Roľnicka Nedeľa, marec 1950 (V/10-13)
1950-03-05 / No. 10
Cena 2 Kčs Ročník V,__Číslo 10, ' ^JO .'479 Bratislava, Jesenského nlica 13 i 5. marca 1950 Klemen! Gottwalil na zasadnutí Ústredného výboru Kamnnlstlckel strany Časkosloveaska NAPRED, K VltAZSTVU SOCIAIIZHU Súdruh Gottwald podrobne rozobral hlavné medzinárodné otázky, boj o mier a naše úlohy. Túto časť jeho prejavu, ako i významný referát gen. tajomníka KSC s. Slánského, prinesieme v budúcom čisle. Dnes uverejňujeme tie dôležité state prejavu, kde hodnotí plnenie usnesení IX. sjazdu KSC a stanovuje náš ďalší postup. Plnenie generálne! línie strany vo vnútornej politike a ďalší postup Súdružky a súdruhovia! Prejdem teraz k niektorým dôležitým otázkam našej vnútornej politiky. Pre našu vnútornú politiku dal nám generálnu líniu IX. sjazd našej strany. Je to generálna línia budovania socializmu v našej vlasti. Jednotlivé úlohy hospodárskeho, politického a vnútrostranníckeho rázu, ktoré v súvislosti s plnením tejto generálnej línie stály pred nami, sjazd vytýčil v známych desiatich bodoch. Budem postupovať bod za bodom a ukážem, v čom a nakoľko sme splnili sjazdové usnesenla a čo v tom či onom odbore podľa výsledkov z uplynulej doby a na základe novozískaných skúsenosti stojí pred nami. Prvý bod, ako viete, znel: Vo všetkých odboroch nášho národného hospodárstva musíme plniť a splniť päťročný hospodársky plán, a to nielen kvantitatívne, ale tiež kvalitatívne. Pokiaľ ide o kvantitatívne plnenie päťročného plánu, myslím, že úlohy, sjazdom vytýčené, sme vcelku úspešne splnili. Podrobnosti o výsledkoch prvého roku päťročného plánu boly uverejnené v zvláštnej zpráve Štátneho plánovacieho úradu. Chcem iba zdôrazniť, že v roku 1949 sa zvýšila celková priemyselná výroba v našej republike oproti stavu z roku 1947 o 37.9%. Za dva roky sa teda naša priemyselná výroba zvýšila viac ako o štvrtinu a prekročili sme už predvojnovú úroveú. Stúpla tiež produktivita práce v priemysle aj v srovnani s predvojnovou dobou. Ak vezmeme produktivitu práce v roku 1937 za lOO, tak v roku 1947 bol inde.v 89 a v roku 1949 už 103.3, takže od roku 1937 sa zvýšila produktivita práce v našom priemysle celkom o 3.3% a oproti roku 1947 sa zvýšila o 16%. Môžeme zaznamenať tiež úspech v oblasti, ktorá ešte v čase IX. sjazdu bola značne zaostalá, a to v stavebníctve. Tu sa oproti roku 1947 zvýšila výroba o 54%. V dňoch 24.—26. februára 1950 — dva roky od víťazného Februára 1948 — bolo v Španielskej sále na Hrade pražskom zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Zasadnutia sa spolu s členmi Ústredného výboru zúčastnili poslanci a ďalší zodpovední pracovníci strany. Na čele sály boly umiestené portréty súdruha Stalina a súdruha Gottwalda a heslo: Úalej napred k víťazstvu socializmu. Účastníci vrelo a s nadšením uvítali predsedu strany súdruha Klementa Gott^valda a ostatných členov predsedníctva Ústredného výboru. Zasadnutie otvoril a spolu so súdruhom Václavom Noskom striedavo riadil súdruh Anton Zápotocký. Po otvorení sa ujal slova súdruh Klement Gottwald. Jeho veľký prejav, v ktorom previedol hlboký a podrobný rozbor medzinárodnej situácie, zhodnotil výsledky práce strany od februára 1948 a najma od IX. sjazdu a vytýčil ďalšie úlohy, prijali účastníci zasadnutia s nadšeným súhlasom. Po skončení prejavu usporiadalo celé shromaždenie