Roľnicka Nedeľa, maj 1951 (VI/19-22)

1951-05-06 / No. 19

4 \ , .daroa 55->2* 4. Vysol­a K 0 g I­C­B '' ^ ,.i akola taohnvo ká IIcueta Císlo 19, — Ročník VI, Cena Kčs 2.­Bratislava, 6. mája 1951 Oneskorenie najmä u jednotlivé hospodáriaccih roľníkov j Zabezpečiť splnenie plánu vtechnickýcEí plodinách, 1 keď počasie neprialo, predsa sa podarilo naiiiin družstevníkom a priicujúcim roľníkom — nedružstev­­nikom vo väčSine okresov úspešne ukončiť sejbu obi­­lovín. No, však naši družstevhĺei a malí a strední roľ­níci nezaklmlajú ruky do klina, ale plnia ďalšiu, nie menej dôležitú úlohu a to: čím skôr ukončiť sadbu a sejbu technických plodín. Dobre vieme, že Je naj­vyšší čas, aby sa semená technických plodín dostaly do zeme,,lebo v niektorých okresoch nám už pomaly hrozí sucho a potom je tu aj stará pravda, že čím skôr zasadíme a zasejeme, tým máme lepšie pred. poklady na lepšiu úrodu — na vyššie hektárové výno­sy. Družstevníci, malí a strední roľ­níci ako aj všetci pôdohospodárski činitelia a hlavne OV KSS i všetky miestne orgranizácie KSS Pezinského okresu si uvedomili túto skutočnosť a urobili viaceré opatrenia, aby sad­ba a sejba technických plodín bola uskutočnená včas a kválitne. OV KSS zorganizoval na každej obci akčné trojky skladajúce sa z predsedov MO KSS, JRD a MNV. Tieto akčné trojky majú za úlohu starať sa o včasné zasiatie technických plodín a za pomoci dôverníkov pre výrobu a výkup kontrolovať plnenie plánu osevu, zvlášť u dedinských boháčov. Že akčné trojky majú svoj význam, ukázalo sa pri splnení osevného plá­nu obilovín, keď niektorí nepoctiví špekulanti by boli nechali neobsia­­tu pôdu. Ale aj napriek tejto ne­predvídanej úlohe družstevníci pe­zinského okresu nezaostali v jar­ných prácach a stále vedú pred jed­notlivé hospodáriacimi roľníkmi ako v množstve ukončenej práce, tak aj v kvalite. Toto prvenstvo im umož­nila spoločná práca a strojová po­moc, ktorú na scelených lánoch a za pomoci agregátov plne v.vužili. V JRD Vištuk už sejbu obilóvín tiež skončili. Tak isto skončili aj sejbu kukurice, ktorej majú 20 ha, sejbu cukrovej repy 34 ha, smesky 70 ha, ďatelinu ."50 ha, ďatelinotráv­­nu smes Ž.“) ha a zeleninu ako je ci­buľa, mrkva, kapusta, hrach, šalát. karfiol atď., ktorej majú 24 ha. Te­raz končia sadenie zemiakov. Ešte majú sadiť a siať paradajky, papri­ku, melóny, fazuľu, zimnú kapustu a pod. Toto všetko zasadia okrem zimnej kapusty, ktorá má čas až v júni, do 15. mája. Okrem toho vy­sádzajú 25 ha vinohradu a štepia 100.000 tisíc štepov. Tiež nezabúdajú aj na opatrenia proti škodcom. S tr­navským cukrovarom si uzavreli smluvu na dodanie rôznych prepará­tov na ničenie hmyzu, tiež majú pripravený Kainit a dusíkaté vápno. V rôznych jarkoch úvratiach a po­dobne, kde sa rozpleveli burina budú túto hneď kosiť. JRD Vištuk vy­zvalo všetky JRD v okrese na sú­ťaž v rýchlom a kvalitnom usku­točnení jarných prác a ďalej vyzva­lo na súťaž všetky JRD v kroji na pestovanie zeleniny, v čom si trú­fajú, lebo majú 1500 m* parenišťnej plochy. Tiež si dali záväzok, že zvýšia hek­tárové výnosy všetkých plodín o 10%. No. teraz družstevníci hovo­ria, že ako sa ukazuje na zídenvch plodinách budú môcť zrvýšiť hektá»­­rové výnosy ešt^ viac, Napinktad prlemírný hektárový''včnos u repy bol prv v ich chotá-i 250 q. Vlani družstevníci dosiahli hektárových výnosov na 410 q a tohto roku hovo­ria, že sa urodí ešte viac. Veľmi pekný záväzok si k 1. má­ju