Roľnicka Nedeľa, august 1951 (VI/32-35)

1951-08-05 / No. 32

“P . Ť.; '* ■ 6 joh i­žn i C,a SPI >. Číslo 32. — Bočník VI. Cena Kčs 2 Bratislava, 5. augusta 1951 List predsedníctva Ústredného výborn KSČ k päťdesiatinám súdrnha Rndolfa Slánského p Praha (ČTK) — Predsedníctvo Ústredného vý­­í boru Komunistickej strany Československa poslalo j ústrednému tajonanikovi KSČ posl. Rudolfovi Slán­­, Bkému k jeho päťdesiatinám list, v ktorom sa ho­­j vorí; „Drahý súdruh, spolu s c^ou našou stranou j>osielame Ti dnes, v deň Tvojich päťdesiatych narodenín, boľševický pozdrav a naše najsrdeénejšie blahoželanie. Pri tejto príležitosti spomíname Tvoj život, ktorý si zasvätil našej robotníckej triede a pracujúcemu ľudu, a vzdávame éesť Tvojej veľkej práci pre víťazstvo socializmu v našej vlasti. Už od svojich mladých rokov — na sklonku prvej svetovej vojny — smelo si nastúpil bojovú cestu v ra­doch robotníckeho hnutia. S neutuchajúcim zápalom, uchvátený Ideami Veľkej októbrovej socialistickej re­volúcie, bojoval si v radoch marxistickej revolučnej ľa­vice, proti zrade pravicových sociálno-demokratických rozbíjačov a už od založenia Komunistickej strany Čes­koslovenska bol si jej aktívnym pracovníkom. Na predných miestach triednych zápasov, zo začiat­ku v komunistickej mládeži a neskôr v komunistickej strane, obzvlášť na Ostravsku a na Kladensku, bojoval si vždy dôsledne za presadenie boľSevickej línie proti oportunistickým škodcom a zradcom, za vykovanie boľ­ševickej strany, vernej leninsko-stalinským ideám a schopnej viesť našu robotnícku triedu a pracujúci ľud! k víťazstvu. V tomto boji, ktorého historickým medzní- i kom bol V. sjazd strany, patril si vždy k naj prednejším í členom vedenia našej rodnej Komunistickej strany Ces-« koslovenska. | V deň Tvojich päťdesiatych narodenín, drahý súdruh, | znovu hrdo prezeráme slávnu cestu bojov, ktorou prešlaj naša strana a spomíname Tvoje veľké zásluhy o jej ; úspechy a víťazstvo. V období bojov s kapitalizmom, v období obrany Republiky proti fašizmu, v oslobodzo­vacom zápase našich národov, stál-si vždy na najpred­­nejSom úseku bojového frontu. Od oslobodenia našej krajiny hrdinskou Sovietskou armádou urobil si veľmi mnoho pre vybudovanie, upevnenie a zocelenie našej strany, ktorá doviedla náš ľud k februárovému víťaz­stvu a pod ktorej vedením uskutočňujeme najväčšie dielo našich dejin — výstavbu socializmu v našej vlasti. j Drahý súdruh, celá naša strana a všetok náš pracú-1 júci ľud Ťa zdraví ako svojho verného syna a bojov-5 nika, preniknutého láskou k pracujúcemu ľudu, ako aj vernosťou k Sovietskemu sväzu a k vei Kému Smlinovi. í Želáme Ti pevné zdravie a mnohé úspechy v Tvojej j ďalšej práci.N Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Ceskosloven.ska Antonín Zápotocký Klement G o 11 w a 1 d.“ | Urýclili^ svoz a mlajbu obilia i podmietku a sejbu smesiek Ďalší malí a strední roľníci do JRB Popri dobre a rýchle prevedenej kosbe obilia stojí pred našimi jednotnými roľníckymi družstvami a pra­cujúcimi roľníkmi niekoľko vážnych a naliehavých úloh: čím skôr previesť svoz obilia a mlatbn, aby ani zrnko obilia nevyšlo nazmar, rýchle a plánovité pre­vádzať výkup obilia, a to v znamení he.sla: Od mlá­ťačky do skladu KSD, rýchle uskutočňovať podmiet­ka eú orbu, čím sa zabezpečia predpoklady na bohatú úrodu na budúci rok. S t.