Roľnicka Nedeľa, jul 1951 (VI/27-31)
1951-07-01 / No. 27
Číslo 27. ^ Ročník VI, gKo^a + <» hn ^ -í “ B ^ ^ k @ éS^k iuvla Cena Kčs 2.Bratislava, 1. júla 1951 Prejednajme plány a zlepšíme prípravy •yŽatva-vef ká skúška i poučná škola stojíme na prahu mesiaca, v ktorom sa už skoro vo všetkých krajoch našej vlastí rozbehne žatva plným prúdom. Tohoročná mierová žatva má pre našich družstevníkov a tiež pre ostatných pracujúcich roľníkov mimoriadny význam. Mimoriadny preto, lebo toho roku budú družstevníci prvý raz zoberať úrodu z družstevných polí a tiež jednotlivé hospodáriaci mali a strední roľníci budú našu žatvu robiť spoločne, aby ju zvládli ľahšie, úspornejšie a v kratšom čase. Preto sa JKD, ako aj ľudová správa a JSSR za pomoci MO KSS sústreďujú na dobrú prípravu, na dobrú organizáciu žatevných prác v JRD, ako i na. poliach pracujúcich roľníkov — nedružstevnikov. Sústreďujú sa na ~vypracovanie reálnych, dobre premyslených a podrobných žatevných plánov. Prejednávajú žatevné normy, aby bolo všade zabezpečený spravodlivé odmeňovanie, opravujú všetky potrebné stroje, zabezpečujú si dostatok pracovných síl a tiež družstevníci ako i ostatní pracujúci roľníci nezabúdajú ani na nemenej dôležitú úlohu, a to na ostražitosť. lÄno, je nevyhnutne potrebné, aby si družstevníci ako aj všetci pracujúci roľníci zaviedli na poliach i v dedine bezpečnostné opatrenia proti požiarom a proti boháčskypi záškodníkom, lebo žatva je vo veľkej miere odmena za celoročné hospodárenie, preto nesmieme dopustiť, aby vyšiel nazmar čo len jeden kilogram obilia. Tohoročná spoločná žatva sa stane veľkou názornou školou, ako pre samotných družstevníkov, tak aj pre jednotlivé hospodáriacich malých a stredných roľníkov, lebo dá možnosť ukázať a presvedčiť tých, ktori ešte pochybujú o veľkých výhodách a prednostiach spoločného hospodárenia, , že iba cestou socialistického hospodárenia v JRD je možné hmotne a kultúrne pozdvihnúť naše dediny, ako i jednotlivých pracujúcich ľudí na dedinách. Aj v sečovskom okrese už nepotrvá dlho a začne sa žatva, čoho sú si družstevníci a pracujúci roľníci vedomí. Preto sa tiež pripravujú na žatvu, vypracovávajú si v JRD žatevné plány a ľudová správa vypracováva zase žatevné plány pre spoločnú-.áatvu pre jednotlivé hospodáriacich pracujúcich roľníkov v obciach JRD. Taktiež sa pripravuje na žatvu aj STS v Sečovciach a tiež ČsŠM v Üpore. Šlingov učeň Králik — ochranca dedinských boháčov V sečovskom okrese však svojho času hatil vývin JRD šlingovec Králik, ktorý tam mal funkciu tajomníka OV KSS a tento využíval svojho postavenia k činnosti ozaj šlingovskej. Svoje zámerné poškodzovanie a rozleptávanie družstiev prevádzal rafinovane, pod rúškom veľkej horlivosti za JRD. Násilím nútil malých a stredných roľníkov do JRD, dával vedenie družstva do rúk boháčom, ale zásadne zakladal len družstvá I. a II. typu, aby takto boháči zase mohli ťažiť len pre seba. 