Roľnicka Nedeľa, august 1950 (V/32-35)

1950-08-06 / No. 32

Cena 2 Kčs Ročník V. — Číslo 32 Bratislava, Jesenského ulica 12 Vyše 5000 vagónov obilia sa už vykúpilo Ešte stále zlepšovať prácu výkupných orgánov ^ Dodržovaťzásaifu: od mláťačky do skladu RSD Do konca predošlého týždňa sa na Slovensku vykúpilo už okolo 5000 vagónov obilia. Najviac í iolio vykúpil kraj Nitriansky, ním nasleduje kraj Bratislav­ský. S výnimkou Prešovského kraja, všetky kraje značne prekročily plánované množstvá výkupu. Pravda, táto okolnosť nie je ani najmenšiín dôvodom k prí­padnému uspokojeniu, pretože úspešný priebeh tohoročnej žatvy i skorší za­čiatok mlatky plne opodstatňnje takýto náskok pred pôvodným plánom, ktorý sa dnes javí trochu zastaralým. Po prvých týždňoch výkupu sa zara­­dily medzi najlepšie tieto okresy: Trna­va, Dunajská Streda, Nitra, Šurany, No­vé Zámky, Zlaté Morayce a Šala. Na­proti tomu zaostalý r prvej fáze výkupu okresy ToipoKany, Levice, Vráble, Ko­márno, Hurbanovo, Malacky, Bratislava­­okolie, Senec a Sered. Najlepšie prebieha výkup v O'bciach, kde sú utvorené vzorné JRD. V týchto obciach dosiahli roFníci vďaka spoloč­ným osevom a novým, dokonalejšim for­mám obrábania pôdy vyššie výnosy a dnes odovzdávajú na verejné zásobova­nie oveľa viac, ako mali dohodnuté v do­dávkových smluvách. Tak napr. obec Turá jokr. Želiezovce! »plnila svoje do­dávky na I2OV0, ale členovia JRD III. typu v tejto obci až na 20Wo. Členovia JRD v Nemčiňanoch (okr. Zlaté Morav­ce), splnili dodávky na IdO**/«, rolniéi v Ivanke pri Nitre prekročili dodávkové úlohy o 4 vagóny. Podobné príklady hlásia aj z východného Slovenska, kde JRD vo Velkom Horeši, y Lelesi a v Slovenskom Novom Meste splnili svoje dodávkové úlohy na vyše 200°/s. Malá obec Hliník v Pezinskom okrese, ktorá vôbec nemala predpísanú dodávku obi­lia, dobrovoľne odovzdala 14 q obilia. Toto množstvo odovzdali tamojší druž­stevníci v prvých piatich dňoch mlatby priamo od mláťačky a hovoria, že odo­vzdajú ešte viac. V Podunajských Biskupiciach odovzdal roľník Imrich Fülle namiesto 300 až 828 kg pšenice a namiesto 450 až 720 kg jačmeňa. Roľník Július Fehérviri, ktorý mal predpis 100 kg pšenice, odovzdal 789 kg. Podobne aj Ján Dvoráček odo­vzdal namiesto 50 až 300 kg pšenice a namiesto 50 až 300 kg pšenice a na­miesto 100 až 200 kg raži. František Mesároš, ktorý nemal vôbec predpis, odovzdal 100 kg pšenice i 100 kg raži. V Podunajských Bisknipiciach si prí­kladne počína tiež vykupovač a sklad­ník RSD Michal Fodor, ktorý sa stálvm stykom s roľníkmi a presvedčovacou prácou pričinil, že v predošlom týždni tamojšie RSD vykúpilo 350“/o plánova­ného množstva pšenice, 290°/o raži a okrem plánu 519 q jačmeňa. Dobre a väčšinou priamo od mláťačiek odovzdá­vajú O'bilie aj roľníci vo Vrakuni. Na­proti tomu zaostáva výkup v obciach Čuňovo, Rusovce, Jarovce a Rača. Vo Vysokej pri Morave, kde s úspechom skončili tohoročnú žatvu, zaostáva vý­kup pre nedostatok mláťačiek. Namies­to 6 mláťačiek tu mlátia iba dve. AJ POĽNÝ KESOV A STEFANOVIČOVA NAD 100«/# V obidvoch obciach si splnili svoju dodávkovú povinnosť všetci roľníci bez rozdielu. Hoci sucho tu spôsobilo, že úroda nedosiahla takej výšky ako lan­ského roku, jednako Poľný Kesov dodal viac ako dva vagóny obilia, najmä pše­nice, nad plán. Na tabuli cti a hanby, na ktorej ešte pred niekoľltými dňami figurovali aj takí roľníci, ktorí svoje úlohy splnené nemali, dnes už zmizla polovica „hanby” a vidno tu- iba mená vzorných roľníkov, ktorí prekročili svo­je dodávkové