ým súvisí tiež veľmi dôležitá úloha, ktorú vytýčil na zasadnutí ÚV KSC vo svojom referáte súdruh Gottwald a súdruh Slánský: upevniť jednotné roľnícke družstvá. V tomto smere hlavne tre­ba venovať veľkú pozorno.sť zavedeniu spravodlivého odmeňovania, prevádzať sústavnú, plánovitú presvied­­čaciu prácu pre získavanie ďalších mal.ých a stredných roľníkov do jednotných roľníckych dnížstiev. Týmto vážnym úlohám majú venovať veľkú pozornosť najmä MO KSS. Všetci komunisti na dedinách majú sa stať prednými bojovníkmi, asritátormi i organizátormi a naj­­lepšimi pracovníkmi pre rýchle zvládnutie najvážnej­ších úloh, ktoré pre celú stranu na dedine v tomto čase vyplývajú. V jednotnom roľníckom družstve Okoč, okres Čalovo, cez najväčšie žatevné práce venovali veľkú pozor­nosť získavaniu ďalších roľníkov do JRD. Len za krátky čas od 10.—17. júla ziskali do JRD 132 malých a stredných roľníkov. Súdruhovia sa však len s týmto úspechom neuspo­kojili. Presvedčovacia kampaň pre­bieha i naďalej. Súdruh Štefan Pe­­renezi, pred.seda MS ČSM a predseda MNV hovorí, že táto presviedčacia práca nebola ľahká. No napriek vše­tkým ťažkostiam darí sa im dobre. Zpočiatku, keď začali agitovať, boli na túto prácu len štyria agitátori, a to: Štefan Ferenezi, obvodný ta­jomník súdruh Jozef Bujná, predse­da JRD Alexander Janiga a Albert Németh. Títo štyria súdruhovia si rozdelili úlohy. Každý mal pridelenú určitú ulicu. Agitovali tak, že cho­dili z dom do domu a tam s roľ­níkmi hovorili o problémoch druž­stevných, o výhodách spoločnej druž­stevnej práce a hlavne argumentovali už s výsledkami, ktoré už dosiahlo ich družstvo, alebo iné družstvá. Prá­ca nebola ľahká. Stalo sa im, že nie­ktorého pracujúceho roľníka museli navštíviť i tri razy. Prvý raz nechcel veľmi o veci debatovať. Len počúval. Druhý raz, keď prišli za nim, pove­dal, že sa ešte poradí s rodinou. Šli k nemu 1 tretí raz. Vtedy podpísal prevádzkový poriadok a prihlášku do JRD. Takto sa to opakovalo celý týždeň. Každý večer im práca trvala až do 23. hodiny. Súdruhovia zistili, že podomová agitácia je najúspeš­nejšia pre získavanie roľníkov do JRD. Je nesprávne, keď v niektorých dedinách súdruhovia hovoria, že roľ­níci sú reakční, že nechcú vstúpiť do družstva, že ich presviedčali, ale vraj nič nedokázali. Súdruh Ferenezi a ostatní súdruhovia v Okoči majú skúsenosti a vravia, že je to síce ťaž­ká práca, ale všetci roľníci nie sú reakční. Reakční a zákerní sú dedin­skí boháči a tých presviedčať netre­ba, lebo do družstva nepatria. Na­vonok sú voči družstvu dobrí, ale na druhej strane sa snažia družstvo roz­biť. Súdruhovia v Okoči majú s de­dinskými boháčmi doteraz veľké skú­senosti. Dedinskí boháči bojovali pro­ti družstvu hneď, ako bolo založené. Rozširovali po dedine zprávy a oho­­váračky proti družstvu. Niektorí funkcionári družstva boli touto šep­­kandou ovplyvňovaní. Družstvo, kto­ré v niinulom roku prešlo na II. typ kuľhalo, nevykazovalo takých vý­sledkov práce, aby bolo vzorom pre ostatných malých a stredných roľní­kov. V druhom type bolo prihláse­ných 219 malých a stredných roľní­kov, ale boli to len členovia na pa­pieri. Svoju pôdu družstevníci až do tohoročných žatevných prác obhos­podarovali jednotlivé. Nejaká druž­stevná činnosť sa vykonávala len na tých pozemkoch, ktoré boly družstvu