'V obci, kde nebolo JRD, založil ho cez noc a výhrážkami donútil pracujúcich roľníkov k vstupu do družstva ešte v tej istej noci. Tejto činnosti, ktorú Králik robil proti, línii a zásadám strany, si všimly príslušné orgány strany a znemožnili mu to. No zlo, ktoré napáchal, ťažko potom družstevníci vo svojich družstvách odstraňovali. Králikov postup bol krajne nesprávny a protizákonný, lebo naša strana a dnešné zriadenie v štáte nepotrebujú násilia, lebo cieľ strany je pomôcť pracujúcemu ľudu, presvedčiť ho o správnosti a veľkých výhodách spoločného, socialistického hospodárenia, k čomu ozaj netreba násilie, lebo aj pracujúci roľníci v sečovskom okrese vedia správne uvažovať a denne sa na príkladoch družstevníkov presvedčujú, žé ich miesto je v JRD, očistených od dedinských boháčov a špekulantov. JSSR organizuje spoločnú žatvu v obciach bez JRD OS JSSR v Sečovciach pod vedením svojho tajomníka s. Michala Džudžáka pripravujú snoločnú žatvu v každej obci bez JRD. Pracujúci roľníci si sostavili v každej obci žatevnú komisiu, skladajúcu sa z predsedov miestnej organizácie KSS a všetkých složiek NF. Komisie majú za úlohu vypracovať žatevné plány a oboznamovať pracujúcich roľníkov s výhodami spoločnej žatv.y. Komisie tiež organizujú pracovné skupiny a smluvne zabezpečujú strojovú pomoc so STS v Sečovciach. JSSR za pomoci okresnej osvetovej rady vydávajú bleskovky, ktoré tiež pomáhajú agitovať za spoločnú žatvu. V niektorých obciach sa ozvaly hlasy, že spoločná žatva má síce svoje výhody, ale v terajšom neistom počasí vraj „ ... ja pôjdem kosiť susedovi a moje mi zamokne ...“ Toto je rozhodne nesprávny názor, lebo spoločná žatva — ako sami pracujúci roľníci priznávajú — sa ukončí rýchlejšie, takže sa môže využiť priaznivého počasia a za krátku dobu sožať všetko — aj susedove, aj svoje. O tomto sa už pracujúci roľníci presvedčili pri kosení a svážaní krmív, lebo si utvorili skupiny, jeden druhému pomohli a takto sa im podarilo v krátkom čase, kým bolo počasie priaznivé, krmoviny skosiť, usušiť a odviezť domov. Tejto skúsenosti pracujúci roľníci iste dobre využijú a dobre si zorganizujú vo vlastnom záujme aj spoločnú žatvu. Družstevníci čaka,|ú väčšiu pomoc od OV KSS a ONV Clenoyia JRD III. typu v Nižnej Kamenici už vyliečili svoje družstvo od otrasov spôsobených Králikom a s chuťou sa pustili za stálej pomoci miestnej organizácie KSS do práce. Po skončení okopávok a pretrhávok sa pustili do adaptácie družstevnej maštale. Práca im postupuje dobre a po skončení adaptácie sústredia dobytok. Taktiež prihnojovaním ošetrili na jar obilniny a smesky a teraz si vypracovávajú žatevný plán, aby aj žatvu zvládli rýchle a úspešne. Družstevníci tiež chovajú vonku na salaši ovce, ktorých majú 380 kusov. A tu sa dá hovoriť o nedostatočnej pomoei ľudovej správy a OV KSS. Totiž ošetrovateľovi oviec na salaši prší do provizórnej koliby. Družstevníci žiadali od ONV — družstevného oddelenia jeden bál térového papiera už hodne dávno, aby mohli opraviť strechu na kolibe, ale papier nedostali doteraz. S. Papcov z družstevnéhf.» "^idelenia ich odbil tým, že papier nie je‘. Hlásili to na OV KSS, no súdruhovia z OV KSS sa hneď odvolávali na to, že je to vec ľudovej správy a nepodnikli nič a do koliby prší ďalej. A družstevníci majú viac podobných prípadov. Nuž isteže postup OV KSS a ONV nie je správny a je potrebné, aby si to súdruhovia uvedomili a urobili hneď nápravu a lepšie pomáhali aj ostatným JRD. A záleží predovšetkým na tom, aby pomáhali politicky. Družstevníci v Nižnej Kamenici sa na žatvu pripravujú dobre. Majú sostavené pracovné skupiny, uzavretú smluvu so STS na strojovú pomoc