úlohy. Joaef Kováčik do­dal uadkontingeý.t 6 q. .Ján Stefauovič 6 q, Pavol Bagoňa 5 q, Koloman Rodný 5 q Michal Rác 5 q, Jozef Cičo 3.5 q, Anna Vinei 3.3 q, Jozef Fančo, ktorý už v rámci záväzkov k IX. sjazdu KSS dodal 500 vajec nad kontingent, i teraz odovzdal naviac 3.5 q. A podobne odo­vzdali viac i roľníci Ján Slíž, Ján Vŕba, Ján Homola, M. Paták, J, Kmeťo a celý rad ďalších. Plných 28 vozov iprišlo ešte v sobotu pred sklad RSD s nadkontin­­gentom pekného, väčšinou uznaného obi­lia. Podobne manifestačné splnili svoje dodávkové úlohv aj roFníci v Dolných Lelovciach v okrese Prievidza, ktorí odovzdali celoobecný kontingent na 115«/o. — Tak isto nám oznamujú aj, z Budče pri Zvolene, že tamojší roľníci splnili svoju dodávkovú povinnosť 27. júla na 100 ipercenti Obec bola pri tejto príležitosti slávnostne vyzdobená a miest­ne JRD dostalo v tento deň tiež pu­tovnú zástava za príkladné organizova­nie žatvy, mlatby a výkupu obilia. Bud­­čania odovzdávali v duchu hesla „Kon­tingent splníme do zrna — Bndča bude všade prvá“. Z Bánovského okresu, kde mčali vy­­knipovať iba v týchto dňoch, aaagname­­návajú tiež pekné príklady plpenia do­dávkových úloh. Tak napr. roľník Michal Grňo z Dežeríc, ktorý obhospodaruje 3 ha pôdy, odovzdal nadkontingent 5 q obilia, Anton Pavlička 3 q obilia. Pred­seda JRD na Šišove, R. Snnunčík, odo­vzdal naviac 4.10 q (pšenice. V okrese Dunajská Streda skončia mlatbu okolo 10. augusta. Výkup obilia medzitým pokračuje priamo od mláťač­ky. Mnohí roľníci odovzdávajú nadkon­­tingent. Tale ítlv««.» Jshodnojn odovzdal stredný roľník J. Boretdtý namiesto šesť centov 10 q pšenice namiesto štyri centov 5 q raži. Malý roľník Ján Anda prekročil dodávku o vyše 100 kg a do­dávku raži o 320 kg. Dedinský boháč Jozef Mišička z Ce­­chyniec, okres Nitra, vlastní 35 ha pôdy on .idovzdal 20. t. m. vymlátené obilie „od mláťačky" do skladov RSD vo. Veľkom Cetíne. Pravda, jeho skutok mô­žeme nazvať priamo zločinom a sabotážou, lebo „od mláťačky" odovzdal pilusové 'd.)ilic v množstve asi 35 q, V skladišti RSD, ktoré pojme 40 vagónov obilia, v tomto čase bolo už asi 100 q obilia. Prvé vrecia obilia boly čisté ako z tohoročnej úrody. No keď skladník pri sedemnástom vreci prezrel opäť obilie, zistil, že je pilu­sové. I predošlé vrecia boly skoro všetky naplnené takýmto obilím a boháč Mišička vysypával ich obsah medzi ostatné zrno. Je prirodzené, že to nebolo obilie z toho­ročnej úrody, ale z vlaňajšej alebo ešte dávnejšej. Prečo boháč Mišička schovával toto obilie, ked ho nepotreboval a ked nemal preň ani vhodné miesto? A prečo odo­vzdával pilusové obilie na verejné zásobo­vanie? Iste si myslel, že robotníci, ktorí pracujú v továrňach a i pre neho vyrá­bajú spotrebný tovar, nech si jedia chlieb z otrúb, alebo radšej nech nejedia. Alebo si myslel, že sa mu podarí zničiť takto celé skladište obilia. Iste to bolo jeho cie­ľom. A potom chcel poukazovať na to, že nie je dobré odovzdávať obilie hned od mláťačky, lebo sa časom pokazí a bude neužitočné. Ked mu vykupovač povedal, že za to bude potrestaný, prišiel na druhý deň. vraj on si to obilie vezme nazpäť. Je to niečo podobného, ako ked nepriate! bodne človeka do chrbta nožom a pred súdom hovorí, že on nechcel zabiť človeka, len muchu na jeho chrbte. Pri vyšetrovaní hovoril, že viac pilusového obilia nemá doma. No pri domovej prehliadke sa našlo ešte 40 q pilusového obilia. Kam to chcel dať boháč Mišička? Keby sa mu bolo po­darilo 35 q pilusového obilia vpašovať do skladíšť, i ostatných 40 q