pridelené. Aj na tejto pôde však čle­novia družstva pracovali veľmi má­lo. Na práce prenajímali poväčšine námezdné pracovné sily, alebo bri­gády ČSM. Na tomto hlavnú vinu ne­sie MO KSS a OV KSS, že tomuto družstvu sa tak málo venovali. Ne­vedeli čeliť útokom dedinských bohá­čov, ktorí robili rozvratnú činnosť medzi družstevníkmi. Schôdzky sprá­vy družstva neboly nikým usmerňo­vané. Sami členovia správy boli pod vplyvom dedinských boháčov. Keď bola na členskej schôdzke reč o tom, že trebá konečne urobiť poriadky, sa­mi členovia správy sa proti tomu sta­vali. Ba družstevníci členovia ČSM vyšli s tým, že treba prejsť na tretí typ, sám predseda JRD Láko sa oso­pil proti takému návrhu. Povedal, že keď chcú prestúpiť na tretí typ, nech prestúpia. On vtedy z družstva vy­stúpi. Takáto situácia bola skoro až do započatia žatevných prác. No žatev­né práce už družstvo vykonávalo po­dľa plánu a v piatich skupinách. Sú­druh Ferenezi vraví, že vodidlom pre zlepšenie práce v JRD boly pre nich referáty súdruha Gottwalda a Slán­ského zo zasadnutia ÜV KSČ. Svä­­záci si vzali slová súdruha Gottwal­da k srdcu a prišli k záverom, že pracovať tak, ako družstvo pracova­lo, sa ďalej nedá a vec vezmú oni do svojich rúk. Súdruhovia však pri­znávajú chybu, ktorej sa dopustili. Členovia starej správy boli malí a strední roľníci a preto tu azda ne­musela byť zmena od základu. Starej správe bolo treba pomôcť. Iste by siraácia nebola b.ýva!a taká zlá. Te­raz nechcú stáť na jednom mieste a ' Bohatá úroda — výsledok spoločnej ■ práce. na/2 sirane) Prvé obilie od mlätačky štátu, v R O Z h od n u t i e prezidenta Republiky o udelení Radu socializmu ústrednému tajomníkovi KSČ Rudolfovi Siánskému Praha (ČTK) — Prezident Republiky Klement Gottwald urobil v pon. delok 30. júla 1951 toto rozhodnutie: »Na návrh vlády Československej republiky udeľujem ústrednému tajomníkovi Komunistickej strany Československa RUDOLFOVI SLÁNSKÉMU za celkom výnimočné zá.sluhy o víťazné budovanie socializmu v Česko­slovenskej republike RAD SOCIALIZMU«. Prezident Republiky československej Klement Gottwald r>. r. V Prahe dňa 30. júla 1951. Pozdrav pretísedníi^tva ŰV KSS k 50. narodeninám súdr. Rudolfa Slánského Predsedníctvo Ústredného výboru [Komunistickej strany Slovenska po­­'•'ílo ústr-jinému *'».jcmn'k'^-''i Ko- 1 munistickej strany Českoslovenslca súdruhovi Rudolfovi Siánskému pri príležitosti jeho 50. narodenín tento pozdrav; Vážený súdruh Rudolf Slánský, generálny tajomník KSč, ť r a h a. Drahý súdruh Slánský! Prijmi v deň Tvojich päťdesiatín naše bojové súdružské pozdravy. Pozdravujeme v Tebe veľkého bo­jovníka za víťazstvo československej robotníckej triedy, jedného z vedú. cich organizátorov socialistickej vý­stavby v Československu, blízkeho á verného bojového druha a spolupra­covníka súdruha Klementa Gottwal. da. Od mladistvýfch rokov, od svojich politických počiatkov v „Marxistic­kom sdružení“ zasvätil si celý svoj život našej rodnej strane — vedky­ni pracujúceho Pudu Československa Po boku súdruha Klementa Gottwal. da spolu s jeho boľševickými odcho­vancami stal si Sa spoluorganlzáto­­rom B spolutvorcom historického V. sjazdu KSČ, ktor.v vytvoril pe\Tié základný vý'stavby KSč, ako strany lcninsko.stalinského typu, povolanej viesť robotnícku triedu Českosloven­ska k viťazstvu nad buržoáziou, po­volanej