Roľnicka Nedeľa, november 1950 (V/45-48)
1950-11-05 / No. 45
ŕ Cena 2 Ks5 Ročník V. — Číslo 45 Bratislava, Jesenského olica 13 ane Veľký sviatok sovietskych a našich roľníkov L RENDEK Na tieto dni pripadá 33. výročie Veľkej októbrovej revolúcie. Výročie Októbrovej revolúcie oslavuje pracujúci ľud sovietskeho sväzu ako svoj najväčší sviatok. Je tento deň najväčším, sviatkom aj pre sovietske kolchozné roľníctvo. Veľká októbrová revolúcia pod vedením Lenina a Stalina a Všesvzovej komunistickej strany boľševikov urobila koniec cárskemu režimu, v ktorom ruský roľnik bol odsúdený k živoreniu, k hladovaní, k vykorisťovaniu so strany veľkostatkárov a dedinských boháčov. Nie nadarmo slovo mužík znamenalo zaostalého, hladujúceho a vykorisťovaného ruského roľníka. Veľká októbrová revolúcia shodila do prepadliska dejín tento starý zhnilý svet a otvorila dokorán brány sviežemu vzduchu,' lepšiemu životu. Veľká októbrová revolúcia vyvrátila z koreňov velkostatkárske panstvo, priživujúce sa na mozoľoch a biede dedinskej chudoby. Pozemkovou reformou dostali sovietski mali a strední roľníci milióny hektárov najúrodnejšej pôdy. V priebehu obnovy vojnou zničeného hospodárstva sa sovietske roľníctvo z vlastnej skúsenosti presvedčilo, -že sa za sovietskej vlády žije lepšie ako za panstva cára a veľkostatkárov. Avšak sovietske roľníctvo sa zároveň presvedčilo, že plného blahobytu nemôže dosiahnuť, keď bude hospodáriť na malých, trpasličích gazdovstvách. Na malom hospodárstve nemôže roľník používať stroje, nemôže hospodárstvo zveľaďovať, lebo len-len že z neho stačí vyžiť a k tomu mu ešte ujedá z jeho chleba dedinský kapitalista, dedinský boháč — kulak. A preto cesta k lepšiemu životu vedie cez sdružovanie malých hospodárstiev do veľkých socialistcikých hospodárstiev, ktoré úplne odstránia vykorisťovanie roľníkovej práce a ktoré mu umožňujú použiť výhody veľkovýroby, najmä strojov. A preto sa sovietske roľníctvo pod vedením svojej komunistickej strany a svojho sovietskeho štátu dalo na novú, dovtedy nikde nepoznanú cestu, na cestu budovania kolchozov. Na tejto novej ceste za lepším životom sovietskym kolchoznikom všemožne pomáhal sovietsky štát, robotnícka trieda a to najmä tým, že pomohli sovietskjm roľníkom zbaviť sa príživníkov — dedinských boháčov a že vybudovali moderný socialistický priemysel, dodávajúci sovietskym kolchoznikom veľké množstvo strojov pre uľahčenie práce a pre zvýšenie výnosov kolchozných polí. Cez veľkú vlasteneckú vojnu utrpely kolchozy na hitlerovcami okupovanom území obrovské, nepredstaviteľné škody. A znova to bol sovietsky štát, štát pracujúceho ľudu, ktorý týmto kolchozom všemožne pomáhal dobytkom, osivom, strojmi, pri novovýstavbe hspodáxskych 1 obytných budov, takže rany vojny skoro sa zacelily. Sovietske kólchozné roľníctvo prežíva dnes obdobie najšťastnejšieho budovania. Sovietski kolchozníci prví na svete začínajú uskutočňovať dávny sen všetkých roľníkov: byť nezávislým na rozmaroch prírody, zabezpečiť vysoké a stále vzrastajúce úrody, bez ohľadu na to, či príroda je štedrá alebo nie. Pod vedením svojej komunistickej strany, svojho štátu a veľkého Stalina, uskutočňujú plány výsadby ochranných lesných pásov, ktoré majú navždy zbaviť sovietske polia od pustošivej sily suchých vetrov. Budujú vodojemy a rybníky, zavádzajú trávopoľný systém. So súdružskou závisťou počúvali sme o rozhodnutí sovietskej vlády vystaviť obrovské hydrocentrály a kanály a o plánoch na zaviažeme veľkých plôch polí a pasienkov, ktoré sú dohromady niekoľkokrát väčšie ako celá naša republika. Takto bojujú sovietski kolchozníci za hojnosť potravín a priemyslových surovín, aby tak spo^u s hrdinskou robotníckou triedou postúpili dopredu — ku komunistickej spoločnosti. Sovietski roľníci vedeli prinášať obete, vedeli bojovať za svoj lepší život. V pevnom sväzku so svojou robotníckou triedou prelievali v radoch Červenej armády svoju krv v dobách občianskej vojny, aby navždy vyhnali zo svojej zeme veľkostatkárov, ich zapredancov a cudzích imi>erialistických ínterventov. V rokoch vlasteneckej vojny sovietski kolchozníci sa opäť chopili zbrane, aby v radoch sovietskej armády a v partizánskych jednotkách chránili svoju vlasť pred fašistickými barbarmi. Sovietski kolchozníci, najmä ženy, zvýšili svoje pracovné úsilie, plnili dodávky štátu, aby ani front, ani zázemie netrpely nedostatkom potravín. Dnes sovietske kolchozné roľníctvo bojuje za vysoké výnosy, aby tak pomohlo upevniť sovietsky sväz a prispelo k zosUneniu mierového tábora pa