a rozhodli sa, že budú hneď po kosbe podmietať a siať strniskové smesky, ktoré budú silážovať v jame, ktorú si tiež teraz robia zo starého materiálu. Využijú spoločnú žatvu na získavanie do JRD Družstevníci JRD II. typu v Stankovciach sa na žatve zvlášť svedomité pripravujú, lebo chcú do spoločnej žatvy zapojiť aj jednotlivé hospodáriacich rol’níkov a zdarným priebehom žatvy ich presvedčiť o veľkých prednostiach spoločnej práce. Za účinnej pomoci -MO KSS vypracovávajú si spoločný žatevný plán, do ktorého pojmú aj pracujúcich roľníkov-nedružstevníkov. Opravili si (Pokračovaniena^ strane) Za zlepšenie výkupu ošípaných Výkup poľnohospodárskych výrokbov hlavne u ošípaných nie je ešte stále uspokojivý i keď súdruh Široký na Krajskej konferencii KSS v Bratislave upozornil na vážne nedostatky, ktoré sa u výkupu ošípaných prejavujú. Súdruh Široký pripomenul, že „je na čase opäť žiadať ozajstný komunistický pomer k úlohám plánu výkupu” a že treba rázne skoncovať s doterajším ľahostajným postojom orgánov strany a ľudovej správy k neplneniu dodávkových úloh, najmä so strany dedinských boháčov. Ako sa doteraz ukázalo v niektorých okresoch, nevenovali pozornosť výkupu ošípaných ani Okresné výbory KSS. I v Piešťanskom okrese treba nahliadnuť do niektorých obcí, kde výkup ošípaných zaostáva. Najhoršie obce v plnení výkupu ošípaných v Piešťanskom okrese sú ■Stará Lehota, ktorá splnila výkup ošípaných za minulý mesiac len na 41%, Nová Lelioíá na 51%, D.oljjý Lopašov na 53%, Krakovany na 76%, Veselé na 68%, a Modravka dokonca iba na 22%. Preto nech sa orgány strany a ľudovej správy neuspokojujú tým, že vcelku je výkup ošípaných v okrese Piešťany zásluhou vzorných obci splnený na 100%, ale nech venujú pozornosť tým obciam, kde tak veľmi zaostávajú. Treba usilovnejšie odstraňovať príčiny neplnenia výkupného plánu a rázne zakročovať proti boháčom, ktorí sabotujú verejné zásobovanie. V Dolných Lopašovciach okrem hovädzieho mäsa zaostávajú vo výkupe všetkých živočíšnych poľnohospodárskych výrobkov. U teliec splnili výkup na 67%, u ošípaných na 53%, u mlieka na 87% a vajec na 72.2%. Členovia MNV a funkcionári MO KSS sa však neusilujú odstrániť tieto nedostatky, ale sami hovoria: „U nás je hornatý a lesnatý kraj a i keď plánovaný stav ošípaných dodržiavame, neplníme dodávky, lebo nemáme dostatok krmovín.” Nuž, preto bolo by treba, aby sa OV KSS a ONV pozreli či napr. František Musina, 27-hektárový dedinský boháč, nemá dosť krmovín, aby si mohol splniť svoju dodávku. Ža prvý štvrťrok mal dodať 500 kg bravčového mäsa a dodal iba 320 kg. Miesto plánovaných 6 kráv má len tri. Zodpovedá to výmere jeho pôdy? Alebo 15-hektárový Šmacho: miesto plánovaných 4 kráv má iba jednu kravu. Nemožno sa potom čudovať, že za takýchto okolnosti neplnia ani dodávkové povinnosti. Či azda miesto dedinských boháčov a špekulantov majú plniť dodávky mali roľníci? Nie! Preto musí ľudová správa a orgány strany v Piešťanoch i v ostatných zaostávajúcich okresoch sústavne robiť opatrenia, hľadať a odstraňo-, vať príčiny neplnenia dodávok a zabezpečovať plynulý výkup najmä! ošípaných. J, V. I 1951 -Rozviňme siroJíú žatevnú súťa¥ JRD ' i. .o najlepšie vykonanie priprav na žatvu. • 2. O najrýchlejšie a najkvalitnejšie zvládnutie všetkých žatevných prác, počítajúc do toho aj podmietku. • .3. O najrýchlejšie 100%-né splnenie a prekročenie dodávok obilia. ® 4. O rozšírenie členskej základne JRD a o zapojenie najväčšieho počtu mal.