Roľnicka Nedeľa, august 1950 (V/32-35)
1950-08-06 / No. 32
Cena 2 Kčs Ročník V. — Číslo 32 Bratislava, Jesenského ulica 12 Vyše 5000 vagónov obilia sa už vykúpilo Ešte stále zlepšovať prácu výkupných orgánov ^ Dodržovaťzásaifu: od mláťačky do skladu RSD Do konca predošlého týždňa sa na Slovensku vykúpilo už okolo 5000 vagónov obilia. Najviac í iolio vykúpil kraj Nitriansky, ním nasleduje kraj Bratislavský. S výnimkou Prešovského kraja, všetky kraje značne prekročily plánované množstvá výkupu. Pravda, táto okolnosť nie je ani najmenšiín dôvodom k prípadnému uspokojeniu, pretože úspešný priebeh tohoročnej žatvy i skorší začiatok mlatky plne opodstatňnje takýto náskok pred pôvodným plánom, ktorý sa dnes javí trochu zastaralým. Po prvých týždňoch výkupu sa zaradily medzi najlepšie tieto okresy: Trnava, Dunajská Streda, Nitra, Šurany, Nové Zámky, Zlaté Morayce a Šala. Naproti tomu zaostalý r prvej fáze výkupu okresy ToipoKany, Levice, Vráble, Komárno, Hurbanovo, Malacky, Bratislavaokolie, Senec a Sered. Najlepšie prebieha výkup v O'bciach, kde sú utvorené vzorné JRD. V týchto obciach dosiahli roFníci vďaka spoločným osevom a novým, dokonalejšim formám obrábania pôdy vyššie výnosy a dnes odovzdávajú na verejné zásobovanie oveľa viac, ako mali dohodnuté v dodávkových smluvách. Tak napr. obec Turá jokr. Želiezovce! »plnila svoje dodávky na I2OV0, ale členovia JRD III. typu v tejto obci až na 20Wo. Členovia JRD v Nemčiňanoch (okr. Zlaté Moravce), splnili dodávky na IdO**/«, rolniéi v Ivanke pri Nitre prekročili dodávkové úlohy o 4 vagóny. Podobné príklady hlásia aj z východného Slovenska, kde JRD vo Velkom Horeši, y Lelesi a v Slovenskom Novom Meste splnili svoje dodávkové úlohy na vyše 200°/s. Malá obec Hliník v Pezinskom okrese, ktorá vôbec nemala predpísanú dodávku obilia, dobrovoľne odovzdala 14 q obilia. Toto množstvo odovzdali tamojší družstevníci v prvých piatich dňoch mlatby priamo od mláťačky a hovoria, že odovzdajú ešte viac. V Podunajských Biskupiciach odovzdal roľník Imrich Fülle namiesto 300 až 828 kg pšenice a namiesto 450 až 720 kg jačmeňa. Roľník Július Fehérviri, ktorý mal predpis 100 kg pšenice, odovzdal 789 kg. Podobne aj Ján Dvoráček odovzdal namiesto 50 až 300 kg pšenice a namiesto 50 až 300 kg pšenice a namiesto 100 až 200 kg raži. František Mesároš, ktorý nemal vôbec predpis, odovzdal 100 kg pšenice i 100 kg raži. V Podunajských Bisknipiciach si príkladne počína tiež vykupovač a skladník RSD Michal Fodor, ktorý sa stálvm stykom s roľníkmi a presvedčovacou prácou pričinil, že v predošlom týždni tamojšie RSD vykúpilo 350“/o plánovaného množstva pšenice, 290°/o raži a okrem plánu 519 q jačmeňa. Dobre a väčšinou priamo od mláťačiek odovzdávajú O'bilie aj roľníci vo Vrakuni. Naproti tomu zaostáva výkup v obciach Čuňovo, Rusovce, Jarovce a Rača. Vo Vysokej pri Morave, kde s úspechom skončili tohoročnú žatvu, zaostáva výkup pre nedostatok mláťačiek. Namiesto 6 mláťačiek tu mlátia iba dve. AJ POĽNÝ KESOV A STEFANOVIČOVA NAD 100«/# V obidvoch obciach si splnili svoju dodávkovú povinnosť všetci roľníci bez rozdielu. Hoci sucho tu spôsobilo, že úroda nedosiahla takej výšky ako lanského roku, jednako Poľný Kesov dodal viac ako dva vagóny obilia, najmä pšenice, nad plán. Na tabuli cti a hanby, na ktorej ešte pred niekoľltými dňami figurovali aj takí roľníci, ktorí svoje úlohy splnené nemali, dnes už zmizla polovica „hanby” a vidno tu- iba mená vzorných roľníkov, ktorí prekročili svoje dodávkové