Roľnicka Nedeľa, jul 1951 (VI/27-31)

1951-07-01 / No. 27

Číslo 27. ^ Ročník VI, gKo^a + <» h­n ^ -í “ B ^ ^ k @ éS^k i­uvla Cena Kčs 2.­Bratislava, 1. júla 1951 Prejednajme plány a zlepšíme prípravy •yŽatva-vef ká skúška i poučná škola stojíme na prahu mesiaca, v ktorom sa už skoro vo všetkých krajoch našej vlastí rozbehne žatva plným prúdom. Tohoročná mierová žatva má pre našich druž­stevníkov a tiež pre ostatných pracujúcich roľníkov mimoriadny význam. Mimoriadny preto, lebo toho ro­ku budú družstevníci prvý raz zoberať úrodu z druž­stevných polí a tiež jednotlivé hospodáriaci mali a strední roľníci budú našu žatvu robiť spoločne, aby ju zvládli ľahšie, úspornejšie a v kratšom čase. Preto sa JKD, ako aj ľudová správa a JSSR za pomoci MO KSS sústreďujú na dobrú prípravu, na dobrú organizá­ciu žatevných prác v JRD, ako i na. poliach pracujú­cich roľníkov — nedružstevnikov. Sústreďujú sa na ~vypracovanie reálnych, dobre premyslených a podrob­ných žatevných plánov. Prejednávajú žatevné normy, aby bolo všade zabezpečený spravodlivé odmeňovanie, opravujú všetky potrebné stroje, zabezpečujú si dosta­tok pracovných síl a tiež družstevníci ako i ostatní pracujúci roľníci nezabúdajú ani na nemenej dôležitú úlohu, a to na ostražitosť. lÄno, je nevyhnutne potreb­né, aby si družstevníci ako aj všetci pracujúci roľ­níci zaviedli na poliach i v dedine bezpečnostné opat­renia proti požiarom a proti boháčskypi záškodníkom, lebo žatva je vo veľkej miere odmena za celoročné hos­podárenie, preto nesmieme dopustiť, aby vyšiel nazmar čo len jeden kilogram obilia. Tohoročná spoločná žatva sa stane veľkou názornou školou, ako pre sa­motných družstevníkov, tak aj pre jednotlivé hospodáriacich malých a stredných roľníkov, lebo dá možnosť ukázať a presvedčiť tých, ktori ešte pochybujú o veľkých výhodách a prednostiach spoločného hospodáre­nia, , že iba cestou socialistického hospodárenia v JRD je možné hmot­ne a kultúrne pozdvihnúť naše dedi­ny, ako i jednotlivých pracujúcich ľudí na dedinách. Aj v sečovskom okrese už nepo­trvá dlho a začne sa žatva, čoho sú si družstevníci a pracujúci roľníci vedomí. Preto sa tiež pripravujú na žatvu, vypracovávajú si v JRD ža­tevné plány a ľudová správa vypra­cováva zase žatevné plány pre spoločnú-.áatvu pre jednotlivé hos­podáriacich pracujúcich roľníkov v obciach JRD. Taktiež sa pripra­vuje na žatvu aj STS v Sečovciach a tiež ČsŠM v Üpore. Šlingov učeň Králik — ochranca dedinských boháčov V sečovskom okrese však svojho času hatil vývin JRD šlingovec Krá­lik, ktorý tam mal funkciu tajomní­ka OV KSS a tento využíval svojho postavenia k činnosti ozaj šlingov­­skej. Svoje zámerné poškodzovanie a rozleptávanie družstiev prevádzal rafinovane, pod rúškom veľkej hor­livosti za JRD. Násilím nútil malých a stredných roľníkov do JRD, dával vedenie družstva do rúk boháčom, ale zásadne zakladal len družstvá I. a II. typu, aby takto boháči zase mohli ťažiť len pre seba. 