ých a stredných roľnikov do spoločných prác. Obilie dozrelo, plán máme vypracovaný, stroje prichystané, Môšeme začatí Skúsenosti z celoročnej práce a najmä zo žatvy budú nástupom na rýchle a úspešné uskutočnenie jesenných prác, na rozšírenie spoločných osevov a na rozvinutie novej agrotechniky podlá sovietskeho vzoru, aby budúca úroda bola ešte bohatšia. Z vládneho usnesenia o zabezpečení žatvy 1951. Pred žatvou A Na JRD v Bielom Kostole pri Trnave majú vypracovaný plán spoločne so všetkými žatevný malými a strednými roľníkmi v obci. Podľa plánu budú potrebovať 15 samoviazačov. Do žatevných prác sa zapoja i manželky družstevníkov. A Družstevníci v Dvorch nad Žltavou si zabezpečujú dostatok skladových priestorov pre obilie, ktoré po vydaní naturálnych záloh zostane v družstve pre členov a taktiež sklady na osivový a krmovinový fond. A Sväzäcka traktorová brigáda na STS v Hurbanove si dala záväzok: tohoročnú mierovú žatvu 8-členná brigáda splní za 7 pracovných dni na 555 ha a súčasne za ten istý čas druhá nočná smená vykoná podmietku. A Traktoristi STS v B;ratislavskom kraji budú cez žatvu a pri výmlate pracovať na dve .smený. Zavedú tiež v najširšom meradle súťaž o najlepšie využitie strojov a najmenší počet porúch na týchto strojoch. A V obci Dobrá pri Čiernej nad Tisou si malí a strední roľníci vypracovali plán žatevných a mlatebných prác za pomoci zmocnenca ONV. Pretpže pozemky majú rozdrobené, samoviazačmi sožnú iba väčšie pozemky. Žať začnú 6. júla. A Traktorová stanica vo Štvrtku ua Ostrove začala v piatok, 23. júna kosiť ozimný jačmeň na JRD Maslovce, na výmere 30 ha na poliach JRD Veľká Paka tiež na výmere 30 ha. Družstevníci sa na žatevné a mlatehné práce dobre pripravili a prácu vyknávajú po-dľa vopred vypracovaného plánu žatevných prác. A JRD v Rudlovej po »konč'-ni kosby sena nastúpi podľa plánu do tohoročnej mierovej žatvy. Kosiť budú samoviazačmi, ktoré im dodá STS v Banskej Bystrici. Podmietku budú robiť hneď zh kosou, a to tak, že orať hudú v noci, aby nenarušovali chod kosby. A Správa JRD v Týnci prejednála v minulých dňoch s členmi družstva na členskej schôdzke plán žatevných prác, ktoré proti minulému roku skrátili. Družstevníci sa podujali skonžiť žatvu za 15 dní, i keď majú tohto roku väčšie úlohy, ako minuného roku. A V JRD v Hradišti sá družstevníci vypracovali plán žatevných prác spoločne s malými a strednými roľníkmi v obci, ktorí sú doteraz mimo družstva. Do jednej z dvoch pracovných skupín sú zadelení nedružstevníoi pod vedením skúseného člena družstva. A V okrese Valašské KloboukywSÚ už vo všetkých obciach sostavené žatevné komisie. Tieto zodpovedajú za vypracovanie žatevných plánov a za dobrý priebeh žatvy a výmlatu. RADOSTNÁ ZVESŤ rozletela sa po celej našej republike: opát k nám prišli ti čo nám vyani s takou ochotou zachraňovali úrodu zemiakov. Prišli so-' vietski letci, aby nám opát pomohli zmaril škodcovské imperialistické úklady. Pri sovietskej pomoci a zvýšenej ostražitosti celého nášho pracujúceho ludu znemožníme plány západných imperialistov. Nastipujeme do mierovej žatvy Na južnom Slovensku