Roľnicka Nedeľa, jul 1949 (IV/27-31)
1949-07-03 / No. 27
arrana 2 Dohoda veľmocí o Rakúsku 15p miliónov dolárov a duna.iské lode Na parížskych poradách troch zkpadných veľmocí a Sovietskeho sväzu predsa len boly niektoré veci o Nemecku a Rakúsku skutočne dojednané. O Nemecku málo, a to viac formálne ako vecne hlavne; to, že bude sa o Nemecku pojednávať v septembri na valnom shromaždení Spojených národov tak, aby sa určilo dátum nových porád štyroch veľmoci. Okrem toho všetci štyria ministri v Paríži súhlasili s rozšírením obchodných, finančných a dopravných stykov západného Nemecka s východným, Sovietmi ovládaným, a aby bol uľahčený život a styky Berlína s okolím. Dôležitejšia je dohoda o Rakúsku: Rakúsko bude povinné chrániť slovinskú a chorvatskú národnú menšinu v juhovýchodnom pohraničí a dbať na jej práva. Nebude platiť reperácie (náhradu za vojnové škody, ale Juhoslávia zaberie si právoplatne všetok rakúsky majetok, ktorý zostal na juhoslovanskom území. Sovietsky sväz dostane v splátkach od Rakúska 150 miliónov dolárov. Nemecký (ríšskonemecký) majetok, ktorý je v Rakúsku, stane sa majetkom Rakúska. Ale naftové (petrolejové, benzínové) zariadenia a lode, lodné zariadenie na Drmaji v Rakúsku bude postúpený Sovietskemu sväzu,' podobne ako i loďný majetok rakúsky v Maďarsku, v Bulharsku a Rumunsku pripadá Sovietskemu sväzu. Okrem toho Rakúsko sa zaviaže, že z majetku od Nemecka prevzaté nič nikomu nepredá ani neodovzdá — bez dovolenia Sovietskeho sväzu. Očakáva sa, že úphiý dohodnutý návrh smluvy 8 Rakúskom bude hotový do 1. septembra tohto roku Poľské výhľady Výroba v šesfročnicl Poľská republika Je po SSSR, po Anglicku a po Nemecku najväčší producent uhlia v Európe, a síce zväčša, ,čierneho uhlia najlepšieho druhu Preto i s úspechom buduje veľký >ťažký priemysel« (železiarsky, oceľový a strojársky) a predstihuje 1 zapracované ťažkíd priemysly iných krajov. Na spôsob našej päťročnice plánujú Poliaci Sesťročnicu v takých veľkých rozmeroch, že pri jej skončení bude priemyselná výroba v Poľsku zdvojnásobená. Keď 1 teraz je poľský priemysel silný, bude to teda mimoriadny pokrok toho slovanského ľudovodemokratického štátu. \(íAwtuc^ ^äío/y »OENTCKA MlDEüA Celé obce podpisujú „Ohlas“ Rezolúcia r.-k. a Rr-k, duchovných z okresu Kráľovský Chlmec „Ohla*” Katolíckej akcie nachádza v slovenskom katolíckom ľude stále viac stúpencov. K jeho doterajším podpisovateFom pribúdajú cflaší a ďalší, piričom sa stále častejšie vyskytuijú prípady, že „Ohlas” podpisujú nielen jetlnotlivci, ale korporatívne celé obce. V posledných dňoch hromadne pripojili svoje podpisy k „Ohlasu” veriaci z týchto obcí Slovenska: Celá obec Blatné, okr. Senec, na čele a farárom Dr. Radošinským, Dvomíky, okire« Sered, Cilineká Radvaň (kolónia Vrbina), Paetuchy, KFučovec, Myjava, Hrachovište. Tomášov, Hamuliakovo, Nová Lipnica, Kalinovo, Štefánikovce. Vlky (okr. Šamorín), Malinovo, Vojka n.'D., Báč, Dobrohoš, Rohovce, Lehnice a ďalšie desiatky slovenských obcí s katolíckymi veriacimi. Veriaci v okrese Gelnica začali akciu, v rámic ktorej podpíšu „Ohlas” všetci veriaci celého okresu. Na spoločnej schôdzke rím.kat. a gr.-kat. duchovných z celého okresu KráF.Clmec sa usniesli na rezolúcii, ktorú poslali rím.kat. biskupskému iíradu v Košiciach a gr.