'V obci, kde nebolo JRD, založil ho cez noc a vý­­hrážkami donútil pracujúcich roľní­kov k vstupu do družstva ešte v tej istej noci. Tejto činnosti, ktorú Krá­lik robil proti, línii a zásadám stra­ny, si všimly príslušné orgány stra­ny a znemožnili mu to. No zlo, kto­ré napáchal, ťažko potom družstev­níci vo svojich družstvách odstraňo­vali. Králikov postup bol krajne ne­správny a protizákonný, lebo naša strana a dnešné zriadenie v štáte nepotrebujú násilia, lebo cieľ strany je pomôcť pracujúcemu ľudu, pre­svedčiť ho o správnosti a veľkých výhodách spoločného, socialistického hospodárenia, k čomu ozaj netreba násilie, lebo aj pracujúci roľníci v sečovskom okrese vedia správne uvažovať a denne sa na príkladoch družstevníkov presvedčujú, žé ich miesto je v JRD, očistených od de­dinských boháčov a špekulantov. JSSR organizuje spoločnú žatvu v obciach bez JRD OS JSSR v Sečovciach pod vede­ním svojho tajomníka s. Michala Džudžáka pripravujú snoločnú žatvu v každej obci bez JRD. Pracujúci roľníci si sostavili v každej obci ža­tevnú komisiu, skladajúcu sa z pred­sedov miestnej organizácie KSS a všetkých složiek NF. Komisie majú za úlohu vypracovať žatevné plány a oboznamovať pracujúcich roľníkov s výhodami spoločnej žatv.y. Komi­sie tiež organizujú pracovné skupiny a smluvne zabezpečujú strojovú po­moc so STS v Sečovciach. JSSR za pomoci okresnej osvetovej rady vy­dávajú bleskovky, ktoré tiež pomá­hajú agitovať za spoločnú žatvu. V niektorých obciach sa ozvaly hlasy, že spoločná žatva má síce svoje výhody, ale v terajšom neistom počasí vraj „ ... ja pôjdem kosiť susedovi a moje mi zamokne ...“ Toto je rozhodne nesprávny názor, lebo spoločná žatva — ako sami pra­cujúci roľníci priznávajú — sa ukon­čí rýchlejšie, takže sa môže využiť priaznivého počasia a za krátku do­bu sožať všetko — aj susedove, aj svoje. O tomto sa už pracujúci roľ­níci presvedčili pri kosení a svážaní krmív, lebo si utvorili skupiny, jeden druhému pomohli a takto sa im po­darilo v krátkom čase, kým bolo po­časie priaznivé, krmoviny skosiť, usušiť a odviezť domov. Tejto skú­senosti pracujúci roľníci iste dobre využijú a dobre si zorganizujú vo vlastnom záujme aj spoločnú žatvu. Družstevníci čaka,|ú väčšiu pomoc od OV KSS a ONV Clenoyia JRD III. typu v Nižnej Kamenici už vyliečili svoje družstvo od otrasov spôsobených Králikom a s chuťou sa pustili za stálej pomoci miestnej organizácie KSS do práce. Po skončení okopávok a pretrhávok sa pustili do adaptácie družstevnej maštale. Práca im postupuje dobre a po skončení adaptácie sústredia dobytok. Taktiež prihnojovaním ošetrili na jar obilniny a smesky a teraz si vypracovávajú žatevný plán, aby aj žatvu zvládli rýchle a úspeš­ne. Družstevníci tiež chovajú vonku na salaši ovce, ktorých majú 380 kusov. A tu sa dá hovoriť o nedo­statočnej pomoei ľudovej správy a OV KSS. Totiž ošetrovateľovi oviec na salaši prší do provizórnej koliby. Družstevníci žiadali od ONV — druž­stevného oddelenia jeden bál térové­­ho papiera už hodne dávno, aby mohli opraviť strechu na kolibe, ale papier nedostali doteraz. S. Papcov z družstevnéhf.» "^idelenia ich odbil tým, že papier nie je‘. Hlásili to na OV KSS, no súdruhovia z OV KSS sa hneď odvolávali na to, že je to vec ľudovej správy a nepodnikli nič a do koliby prší ďalej. A družstev­níci majú viac podobných prípadov. Nuž isteže postup OV KSS a ONV nie je správny a je potrebné, aby si to súdruhovia uvedomili a urobili hneď nápravu a lepšie pomáhali aj ostatným JRD. A záleží predovše­tkým na tom, aby pomáhali poli­ticky. Družstevníci v Nižnej Kamenici sa na žatvu pripravujú dobre. Majú so­­stavené pracovné skupiny, uzavretú smluvu so STS na strojovú pomoc