súdruhovi Gottwaldovi búrlivé a dlhotrvajúce ovácie. Po prejave súdruha Gottwalda vystúpili s dielčimi referátmi súdruhovia Rudolf Slánský, ktorý prehovoril o jednotných roľníckych družstvách a o úlohách strany na dedine, súdruh Jozef Frank, ktorý sa zaoberal úlohami strai^' pri ďalšom rozvíjaní úderníckeho hnutia a spevnovania noriem a súdruh Ladislav Kopŕiva, ktorý prehovoril o revolučnej ostražitosti a čistote strany. Druhý a tretí deň zasadnutia bola diskusia, na ktoréj sa zúčastnilo 37 rečníkov. V diskusii sa plne Nákladná doprava sa zvýšila z 91.3% predvojnovej úrovne v roku 1947 na 116.6% v roku 1949. Osobná doprava stúpla zo 133.4% v roku 1947 na 159.5% v roku 1949. Teda, čo sa týka kvantity, sme vcelku päťročný plán splnili a podarilo sa nám tiež zlikvidovať veľmi slabé miesto v stavebnom priemysle, takže do druhého roku päťročnice vchádzame vcelku v dobrej pozícii. Na druhej strane, pravda, súdruhovia a súdružky, nemôžeme byť ešte spokojní s kvalitatívnym plnením plánu. Ani nad vcelku úspešným kvantitatívnym splnením prvého roku päťročnice sa nám nemôže a nesmie zakrútiť hlava, ako ukazujú výsledky za január 1950, keď plán nebol splnený na celých 100%. K plneniu plánu a k zlepšeniu našej výroby v poslednom čase v súvislosti s IX. sjazdom a po IX. sjazde strany značne prispelo rozvíjajúce sa hnutie súťaženia a hnutie úderníkov. Je nevyhnutné, aby sme toto hnutie ďalej rozvíjali a prehlbovali, aby sa stalo skutočne hnutím masovým a aby sa doňho zapojily aj technické kádre. O tom si ešte podrobnejšie pohovoríme. Chcel by som však upozorniť, že pri úsilí.o súťaženie, o spevňovanie noriem musíme súčasne robotníkom dať jasnú perspektívu, že poctivou a dobrou prácou si môžu viac vyrobiť. Poznáme z praxe, koľko zlej krvi narobí skutočnosť, keď v jednom závode sú tzv. mäkké normy, keď bez zvláštneho pričinenia dosahujú vysokých zárobkov, zatiaľ čo na druhej strane v inom závode, kde sú spevnené normy, dosahujú zárobky menšie alebo v najlepšom prípade také isté. V tomto smere treba urobiť poriadok. Neprichádzame k robotníkom s otázkou spevňovania noriem a s otázkou súťaženia bez ohľadu na osobný záujem robotníka. Treba jasne vysvetliť, že čím viac bude robotník vyrábať, tým viac sa mu tiež môže platiť a tým viac si tiež môže za to kúpiť. Na druhej strane treba vysvetliť, že, prirodzene, nie celý, stopercentný prírastok zvýšenej produktivity môžeme vracať individuálne robotníkom vo forme zvýšenej mzdy. Robotník z toho môže dostať iba časť, avšak druhá časť sa musí akumulovať, musí sa vložiť do výstavby našej vlasti. Slovom, treba do súladn uviesť záujem celku s osobným záujmom jednotlivca. Robotníci sú, pravdaže, najprogresívnejšou triedou, sú najuvedomelejší. Ale bolo by chybou, keby sme si veci predstavovali tak, že nemajú svoje osobné záujmy. Majú, a úlohou dobrého hospodára je, aby tento osobný záujem, to znamená, záujem na väčšom zárobku, sa stal popudom k leipSej práci v prospech celku. prejavil súhlas so zhodnotením práce strany a s ďalšími úlohami, ktorými sa rečníci zaoberali. Po skončení diskusie bolo jednomyseľne prijaté usnesenie, aby úlohy, obsiahnuté v zpráve súdruha Gottwalda, sa stály smernicou pre ďalšiu prácu strany a aby referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopŕivu slúžily za podklad činnosti v jednotlivých odboroch