začala v týchto dňoch mierová žatva — tretia ž,atva Gottwaldovej päťročnice. Po niekoľkotýždňových prípravách rozbieha sa na obilných poliach mierová ofenzíva družstevníkov, malých a stredných roľníkov, pracovníliov na štátnych majetkotdi, traktoristov a mechanizátorov. Ngi mnohých jednotných roľníckych družstvách tohto roku po prvý raz budú brať úrodu zo scelenýčh polí, a to poväčšine úrodu bohatú, akú jednotlivé hospodáriaci mali a strední roľníci nedosahoval a -nri starom spôsobe hospodárenia dosiahnuť nemohli. Tusa teda "a hektárových výnosoch, na tom, „ako sype”, naj zreteľnejšie ukážu prednosti družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby nad nevýnosnou malovýrobou. Tisíce družstevníkov sa na vlastnej skúsenosti presvedčí, že vstupom do družstva sa pri svedomitej práci a pri spravodlivom odmeňovaní stávajú zámožnejšími, že majú zabezpečený vyšší dôchodok a blahobytnejši život. A ďalej: družstevníci sa presvedčujú — a to sa vari najlepšie ukáže v období žatvy — že túto vyššiu úrodu a väčšie príjmy dosahujú v družstve nje už tou niekdajšou ručnou úmornou drinou, ale predovšetkým stálo väčšej pomoci strojov, čo našia robotnícka trieda dodá\"a oelémn pracujúcemu roľníctvu, ktoré však s najväčším úspechom možno využiť iba “la veľkých úsekoch pri spoločnej prác; alebo spoločnom hospodárení v JRD. Používanie strojov, dobrá organizácia práce, účelné využitie pracovných síl, donáša ďalšie peňažné úspory a pracovné úľavy a zvyšuje teda dôchodok kždého statočne pracujúceho družstevníka. A na dobrom zorganizovaní práce záleží najmä v žatv'e. Preto Sa v predžatevných prípravách toľko zdôrazňovalo a ešte stále pripominí^, aby každé JRD vypracovalo a s družstevníkmi do podrobností prerokovalo dôkladný plán žatevných prác pre každú pracovnú skupinu, aby sa všetííy práce rozvrhly iia čas, aby sa v nich pamätalo na využitie pracovných síl, strojov, záprahov, na onatrenie proti boháčskym nepriateľom, na včasnú podmietku a sejbu strniskových krmovhj, mlatbu a výkup obilia priamo od mláťačky. Za akých podmienok však tieto práce budú hladko prebiehať na základe t)’oh dobrých a prepotrebných žatevných plánov ? Znova pripomíname to, čo sa už neraz povedalo: spoločné žatevné práce budú pokračovať dobre tam, kde správa JRD podrobne oboznáini všelkýoh družstevntíto.v so žatevným plánom, kde každá skupina a každý jednotlivý účastník spoločných prác bude presne poznať úlohy, ktoré má splniť. Rovnak„ dôležité je, aby všetci, družstevníoi poznali žatevné normy, aby mali náležitý prehľad o tom, aká odmena im zia jednotlivé práce prislúcha, pri čom je potrebné družstevníkov presvedčovať a presvedčiť, že nesprávne nízke normy poškodzujú, n svedomité pracujúcich družstevníkov zv.ýhodňujú menej usilovných. Správne normy, presné meranie výkonu jednotlivýcJi družstevTiíkov a každodenné spoľalhlivé záznamy o vykonanej práci, to sú dôležité potrebnosti pre spravodlivé odmeňovanie práce a v tomto období pre úspech žatvy a ďalšie upevnenie JRD. Dobre si teda počínali v tých družstvách, kde na základe vládneho usnesenia o zabezpečení žatvy 1951 znova prerokovali a prliali normy, nízke zrýšlli a nadobro zavrhli nesprávne, nespravodlH’é a nedražstevníoke odmeňovanie pojäľa odpracovaných hodín. (Pokračovanie na 4. str.J