Roľnicka Nedeľa, marec 1950 (V/10-13)

1950-03-05 / No. 10

Cena 2 Kčs Ročník V,__Číslo 10, ' ^JO .'479 Bratislava, Jesenského nlica 13 i 5. marca 1950 Klemen! Gottwalil na zasadnutí Ústredného výboru Kamnnlstlckel strany Časkosloveaska NAPRED, K VltAZSTVU SOCIAIIZHU Súdruh Gottwald podrobne rozobral hlavné medzinárodné otázky, boj o mier a naše úlohy. Túto časť jeho prejavu, ako i významný referát gen. tajomníka KSC s. Slánského, prine­sieme v budúcom čisle. Dnes uverejňujeme tie dôležité state prejavu, kde hodnotí plnenie usnesení IX. sjazdu KSC a sta­novuje náš ďalší postup. Plnenie generálne! línie strany vo vnútornej politike a ďalší postup Súdružky a súdruhovia! Prejdem teraz k niektorým dôležitým otázkam našej vnú­tornej politiky. Pre našu vnútornú politiku dal nám generálnu líniu IX. sjazd našej strany. Je to generálna línia budovania socializmu v našej vlasti. Jednotlivé úlohy hospodárskeho, politického a vnútrostranníckeho rázu, ktoré v súvislosti s plnením tejto generálnej línie stály pred nami, sjazd vytýčil v známych desiatich bodoch. Budem postupovať bod za bodom a ukážem, v čom a nakoľko sme splnili sjazdové usnesenla a čo v tom či onom odbore podľa výsledkov z uplynulej doby a na základe novozískaných skúsenosti stojí pred nami. Prvý bod, ako viete, znel: Vo všetkých odboroch nášho národného hospodárstva musíme plniť a splniť päťročný hos­podársky plán, a to nielen kvantitatívne, ale tiež kvalita­tívne. Pokiaľ ide o kvantitatívne plnenie päťročného plánu, mys­lím, že úlohy, sjazdom vytýčené, sme vcelku úspešne splnili. Podrobnosti o výsledkoch prvého roku päťročného plánu boly uverejnené v zvláštnej zpráve Štátneho plánovacieho úradu. Chcem iba zdôrazniť, že v roku 1949 sa zvýšila celková priemyselná výroba v našej republike oproti stavu z roku 1947 o 37.9%. Za dva roky sa teda naša priemyselná výroba zvýšila viac ako o štvrtinu a prekročili sme už predvojnovú úroveú. Stúpla tiež produktivita práce v priemysle aj v srov­­nani s predvojnovou dobou. Ak vezmeme produktivitu práce v roku 1937 za lOO, tak v roku 1947 bol inde.v 89 a v roku 1949 už 103.3, takže od roku 1937 sa zvýšila produktivita práce v našom priemysle celkom o 3.3% a oproti roku 1947 sa zvýšila o 16%. Môžeme zaznamenať tiež úspech v oblasti, ktorá ešte v čase IX. sjazdu bola značne zaostalá, a to v stavebníctve. Tu sa oproti roku 1947 zvýšila výroba o 54%. V dňoch 24.—26. februára 1950 — dva roky od víťazného Februára 1948 — bolo v Španielskej sále na Hrade pražskom zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Zasadnutia sa spolu s členmi Ústredného výboru zúčastnili poslanci a ďalší zodpovední pracovníci strany. Na čele sály boly umiestené portréty súdruha Stalina a súdruha Gottwalda a heslo: Úalej napred k víťazstvu socia­lizmu. Účastníci vrelo a s nadšením uvítali predsedu stra­ny súdruha Klementa Gott^valda a ostatných členov predsedníctva Ústredného výboru. Zasadnutie otvoril a spolu so súdruhom Václavom Noskom striedavo riadil súdruh Anton Zápotocký. Po otvorení sa ujal slova súdruh Klement Gott­­wald. Jeho veľký prejav, v ktorom previedol hlboký a podrobný rozbor medzinárodnej situácie, zhodnotil výsledky práce strany od februára 1948 a najma od IX. sjazdu a vytýčil ďalšie úlohy, prijali účastníci zasadnutia s nadšeným súhlasom. Po skončení pre­javu usporiadalo celé shromaždenie súdruhovi Gott­­waldovi búrlivé a dlhotrvajúce