov, aby bo’o- E valí proti vomovému štvaniu. Po- E dobná činnosť je tým viacej poľu- E tovaniahodná, že je n'."'mre'n᧠Drotl mocnému susedovi Fínska E Sovietskemu sväzu. E V Iráne je stanné právo E Vo všetkých iránskych ob’astiach = v ktorých sú umiestnené vojenskéS posádky, vyhlásili stanná právo ■ Vláda totiž oprávnila mlnis'etstVo: vojny siahnuť k täkéiíiú króku po-: dľa vlastného uváženia „keď tO; bude potrebné". : Bojí sa? : ^ Republikánsky senátor Robert H = Taft, známy svojim reakčným proti-; roboníckým postojom, vyhlásil, že: má vážne obavy z dodávok ame'l rických zbraní do Európy. Povedal;: „U niek'orých europských národov; •nev'sme, či by zbrane nepoužily j proti nám." : Som starým odberateFom nášho časopisu „Roľnícka nedeľa" a preto sa obraciame na vás s naSimi ťažkosťami. Pracoval som vždy ako robotník, doma; bi l v čudzlne. Teraz som malý roľník vo Veľkej Lehote, okres Nová Baňa. Citam tie rôzne články, v ktorých píšete, že sa má pomáhať malým roľníkom. Pravda, niektorí dostali subvencie na hospodárske stroje, ale náhradu za katastrofálne sucho sme nedostali doteraz, ani vojnové škody. Naša obec bola zničená na 90%. Naše hospodárske budovy sú pokryté slamou. Opravy hospodárskych stavisk sú veľmi obmedzené. Máme preto obavy, že v päťročnici namiesto toho, aby sme si budovy opravili, sa nám zvalia, lebo slama na krovoch je zhnitá. Trvá to už asi 7 rokov, čo sa nám neurodilo ozimnej raži na krytinu. Prídely škridle a krytinu, o ktoré sme sa uchádzali, sme ešte nedostali. Bolo by potrebné, aby zodpovední činitelia ve-I novall viacej pozornosti takým obciam, ktoré sú od pradávna pokryté slamou. Okres Nová Baňa sa nachádza v nadmorskej výške 901 m. Chotár je skalnatý a málo úrodný. Roľník keď na jar orie, prevracia sa mu brázda na 10 cm, lebo pluh nemôže orať hlbšie. Máme tiež málo dobytka, pretože pastviny sú slabé. Sem-tam je koleso vlčieho mlieka. Bolo by potrebné vybudovať hnojové a močové Jamy, aby hnojovka netiekla po tým prichádzajú navnivoč dvoroch, lebo veľké pe- nla-e. Keby sa tým pohnojlly lúky, mohli by sme chovať 1 viacej hovädzieho dobytka. Nemuseli by sme potom nariekať, že nemôžeme snlniť pre nás vysoký kontingent mäsa. Keď však nemáme na to dostatok peňazí. Veľké ťažkosti máme tiež s dopravou. Máme zlé cesty a furmanky nás stoja veľké peniaze. Sme 15 km vzdia-; lení od Hrona. Teraz budeme potrebo- i vať štrk a piesok na zrobenle hnojo- i vých jám, ale potrebovali by sme lac- ■ nejSlu dopravu. My sme sa nemohli vy-; budovať tak ako obce v dolinách, kde i majú dostatok dobrého krmi'-a. U nás: ťažko zásobia 2 kravy 5—6-élennú ro-; dinu mliekom a mliečnymi výrobkami, i Vážená redakcia, všimne ai našu ble-: du niekto a pomôže nám? : Ort^or Burý, VeHcA Lehota.; Z verkrj Lehoti^mí^lajú: Všimne si nás niekto a pomože nám? Premsny v zehraničí ^ — v Číne tKdujima.lú Cankajšekovci všetko možné, abv s nimi víťazný Maotsetung ujednal mier. Prvá mierová delegácia, tskzvaná „šang haiská“ vrátila sa už domov do lužné Cínv, a dojednala toľko, že lode z ju nof<ns.keho pob-ežia môžu iazdif a vo zif tovD.rv do severného a naooak Takto sa začnú h''‘'T)a't-'r';ke s*vkv medz' oboma stranami. Z’’čne účinkovať ' vzájomné poštové rpojcnle. M'’ot.se*nngova vláda presťahovala sa do Pekingu (Pe'pmuV — Frarcú-'skl kotnnnístl agitujú za to, aby sa štát rozhodol za otvorenú mierovú pollťku . P,ada bojovníkov za m’er a slobodu“ po^’e am“rUkATnn nrezldentovi Tmmanovl vyhlásenie, w k+orom stoji toto: Na.*a ťr^neóz^ka vláda usiluje sa nre'vedčif vás. Že vraj franďizokv ľud T rámci atlantickej únia bude súhlasiť s útočneu vojnou proti SSSR. Ale —: naša vláda vás oklamala. Francúz ska ústava formá’ne zakazuje ťranm'izsku úča'f na útočnej vo.Jne. Fran cúzsky ľud, verný všetkým priateľ -v.dzirorn chce mier — Tak ako ľud vo vaš’ch Snn'epých štátoch severoame-■•nké>'b ťTTSÔ) a,J mv sme slohn.d-’<■aáro'’! F’-anci'i-<íko mô*e iba samo rozhortnúť. či ch-e nrePevať krv svnj’ch detí. a nemôže toto rozhadn'-^^'e pone ehať endz*"'-oví Ani vtedv. keby bo' m-iztprQna Preto mv odonlerame svejet <'láde nrávo na podpísanie atlantického paktu!