-kat. biakupskému úradu v Prešove a v ktorej sa o. i. hovorí: „My, tím. katolícki a gr. katolícki duchovní okresxi Kráľ. Chlmec vyhlasujeme, že sme verní a oddaní našej vlasti a jej Fudovodemokratickému zriadeniu. Sme za pokoj a mier, zatracujeme všetkých vojnových štváčov, lebo chceme slúžiť Bohu a Fudu. Pri tejto príležitosti vyjadrujeme svoje želanie, že by sme sa tešili čím skoršej dohode nledzi štátom a cirkvou, ktorá je v záujme všetkého veriaceho Fudu i cirkvi samotnej. So synovskou poslušnosťou v mene rím.-kat. kňazstva v okrese Alex. Smrečáni, rím.-kat. dekán-farár a v mene gr.-kat. kňaizstva okresu Kráľovský Chlmec Ondrej Andor, gr.-kat. dekan-farár.” , Z tejto porady poslali telegram aj prezidentovi Republiky Klementovi (yottwaldovi, v ktorom sa hovorí: „Z príležitosti porady všetkých kňazov rím.-kat. cirkrí a gr.-kat. cirkvi okresu Kráľ. Chlmec pozdravujeme Vás a uisťujeme Vás súčasne, že sme a zostaneme verní občania Republiky českosiovenskej a svojou prácou chceme prispieť k udržaniu pokoja a mieru v našej vlasti.” Kúpa a predaj íelíec Vyhláškou Minisiterstva pôdohospodárstva a Ministerstva výživy 20 dňa 14. marca 1949 bol vydaný zákaz zabíjania teliec vo veku 3 mesiacov. Bolo nariadené, že k predaju teile« na jatočné účely je potrebné povolenie, ktoré na návrh miestnej mimoriadnej vyživovacej komisie vydá miestny národný výbor. Telce, ktoré chovatelia prihlásia na predaj, pridelí MNV predovšetkým tým roľníkom, ktorí sa o ne prihlásia. — Roľníci sa pri predaji teliec dožadovali, aby sa im živá váha započítala do dodávkovej povinnosti. Povereníctvo výživy dalo v apríli družstvám takú úpravu, že dobytok, vykúpený v rámci dodávkových povinností možno vymeniť, alebo dať do úschovy len štátnym majetkom a iným verejným hoepodárstvam. Povereníctvo výživy povoľuje teraz Roľníckym skladištným družstvám, že vykúpené teľce, ak sú súce na ďalší chov, môžu odpredať i eúkrommým hospodárstvam za jatočné ceny pod tou podmienkou, že */» živej váhy prideleného teľaťa sa kupujúcemu pripíše k tohoročnej dodávkovej povkmoeti, ktogú je povinný odviesť do konca tobitp ipku ipým dobytkom — jatočným. Z vlastného chovu možno tento záväz k teľcami splniť len po predložení zverolekárskeho potvrdenia, že teľa nie je súce na ďalší chov. Je prísne zakázané prideliť teľa na ďalší chov takémn rcľníkovi, ktorý v dobe platnosti tohto opatrenia odpredal vlastné teľa na ďalší chov. Smernice Povereníctva výživy sú úrady povinné na dedinách obvyklým spôsobom uverejniť a dať na známosť všetkým chovateľom dobytka. Koniec hnevu a nedôvery (Dokončenie s 1. strany) politickej pasivity Slováci odhodlali ísť roku 1896 aktívne do volieb (lioc za stranu, ktorá nebola beja a obetí hodná), ktože to kázal zakročovaC „pevnou rukou“ — tak pevnou, že strieľali do slovenských voličov v Stupave, v Brezne, vo Varíne a tiekla slovenská krv: ktože to bol? Veru ministerský predseda barón Dezider Bánffy, ten Istý, ktorý v Pešti kázal „rozdrviť socialistické hnutie“ napĺňal sociaflistickými robot- a nDi-pi uhorské žaláre. A ďalej: Kto vydal roku 1907 najhoršie, maďarizačné najbezohľadnejšie školské zákony v takom rozsaim, že školy spotrebovali na pomaďarčovanie detí toľko času, že zostalo sotva pár mizerných hodín na to, aby sa získaly aj aké-také vedomosti pre život? To bol minister výučbv Rróf Albert Apponvt n'' ikrutejší šovinista a maď'’ -itor. A kto pomocou „néppártu“ a a časopisu „Kresťan“ lákal Slovákov, lákal pod kepienkom náboženstv'a Slov^ákov do tejto stranv proti slovenským záujmom? Zasa gróf: Ferdinand Zichy, zakladateľ a vodca strany. Prišiel čas, že roľníctv'o a robotníctvo rozvinulo veľký zápas za vydobytie všeobecného, rovného a tajného volebného práva aj v llborsku (keď v Rakúsku už bolo), a vtedy minister vnútra proboval ošmeknúť vere.jnosť a predkladal návrh na „plurálne“ volebné právo: také, podľa ktorého páni a boháči mali mať dva hlasy, alebo aj tri hlasy, a pracujúci človek len jeden. A to ešte il)a ten,, kto pred maďarskou komisiou preukáže, že vie maďarskv čítať a písať. Ten ministerský výtečník bol — gróf Július Adrássy, s>ti toho ministra, čo roku 1867 pri rak.