dali členovia JRD v Kaplnej. Za­viazali sa, že do 1. mája ukončia vše­tky jarné práce ako u obilovín, tak aj u technických plodín a že 1. mája prejdú z druhého na tretí typ JRD. Svoj záväzok splnili do soboty pred prvým májom. Teraz adaptujú stajňu, do ktorej sústredia dobytok a v krátkom ča­se začnú adaptovať ošipáreň Takto to vyzeralo koncom minulého týž­dňa v JRD. Horšie je to však v obci Veľké Canikovce, kde ešte JRD nie je, iba prípravný výbor. Tu sejbu obilovin skončili tiež, ale zaostávajú so sej­bou technických plodín. Koncom mi­­nulélyo týždňa mali ešte siať 30 ha cukrovej repy. 125 ha kukuri,oe a sa­diť 65 ha zemiakov. Tak isto mak majú zasiaty na 50% a kŕmnú repu na 25%. Na výsledkoch jarných prác v tejto obci sa javí slabá politická a presvedčovacia činnosí’ MO KSS, čo sa ukázalo i v tom, že 11 roľníkov malo zasiať 4 ha a 5 árov cukrovej repy, ktorá je tak dôležitá pre náš priemysel, ale títo nahuokaní všelija­kými štváčmi nechceli prevziať seme, ná. Ostatní malí a strední roľníci sa srnži:i ukonči^ čie: ipi-r, jar.ré práce, ale nemôže sa im to dariť tak, ako družstevníkom v iných obciach, keď­že nemôžu na rozkúskovaných po­liach využiť výdatnú piomoc strojov. No i tu treba zabezpečiť u-ýchlené dokončenie jarných prác a hlavne sej. by technických plodín! ,(fm) Za urýchlenie jarných prác v severnejších okresoch 1 v okresoch vyššie položených sa naši mail a strední rolníci usiiUjú o to, aby čim skôr si ,čili jarnú sejbu. V Žilinskom kraji, v okrese Turčian­ske Teplice, kde nepriaznivé poveter­nostné podmienky najmä tejto jari čiastočne oddialily sejbu jarin, mali a strední rofnici sa teraz usilujú zameš­kaný čas dohoniť. Najmä Jednotné roľnícke družstvá, okrem niekoľkých prípadov sú značne vpredu s jarnými prácami pred jednotlivé hospodáriaci­mi roľníkmi. JRD Bodorová V družstve je takmer celá obec. Do­teraz pracovali podľa prevádzkového poriadku U. typu. K 1. máju však pre­chádzajú na 111. typ, čím splnia i zá­väzok, ktorý si dala MO KSS na okres­nej konferencií v T. Tepliciach. Už v zimných mesiacoch si vypracovali vý­robný plán, podľa ktorého si vypraco­vali podrobný plán jarných prác. Ma­jú utvorené dve pracovné „skupiny” po 10 členoch. To preto tak málo, lebo väčšia časť občanov pracuje v závo­doch. To však neznamená, že títo na pôde nepracujú. Pracujú a pomáhajú družstvu vo voľných chvíľach a to hlavne v špičkových prácach. Jarné práce vzhľadom na nepri;- nive poča­sie začali až 17. apríla. No, družstev­níci sa za to dobre pripravili a zavia­zali sa, že do 1. mája jarné práce skončia Minulý týždeň mali zorané na 90%, jačmeň zasiaty na 14 ha, ovos na 21 ha, polovník na 35 ha a krmo­viny na 19 hektároch. Vedúci skupiny zaznačujú prácu, každému toľko, koľ­ko v skutočnosti aj odpracoval. Tento rok to robia presne, lebo z vlaňajšie­­hc roku nik prácu nezapisoval a pri vyúčtovaní mali z toho nepríjerňnosti. V tejto práci im vej’mi dobre pomáha dôverník súdruh Ján Stŕha, ktorý je zároveň i účtovníkom družstva. Každý týždeň sa práca vyúčtováva a na konci prác sa vyúčtuje v peniazoch. Družstvo by bolo už skôr prešlo na III typ ale sú v ňom dedí. ski bohá či, ktorí na každom krrd<u hatia druž­stevnú prám Boháči ako je Michal Printovič a Jozef Chorváth sa dostali do družstva ešta vtedy, ako ono bolo založené a samozrejme, že II. typ týmto elementom vyhovuje, lebo úro­du si každý berie podľa výmery. Bo­háč Miclial Printovič má 28 lia