Roľnicka Nedeľa, april 1950 (V/14-18)
1950-04-02 / No. 14
Cena 2 Kčs Ročník V. — číslo 14. m .arma 53 ^ ^ ysb^ole. teo'' '''í flwr. ÍSSO t Bratislava, Jesenského nlica 12 nedeľa Ij v severných oblastiach JRD na čelo jarných prác (R^h) — Tohto Toku je celkom iný fvohrad v prvých jarných dňoch na dediny, než na aký sme boli zvyknuti v minulosti. Vídavali sme vtedy, ako sa brali roľníci na polia, to s koňmi (tých bolo málo), to s jedným vychudnutým koníčkom, alebo na kravách a už tí celkom híední spríahali sused so susedom svoje kravičky. Teraz sa tieto pomery rýchle menia k lefMÍemu. Už pri vlaňajšej žatve a neskôr pri jesenných prácach sa ukázalo, že práve pri orttanizovaní spoločných prác a pri urýchľovaní a zľahčovaní ráce, sa stáva jednotné roľnícke družstvo tým najhlavnejšim mocným prostriedkom, ktorý dopomôže roľníkom dosiahnutí vyššie úrody, väčšie úspechy v hos|>odáreni, že JRD pomôže roľníkom snížiť výrobné náklady a zabezpečiť tak družstevníkom väčšie dôchodky. Tento rok pri jarných prácach sa už družstevníckemu hnutiu pridali mnohí a mnohí z tých, čo družstevnej práči nedôverovali, lebo na prvých výsledkoch. družstevnej, práce sa presvedčili na vlastné oči. Výhody družstevnej práce veľmi dobre poznali a pocho.pili roľníci — družstevníci v Zelovciach (ich referát o tom uverejňujeme v dnešnom čísle Roľníckej nedele). Na južnom Slovensku v niektorých okresoch sú už prvé jarné práce v podstate skončené, ale v severnejších oblastiach Slovenska teraz začínajú alebo sú už v plnom prúde. A tu roľníkom veľmi pomáhajú skúsenosti z našich prvých organizovaných jarných iprác na južnom Slovensku. Aj v severných oblastiach sa jednotné roľnícke družstvá dostávajú na čelo jarných prác. Tam, kde už jarné práce prekonali, všímajú si, čo dobrého vykonali, čo mohli urobiť lepšie, kde urobili chyby, všimajú si ako to robili v susedných dedinách a veľmi starostlivo sa pripravujú, aby im ďalšie letné práce išly hladšie a s menšími ťažkosťami. V tých krajoch, kde sú eš te jarné práce v prúde, tiež využívajú tieto skúseností, tiež sa snažia vyhnúť chybám, ktoré sa sem-tam nrobily a súťažia medzí sebou o rýchle prevedenie, lepšiu organizáciu a vyššiu kvalitu jarných prác. Pri svojej zodpovednej práci o zabezpečenie výživy obyvateľstva a pri svojom každodennom boji za leipši život drobných a stredných roľníkov nezostávajú jednotné roľnícke družstvá odkázané samé na seba, ale cítia stále tú veľkú pomoc robotniokej triedy, ktorá im pomohla zvaliť stalkársky režim na dedinách a ktorá im ani teraz, pri 1ých vážnych úlohách — Inidovauia socializmu, neopúšťa. Celé desiatky štátnych strojových staníc sa pustily do súťaže o čo najskoršie a čo najkvalitnejšie vykonanie jarných prác. Súčasne štátne strojové stanice ipouzavieraly ešte pred začiatkom jarných prác smluvy s jednotnými roľníckymi družstvami. Napr. štátna strojová stanica vo Štvrtku na Ostrove má celoročné smluvy na výmeru 2400 ha pôdy s jednotnými roľníckymi družstvami v Rohoviatdi, Veľkej Pake, Tonkovciach, Trnávke, Malej Pake, Sklenárove, Vajke nad Dunajom, Dobrovošti, Bellovej Vsi. Lehniciach, Malinové, Miloslavove atď. Okrem toho veľkú podporu pre roľníkov znamenajú patronáty nad JRD, Už teraz vedúci závodov a fimkcionári družstiev plánujú robotnícku pomoc na tých miestach, kde bude pomoc potrebná pri veľmi súrnych prácach. Okrem toho robotnici z (patronátnych závodov vykovanejší a skúsenejší v