Roľnicka Nedeľa, oktober 1949 (IV/40-44)

1949-10-02 / No. 40

Strana 2. Na obrana mieru yyhlásenie sovietskeho ministra Vyšinského V druhej polovici septembra otvorili vo Flushing Meadows štvrté zasadnutie valného shromaždenia Spojených národov, na ktorom sú zastúpené delegácie 59 národov S veľkým napätím a pozornosťou očakávalo shromaždenie prejav sovietskeho ministra zahraničia Andreja Vyšinského. Minister Vyšinský, ako vedúci sovietskej delegácie, týždeň významný predniesol minulý prejav a podal súčasne návrh, ako natrvalo za bezpečiť a upevniť svetový mier: 1. Aby všetky členské štáty SN odsúdily vojnové prípravy niektorých krajín, najmä USA a Veľkej Británie. 2. Aby uznaly za neprípustné dalšie prieťahy s dohodou o bezpodmienečnom zákaze atómových zbraní a zbraní hromadného ničenia. 3. Aby fiadaly od 5 veľmocí (SSSR, (JSA, Francúzsko, Veľká Británia a Čína) uzavretie paktu na posilnenie mieru. hďinister Vyšinský vo svojom prejave vyvrátil ohováranie kuomintanského delegáta o sovietskom imperializme a odsúdil jeho snahy o falšovanie histórie. Ďalej minister \’yšinský pranieroval činnosť Spojených štátov a Veľkej Británie v uplynulom roku, lebo touto činnosťou bolo podrývanójestvovanie SN, najmä odsúdil nezákonné vytvorenie „malého shromaždenia" SN. O Atlantickom pakte vyhlásil, že nie je srovnateľňý s chartou SN, lebo jeho podpisovatelia nie sú vydaní nebezpečenstvu ozbrojeného útoku. Pravým účelom paktu je zastrašiť štáty, ktoré sa nechcú podvoliť anglo-americkej nadvláde. Minister Vyšinský dalej poukázal na to, že plán síce priniesol veľké zisky americkým monopolom, avšak ohromil hospodárstvo západoeuropských štátov. Flovoriac o vlastnej činnosti SN, minister Vyšinský vyhlásil, že angloamerická politika je hlavnou príčinou na'prosto neuspokojivého stavu vecí v dôležitých orgánoch Spojených národov, ako v BR, v komisii pre atomové zbrane, komisii pre konvenčné zbrane, hospodárskej a sociálnej rade atd. Situáciu je však možno napraviť, ak budú všetky štáty rešpektovať chartu SN a jej zásady a ak nebudú robiť úzku skupinovú politiku. Minister Vyšinský ďalej pranieroval obrovské výdavky západných štátov na zbrojenie, ktoré dosahujú až 12-násobku predvojnových výdavkov. Ďalej citoval mierové prejavy generalissima Stalina, ktoré sa ostro líšia od vojnovej propagandy v západných krajinách. Tri body mierového návrhu, ktoré minister Vyšinský predniesol v závere svojho prejavu, zapôsobily oromným dojmom na väčšinu delígátov. ^ääífy V qÍU kcafcc... (Dokončenie s 1. strany.) nou vyrobnostou, aby postupne daly S4t uvotnií a do bezlístkového pre^:aja zadelit ďalšie a ďalšie tovary (hlavne priemyselné), ktorých sme v týchto povojnových rokoch mali nedostatok. A tak vzájomná spolupráca medzi pracujúcimi ľuďmi mestskými a dedinskými dala nám väčší krajec chleba a ešte prinesie ďalšie dobré výsledky k osohu malých a stredných roľníkov i robotníkov. Uvoľnenie chleba, múky a zemiakov je naše spoločné vitazstvo, veľký krok k lepšej budúcnosti. A po tejto ceste pôjdeme ďalej dopredu. (pk) 4 ROCNICKA NEDECA Stav doiivtka na Slovenska Slovenský plánovací úrad vykonal na Slovensku k 1. .túlu 1949 všeobec" ný súpis pornohospodárskych zvierat a to hovädzieho a bravčového dobytka, oviec, kôz a hydiny. Súpisu podliehaly všetky zvieratá uvedených druhov. Zo sčítania je