úlohy. Joaef Kováčik dodal uadkontingeý.t 6 q. .Ján Stefauovič 6 q, Pavol Bagoňa 5 q, Koloman Rodný 5 q Michal Rác 5 q, Jozef Cičo 3.5 q, Anna Vinei 3.3 q, Jozef Fančo, ktorý už v rámci záväzkov k IX. sjazdu KSS dodal 500 vajec nad kontingent, i teraz odovzdal naviac 3.5 q. A podobne odovzdali viac i roľníci Ján Slíž, Ján Vŕba, Ján Homola, M. Paták, J, Kmeťo a celý rad ďalších. Plných 28 vozov iprišlo ešte v sobotu pred sklad RSD s nadkontingentom pekného, väčšinou uznaného obilia. Podobne manifestačné splnili svoje dodávkové úlohv aj roFníci v Dolných Lelovciach v okrese Prievidza, ktorí odovzdali celoobecný kontingent na 115«/o. — Tak isto nám oznamujú aj, z Budče pri Zvolene, že tamojší roľníci splnili svoju dodávkovú povinnosť 27. júla na 100 ipercenti Obec bola pri tejto príležitosti slávnostne vyzdobená a miestne JRD dostalo v tento deň tiež putovnú zástava za príkladné organizovanie žatvy, mlatby a výkupu obilia. Budčania odovzdávali v duchu hesla „Kontingent splníme do zrna — Bndča bude všade prvá“. Z Bánovského okresu, kde mčali vyknipovať iba v týchto dňoch, aaagnamenávajú tiež pekné príklady plpenia dodávkových úloh. Tak napr. roľník Michal Grňo z Dežeríc, ktorý obhospodaruje 3 ha pôdy, odovzdal nadkontingent 5 q obilia, Anton Pavlička 3 q obilia. Predseda JRD na Šišove, R. Snnunčík, odovzdal naviac 4.10 q (pšenice. V okrese Dunajská Streda skončia mlatbu okolo 10. augusta. Výkup obilia medzitým pokračuje priamo od mláťačky. Mnohí roľníci odovzdávajú nadkontingent. Tale ítlv««.» Jshodnojn odovzdal stredný roľník J. Boretdtý namiesto šesť centov 10 q pšenice namiesto štyri centov 5 q raži. Malý roľník Ján Anda prekročil dodávku o vyše 100 kg a dodávku raži o 320 kg. Dedinský boháč Jozef Mišička z Cechyniec, okres Nitra, vlastní 35 ha pôdy on .idovzdal 20. t. m. vymlátené obilie „od mláťačky" do skladov RSD vo. Veľkom Cetíne. Pravda, jeho skutok môžeme nazvať priamo zločinom a sabotážou, lebo „od mláťačky" odovzdal pilusové 'd.)ilic v množstve asi 35 q, V skladišti RSD, ktoré pojme 40 vagónov obilia, v tomto čase bolo už asi 100 q obilia. Prvé vrecia obilia boly čisté ako z tohoročnej úrody. No keď skladník pri sedemnástom vreci prezrel opäť obilie, zistil, že je pilusové. I predošlé vrecia boly skoro všetky naplnené takýmto obilím a boháč Mišička vysypával ich obsah medzi ostatné zrno. Je prirodzené, že to nebolo obilie z tohoročnej úrody, ale z vlaňajšej alebo ešte dávnejšej. Prečo boháč Mišička schovával toto obilie, ked ho nepotreboval a ked nemal preň ani vhodné miesto? A prečo odovzdával pilusové obilie na verejné zásobovanie? Iste si myslel, že robotníci, ktorí pracujú v továrňach a i pre neho vyrábajú spotrebný tovar, nech si jedia chlieb z otrúb, alebo radšej nech nejedia. Alebo si myslel, že sa mu podarí zničiť takto celé skladište obilia. Iste to bolo jeho cieľom. A potom chcel poukazovať na to, že nie je dobré odovzdávať obilie hned od mláťačky, lebo sa časom pokazí a bude neužitočné. Ked mu vykupovač povedal, že za to bude potrestaný, prišiel na druhý deň. vraj on si to obilie vezme nazpäť. Je to niečo podobného, ako ked nepriate! bodne človeka do chrbta nožom a pred súdom hovorí, že on nechcel zabiť človeka, len muchu na jeho chrbte. Pri vyšetrovaní hovoril, že viac pilusového obilia nemá doma. No pri domovej prehliadke sa našlo ešte 40 q pilusového obilia. Kam to chcel dať boháč Mišička? Keby sa mu bolo podarilo 35 q pilusového obilia vpašovať do skladíšť, i ostatných 