a rozhodli sa, že budú hneď po kosbe podmietať a siať strniskové smesky, ktoré budú silážovať v jame, ktorú si tiež teraz robia zo starého ma­teriálu. Využijú spoločnú žatvu na získavanie do JRD Družstevníci JRD II. typu v Stan­­kovciach sa na žatve zvlášť svedo­mité pripravujú, lebo chcú do spo­ločnej žatvy zapojiť aj jednotlivé hospodáriacich rol’níkov a zdarným priebehom žatvy ich presvedčiť o veľ­kých prednostiach spoločnej práce. Za účinnej pomoci -MO KSS vypra­covávajú si spoločný žatevný plán, do ktorého pojmú aj pracujúcich roľníkov-nedružstevníkov. Opravili si (Pokračovaniena^ strane) Za zlepšenie výkupu ošípaných Výkup poľnohospodárskych vý­­rokbov hlavne u ošípaných nie je ešte stále uspokojivý i keď súdruh Široký na Krajskej konferencii KSS v Bratislave upozornil na vážne ne­dostatky, ktoré sa u výkupu ošípa­ných prejavujú. Súdruh Široký pri­pomenul, že „je na čase opäť žiadať ozajstný komunistický pomer k úlo­hám plánu výkupu” a že treba ráz­ne skoncovať s doterajším ľahostaj­ným postojom orgánov strany a ľu­dovej správy k neplneniu dodávko­vých úloh, najmä so strany dedin­ských boháčov. Ako sa doteraz ukázalo v niekto­rých okresoch, nevenovali pozor­nosť výkupu ošípaných ani Okresné výbory KSS. I v Piešťanskom okre­se treba nahliadnuť do niektorých obcí, kde výkup ošípaných zaostáva. Najhoršie obce v plnení výkupu oší­paných v Piešťanskom okrese sú ■Stará Lehota, ktorá splnila výkup ošípaných za minulý mesiac len na 41%, Nová Lelioíá na 51%, D.oljjý Lopašov na 53%, Krakovany na 76%, Veselé na 68%, a Modravka dokonca iba na 22%. Preto nech sa orgány strany a ľudovej správy neuspokojujú tým, že vcelku je výkup ošípaných v okre­se Piešťany zásluhou vzorných obci splnený na 100%, ale nech venujú pozornosť tým obciam, kde tak veľ­mi zaostávajú. Treba usilovnejšie odstraňovať príčiny neplnenia vý­kupného plánu a rázne zakročovať proti boháčom, ktorí sabotujú ve­rejné zásobovanie. V Dolných Lopašovciach okrem hovädzieho mäsa zaostávajú vo vý­kupe všetkých živočíšnych poľno­hospodárskych výrobkov. U teliec splnili výkup na 67%, u ošípaných na 53%, u mlieka na 87% a vajec na 72.2%. Členovia MNV a funkcioná­ri MO KSS sa však neusilujú odstrá­niť tieto nedostatky, ale sami ho­voria: „U nás je hornatý a lesnatý kraj a i keď plánovaný stav ošípa­ných dodržiavame, neplníme dodáv­ky, lebo nemáme dostatok krmo­vín.” Nuž, preto bolo by treba, aby sa OV KSS a ONV pozreli či napr. František Musina, 27-hektárový de­dinský boháč, nemá dosť krmovín, aby si mohol splniť svoju dodávku. Ža prvý štvrťrok mal dodať 500 kg bravčového mäsa a dodal iba 320 kg. Miesto plánovaných 6 kráv má len tri. Zodpovedá to výmere jeho pôdy? Alebo 15-hektárový Šmacho: miesto plánovaných 4 kráv má iba jednu kravu. Nemožno sa potom ču­dovať, že za takýchto okolnosti ne­plnia ani dodávkové povinnosti. Či azda miesto dedinských boháčov a špekulantov majú plniť dodávky mali roľníci? Nie! Preto musí ľudová správa a orgá­ny strany v Piešťanoch i v ostatných zaostávajúcich okresoch sústavne robiť opatrenia, hľadať a odstraňo-, vať príčiny neplnenia dodávok a za­bezpečovať plynulý výkup najmä! ošípaných. J, V. I 1951 -Rozviňme siroJíú žatevnú súťa¥ JRD­ ' i. .o najlepšie vykonanie priprav na žatvu. • 2. O najrýchlejšie a najkvalitnejšie zvládnutie všetkých žatevných prác, počítajúc do toho aj podmietku. • .3. O najrýchlejšie 100%-né splnenie a prekročenie do­dávok obilia. ® 4. O rozšírenie členskej základne JRD a o zapojenie naj­väčšieho počtu mal.