zrejmé, že u všetkých druhov zvierat okrem oviec, počas roku 1949 ich početný stav stúpol. Zistilo sa. že v polovici r. 1949 maii sme na Slovensku 1,086.000 kusov hovädzieho dobytka, z toho 552.000 kráv, dalej 1,256.000 kusov bravčového dobytka (191.000 prasníc), 383.000 oviec, 121.000 kôz a 7.402.000 kusov hydiny, z čoho Je 1.885.000 sliepok. Ked srovnáme priemer z roku 1934—38. vidíme, že v hovädzom dobytku sme už početný stav z čias prvej Republiky o niečo prekročili, — vtedy sme mali hovädzieho dobytka 1,038.000 kusov — kdežto počet bravčového dobytka sa v roku 1949 takmer zdvojnásobil (v roku 1934—38 bolo na Slovensku iba 657 tisíc ošípaných). Dobrovcíiié brigády pracujú na stavbe bydinárne Jednotné roľnícke družstvo r .Tesenskom vyvíja peknú činnosť, (členovia 'JRD si zriadili vlastnú pekáreň a teraz stavajú v rámci JRD novú hydinársku farmu. Sami si navozili piesok, štrk a cement, potrebný ku stavbe. Okrem toho denne tu pracujú asi desaťčlenné dobrovoľné pracovné brig;ády z Jesenského. Práca pri stavbe pekne pokračuje a behom dvoch týždňov bude hydinárňa hotová. —TJSR— Minime lesenné práce Skoro vo všetkých okresoch Slovenska začaly sa pornoliospcdárske jesenné práce. Podľa zpráv je pre jesenný osev zabezpečené dostatočné množstvo kvalitného osiva, ako aJ hnojivá, ktoré sa dostanú načas na miesto svojho urč'cnia — k roľníkom. Tak pre .lED ako aj pre roľníkov, je zabezpečené dcstatočné množstvo umelých hnojív, najmä fosforečných, drase.ných a dusíkatých. Tu treba apelovať na ONV a najmä MNV, aby vo svojej obci čo najviac propagovaly, aby roľníci na jeseň používali výlučne len umelé hnojivá, a to také. ktoré sú menej rozpustné. Je zbytočne dať do pôíly aktívne hnojivo, ktoré sa rýchlo rozpustí a .jesenné dažde ho vyplavia, čím stráca na účinnosti pre rasiliuy. Cukrová repa sa začne vyberať už 26. septembra, no hlavná kampaň sa začína až 10. októbra. V celku je na vyberanie cukrovej repy zabezpečené dostatočný počet pracovných síl. okrem štátnych a cukrovarských majetkov, kde sa budú musieť zorganizovať brigády. Výhľad na tohoročnú úrodu cukrovej repy je dobrý. Opro' ti lanskému roku sa zvýši výroba cukru. Jeden skromný list z Ameriky Náš čitateľ Martin Ruman v Slovenskom PoB dostal od svojho nevlastného brata z Ameri ky list o tom „americkom raji“ a uverejňujeme ho celý tak, ak o nám ho náš čitateľ poslal: Drahý braček Martin aj a rodinkou! Srdečný pozdrav vám, zasielame a vám mnoho zdravia prajeme, prosiac Pána, aby vás udr&oval pri dobrom zdraviu cez celý čas života vášho, to vám všetkým prajeme z hlbiny srdca. Drahý brat Martin, tvoj vítaný list som prijal aj fotografie. Veľsni nás tešilo, ked! sme sa dočítali, &e ste všetcia zdraví a živí a že sa máte tam dobre. Aj my sme už teraz všetcia zdraví. Môj syn Janko bol operovaný na slepé črevo. Bol v nemocnici 12 dni a teraz je už doma, Vž trocha chodí, len je ešte slabý, ale vďaka Pánu Bohu, že nám ho zachránil pri živote. Švagor Štefan Bella ochorel 2. júna a S. júna zomrel, mladý silný chlap na srdečnú vadu. Švagor Mitar Topálovič zomrel 2. októbra lOlfS, tiež len tak sediac na stoličke na srdečnú vadu. Brata Ondreja Šimka ranila mŕtvica, ale ho za\ chránil jeho blízky príbuzný Dr. Janko Štibran, takže už pracuje, hoci je hodne slabý. Aj nášho báčiho Paľa Brnu ranila mŕtvica, takže nepracujú