40 q by bol dal pre verejné zásobovanie namiesto čistého, zdravého obilia z tohoročnej úrody. Skladište RSD vo Velkom Cetíne je teraz zatvorené a dezinfikuje sa. Malí a strední rolníci musia odvážať obilie do inej obce, o 10 km dalej. Teraz na vlastnej koži pocítili, ako dobre to s nimi myslí dedinský boháč. Jeho zatkly orgány ľudovej správy a dúfame, že ho spravodlivo potrestajú. To však už nijako nenahradí 75 q pilusového obilia a cesty malým a stredným roľníkom o 10 km dlhšie. Preto je potrebné s väčšou ostražitosťou pozerať na prsty dedinským boháčom. Podobne zločinný prípad oznamuje a] RSD v Senci, Dedinský boháč František Dávid z Jelky, pekár a obchodník s miešaným tovarom, ale tiež vlastník 13 ha pôdy, nebol spokojný s doterajšími svojimi príjmami. Chcel zarobiť aj na dodávkach na verejné zásobovanie. 20. t. m. doviezol do RSD v Jelke dodávku raži z úrody 1949. Tato raž bola pilusovitá a preto skladník Mesaroš poslal Dávida s ražou nazpäť s poznámkou, aby doviezol raž z úrody 1950 a čistú. Dedinský boháč v.šak vedel, ako na to. Ochotne vyhovel skladníkovej žiadosti, vrátil sa nazpäť a priviezol opäť raž. Co však spravil? Nevymenil všetku raž, ale len jedno vrece. Myslel si, že skladník RSD prezrie iba toto jedno vrece a takto prejde skladníkovi cez rozum. A tak sa aj stalo. Skladník RSD Mesaroš prezrel len jedno vrece a myslel si, že František Dávid vymenil všetko. Po vysypaní raže do skladu zjavily sa na stenách skladu pilusy. Hned ako ich skladník zbadal, uvedomil si, odkial pilusy pochádzajú. Ihned oznámil tento prípad SNB a vedeniu RSD. A ukázalo sa, že dedinský boháč František Dávid mal ešte 18 q starej raži, úplne napadnutej pilusom. Táto mu bola zhabaná a dedinský boháč Dávid čaká na spravodlivý, trest, aby sa naučil plniť svoje povinnosti. Bohatý gazda Ernest Brúsil s obce Dojč, okres Senica, si zvykol na rôzne machle. Má 16 ha pôdy a — pomerne dosť dobrej. V minulom roku dodávkovú smluvu nesplnil, vraj nemal z čoho. A tak to chcel urobiť aj toho roku. Predpísané mal 35 pšenice, 34 q raži a 15 q jačmeňa. Bez reči a kontroly všetko obilie vymlátil, uložil do sýpky a 12 q raži odviezol do skladu. Viac neodovzdal, lebo „nemal". Skladník RSD v Sajdíkových Humenciach zistil, že obilie, ktoré odovzdáva E. Brúsil, je staré, znečistené rôznym plevelom a pilusami. Pre túto nesvedomitosť urobili u dedinského boháča Brúsila domovú prehliadku a zistilo sa, že Ernest Brúsil ešte z minuloročnej úrody mal uložených 8.5 q pšenice a 11 q raži. Z tohoročnej úrody mal uložených 48.5 q pšenice a 19 q raži. Spolu 77 q obilia okrem tých 12 q, čo chcel odovzdať. Ako vidieť pán Brúsil mal z čoho odovzdať, ale nechcel. Zvykol si neodovzdávať a ked, tak len to horšie, čo sa preňho nehodí. Pravda orgány SNB všetko prebytočné obilie zh.ibaly a na Ernesta Brúsila podali trestné oznámenie. Nuž takí sú dedinskí boháči. Hatia a sabotujú na každom kroku, lebo si naivne namýšľajú, že sa im podarí zvaliť tú ohromnú silu, ktorá prekazila ich panské plány a dáva statočnému, pracujúcemu človekovi veľké nádeje do života. Pozor na nich! Nepodceňujme toto nebezpečenstvo, lebo to už ľudia dávno vravievali, že: Aj tá najmizernejšia sviňa vie moc dobrú pažiť porýpať. (Pozor na falošnífiov! Nedovofme boháčom sabotovať Výstraha pre všetky RSD 1. „v, WJ« yO'J' 6. augusta 1950 Traktory Štátnej strojovej stanice v Gbelciacli v Štúrovskom okrese podmietajú vo dne i v noci, aby zachránili na našich poliach čo najviac vlahy a