celom /rveta Výročie socialistickej Októbrovej revolúcie je vždy veľkým sviatkom 1 pre našich malých a stredných roľníkov. Veď máme za mnoho čo ďakovať Októbrovej revolúcii a tomu, čo ona splodila. Osloboditeľská sovietska armáda umožnila nám vytvoriť náš ľudovodemokratický štát, zbaviť sa tak vykorisťovateľov, veľkostatkárov, bankárov, a fabrikantov. Sovietsky sväz prekliesnil cestu k výstavbe socializmu aj na dedine, po ktorej sa nám už teraz ľahšie kráča pri výstavbe jednotných roľníckych družstiev. Sovietsky sväz je najväčšou záštitou mieru, ktorý potrebujeme aby sme mohli budovať svoj lepši život. Preto naši malí a strední roľníci radostne pozdravujú sovietsky ľud a blahoželajú mu k jeho veľkému sviatku. Pozdravujú veľkého Stalina — organizátora veľkých víťazstiev sovietskeho l*udu a múdreho vodcu pokrokového mierumilovného ľudstva. Naši malí a strední roľníci oslávia 33. výročie Veľkej októbrovej revolúcie najlepšie tým, že ešte viac sa upevní ich rozhodnutie bojovať za vyššie výnosy našich polí, za výstavbu JRD a tým aj za mier. Zem víťasná - sem bohatierska Delové výstrely hrižnika »Awro, zvestovaly pred tridsiatimi rok- 7t\i celému svetu, že ľud, tej Šírošírej krajiny, nad ktorou slnko nikdy nezapadá, rozbil moc cárskej tyranie a vykročil za šťastím. V ohni imperialistickej vojny zrodila sa prvá socialistická veľmoc sveta a jej prvá a hlavná snaha bola — dosiali, nuť mier. Bratstvo pracujúcich, mier ľudu a zbrane proti utláčateľom, proti kapitalistickým vykorisťovateľom. So zatajeným dychom a hrejivým pocitom v srdci prijímal svetový proletariát a uvedomelý ľud zvest^ o tOm svetodejnom víťazstve ruských robotníkov, pracujúcich roľníkov a vojakov. Oceľová metla, uchopená revolučným petrohradjským proletariátom a v zápäti robotníctvom a pracujúcim roľníctvom, celého Ruska vymietla salóny a kúty palácov od pánskych a koristnickych privrSencov. Nič nevedelo zvrátiť ten víťazný pochod miliónov pracujúcich vedených veľkým Leninom, Stalinom a boľševickou stranou. Ani cisárska nemecká pechota, ani kanóny francúzskych vojnových lodA. ani vojská a špióni anglického kráľa, ani časť protiľudového vedenia čs. légii, ani biélogvardejské bandy. Vojenské ťa- Senie starého sveta proti oslobodzenému ľudu skončilo úplným nezdra. rom. Ľud bránil a ubránil svoju slobodu, bránil revolúciu, novú-sovietsku vládu, krajší Sivot. A nesmiernymi ťaSkosťami prešla táto víťazná šestina zemegule, zákerne zvonku prepadávaná zlobným kapitalistickým svetom, vnútorne podrývaná vlnami imperialistických agentove a proUsovietskych nepriateľov, ktorí chceli ľud vtiahnuť znovu do cárskeho rabstva. Prekonala však všetky tieto ťaSkosti a v duchu Leninovom vod vedením Stalina išla od víťazstva k víiľazstvu. Cárske Rusko, >kolos na hlinených nohách«, zmenilo sa na priemyslovú svetovú mocnosť s najvyspelejším pôdohospodárstvom sveta, na prvú krajinu ■socializmu. Ľudia tejto zeme, ktorí svojim sve. tovým víťazstvom nad vnútornou reakciou a zahrcmičnými kapitalistami ubránili svoju sovietsku vlasť, priniesli na trojhraných bodákoch slobodu i nám, nášmu ľudu a zachránili celý svet pred fašistickým nebezpečenstvom, pred večnOu porobou. Títo bohatieri, víťazi nad hitlerovským fašizmom stoja dnes pod vedením prvého bojovníka za mier, s. Stalina, na čele mohutného a stále mocnejúceho tábora mieru. Oni budujú svojti vlasť, dosahujú ďalších pracovných víťazstiev na ceste ku komunizmu a sú nám prík\idom a vzorom svojou prácou, hrdinstvom a nadšením. (pk) li. *“'■ 5. novembra 1950 ♦ r *» Okjté-kmíM. fejMMjäa. miLOS KRNO Keď zemeguľa krvácala z posledných rozjatrených rán, dunély moria, zatriasly sa bralá, pukaly zámky cárskych brán. Vyrástol človek s miliónov a mili^^*y iSly s nim do boja proti čiernej moci trónov a proti pánom ukrutným. Tak ako sopka horí lávou, tak kypel v srdciach ľudn hnev. Siel človek s miliónov so zástavou B v boji ozýval Sa spev: »Len hor' sa, vydedenci zeme, . len hor’ sa, hladom mučení, rodí sa nové pokolenie, starý svet hynie v plameni...« Nadarmo shmuly sa delá z celého sveta na východ. Víťazne zdvihol k slnku svoje čelá ruského ľudu nový rod. Nad Kremľom hviezda vystúpila, ktorá tmu sveta pretína. Od tých čias Slari v kaSdej chate sila nesmrteľného Lenina. Nad MoskvOu zahnal ťažké chmáry severák ako ľahkú smeť. Zas búrka od západu? Ľud ju zmarí, nestačí ani zmohutnieť. Zdvihly sa milióny pästí. Dnes hrmí revolučné: Vpred! Ku komunizmu vedú všetky cesty, v šialenstve hynie starý svet. So Sovietshym sv&som sa miew a hoeialismus