od februára 19I/9, je im lepšie, už aj potrochy chodia, ale naveky musia mat paličku v ruke. Nuž tak vidíš, že sme mali dost trápenia v jednom roku. Ostatní sme zdraví, robí sa dost dobre, nie tak ako by sa malo. Fabriky pracujú najviac ý dni v týždni a poniektoré len 5—6 hodin na deň. Plácu na hodinu majú dost dobrú, lenže málo hodín robia v týždni. Mäso je veľmi drahé a tuná v Amerike to vieš, že keď nie je mäsa, žena nevie čo má varit, lebo doma nemá záhradu a v nej potrebne pre kuchyňu a ani hydinu. Všetko musí kupovat — čo na nôž, to za groš. A keď človek ochorie, to je veľmi drahé. Nemocnica, zvláštna izba 16 dolárov na deň bez lekára. V spoločnej izbe 8 dolárov, ale tiež bez lekára. Tu môžeš vidiet, že ako sa má robotný človek keď ochorie. Kým robí je dobre, ale akonáhle strati robotu, hneď je s nim zle. V národných veciach tuná v Amerike sme celkom mŕtvi. Cirkevné sbory sa udržujú voľajako, ale nie na pochválenie, ešte vždy máme 2 ev. a. v. sbory. No to by bolo všetko za teraz. Máš krásny statok:, kone, kravy a ošípané. Skoda, že nemôžem na jeseň na zabíjačku. No, ale osud náš je taký. Mysleli sme, že by sme doma nevyžili a istotne by nám tam bolo lepšie, ako tu v Amerike. Človek žije stále v tom vedomí, že kým robí má, ale keď zatvoria fabriku už je žobrák, lebo sa nemá na čo spoliehat. Ja sa zaoberám čistením šiat. Pracujem náhodou a našľastie veľa hodin, a tak mi je trochu lepšie ako keby som bol vo fabrike. Tu ťa ešte raz všetcia zdravíme, celá naša pokrevná rodina, a odpusť, že len tak málo píšem. S Bohom ostávajú všetcia! pisai tvoj brat; Ján Cobrda st. ?. olčťíSra 1949 Cím nám má byť dobrá slovenská kniha (K TýždAu alovemskoj knihy od 1. do 8. oäck 1949.Í (Sy) To, ako náá národ v ľudovej a demokratickej republike rastie a mohutnie, odráža sa dnes laž naozaj na každom kroku. Koľko miest a dedín dostalo, dostáva a dostane nové továrne. Koľkí z vás ste po oslobodení vyniesli petrolejovú lamipu na povál, a svietite elektrikou, koľkí už modemajišie obrábate pôdu, pracujete strojmi, koľkým deti chodia do jednotnej strednej školy, atd. atd. Ani sa vypO'čítaf nedá. čo sa u nás všetko zmenilo. A vývin ide dalej. Ľudová demokracia .prináša stále nové a nové plody. Medzi iným zdôrazňuje aj to, že máme a musíme byť vzdelaným národom. Že potrebujeme vedieť, čo sa vo svete dialo, ale najmä čo sa v ňom deje — aby sme z toho mohli usudzovať, čo sa bude diať. Potrebujeme sa naučiť čítavať knihy, dobré knihy, aby sa tieto stály naiším bezpečným radcom v našich každodenných problém-och. Nemožno tu nepoukázať, ako to bolo so slovenskou knihou v minulosti. Kniha vychád2Kila vo veľmi malom náikLa.de (a tie pokrokové v ešte menšom). Ku knihe zámerne sťažovali mocipáni prístup, kníhkupectvá boly len vo väčších mestách, a níaka životná úroveň nášho človeka už sama bránila, aby si knihy kupoval. Kto sa len trochu zamyslí nad tým, ako sa začalo v tomto smere pracovať po oslobodení — a najmä Pn víťaznom februári — kto si všímal veľké šírenie sa vzdelanosti — i slovenských kníh, už aj do širokých pracu,jiúcich más, videl, že sa tu teraz pracuje celkom iinak. Ano. veľmi mnoho sa u nás zmenilo. Náá štát sa neboíjí dať knihu do rúk pracujúceho človeka, nebojí sa vzdelaných ľudí. Naopak: potrebuje idh. A aby jeho úsilie mohol využiť každý, aby každý mal prístup ku