“ — V Anglickn vydali komtmlsť. ohlas k národu, že ak vláda nezačne politik" dorozom-'nla so Sovietskym sväzom 'aká An.gliu bieda a skaza lebo far"hy zbro'enia sú uŽ nesnesi^eľné. kra i’na chudobnie a životné podm'enk" ľudu .sa strašne zhoršujú. Ohlas kopž výzvou: ..Žiadajte schôdzku Attleeh' 'onal min predseda) a Trumana sc Stalinom r sáujme miéről** 6. marca 19« I Jí jítdca I N še dejiny pre Rusov Nedávno bol v Československu v .’rahe i v Braiislave popredný sovietsky dejepisec Ivan I. Uda’coy, ktorý vzal si za úlohu napísať históriu českého a slovens’.)ho národa od najstarších čias >.,0 prítomnosti. Bude to väčšie die’o, v/še päťsto strán, pre ruskú a vôbec so“ viefsku verejnosť, aby i tu mala spoľahlivé vedomosti o nás. Pro'esora Uda’cova zaujímaly teraz na'mä uda'osti v roku 1843—1849: naďarská revolúcia a pord'ka Maďarov pomocou ruských cárskych vojs’tc pri Vi’ágoSl, osud slovenského povstania a jeho charakter ä a potlačené povstanie v Prahe, v sú* vis’ostl s ce’oouropskými revolučnými pohybmi v tých rokoch. Skúmal a skúma oj to, či slovenské povstanie vedené vtedy Hu'banom a Stúrom, malo zpiatočnfclry ráz, áko sa to v Europe vždy h’á* salo, a koľký podiel mala maďarská revolúcia na tom, že sa Slová* ci vtedy pos'avill do boja proti nim, a tak chtlac či nechtiac v’astne pomáhali najväčšiemu zpiatoôníkovi yiedenskérnu cisárovi (a jeho kamari’e), ktorý bol najväčším utláčateľom národov, v stredneí Europe. O týchto veciach mal Udalcov v Bratislave významenó rozhovory a aj dve prednáSky. Pravda je, že Slováci, keď pred vypuknutím bojov požadovali od vládnúcich Maďarov slobodné užívanie slovenčiny v úradoch, i vo verejnosti, slovenské školy, zrušenie poddanstva slobodu tlače a vôbec ľudové práva — konali prácu pokrokovú, dobrú a osožnú. A veru bola veľká a osudná chyba Maďarov (totiž verejnej správy Maďar.skej šľachty) v tom, že S’ovákom tieto práva odopierali. Práve tak, ako ich nechceli povoliľ ani Rumu* nom, oni Srbom, ani Chorvá'om. Len noostatok, keď ruské vojská boly už na pochode, sľuboval Kossijth a jeho minister horv-doly, aľe vtedv boí už neskoro, nikto mu neuveril. Zahraničný slobodumllovný svet i tak sympatizoval (spolucítil) s po’ razenými Maďarmi, a vďačne by im bol doprial víťazstva, i sám Karol Marx. To preto, že cisárska moc Habsburgovcov bola najväčšia a najnebezpečnejšia reakčná (zpiatoč- I nícka) moc strednej a južnej Euro* ; py; mocná opora všetkých europ-? i ských utláčateľov, vzor i nemeo; kých početných kráľovských, voj; vodských a kniežacích tyranov. E Bola veľká potreba 1 túžba národov, = aby sa ten habsburský žalár roz- E nadol, aby moc bo’a oslabená — aspoň o Uhorslro s Chorvá'skom, E z ktorého tiež čerpala svoje otro-. E E 'cárske sily, Slobodumilovná Europa tedy la* E da by bola videla habsburského cl- E sára a kráľa, proti ktorému sa bola E márne búrila i Viedoň a Praha. A = okrem toho: v tom maďarskom po- E vstaleckom pohybe, vedenom hlav- E ne šľachtickou mocou v župách, = bolo i hnutie úprimné demokratické E protipanské, k'oré sa pod Tánesi= esom a Petôiim prejavilo v PeSli, a E to by azda bolo zaslúžilo podpory, E keby E E uplatnif.sa bolo vedelo dostatočná Z toho vidno, že nesprá'Vne jédno= stranné maďarské zve'ebenle vše* = tkého čo sa v maďarskej tevo’úcil E kona'o. a že lo všetko potrebu’e = revízie (nového preskúmania) A'o E práve tak bude freba skúmať 1 vše- E ‘ky slovenské výklady o tom, o čo = roku 1848—1849 S'ováci bo'ovaM, a E o čom písali Dohnáni, Húrban S'e- E 'anovič, Botfo, Htušovský a aj slo- E venskí histoiikovia z povo’anla aby E sa zistil pravý stav veci a dejov. = A je to vítaná a polešujúca vec, I keď znamenitý ruský historik výt E ■mamným spôsobom zúčastní sa tej- E I 'o práce. — Slovenské divadlo v Koménf-E ne. Členovia MOMS = zahtali s’ovenskú hru v K-meníne Mat vo á" = Hra mala veľký úspech V obci niet E kultúrneho domu, takže pre nedo= statok miesia musia hru opakovať. E Očakávame, že herci po skvelom =úspecbu nacvičia viac divadelnýeli