ničili burinu UČME SA Z CHÝB! é. Sialai Na februárovom zasadnutí ÜV KSC s. Slánský formuloval prvé poučenie z budovania JRD tý' mito slovami: „Pre prechod dediny k socializmu je najdôležitejšie, aby sa malí a strední rolníci na základe vlastných skúseností íwesvedčili o výhodách a osožnosti«spolčnej družstevnej práce v poľnohospodárskej výrobe." Je nesporné, že pri jarných prácach, ako aj v tohoročnej žatve tisíce a tisíce rolníkov nodobudlo presvedčenie, že spoločná práca znamená velký prospech pre nich. No chyby, ktorých sme sa dopustili pri organizovaní spoločných prác a vypracovaní plánov urobily nám mnoho škôd. Preto bude na mieste poukázať na tieto chyby, učiť sa z nich, aby sme sa ich čím skôr zbavili. Veľmi závažným nedostatkom bolo, že desiatky plánov zostaly len na papieri. Prečo sa neuskutoonily? Miestami preto, lebo roľníci s plánmi neboli dôkladne oboznámení. Ked roľník nevie presne, ako bude pracovať, kedy príde rad na jeho parcelu, koľko ho to bude stáť atď,, prirodzene nemôže mať dôveru k plánu a k spoločným prácam. Inde nedošlo k spoločným prácam preto, lebo započatiu, prvým krokom sa nevenovala dostatočná pozornosť. Z človeka neurobíme traktoristu tým, že ho po" sadíme na traktor. Treba ho učiť traktor viesť, motor opravovať. Naši roľníci pracovali dosiaľ individuálne. Musíme im ukázať, ako majú spoločne pracovať, musíme ich tomu naučiť. Roľníkov ťahá aj zvyk k samostatnej robote. Preto pri zapečatí prác treba pri nich stáť, treba ich viesť, radiť im a často i presviedčať. Že je tomu tak, o tom nás po" učily aj tie prípady, v ktorých už po začatí prác sa skupiny rozpadly. Roľníci sa rozišli na svoje parcely napríklad preto, lebo obilie naraz dozrelo a mysleli, že ked sa rukou pustia do svojich parciel, bude to lepšie. No nikto nestál pri nich a nevysvetlil ím, že ked budú samostatne pokračovať v práci, žatvu skončia neskoršie a vzniknú im väčšie škody. Inde sa skupiny zas roziŠly preto, lebo pláh nebol dodtáaný a namiesto vopred určeného po* radia sa skosilo najprv na p£((roelách predsedu družstva alébo iných protekčných osôb- Prkor dzene, že roľiýci sa cítili oklamar ní. Nikto nestál pri nich, nikto nevysvetlil uprednostnenému, že je to nesprávne, nespravodlivé. Nikto mu nevysvetlil, že takýmto jednaním porušuje plán, s ktorým súhlasil, že dané slovo nie je čestné porušiť, a k tomu rozbitím skupiny robí sebe a tiež ostatným škody. Teda tá podstatná chyba, že okresní činitelia nevenovali družstvu pozornosť počas spoločných prác a pri zapečatí, na mnohých miestach sa pomstila. Stretli sme aj s takým nedostatkom, že stroj sa dostal najprv do rúk boháča a preto skupina, utvorená z malých a stredných roľníkov, musela čakať, kým sa skončí práca u boháča. No. čo si v takomto prípade myslieť? Že sú oklamaní. Hľa, nedostatočná ostražitosť so strany vedúcich okresných a miestnych ľudí, nedostatočná vyspelosť traktoristu alebo správcu štátnej stanice. Triedny nepriateľ tieto slabiny rafinovane využil a získal si výhody na úkor malých a stredných roľníkov. Mohli sme byť svedkami aj takého prípadu, že skupiny boly príliš početné. Miestami pracovalo okolo samoviazača až dvanásť ľudí. Aké škody z toho vznikly? Predovšetkým tá, že sa žatva pretiahla a to preto, lebo prebytoční ľudia by mohli pracovať na inom mieste. To však nie je ešte všetko. Odmenu za vykonanú prácu bude treba rozdeliť medzi dva- P okra čo vanie na 2. str. Urvchllť výkup — diksnčlt podmietku — pripraviť sa na se|bu ozimín