-uh. vy-rovaní rozdeľoval tie slovanské „hordy“ ... Pod týTu istým grófom Júlisom Andrássym, ako koaličným ministrom strieľalo sa do slovenského ľudu v Cemovej pri posviacke kostola, ktorú 14 obetí zaplatilo svo.jirai nevinnými životmi. A gróf Andrássy veľmi vtedy vj'krikoval, že vraj pánslávi ľud „búrili“ a dal si na, tom veľmi záležať, aby po-zosalí boli odsúdení čim tvrdším trestom. A gróf Stefan Tisza, sj-n Kálmána, zhubcu Matice? Ten v reakčnej urputnosti gniavil Nemaďarov ešte i za prvej svetovej vo.jny, do ktore.j on najviac štval, terorizoval Srbov a Chorvátov v Sarajevo po zabití Franca Ferdinanda, a celú byvolskú energin vyčerpával na to, aby znemožnil akékoľvek ústupky vo volebnom práve a v ľudovýdi požiadavkách. A tu veru vtedy, keď sa staré Uhorsko rúcalo, zhjTiul tento typický reakcionár — guľkou z puSkv maďarského vojaka, ako na dôkaz a na dosvedčenie toho, ako táto príživnícka spupná trieda bola a musela byť nenávidená i svojfan vlastným ľuďom. Nuž hľa, 1 my 1 Maďari navždy sú oslobodení od tejto spupnej nadvlády. A keď sme slobodní — ľahko je nám vo vzájomne,} dôvere nzavieť spojenectvo dvoch ľudových demokracií, lebo teraz máme na oboch stranách istotu, že je a bude verné a trvalé. FR. VOTRUBA 3, .tüla 1949 LEPŠIE A LEPŠIE Dokončenie s 1. strany. Preto rýchlejšie, nejde náprava ešte že suchota roku 1947 prinútila milióny a milióny našich (udi žit z cudzieho, dovezeného chleba, mäsa, tuku a iných potrieb, ktoré by sme ináč mali tu doma z našej domácej úrody, a miesto toho mohli sme si nakúpii väčšinu toho, čo nám ešte chýba. Ved len si rozmyslíme, že vlani cez zimu museli sme f od januára do konca apríla) vydať do cudzozemska hlavne za potraviny o 5000 miliónov Kčs viac, ako inokedy, keď úroda bola dostatočná. To sú čísla až strašné a vyzerá to takmer ako zázrak, že sme to všetko stačili bez pohromy vydržať, ba že i tak sa nám v niekoľkých ohľadoch predsa lepšie vodí. A ešte aj preto nemôžeme verejné hmotné prostriedky viac použiť na zvyšovanie osobného dobrobytu obyvateľstva (na konzumný, spotrebný tovar, lebo my celé stámilióny a miliardy dávame i na výstavbu nových fabrík a závodov, na veľké zveľadenie výroby v pôdohospodárstve, na vybudovanie jednotného družstevníctva a na všetko, čím sa hospodárenie dá zlepšiť, obľahčit a ďalej zdokonaliť. Aj investície (vložené náklady) do priemyslu sú ohromné, a sme preto, lebo my Tukdy už nechceme .nat v Republike nezamestnaných (ako boli vtedy, keď sme mali úplne kapitalisticky režim, tak ako v západných štátoch a v Amerike) a nezamestnaných bedárov už mať nebude, me. U nás každému zaisťujeme právo na prácu a statočný zárobok. Ešte i to musíme si my nahradiť a ušporovat, čo súkromní veľkoobchodníci a veľk o priemyselníci pri zahraničných objednávkach tajne z Re. publiky vyviezli za ťažké miliardy Kčs, ťažko poškodiac Republiku, za tými peniazmi si ta ušli a za neštvú v cudzine proti nám. Všetko toto sme si museli dať a dávame si do poriadku všetko, čím staré poriadky našej republike a nášmu pracujúcemu obyvateľstvu ubllžily, A to treba spravodlivo uvážiť a rozmyslieť. Kto dobre porozumie, ten každý pozná, koľké ohromné nápravy sa už stály a bude vedieť, že tie očakávané lepšie pomery sa rýchlej'sie približujú. Tak, ako si ich zvýšenou vernou prácou zasluhujeme Z činnosti jedného vzorného družstva Aj roľníci z obe« Biel v dtrese Kráľovsl^ . Chlmec Idú, spoločnou cestou vSetkých roľníkov nášho štátu. V rámci JRD zriadili si roľníci výkrmňu ošípaných, v ktore.