politickom boji pomáhajú a radia roľnikom-druižstevníkom, ako prekaziť rozvrátnícke plány boháčov, , ako sa vystríhať pred nimi a ako ich zatlačovať. Pomáhajú im tiež pri takej agende, ako sú finančné plány osobné účty alJ. A lak družstevníci nadchnutí a podopreli týmito svojimi spolubojovníkmi z fabrík, hľadajú tiež novšie a lepšie spôsoby práce, alko napr. JRD v Slanci, ktoré vyzvalo do súťaže všetky slovendcé JRD a mnohé družstvá, ktoré sa na túto výzvu ohlásilv, prijaly ju a statočne zá,polia o to, ktoré družstvo s« stane najvzomejšim, najmocnejším, ktoré sa bude môcť pochváliť čo najkrajlim časom vykonania prác a čo najkvalitnejšou vykonanou prácou. Na výzvu Slanca sa ohlásily jednotné roľnícke družstvá v Čečinskej a Hornej Potôni, ktoré podmienky súťaže ešte rozsíriiy. k nim sa ipridalt Toľníci-družstevníci zo Sútora, ktorí prijali súťaž vo všetkých súťažných bodoch. Po(Pokračovanie na 5. strane.) Krv robotnícka i roľnícka S opovržením a spravodlivým rozhorčením prijal pracujúci ľud všetkých krajín zprávy o surových výčinoch talianskej polície v januári tohto roku, keď na príkaz hrabivých kapitalistov zarachotily v meste Modene posvätené karabíny a vyhasily život šiestich robotníkov. Prečo žoldnieri krvavého ministra.Scelbu vzali manželkám milujúcich manželov, deťom dobrých a starostlivých otcov a robotníckej triede šiestich uvedomelých bojovníkov? Iba preto, že títo — spolu 8 inými hladnými súdruhmi ■— dožadovali sa zákonnou cestou lepšieho živobytia, že chceli pracovať a žiť ako ľudia! šesť mŕtvych robotníkov •.. A čo hriešneho a protizákonného vykonali tí tridsiati maloroľníci a bezzemkovia, ktorých talianska polícia postrieľala počas jedného roka a ku ktorým' minulý týždeň pribudli ďalší dvaja mŕtvi? Vraždili, pálili, kradli, zbíjali? Nie! Chceli pracovať a žiť ako ľudia! Žili i so svojimi rodinami T biede a hlade, nebolo im dovolené dorobiť si dosť chleba ani pre svoju domácnosť a nebolo pre nich práce na veľkostatkoch cirkevných 1 necirkevných. Tisíce hektárov pôdy v rôznych oblastiach Talianska leží úhorom. Drobní roľníci a poľnohospodárski robotníci ^rú ' - h’ ''■jjú. Be' zeir*^, j bez práce. Osevné plochy sa musely snížiť, abr neklesly ceny obilia. Nie hlad detí a bieda roľníkov, ale zisky veľkostatkárov sú v kapitalistickom Taliansku rozhodujúce. B'"da prinútila talianskycli drob- ■ nŕch roľníkov a bezzemkov, že oh- ! sadili neobrobenú veľkostatkársku [ zem, ktorá na výsmech, pohoršenie a | hr' ch ležala úhorom. Posmelení jed- - notným pos' a; robotníckej triedy nastúpili drobní roľníci do boja o pôdu. Začali pracovať na tisícoch hektároch neobrobenej zeme. Ako odmenila takzvaná ,,kresťansko-demokratická" vláda túto statočnú snahu drobných roľníkov? — Poslala tam vrahov! V novembri zabila polícia troch roľníkov v Kalábrii a krátko nato krvavo „zaúradovala" v provincii Foggia, Spoločný boj a .spoločné utrpenie sjednotily. robotníkov a drobných roľníkov do jednotného bojového táboru. I teraz, po nových krvavých surovostiach rázne a jednotne vystúpilo talianske robotníctvo vo všeobecnbm štrajku a povzbudilo statočných trpiacich roľníkov. Pred puškami vrahov upevňuje sa bratstvo talianskych pracujúcich, tvorí a upevňuje sa robotnícko-roľnícky sväzok, bojová jednota a svornosť, ktorá svoj víťazný boj dovŕši napriek opätovnej streľbe a vraždám, páchaným bpz' trestne pod zločinným patronátom amerických imperialistov pred očami