pôdy! Jozef Chorváti) má 26 ha pôdy a do­konca je hospodárom družstva. Títo dvajo žiadali od družstva, aby im pri­delilo pre ich ovce (asi 160 kusov aj s jaiinencami) pašu, lebo vraj nema­jú kde pásť. Keď im družstvo pašu pre ovce odmietlo dať, lebo ovce nie sú v spoločnom chove, predali ich RSD za cenu okolo 100.000 Kčs. Bo­háč Chorváti) Jozef prevýšil špekulá­ciou svojho partnera Michala Printo­­viča. „Zachránil” 17 ha pôdy, ktoré vraj „kúpil” od svojho brata, ktorý je úradník v Senci pri Bratislave. No, ale pozemky nie sú ešte dr Ties podľa zistenia v pozemkovej knihe Tiaiiho prepísané. Takto sa snažil odšvindlo­­vať pôdu, ktorá podlieha pod výkup. Mimo toho predal v poslednom čase výfukovú rezačku Je chybou MO KSS a družstevníkov, že týchto dvoch la­pajov už dávno z družstva nevyrazili, ale ešte ich aj dodnes v družstve pre­chovávajú a dávajú im možnosť ďalej bohatnúť. Družstevníci z Borcovej sa usilujú skončiť jarné práce Zaviazali sa, že do 1. mája ukončia osev jarín a ihneď začnú sadiť ze­miaky. Do minulého týždňa mali skon­čenú orbu na 100%. Sejbu jačmeňa hlásili na 23 ha, ovsa na t8 ha, fádni­­ku na 28 ha a kŕmnych smesiek na 15 ha. Chybovalo im asi 20 q fadní­­kového semena. Tento nedostatok im narušuje skoré ukončenie jarných prác. No. družstevníci nečakajú. nám dôjde fadníkové semeno, „Zakiaľ zatiaľ ideme sadiť zemiaky na ploche 33 hek­tárov.” JRD má 50 členov, z toho 25 mužov a 25 žien Práce vykonávajú organizovane podľa pracovného plánu jarných prác. So STS neuzavreli smluvu, lebo majú 20 párov koní, s ktorými sl stačia všetky práce poro­biť. S RSD mali uzavretú smluvu na 50 q superfosfátu, 42 q Thomasovej múčky. 76- q síranu. 100 q draselnej soli a .50 q Cainutu. Družstvo má uro­bený aj výrobný plán, avšak tento nie je uobre 'a. dostatočne sostavený. Nie sú v ňom uvedené všetky práce, pred­poklady úrody a nie sú stanovené nor­my. Práce zapisujú, ale doposiaľ ešte nevyplácali zamliy, lebo im nikto ne­poradí a ani nevedia, aká je odmena za pracovnú jednotku. Družstevníci za pomoci OV KSS si opravia celý vý­robný plán, pretože takto nie je mož­né dohre pracovať. Sústredený doby­tok ešte nemajú, ale ak dohotovia no­vostavbu, a to v krátkom čase, sústre­dia 70 dojníc, 40 kusov jalového do­bytka a 30 koni. O nedostatkoch v Hornej Stuhni Nemožno povedať, že by si súdru­hovia či už z MO KSS, z ľudovej správy, alebo masovýdi organizácií počínali v jarných prácach iiajíepšie. V Hornej Stuhni ani MO KSS, ani fudová správa nevenovala dostatočnú pozornosť k prípravám na jarné práce a že tieto dostatočne ani teraz nesle­duje. Doposiaľ si ani súdruhovia z okresu nedali veľkej roboty v tejto obci. Veď bolo jasne povedané, že MO KSS a rada MNV má týždenne sle­dovať prípravy a priebeh jarných prác a ihneď vyskytnuvšie sa nedostatky odstraňovať. No, v Hornej Stuhni sa toto dostatočne a sústavne nerobí, le­bo ináč by vedeli aspoň to, koľko je už v obci „orané, zasiate atď. Takéto a podobné dáta mimo družstva ktoré sa snaží a pri lepšej pomoci MO KSS a fudovej správy by mohlo byť dobré, v obci nikto presnejšie pove­dať nevie. Vedia len to, že asi 50 ha pôdy je ohrozenej neobrobenim! „Pre­čo táto pôda je ohrozená?” pýtame sa súdruhov z Hornej Stuhne. Oni odpo­vedajú takto: Technická úprava to na­robila! Založili si v obci družstvo ešte v minulom roku. Tých malých a stredných roľníkov, ktorí nevstúpili do JRD 3 pôda im bola vymenená, obo­znamovali