kulltúrnym statkom, aby sa každý ľahko a bez námahy dostal ku knihe, zaúne všade u nás, po celom Slovensku prebiehať v prvých ofctôhrovýcSi dňoch Týždeň slovenskej knihy. Prvoradá úloha tohlto týždňa bude, priblížiť slovenskú knihu každému nášmu pracujúcemu človeku. Priblížiť mu ju tak, aby si mohol v.ybrať, čo ho zaujíma, to čo ho najviacej poučí, Ale aj to, čo ho .pobaví, lebo náš život musí byť aj radostný. S akými knihcimi prídu v TSK medzi vás? Aké knihy dostanete kúpiť? Pripomíname, že všetky slovenské knihy v tom týždni sa budú predávať s 20% sľavou. Priipravný výbor Týždňa slovenskej knihy sogtavil sóznám kníh, ktoré sa v tomto týždni budiú zvlášť propagovať a odporúčať. Na prvom mieste to bude I. sväzok Hviezdoslavovej knižnice, ktorú sme u nás založili z podnetu prezidenta RepU'bhky a v ktorej postupne vyjdú tie najlepšie a najpokrokovejšie diela, ktoré slovenská literatúra y minulosti mala. Prediplatiteľom \tejto knižnice by sa mal stať každý dobrý vlastenec, každý uvedomelý príslušník národa, každý pracujúci, leba chce slúžiť predovšetkým tým. Budú to Jalej krásne knihy klasikov marx-leninského učenia, a ich následovníkov, ktorých skúsenosti a zovšeobecnenia sú bezpečným vodidlom na ceste k socializmu. Budú to najkrajšie diela slovenskej .prózy a poézie (romány nár. umelca Petra Jilemoiokého. román Tatarkov, Mináčove, atd. — poézia z povstania a budovania, atd.). Týždeň slovenskej knihy bude sa môcť len vtedy úspešne previesť, ked i naňa dedinská pracujúca poapojit'.*sť to prijme s porozumením a priicin/ sa o jeho zdarný priebeh. Kupu]'.<í dobré slovenské knihy — sú zbraňO'U všetkých pracujúcich v boji o socializmus. Kupujte ich a čítajte! Učte sa z nich! Nielen v Týždni slovenskej knihy, ale stále. Treba dorobil ešte viac (Dokončenie s 1. strany) i dobytku nastal pokles. Len plánované hospodárstvo, ktoré' zabezpečuje vysokú výrobu a prísun strojov, dáva k dispozícii rolníkovi kvalitné osivo, je zárukou lepšej úrody a väčšej výroby. Len v štátoch, kde je plánované hospodárstvo, sú výhliadky na dobré speňaženie roľníckych výrobkov. Tu nikdy nemôže nastať hospodárska kríza, náhle katastrofálne poklesy cien a zadlženie roľníkov. Aj v minulosti boli roľníci, ktorí dosiahli krásnych výsledkov na vlastnú päsť. Vedfa nich však oromná väčšina roľníkov nedosahovala zvláštneho pokroku. Nán dnes ide o to, aby sa na každom kúsku pôdy lepšie hospodárilo, aby sa každému rolníkovi pomohlo v jeho gazdovaní. Plán treba chápať s tejto strán- Iky. Tu nejde o rozkazovanie a vypisovanie všelijakých čísel. Štát 'spolu s rolníkmi robí si na budúci Írok predsavzatia, plány, aby jasne obaja vedeli, čo majú robiť, akých akcií a prác sa podujať, aby sa na rok výroba zas o jeden krok zvýšila V minulosti sa nepostupovalo takto, štátu cez vojnu a niekoľko rokov i po nej išlo hlavne o to, ako vykúpiť od roľníctva isté množstvá výrobkov pre verejné zásobovanie. Dnes sa štát a národné výbory radia s roľníkmi, čo sa dá v budúcom roku dosiahnuť, radia sa o pláue na budúci rok. Sostavením plánu nezaväzuje sa iba roľník, že sa pričiní na svojom gazdovstve, ale určením plánu zaväzuje sa aj štátna správa pomôcť roľníctvu strojmi, hnojivom, osivom, krmivom, atd., v takej miere, aby roľníci mohli splniť plán. V tomto smysle treba chápať aj všetko to, čo sa tento týždeň na ded'nách