by bol dal pre verejné zásobovanie namiesto čistého, zdravého obilia z tohoročnej úrody. Skladište RSD vo Velkom Cetíne je teraz zatvorené a dezinfikuje sa. Malí a strední rolníci musia odvážať obilie do inej obce, o 10 km dalej. Teraz na vlast­nej koži pocítili, ako dobre to s nimi myslí dedinský boháč. Jeho zatkly orgány ľudovej správy a dúfame, že ho spravod­livo potrestajú. To však už nijako nena­hradí 75 q pilusového obilia a cesty ma­lým a stredným roľníkom o 10 km dlhšie. Preto je potrebné s väčšou ostražitosťou pozerať na prsty dedinským boháčom. Podobne zločinný prípad oznamuje a] RSD v Senci, Dedinský boháč František Dávid z Jelky, pekár a obchodník s mieša­ným tovarom, ale tiež vlastník 13 ha pô­dy, nebol spokojný s doterajšími svo­jimi príjmami. Chcel zarobiť aj na dodáv­kach na verejné zásobovanie. 20. t. m. doviezol do RSD v Jelke dodávku raži z úrody 1949. Tato raž bola pilusovitá a preto skladník Mesaroš poslal Dávida s ražou nazpäť s poznámkou, aby doviezol raž z úrody 1950 a čistú. Dedinský bo­háč v.šak vedel, ako na to. Ochotne vy­hovel skladníkovej žiadosti, vrátil sa na­zpäť a priviezol opäť raž. Co však spravil? Nevymenil všetku raž, ale len jedno vrece. Myslel si, že skladník RSD prezrie iba toto jedno vrece a takto prejde skladní­kovi cez rozum. A tak sa aj stalo. Sklad­ník RSD Mesaroš prezrel len jedno vrece a myslel si, že František Dávid vymenil všetko. Po vysypaní raže do skladu zja­­vily sa na stenách skladu pilusy. Hned ako ich skladník zbadal, uvedomil si, od­­kial pilusy pochádzajú. Ihned oznámil tento prípad SNB a vedeniu RSD. A uká­zalo sa, že dedinský boháč František Dá­vid mal ešte 18 q starej raži, úplne na­padnutej pilusom. Táto mu bola zhabaná a dedinský boháč Dávid čaká na spravod­livý, trest, aby sa naučil plniť svoje po­vinnosti. Bohatý gazda Ernest Brúsil s obce Dojč, okres Senica, si zvykol na rôzne machle. Má 16 ha pôdy a — pomerne dosť dob­rej. V minulom roku dodávkovú smluvu nesplnil, vraj nemal z čoho. A tak to chcel urobiť aj toho roku. Predpísané mal 35 pšenice, 34 q raži a 15 q jačmeňa. Bez reči a kontroly všetko obilie vymlátil, ulo­žil do sýpky a 12 q raži odviezol do skladu. Viac neodovzdal, lebo „nemal". Skladník RSD v Sajdíkových Humen­­ciach zistil, že obilie, ktoré odovzdáva E. Brúsil, je staré, znečistené rôznym ple­­velom a pilusami. Pre túto nesvedomitosť urobili u dedinského boháča Brúsila do­movú prehliadku a zistilo sa, že Ernest Brúsil ešte z minuloročnej úrody mal ulo­žených 8.5 q pšenice a 11 q raži. Z to­horočnej úrody mal uložených 48.5 q pše­nice a 19 q raži. Spolu 77 q obilia okrem tých 12 q, čo chcel odovzdať. Ako vi­dieť pán Brúsil mal z čoho odovzdať, ale nechcel. Zvykol si neodovzdávať a ked, tak len to horšie, čo sa preňho nehodí. Pravda orgány SNB všetko prebytočné obilie zh.i­­baly a na Ernesta Brúsila podali trestné oznámenie. Nuž takí sú dedinskí boháči. Hatia a sabotujú na každom kroku, lebo si naivne namýšľajú, že sa im podarí zvaliť tú ohromnú silu, ktorá prekazila ich panské plány a dáva statočnému, pracujúcemu človekovi veľké nádeje do života. Pozor na nich! Nepodceňujme toto nebezpečen­stvo, lebo to už ľudia dávno vravievali, že: Aj tá najmizernejšia sviňa vie moc dobrú pažiť porýpať. (Pozor na falošnífiov! Nedovofme boháčom sabotovať Výstraha pre všetky RSD 1. „v, WJ« yO'J' 6. augusta 1950 Traktory Štátnej strojovej stanice v Gbelciacli v Štúrovskom okrese pod­­mietajú vo dne i v noci, aby zachránili na našich poliach čo najviac vla­hy a ničili