ovácie. Po prejave súdruha Gottwalda vystúpili s dielčimi referátmi súdruhovia Rudolf Slánský, ktorý preho­voril o jednotných roľníckych družstvách a o úlo­hách strany na dedine, súdruh Jozef Frank, ktorý sa zaoberal úlohami strai^' pri ďalšom rozvíjaní úderníckeho hnutia a spevnovania noriem a súdruh Ladislav Kopŕiva, ktorý prehovoril o revolučnej ostražitosti a čistote strany. Druhý a tretí deň zasadnutia bola diskusia, na ktoréj sa zúčastnilo 37 rečníkov. V diskusii sa plne Nákladná doprava sa zvýšila z 91.3% predvojnovej úrovne v roku 1947 na 116.6% v roku 1949. Osobná doprava stúpla zo 133.4% v roku 1947 na 159.5% v roku 1949. Teda, čo sa týka kvantity, sme vcelku päťročný plán splnili a podarilo sa nám tiež zlikvidovať veľmi slabé miesto v sta­vebnom priemysle, takže do druhého roku päťročnice vchá­dzame vcelku v dobrej pozícii. Na druhej strane, pravda, súdruhovia a súdružky, nemô­žeme byť ešte spokojní s kvalitatívnym plnením plánu. Ani nad vcelku úspešným kvantitatívnym splnením prvého roku päťročnice sa nám nemôže a nesmie zakrútiť hlava, ako uka­zujú výsledky za január 1950, keď plán nebol splnený na celých 100%. K plneniu plánu a k zlepšeniu našej výroby v poslednom čase v súvislosti s IX. sjazdom a po IX. sjazde strany znač­ne prispelo rozvíjajúce sa hnutie súťaženia a hnutie úder­níkov. Je nevyhnutné, aby sme toto hnutie ďalej rozvíjali a prehlbovali, aby sa stalo skutočne hnutím masovým a aby sa doňho zapojily aj technické kádre. O tom si ešte po­drobnejšie pohovoríme. Chcel by som však upozorniť, že pri úsilí.o súťaženie, o spevňovanie noriem musíme súčasne ro­botníkom dať jasnú perspektívu, že poctivou a dobrou prá­cou si môžu viac vyrobiť. Poznáme z praxe, koľko zlej krvi narobí skutočnosť, keď v jednom závode sú tzv. mäkké nor­my, keď bez zvláštneho pričinenia dosahujú vysokých zárob­kov, zatiaľ čo na druhej strane v inom závode, kde sú spev­nené normy, dosahujú zárobky menšie alebo v najlepšom prí­pade také isté. V tomto smere treba urobiť poriadok. Ne­prichádzame k robotníkom s otázkou spevňovania noriem a s otázkou súťaženia bez ohľadu na osobný záujem robotní­ka. Treba jasne vysvetliť, že čím viac bude robotník vyrá­bať, tým viac sa mu tiež môže platiť a tým viac si tiež môže za to kúpiť. Na druhej strane treba vysvetliť, že, prirodzene, nie celý, stopercentný prírastok zvýšenej produktivity môžeme vracať individuálne robotníkom vo forme zvýšenej mzdy. Robotník z toho môže dostať iba časť, avšak druhá časť sa musí aku­mulovať, musí sa vložiť do výstavby našej vlasti. Slovom, treba do súladn uviesť záujem celku s osobným záujmom jednotlivca. Robotníci sú, pravdaže, najprogresívnejšou trie­dou, sú najuvedomelejší. Ale bolo by chybou, keby sme si veci predstavovali tak, že nemajú svoje osobné záujmy. Ma­jú, a úlohou dobrého hospodára je, aby tento osobný záujem, to znamená, záujem na väčšom zárobku, sa stal popudom k leipSej práci v prospech celku. prejavil súhlas so zhodnotením práce strany a s ďal­šími úlohami, ktorými sa rečníci zaoberali. Po skončení diskusie bolo jednomyseľne prijaté usnesenie, aby úlohy, obsiahnuté v zpráve súdruha Gottwalda, sa stály smernicou pre ďalšiu prácu stra­ny a aby referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopŕivu slúžily za podklad činnosti v jednotlivých odboroch stranníckej práce. Na podklade zprávy súdruha Kopŕivu Ústredný výbor zbavil členstva