| chovajú'AO kusov ošípaných. Cmnôšť výkrmne je veľníl úspešná a ošípané majú už asi po 50 kg. Roľníci získajú’čo.skoro'budovy, aby mohli výkrmňu ešte rozšíriť. Bravčovým mäsom plnia sl roľníci z Biehí kontingenty v dodávke hOr vädzleho dobytka a ošípaných. Ušetria takto hovädzí dobytok, natmä dojnice. Rozmýšľajú aj o založení hydinárskej farmy, lebo vedia, že hydüia môže pomôcť v značnej miere zlepšiť zásobovanie mäsom a vajcami. žatva je pred dverami a preto roľnJci v yňmcl JRD porobili všetky potrebné prípravy,, aby žatevpé práca preblehaly hladko a úspešne. Nedávno dostalo JRD pridelenú mláťačku. Hoci by boli roľníci radšej mlátili väčším strojom, pretože v Bieli sa veľmi zaužívala susedská vý-pomoc a roľníci mlátia spoločne, jednako sú pripravení zdolať všetky žatevné práce včas a mlatbu úspešne previesť. Takto si Tudia pomáhajú navzájom v okrese Dunajská Streda je doteraz už osem prípravných výborov JRD a založených päť Jednotných roľníckych družstiev, ktoré majú eipolu 199 členov. Tieto družstvá doteraz zriadily štyri hydinárske farmy, dve družstevné výkrmne ošípaných a družstevný chov prasníc. Veľkú pozornosť venujú tiež úprave pasienok a zveľaďovaniu ovocinárstva. Majú v programe vybudovať sedem hydinárskych fariem, štyri družstevné výkrmne ošípaných, tri odchovne prasníc, dve práčovne a dve výkupne skych produktov. poľnohospodárToto všetko chcú uskutočniť ešte, do konca tohto roku. JRD majú doteraz 13 traktorov, 4 samoviazače, 4 mlátiace garnitúry, 4 trávne kosačky, 5 sejačiek a 3 vlečné vozy. Do konca roku mienia zvýšiť počet strojov i v tomto smere. Dnes chovajú roľníci JRD, v oikrese Dunajská Streda 4000 kurčiat, čo chcú zvýšiť v najbližšom čase na 5000 kusov. Majú 251 kusov ošípaných a 10 prasníc, na konci roka budú mať 430 ošípaných a 30 prasníc. Ďalej si roľníci vybudujú v rámci JRD vzorný družstevný chov hovädzieho dobytka, kde sa bude chovať 60 kusov jalovíc. Okrem tejto činnosti budú sa starať tamojší roľníci aj o výstavbu potrebných hospodárskych budov, robia prípravy pre zalesňovanie neužitočných plôch, aío napr. vysádzanie vetrolamov a ovocných stromov. Pohotovostné technické brigády Poľnohospodárske stroje, ktoré budú toho roku cez žatvu a mlatbu poškodené, nevyradia sa z ďalšej práce. O ich opravenie postarajú sa osobitné pohotovstné technické brigády priemyselných závodov. Pre každý okres zriadi sa aspoň jedna takáto brigáda, ktorá bude vyzbrojená potrebným technickým zariadením a nákladným automobilom. Bude teda pružná a pohyblivá a bude môcť zasiahnuť tam, kde vznikne ponuka žatevných alebo mlatebných poľnohospodárskych strojov a ktorú nebude možné odstrániť miestnymi odborníkmi. V brigáde budú zastúpení remeselníci rozličných odborov, áSy brigáda bola šchopná previesť opravy každého druliu. Pohyblivou, pojazdnou opravovňou sú vyzbrojené 1 dielne štátnym strojových staníc, ktoré tak iste budú zabraňovať tomu, aby náhodilé poruchy a poškodenia nevyradily z ďalšej práce žacie stroje a mláťačky. * V Novom Meste dokončievajú veľkú budovu pre umelé liahne