ých a stredných roľnikov do spoločných prác. Obilie dozrelo, plán máme vypraco­vaný, stroje prichystané, Môšeme začatí Skúsenosti z celoročnej práce a najmä zo žatvy budú nástupom na rýchle a úspešné uskutočnenie je­senných prác, na rozšírenie spoloč­ných osevov a na rozvinutie novej agrotechniky podlá sovietskeho vzoru, aby budúca úroda bola ešte bohatšia. Z vládneho usnesenia o zabezpečení žatvy 1951. Pred žatvou A Na JRD v Bielom Kostole pri Trnave majú vypracovaný plán spoločne so všetkými žatevný malými a strednými roľníkmi v obci. Podľa plánu budú potrebovať 15 samovia­­začov. Do žatevných prác sa zapoja i manželky družstevníkov. A Družstevníci v Dvorch nad Žl­tavou si zabezpečujú dostatok skla­dových priestorov pre obilie, ktoré po vydaní naturálnych záloh zosta­ne v družstve pre členov a taktiež sklady na osivový a krmovinový fond. A Sväzäcka traktorová brigáda na STS v Hurbanove si dala záväzok: tohoročnú mierovú žatvu 8-členná brigáda splní za 7 pracovných dni na 555 ha a súčasne za ten istý čas druhá nočná smená vykoná podmiet­ku. A Traktoristi STS v B;ratislavskom kraji budú cez žatvu a pri výmlate pracovať na dve .smený. Zavedú tiež v najširšom meradle súťaž o najlep­šie využitie strojov a najmenší po­čet porúch na týchto strojoch. A V obci Dobrá pri Čiernej nad Tisou si malí a strední roľníci vy­pracovali plán žatevných a mlateb­­ných prác za pomoci zmocnenca ONV. Pretpže pozemky majú roz­drobené, samoviazačmi sožnú iba väčšie pozemky. Žať začnú 6. júla. A Traktorová stanica vo Štvrtku ua Ostrove začala v piatok, 23. jú­na kosiť ozimný jačmeň na JRD Maslovce, na výmere 30 ha na po­liach JRD Veľká Paka tiež na vý­mere 30 ha. Družstevníci sa na ža­tevné a mlatehné práce dobre pri­pravili a prácu vyknávajú po-dľa vopred vypracovaného plánu žatev­ných prác. A JRD v Rudlovej po »konč'-ni kosby sena nastúpi podľa plánu do tohoročnej mierovej žatvy. Kosiť budú samoviazačmi, ktoré im dodá STS v Banskej Bystrici. Podmietku budú robiť hneď zh kosou, a to tak, že orať hudú v noci, aby nenarušo­vali chod kosby. A Správa JRD v Týnci prejednála v minulých dňoch s členmi družstva na členskej schôdzke plán žatevných prác, ktoré proti minulému roku skrátili. Družstevníci sa podujali skonžiť žatvu za 15 dní, i keď majú tohto roku väčšie úlohy, ako minu­­ného roku. A V JRD v Hradišti sá družstev­níci vypracovali plán žatevných prác spoločne s malými a strednými roľ­níkmi v obci, ktorí sú doteraz mimo družstva. Do jednej z dvoch pracov­ných skupín sú zadelení nedružstev­­níoi pod vedením skúseného člena družstva. A V okrese Valašské KloboukywSÚ už vo všetkých obciach sostavené ža­tevné komisie. Tieto zodpovedajú za vypracovanie žatevných plánov a za dobrý priebeh žatvy a výmlatu. RADOSTNÁ ZVESŤ rozletela sa po celej našej republike: opát k nám prišli ti čo nám vyani s takou ochotou za­chraňovali úrodu zemiakov. Prišli so-' vietski letci, aby nám opát pomohli zmaril škodcovské imperialistické úklady. Pri sovietskej pomoci a zvý­šenej ostražitosti celého nášho pracu­júceho ludu znemožníme plány západ­ných imperialistov. Nastipujeme do mierovej žatvy Na južnom