stranníckej práce. Na podklade zprávy súdruha Kopŕivu Ústredný výbor zbavil členstva v Ústrednom výbore Viléma Nového a vylúčil ho zo strany. Záverečné slovo predniesol súdruh Anton Zápotocký. Zasadnutie zakončili spevom „Internacionály“. Usnesenie o smerniciach pre ďalšiu prácu strany: Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. februára 1950 vypočul zprávu súdruha Klementa Gottwalda, vyslovuje s ňou plný súhlas a usnáša sa, aby úlohy, v zpráve vytýčené, sa stály základnou smernicou pre ďalšiu prácu strany. Referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopŕivu, rozviňujúce základné smernice súdruha Gottwalda v jednotlivých odboroch stranníckej práce, sa schvaľujú a slúžia za podklad činnosti strany na týchto úsekoch. Usnesenie o prípade Viléma Nového: Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. februára sa usnáša, aby z dôvodov, uvedených v referáte súdruha Kopŕivu, bol Vilém Nový zbavený členstva v Ústrednom výbore KSČ a vylúčený zo strany. Ďalej treba lepšie ako dosiaľ pri súťažení a údernickom hnutí organizovať prácu v závodoch. Treba do súťaženia zapojiť aj technické kádre, majstrov, administratívnych úradníkov, ktorí bezprostredne majú čo robiť s výrobou, treba, aby mali hmotný záujem na výsledku práce, aby oni dobre organizovali prácu svojej party či dielne, aby sa dobre starali o prísun materiálu, o prísun polotovarov, o odsun hotových výrobkov atď. a tal{ podobne. Každá továreň je veľmi složltý mechanizmus, kde koliesko zapadá do kolieska a kde dobrou organizáciou sa dá mnoho dosialinuť, kde, naopak, zlá organizácia pracovného miesta, zie organizovaný prísun materiálu, nástrojov atď. hamuje alebo úplne znehodnocuje úsilie jednotlivých úderníkov alebo súťažiacich. Vcelku môžeme zaznamenať od posledného sjazdu v organizovani nášho úderníckeho hnutia, v organizovaní socialistického súťaženia pokrok. Získali sme v tomto smere mnoho skúsenosti, odkryli sme mnoho skrytých, predtým nám neznámych rezerv. Treba v tomto smere isť ďalej a dosiahnuť toho, aby sme danými silami, danými strojmi, danou energiou a danými surovinami vyrobili viac, ako tomu bolo dosiaľ. A to vo veľkej časti prípadov možno dosiahnuť. Treba chápať celé údernícke a súťažné hnutie nie úzko individuálne, ako vec jednotlivcov, ale ako otázku organizácie celej prevádzky v závode. Druhá vec, na ktorú by som chcel v súvislosti s prvým bodom, vytýčeným IX. sjazdom strany, upozorniť, je otázka urýchlenej reorganizácie, prestavby a preorientácie nášho priemyslu. TJž v dvojročnici a ešte viac v päťročnici sme vedome kládli hlavný dôraz na rozvoj ťažkého priemyslu. Ale súčasne s tým sme ďalej-rozvíjali aj priemysel ľahký, najmä taký priemysel, alio kožorobný a textilný. Vieme však, že kapacita tohto priemyslu, plne využitá, presahuje možnosti nášho vnútorného odbytu, vieme tiež, že prevažnú časť surovín práve pre tento priemysel musíme dovážať zo zahraničia a hlavne z kapitalistickj'ch krajín, kde musíme platiť dolármi alebo librami šterlingov. To sa týka aj niektorých iných odvetvi ľahkého priemyslu. A my musíme rátať s tým, že v kapitalistickom svete sa bude rozvíjať hospodárska kríza, že odbyt tohto druhu tovaru v kapitalistických krajinách bude čím ďalej ťažší, a že súčasne odbyt tohto tovaru v krajinách ľudovej demokracie bude narážať aj na určité ťažkosti, na 1 f