viesť národy Českosloveaska k slávnej socialistictoej budúcnosti. Od historického V. sjaz<lu KSč, kto. rý pov'olal na svoje čelo najlepšieho syna československej robotnícikej triedy, súdruha Klenaenta GottwaJ- da, si nepretržite členom Predsed­­níctrva U V KSČ a Jedný-m z pevných sjjpov gottwaldovského boľševické, ho vedenia strany. V deň Tv'Ojich i>äťdesiatých naro­denín slovenskí koimmisti s vďač­nosťou spomínajú na Tvoju účasť v organizovaní boja slovenského ľudu proti útlaku a vykorisťovaniu Česko, slovenskou buržoáziou a, proti zhub­nej a zradcov.skej politike ľudáckeho separatizmu, za pevnú a nerozbornú jednotu českého a slovenského Pudu, za ich spoločný boj v obrane Česko­slovenskej republiky, ako rodného štátu českého 5,, slovenského národa. S hlbokýTU pocitom vďačnosti a hr. dosti spomínajú dnes slovenskí ko­munisti a spolu s nimi všetci statoč­ní slovenskí vlastenci na Tvoju vy. nikajúcu účasť v Slovenskom národ­nom povstaní. Ako verný bojový druh a žiak sú­druha Klementa Gottwalda, ako ústredný tajomník našej rodnej KSČ mai si významný podiel na or­ganizovaní zdrvujúcej porážky čes­kej a slovenskej reakcie, na vý”stav, be ľudovodemoikratického Česko.slo­­venskn, ktoré ,za nezištnej n br it­­skej podpory SSSR buduje záklíuly socializmu a šťastného života české, ho a slovenského ľudu. Vedení poli­tikou súdruha Gottwalda, politikou KSČ vedeli slovenskí komunisti če­liť zhubnému \T>lyvu buržoázneho na. cíonalizmu, politicky izolovať jeho nositeľov v strane a medzi ľudom a prispieť k zneškodneniu týchto škod­cov slovenského ľudu, zradcov čes­koslovenskej robotníckej tricHly a Československej republiky, ktorí chceli rozkúskovať našu milovanú vlasť a vydať naše národy pod nôž imperialistlck.ých strojcov vojny a ich esesáckych žoldnierov. Socialistic, ká výstavba Republiky, sprevádzaná veľkolepou socialistickou indiistriall­­zácioii a všestrannými rozvojom Slo­venska, čo sa uskutočňuje za brat. skej pomoci českej roliotníckej trie­dy, otvorila novú ém v dejinách na­šej, v minulosti chudobnej, ožobra­čovanej a zaostalej národnej domo­viny. Áno, ako si vý.stižne povedal na aprílovom zasadnutí ÜV KSS, v ľudovodemokratickej Českosloven. skej republike začal opravdu zla­tý vek slovenského národa. Sme hrdí a šťastní, že KSS ako bojový oddiel našej rodnej KSč, uskutočňujúc politiku súdruha KÍ. Gottwalda, široko rozvíjajúc metódu kritiky a sebakritiky a vysoišo dví­hajúc zástavu československého so. clalistického vlastenectva a prole­társkeho internacionalizmu, stojí na čele tohto dejinného hospod.árskeho, kultúrneho a morálno-politického prerodu Slovenska a prispieva takto k rozkvetu a sláve našej repnWiky, k víťnzstam socializmu a upevneniu svetového mieru. Vernosť robotníckej triede a Pudu, horúca láska k Sovietskemu sväzu a veľkému Stalinovi, boľševicltá hú. ževnatosť, spojená s revoh!čin’’m elá­nom, — to sú tie krásne vlastnosti komunistu, ktoré Ťa vvztRíhiy na tak významné a zodnovedné miesto vo vedení strany a štátu. Nech žije naša rodná KSČ na čele s jej predsedom, p>rzidentom Repu­bliky, súdruhom Klementom Gott« waldom! Nech žije ústredný tajomník KSC, súdruh Rudolf Slánský! Sláva Sovietskemu sväzu a veľké­mu Stalinovi! Predsedníctvo Ústredného výboru KSS, Viliam Široký, predseda KSS. Štefan BaSťovansbý, ústredný tajomník KSä^

Next