s výmenou a „presvedčo­vali” tak, že ich predvoľ ,aii na MN’/. Niektorí prišli a súhlasili, niektorí ne prišli a s tým sa súdruhovia uspoko­jili. „Mali prísť”, mysleli si funkció Pokračovanie na 2. strane ^ í; 1^1 Patronátny závod OBÚVA nezabúda na presvedčovanie vo „svojom" JRD v Litvinských Opatovciach Ak si opäf polozíme otázku, aký bol program skupiny buržoáznych nacionalistov po vitazstve robotníc­kej triedy v našej vlasti, jednoznač­nú odpoved nám dáva poklad na litovskú •Juhosláviu. Mali tie isté politické ciele, ten istý program: obnovil kapitalizmus, uvolnil cestu cudziemu kapitálu, pretvoril kraji­nu v kolóniu imperializmu a zara­dil ju do tábora imperialistických vojnových podpaCačov. Na aprílovom zasadnutí ÜV KSS VILIAM ŠIROKÝ, A V Košickom kraji v srlťaži jar­ných poľných prác na prvom mieste je JRD II. typu Jasov, okres Molda. va. Družstevníci urobili jarné prá. ce za 7 dní, na čom majü veľkú zá­sluhu dve pracovné skupiny po 24 členoch, ktoré medzi sebou súťažily. V súťaži zvíťazila skupina Jozefa Zaďkayho. A Traktorista D. Hanes z lučen. šitej ŠTS sa zaviazal, že podľa vzo­ru L. Korabeinikovej každý týždeň odpracuje jeden deň ako nadplán z usporených pohonnýdi hmôt. Súčas­ne vyzval na súťaž všetkých trakto­ristov celého kraja, aby si dali po­dobné záväzky. A V Pražskom kraji okresní zoo, techniá v.vhlásili súťaž o najlepšie sptcieaie plánu v- ž.voeišnfij vy-robe v tomto roku v jednotlivých okre­soch. Súťaži sa o najúčinnejšiu po­moc JRD, o dosiahnutie vysokej úžitkovosti, najlepšie splnenie plá­novaných početných stavov hospo­dárskych zvierat v stanovených ter. mínoch a o najlepšie splnenie pláno­vanej úžitkovosti dobytka v roku 1951. A ŠTS v Šárovciach patri medzi najlepšie v Nitiianskom kraji. Trak­toristi využívajú stroje vo dvoch smenách a medzi sebou súťažia. Naj lepší traktori.sta Štefan Lamos, agregátom troch rozprašovačov ume­lých hnojív, obrobil za 12 hodín 19 podmienených hektárov. A Na štátnych majetkoch — Po. dunajské Biskupice, dvor Vlčie Hrd­lo, kŕmič ošípaných Štefan Baláž vyzval na súťaž všetkých kŕmičov na Slovensku odchovať od každej matky 14 prasiat. A JBD III. typu Vištuk, v okrese Pezinok, pri poslednom hodnotení okre.snej súťaže dostalo sa na prvé miesto. Družstevníci dobrou organi­záciou a socialistickým súťažením v skupinách, z ktorých najlepšia je skupina Michala Luničku, jarné prá­ce skončili v polovici apríla. Z jed­notlivcov sú najlepší družstevnioi Ján a František Miklášek. A JRD Lovčice, okres Cáslav, zís­kalo prvenstvo v okresnej súťaži. Družstevníci pracovali { vo dvoch skupinách a zásluhou socialistického súťtóenia sejbu jarin a'cukrovky a z väčšej časti sadenie zemiakov ma­jú urobené. A JRD III. typu Trstice vzornou spoluprácou a socialistickým súťaže­ním skončili jarné práce na 419 ha o 14 dní skôr,- ušetrili 140 pracov­ných jednotiek a stali sa tak víťa­zom oelokrajovej súťaže jarných prác. A V kraji GottwaJdov na prvom mieste sa umiestil traktorista On­drej Gabryš zo ŠTS Uherský Ostroh, ktorý splnil plán jarných prác na 177.5% a socialistický záväzok na 105%. A V okrese Sered na prvom mies­te sa umiestilo pri posled.iom hod­notení okresnej súťaže V jarných prácach JRD III. typu Dolná Stre­da. Družstevnioi sejbu obilnín a cuk. rovej repy skončili na 100%. V prie­behu jarných prác získali 20 malých a stredných roľníkov do JRD. A Zamestnanci CSŠM v Malom Šari.