v Ústrednom výbore Viléma Nového a vylúčil ho zo strany. Záverečné slovo predniesol súdruh Anton Zápotoc­ký. Zasadnutie zakončili spevom „Internacionály“. Usnesenie o smerniciach pre ďalšiu prácu strany: Ústredný výbor Komunistickej strany Českoslo­venska na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. fe­bruára 1950 vypočul zprávu súdruha Klementa Gott­walda, vyslovuje s ňou plný súhlas a usnáša sa, aby úlohy, v zpráve vytýčené, sa stály základnou smer­nicou pre ďalšiu prácu strany. Referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopŕivu, rozviňujúce základné smernice súdruha Gottwalda v jednotlivých odboroch stranníckej práce, sa schva­ľujú a slúžia za podklad činnosti strany na týchto úsekoch. Usnesenie o prípade Viléma Nového: Ústredný výbor Komunistickej strany Českoslo­venska na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. fe­bruára sa usnáša, aby z dôvodov, uvedených v refe­ráte súdruha Kopŕivu, bol Vilém Nový zbavený člen­stva v Ústrednom výbore KSČ a vylúčený zo strany. Ďalej treba lepšie ako dosiaľ pri súťažení a údernickom hnutí organizovať prácu v závodoch. Treba do súťaženia za­pojiť aj technické kádre, majstrov, administratívnych úrad­níkov, ktorí bezprostredne majú čo robiť s výrobou, treba, aby mali hmotný záujem na výsledku práce, aby oni dobre or­ganizovali prácu svojej party či dielne, aby sa dobre starali o prísun materiálu, o prísun polotovarov, o odsun hotových výrobkov atď. a tal{ podobne. Každá továreň je veľmi složltý mechanizmus, kde koliesko zapadá do kolieska a kde dobrou organizáciou sa dá mnoho dosialinuť, kde, naopak, zlá orga­nizácia pracovného miesta, zie organizovaný prísun mate­riálu, nástrojov atď. hamuje alebo úplne znehodnocuje úsilie jednotlivých úderníkov alebo súťažiacich. Vcelku môžeme zaznamenať od posledného sjazdu v orga­­nizovani nášho úderníckeho hnutia, v organizovaní socialis­tického súťaženia pokrok. Získali sme v tomto smere mnoho skúsenosti, odkryli sme mnoho skrytých, predtým nám ne­známych rezerv. Treba v tomto smere isť ďalej a dosiahnuť toho, aby sme danými silami, danými strojmi, danou energiou a danými surovinami vyrobili viac, ako tomu bolo dosiaľ. A to vo veľkej časti prípadov možno dosiahnuť. Treba chá­pať celé údernícke a súťažné hnutie nie úzko individuálne, ako vec jednotlivcov, ale ako otázku organizácie celej pre­vádzky v závode. Druhá vec, na ktorú by som chcel v súvislosti s prvým bo­dom, vytýčeným IX. sjazdom strany, upozorniť, je otázka urýchlenej reorganizácie, prestavby a preorientácie nášho priemyslu. TJž v dvojročnici a ešte viac v päťročnici sme vedome kládli hlavný dôraz na rozvoj ťažkého priemyslu. Ale súčasne s tým sme ďalej-rozvíjali aj priemysel ľahký, najmä taký priemysel, alio kožorobný a textilný. Vieme však, že kapacita tohto priemyslu, plne využitá, presahuje možnosti nášho vnú­torného odbytu, vieme tiež, že prevažnú časť surovín práve pre tento priemysel musíme dovážať zo zahraničia a hlavne z kapitalistickj'ch krajín, kde musíme platiť dolármi alebo librami šterlingov. To sa týka aj niektorých iných odvetvi ľahkého priemyslu. A my musíme rátať s tým, že v kapita­listickom svete sa bude rozvíjať hospodárska kríza, že odbyt tohto druhu tovaru v kapitalistických krajinách bude čím ďalej ťažší, a že súčasne odbyt tohto tovaru v krajinách ľudovej demokracie bude narážať aj na určité ťažkosti, na­ 1 f

Next