cirkevných velíkášov, takmer pod oblokini Vatikánskeho sídla. . Veľký ošilas malý tie ukrutnosti aj u nás. Pracujúci 70 závodov, dielní, úradov, ale menovite nasl roľníci pripomínajú si podobnú vraždu v Košútoch, kde četnicki služobníci veľkostatkárov a kapitalistov pred 19 rokmi zabili statočných slovenských i maďarských zemerobotníkov a drobných roľníkov. My sme sa však už K svojmu víťazstvu dopracovali. Uskutočňujeme dnes program micro-vého budovania, plnime úlohy Gottwaldovej päťročnice, pracujeme pre trvalý svetový mier, pre šťastnejší a lepší život všetkých pracujúcich. Prácou upevňujeme naše robotníckorofnfcké víťazstvo a sme si vedomí, že i všetky naše úspechy a naše napredovania posmeliä talianskych pracujúcich v boji. Naši robotnící-údermci. roľnici-družstevníci i vynikajúci pracovníci v dielňach a úradoch odkazujú do Talianska: vás „Vydržte, vytrvajte, jfvíťazíte. Nech v spravodlivom boji posilňuje preliata krv robotnícka a roľnícka'. Vaša sila a bojovä jednota a odhodlanosť vám zaistí víťazstvo nad zpiatočniékou krvavou reakciou a zlomíte jarmo, ktoré i nás toľké roky tiesnilo." 2, apríla 1950 ZASLUZENA POCTA . , Nášmu šéfredaktorovi Františkovi Votrubovi sa pri jeho sedemdesiatke a po takmer polstoročnej vytrvalej práci a bo.ja pre náš pracu.júci Fud dostáva zaslúženej pocty. Vo štvrtok 30. marca v sále Slovenskej univerzity promovali ho na čestného doktora filozofie. Súdruh Votruba si toto svo.je vyznačenie zaslúžil svédomitou prácou a neústupným bojom, v ktorom stál vždy verne na strane pracu.jú•■eho Fudu a vždy verne hájil vo svo.jej novinárskej, literámovedeckej práci tie krásne idey, J ktoré viedly náš Fud v zápase j za národnostnú slobodu a za oslobodenie od kapitalistického v'ykorisťovania. Vláda správne ocenila .jeho veľké zásluhy, keď mu ešte v 1948, roku udelila ako .jedinému slovenskému novinárovi štátnu cenu za novinársku prácu. A pri tomto zostal a zostáva i teraz stále ten skromný, nenáročný a tichý Votruba, pracovitý až do úmoru, náš novinársky učiteľ a poradca. Zprávu o tomto .jeho vyznačení sme dostali do redakcie náhle, nemohli sme sa na túto radostnú udalosť lepšie pripraviť a preto mu zatiaľ aspoň len týmto skromným spôsobom vy.jadru.jeme svo.je blahoželanie. Spolupracovníci Väčšiu pozornosť jednotným družstvám V šesťdesiatich slovenských okresoch konaly sa minulú sobotu a nedeľu okresné konferencie Komunistickej strany Slwenska. Zúčastnili sa na nioh všetci vedúci činitelia strany, pracovnici krajskí, otoesní a delegáti z podnikov í dedín. Na týchto dv®jdňovýdi konferenciách hodnotila sa opäť práca strany na dedine i v závodoch a v duchu zasadnutia tJV KSC nrčovaly sa ďalšie úlohy. Vynikajúci pracovnici z fabrík, úderníci, zlepšovatelia a organizátori socialistického súťaženia hovorili tu, ako sa priemyslové zamestnanectvo na ■výzvu predsedníctva KSS usiluje dobehnúť to, čo sa zameškalo cez január a február, keď náš priemysel nesplnil pián. Mnohi zástupcovia fabrík referovali, ako cdstráfiujú prekážky, nedostatky a ťažkosti a <So podnikajú. ‘ záVody, oddelenia i uvedomeli j^dnotlivci, aby dané záväzky načas splnili. Veľmi cenné boly tiež referáty wľnikov-družstevníkov. ktorí hovorili O úspechoch, dosiahnutých pri spoloôn!om organizovaní jarných prác, o tajnom šepkaní a nepriateľstve boháčov, o plnení vládneho usnesenia a úloh, vyplýva'úcich z referátu s. Gottwalda a s. Slámského.. Tu ale znova ukázaly a