ši majúc na starosti chov do­bytka, vyzvali všetkých zamestnan­cov ostatných dvorov na súťaž o najlepšie prírastky na dojivosť v ži- S vočxšnej vj^obe. 0 vplyve buržoázno­­nacionalistsekej kliky na našu roľnícku pohtíku FRANTIŠEK DVORSKÝ Súdruh Gottwald, uvádzajúc na po­slednom zasadnutí ÜV KSČ vo fe­bruári t. r. rozvratnú činno.sť agen. tov imperializmu v o.statných ľudo­vodemokratických štátoch, povedal: »Bol by div, keby naša republika bo­la od tejto nákazy ušetrená. Bol by div, pretože nežijeme vo vzducho­prázdnom priestore. Podliehame tým istým zákonom vývoja ako aj iné krajiny.« Aj na Slovensku mali agenti im­perialistov svojich spolupracovníkov. Medzi nich patrila buržoázno-nacio­­nalistická klika, vedená Husákom a Novomeským. ťŕstredný výbor KSS už v septembri 1948 vystúpil s otvo­renou kritikou burž.oázneho naciona­lizmu vo vlastných radoch. Rozvrat, nici sa však nepoučili. Na 'za.sadnutí ŰV KSS 6. a 7. apríla 1950 a na IX. sjazde KSS súdruh Široký pria­mo označil hlavných nositeľov bur­žoázneho nacionalizmu. Súčasne po­ukázal, v čom spočíva nacionalistic­ká úchylka v našej strane, Reď na IX. -sjazde KSS povedal:. »Ňaclonalistická úchylka v našej strane spočíva v preceňovaní vlast­ných úspechov v socialistickej vý­stavbe a v podceňovaní výsledkov českej robotníckej triedy, spočíva v ľahostajnosti k celoštátnirm problé­­mom,v nepochopení, že vla.stné úspe­chy sú Podmienené lispechmi vo vý. stavbe socializmu na celom území' Republiky. Zvyšky buržoázneho na­cionalizmu vo vlastných radoch pod­lamujú líniu zatlačovania a obme­dzovania k.apitalistických živlov v poľnohospodárstve...« Tu sme u koreňa veci vplyvu bur­žoáznych nacionalistov na našu roľ­nícku politiku. Najväčšie možno.sti podlamovať líniu strany v tomto .smere mal Hus.šk, ktorý po IX. sjazde KSS pracoval ako roľnícky pracovník. O tom, aké stanovisko mal Hú. sák k budovaniu socializmu, ale na­jmä k budovaniu socializmu v pô­dohospodárstve, svedčia Jeho rôzne výroky a písomné práce, ktoré dal ■vytlačiť po víťaznom februári 1948. Sú to najmä knihy: nZápas o za, jtrajšok« a »K roľnickei otázke na Slovensku«. Z týchto kníh je vidieť, že Husák nikdy nebol marxistom-le­­ninistom. Javí sa jasne jeho povaha malomeštiaka. Rozhodnému triedne­mu boju sa však vyhýba, ako čert svätenej vode. ■Vystupuje ako nestranný pozoro­vateľ. ktorý 'sa zjavuje ako mesiáš, ktorý sám jde spasiť svet. O pred­chádzajúcim urputnom dlhoročnom boji komunistickej strany nechce ani počuť. Politický vývoj posledných 25 rokov Posudzuje v knihe »Zápas o zajtrajšok« (na strane 137) takto: 'Na Slovensku za ostatných 25 ro­kov zdiskreditovaly sa celé dve poli­tické garnitúry.« Pred Husákom sa zdiskreditovali všetci, ktorí sa pred ním zapojili do politického života. Dlhotrvaiúci boj strany za predmní­chovskej ČSR a ilegálny boi za tzv. Slovenského štátu neberie do úvahy. Ti, čo boli pred nim, sa viac-menej zdiskreditovali. Iste, podľa inštruk­cii Clementisa sa zdiskreditovali i komunisti, ktorých Clementis v roz­hodnom čase, v roku 1939, zradil. Zdiskreditovali sa preto, že schvaľo­vali Politiku Sovietskeho 'sväzu, po­litiku s. Stalina. Aké obavy mal Husák z ďalšieho zostrujúceho sa triedneho boja vi­dieť z ďalších riadkov, na tei istej strane; »Pravažná väčšin'> n-’Sic'h ľu­dí verila, že cesta k uSľaci^tilelšie­­mu životu je ts.ké krátka, že by ju dieťa nrešTo ze jeden deň.« Husák vyvaľuje oči. 'Vyvaľu.je oťK, ('Fokračovsuie ne 3i slirane)

Next