Slovensku začala v týchto dňoch mierová žatva — tre­tia ž,atva Gottwaldovej päťročnice. Po niekoľkotýždňových prípravách rozbieha sa na obilných poliach mie­rová ofenzíva družstevníkov, malých a stredných roľníkov, pracovníliov na štátnych majetkotdi, traktoristov a mechanizátorov. Ngi mnohých jednotných roľníc­kych družstvách tohto roku po prvý raz budú brať úrodu zo scelenýčh polí, a to poväčšine úrodu bohatú, akú jednotlivé hospodáriaci mali a strední roľníci nedosahoval a -nri starom spôsobe hospodárenia dosiah­nuť nemohli. Tusa teda "a hektáro­vých výnosoch, na tom, „ako sype”, naj zreteľnejšie ukážu prednosti druž­stevnej poľnohospodárskej veľkový­roby nad nevýnosnou malovýrobou. Tisíce družstevníkov sa na vlastnej skúsenosti presvedčí, že vstupom do družstva sa pri svedomitej práci a pri spravodlivom odmeňovaní stáva­jú zámožnejšími, že majú zabezpeče­ný vyšší dôchodok a blahobytnejši život. A ďalej: družstevníci sa pre­svedčujú — a to sa vari najlepšie ukáže v období žatvy — že túto vyššiu úrodu a väčšie príjmy dosa­hujú v družstve nje už tou niekdaj­šou ručnou úmornou drinou, ale pre­dovšetkým stálo väčšej pomoci strojov, čo našia robotnícka trieda dodá\"a oelémn pracujúcemu roľníc­tvu, ktoré však s najväčším úspe­chom možno využiť iba “la veľkých úsekoch pri spoločnej prác; alebo spoločnom hospodárení v JRD. Po­užívanie strojov, dobrá organizácia práce, účelné využitie pracovných síl, donáša ďalšie peňažné úspory a pracovné úľavy a zvyšuje teda dô­chodok kždého statočne pracujúceho družstevníka. A na dobrom zorganizovaní práce záleží najmä v žatv'e. Preto Sa v predžatevných prípravách toľko zdô­razňovalo a ešte stále pripominí^, aby každé JRD vypracovalo a s druž­stevníkmi do podrobností prerokovalo dôkladný plán žatevných prác pre každú pracovnú skupinu, aby sa vše­­tííy práce rozvrhly iia čas, aby sa v nich pamätalo na využitie pracov­ných síl, strojov, záprahov, na onat­­renie proti boháčskym nepriateľom, na včasnú podmietku a sejbu str­­niskových krmovhj, mlatbu a výkup obilia priamo od mláťačky. Za akých podmienok však tieto práce budú hladko prebiehať na zá­klade t)’oh dobrých a prepotrebných žatevných plánov ? Znova pripomí­name to, čo sa už neraz povedalo: spoločné žatevné práce budú pokra­čovať dobre tam, kde správa JRD podrobne oboznáini všelkýoh druž­­stevntíto.v so žatevným plánom, kde každá skupina a každý jednotlivý účastník spoločných prác bude pres­ne poznať úlohy, ktoré má splniť. Rovnak„ dôležité je, aby všetci, družstevníoi poznali žatevné normy, aby mali náležitý prehľad o tom, aká odmena im zia jednotlivé práce pri­slúcha, pri čom je potrebné družstev­níkov presvedčovať a presvedčiť, že nesprávne nízke normy poškodzujú, n svedomité pracujúcich družstevníkov zv.ýhodňujú menej usilovných. Správne normy, presné meranie vý­konu jednotlivýcJi družstevTiíkov a každodenné spoľalhlivé záznamy o vykonanej práci, to sú dôležité po­trebnosti pre spravodlivé odmeňova­nie práce a v tomto období pre úspech žatvy a ďalšie upevnenie JRD. Dobre si teda počínali v tých družstvách, kde na základe vládneho usnesenia o zabezpečení žatvy 1951 znova prerokovali a prliali normy, nízke zrýšlli a nadobro zavrhli ne­správne, nespravodlH’é a nedražstev­­níoke odmeňovanie pojäľa odpracova­ných hodín. (Pokračovanie na 4. str.J

Next