odhalily sa aj niektoré nedostatky stranníckej práce na dedinách, na štátnych strojových staniciiaoh v niektorých závodoch. Skúsenosti sú i také, že kde sa o jednotné roľnícke družstvá naša strana vzorne stará, tam družstevníci ľahko prekonávajú i väčšie prekážky a také JRD so dňa na deň viditeľne napredujú. To neznamená, že miestna organizácia má aizda l«n činnosť JRD sledovať. Komunisti musia radiť, musia pomáhať a musia družstvám zaistiť všestrannú pomoc. To sa rovnako týka miestnych organizácii i novozvolených okresných výborov, ale aj patronátnych závodov, ktoré majú a musia udržovať so ,,svojím" dru'žstvoni neprestajný styk, musia život JRD pozorovať, vždy v pravý čas tým najvhodnejším spôsobom pomôct. V tomto ohľade viacerí .súdruhovi z faibrfk Sa znova zaviazali a menom spolurobotníkov sľúbili, že sa budú o JRD skutočne starať a ich rozvoju všemožne napomáhať. Po okresných kcôiferenciách strany zamerajú sa na tieto úWhy všetky vidiecke a do určitej miery i závodné organizácie strany, lebo budovanie JRD je vec vážna a zodpovetoá a zaslúži si v tomto období zvýšenej poačJmoeti. Vlk a ka&iau Na výstrahu a ponaučenie nech nám je ten prípad bóháčskeho kmínskeho šafárenia v Jednotnom roľníckom družstve v Bytči. Zlodejské machle v niekdajších družstvách za onoho času, keď vládli u nás kapitalisti, neboly žiadnou zriedkavosťou a mnoho drobných slove:nských roľníkov prišlo vtedy o svoje statočne zarobené peniaze. Prešustrovali ich nesvedomití funkcionári družstiev, zlodejskí votrelci a veľkostatkárski náhončí. Tých ziskuchtivcov nezaujímala myšlienka družstevnej spolupráce a svojpomoci. Špekulovali a kradli — až na čestné výnimky — pocnuc generalnyin riaditeľom družstevnej centrály cez revízorov, disponentov, dirigentov až po predsedov dedinských družstiev. Spotvorili statočnú družstevnú myšlienku a u mnohých drobných roľníkov vyvolali nedôveru k celému družstevnému hnutiu. Dnes sa to opakovať nesmie! Samotní družstevníci musia dbať na to a hneď v zárodku znemožniť akékoľvek nestatočné hospodárenie s majetkom jednotných roľníckych družstiev. Vláda a naša strana stará sa o roľnícke družstvá a napomáha ich napredovaniu nie preto, aby z nich koristili jednotlivci, ale aby prospievaly a donášaly úžitok malým a stredným roľníkom, aby sa novými družstevnými spôsobmi výroby povznieslo naše pôdohospodárstvo. Prečo sa do tohto hnutia zanojil Ladislav Treskou, bývalý veľkoobchodník? Prečo sa chcel stať a prečo sa stal predsedom JRD v Bytči? Preto, aby nezištne pracoval v prospech malých a stredných roľníkov, aby organizoval spoločné osevy a viedol iné podujatia pre osoh družstevníkov? — Jeho skutky dokazujú, že nie! Myslel, že všetko pôjde po starom. Okrádal družstvo a bez ohľadu na vôľu členstva robil čo chcel. Hrabal pre seba. Nenazdal sa, ako naša vláda a strana starostlivo sleduje vývoj roľníckeho družstevníctva a ako je najmä teraz po februárovom zasadnutí OV KSČ, po významných referátoch s. Gottwalda a s. Slánskeho odhodlaná umožniť a pomôcť všetkým statočným družstevníkom, malý ä stredným roľníkom, očistiť družstvá od špekulantských elementov Tu je a musí byť každému jasné, že ak by sa naše JRD dostaly do moci takých vydriduchov, ako .bol Treskoň, zahynula by naša statočná družstevná myšlienka prv, než by doniesla svoje ovocie. Príkladné potrestanie Treskoňa a družstevnícka ostražitosť pri voľbe činiteľov JRD musí -tomu zabrániť. A zabráni! (pk)