robí. Národný výbor i roľník hľadajú spolu dnes cesty, ako dosiahnuť zvýšenia výroby dodávok a určujú si ciel, určujú si plán. Bolo by teda chybou, keby sa národné výbory a roľníci stavali k veci bez záujmu, keby sa uspokojili s tým, že si určia nízky plán, že sa uspokoja s tými smernými číslami, ktoré dostali od ONV. Kde je nízky plán, sú aj nízke výsledky. Ľudia sa nemusia namáhať, nemusia rozmýšľať, ako splniť svoju úlohu a tiež pomoc štátu je v takom prípade nižšia. Je preto v záujme roľníkov, aby sostavili pre seba a tak pre celú obec plán zodpovedajúci skutočnosti, plán o splnenie ktorého sa bude treba pričiniť. Neuspokojujte sa s dosiahnutím smerných čísel a vo svojich ústretových plánoch, navrhnite vyššie úlohy. Uložte sebe i svojej obci,' že vyrobíte viacej dobytka, viac mlieka, viac vajec, že dosiahnete väčších hektárových výnosov. Lepšie zásobovanie robotníkov potravinami znamená, že aj robotníci vo fabrikách urobia viac pre vás. Dr. Tomčáni. NOVE KNIHY Nakladateľstvo Pravdy vydáva už v tretom vydaní Jilemnického známy román „Kronika“ a .JCompas v nás“. Je to veľmi radostný fakt, že sa knihy nedávno zosnulého národného umelca, slovenského učiteľaspisovateľa a ipolitiokého bojovníka Petra Jilemnického, tak rapídne rozširujú medzi našim slovenským ľudom. A je to radostná skutočnosť najmä preto, že Jilemnioký je i prvým predlxijovníkom socialistického realizmu v slovenskej literature, ktorá túto tvorivú metódu chce rozvíjať a zdokonaľovať. — Tak isto v dirúhom vydEiní vychádza v nakladateľstve Pravdy román sovietskeho spisovateľa Leonida LíConova „Nepokojná rie-ka“, kde autor uimeledky pútavou m»" tódou opisuje sovietsky dnešok, ktorý je bojom medzi minulosťou a budúcnosťou. V edícii Pravdy „Krásna próza“ vychádza v druhom vydaní pozoruhodná prozatérska práca význačného slovenského básnika Štefana Žáirýho „Aipenínsky vzduch“, umelecky stvárnené spomienkové pásmo z pobytu no tomto južnom polostrcH v e. — Sloven.skej verejnosti po prvý raz sa dostáva do rúk dielo mladého sovietskeho spisovateľa Leonida Solovjeva „Na.sreddin v Buchare“. Naše filmové obecenstvo sa akiste esta pamätá na rovnomenný film o tomto hrdinovi. Solovjev s neobyčajným smyslom pre humor rozvíja dej takmer rozprávkový a sprevádza čita. teľov po všetkých miestach, na ktorých Nasreddin vystrája a prežíva svoje rozmarné dobrodružstvá, —i Ako prvú publikáciu edície SĽUB vydalo nakladateľstvo Sväzu ľudoJ vých protifašistických bojovníkov Dukla brošúrku „Z boja do budovania“, ktorá opisuje organizačný vývin jednotnej organizácie SĽUB na Slovensku, »Súťažením k vyššej výrobee, • Vydalo roľnícke nakladateľstva >Oráč€ ako 2. sväzok edície »Roľnícka knižnica^. Strán 32. Cena 6__Kčs. Táto brošúrka zaoberá sa súťažením v pôdohospodárstve, ktoré je tiež jedným z dôležitých predpokladov zvýšenia poľnohospodárskej výroby a vôbec výrobnosti roľníkovej práce. Brošúrka zahrnuje referáty poslanca Marka Čulena, predsedu JSSR, povereníka pôdohospodárstva Dr. Michala Falťana, Ing. Jána Mozolu a Dr. Pellxa 'Vašečku. V brošúrke je tiež zachytená široká diskusia pôdohospodárskych pracovníkov a zlepšovateľov, v ktorej hovoria o problémoch svojej práce. Brošúrka má vkusnú obálku a niekoľko ilustrácii. Nemala by chýbať ani v jednej roľníckej domácnosti. Možno ju dostať vo všetkých kníhkupectvách.