burinu UČME SA Z CHÝB! é. Sialai Na februárovom zasadnutí ÜV KSC s. Slánský formuloval prvé poučenie z budovania JRD tý' mito slovami: „Pre prechod de­diny k socializmu je najdôležitej­šie, aby sa malí a strední rolníci na základe vlastných skúseností íwesvedčili o výhodách a osož­­nosti«spolčnej družstevnej práce v poľnohospodárskej výrobe." Je nesporné, že pri jarných prácach, ako aj v tohoročnej žat­ve tisíce a tisíce rolníkov nodobu­­dlo presvedčenie, že spoločná práca znamená velký prospech pre nich. No chyby, ktorých sme sa dopustili pri organizovaní spo­ločných prác a vypracovaní plá­nov urobily nám mnoho škôd. Preto bude na mieste pouká­zať na tieto chyby, učiť sa z nich, aby sme sa ich čím skôr zbavili. Veľmi závažným nedostatkom bolo, že desiatky plánov zostaly len na papieri. Prečo sa neusku­­toonily? Miestami preto, lebo roľ­níci s plánmi neboli dôkladne oboznámení. Ked roľník nevie presne, ako bude pracovať, kedy príde rad na jeho parcelu, koľko ho to bude stáť atď,, prirodzene nemôže mať dôveru k plánu a k spoločným prácam. Inde nedošlo k spoločným prá­cam preto, lebo započatiu, prvým krokom sa nevenovala dostatoč­ná pozornosť. Z človeka neuro­bíme traktoristu tým, že ho po" sadíme na traktor. Treba ho učiť traktor viesť, motor opravovať. Naši roľníci pracovali dosiaľ in­dividuálne. Musíme im ukázať, ako majú spoločne pracovať, mu­síme ich tomu naučiť. Roľníkov ťahá aj zvyk k samostatnej ro­bote. Preto pri zapečatí prác treba pri nich stáť, treba ich viesť, ra­diť im a často i presviedčať. Že je tomu tak, o tom nás po" učily aj tie prípady, v ktorých už po začatí prác sa skupiny roz­­padly. Roľníci sa rozišli na svoje parcely napríklad preto, lebo obi­lie naraz dozrelo a mysleli, že ked sa rukou pustia do svojich parciel, bude to lepšie. No nikto nestál pri nich a nevysvetlil ím, že ked budú samostatne pokra­čovať v práci, žatvu skončia ne­skoršie a vzniknú im väčšie ško­dy. Inde sa skupiny zas roziŠly preto, lebo pláh nebol dodtáaný a namiesto vopred určeného po* radia sa skosilo najprv na p£((roe­­lách predsedu družstva alébo iných protekčných osôb- Prkor dzene, že roľiýci sa cítili oklamar ní. Nikto nestál pri nich, nikto ne­vysvetlil uprednostnenému, že je to nesprávne, nespravodlivé. Ni­kto mu nevysvetlil, že takýmto jednaním porušuje plán, s ktorým súhlasil, že dané slovo nie je čestné porušiť, a k tomu rozbitím skupiny robí sebe a tiež ostatným škody. Teda tá podstatná chyba, že okresní činitelia nevenovali druž­stvu pozornosť počas spoločných prác a pri zapečatí, na mnohých miestach sa pomstila. Stretli sme aj s takým nedo­statkom, že stroj sa dostal najprv do rúk boháča a preto skupina, utvorená z malých a stredných roľníkov, musela čakať, kým sa skončí práca u boháča. No. čo si v takomto prípade myslieť? Že sú oklamaní. Hľa, nedostatočná ostražitosť so strany vedúcich okresných a miestnych ľudí, ne­dostatočná vyspelosť traktoristu alebo správcu štátnej stanice. Triedny nepriateľ tieto slabiny rafinovane využil a získal si vý­hody na úkor malých a stredných roľníkov. Mohli sme byť svedkami aj ta­kého prípadu, že skupiny boly príliš početné. Miestami pracova­lo okolo samoviazača až dvanásť ľudí. Aké škody z toho vznikly? Predovšetkým tá, že sa žatva pre­tiahla a to preto, lebo prebytoční ľudia by mohli pracovať na inom mieste. To však nie je ešte vše­tko. Odmenu za vykonanú prácu bude treba rozdeliť medzi dva- P okra čo vanie na 2. str. Urvchllť výkup — diksnčlt podmietku — pripraviť sa na se|bu ozimín

Next