Roľnicka Nedeľa, december 1951 (VI/49-52)
1951-12-02 / No. 49
cE níoka ul.7.11.posoh. Číslo 49 — Bočník VS Cena Kčs 2.Bratislava 2. decembra 1951 Než prídu mrazy ~ zoraf všetku pôdu, určenú pod jariny a okopanitiy Hlbokou orbou zabezpečíme vyššiu úrodu y mnohýdi JBD » t obciach, kde Je ui skončený ■ber úrodr okopanín i sejba ozimín, si družstevníci a ostatní pracujúci roľníci s uspokojením hovoria: „Tak Jesenné práce máme hotové!” No nie je tomu tak! Kým nie je ukončená hlboká orba aj na poslednom áre pôdy, dovtedy nie sú Jesenné práce skončené. Hlboká orba patri medzi najdôležitejšie agrotechnické opatrenia. Od hlbokej orby záleží, aká bude úroda Jarín a okopanín na budúci rok. Toto dokázali najvyspelejší hospodári — sovietski fcolchozuici a presvedčujú sa o tom naši družstevníci a pracujúci roľnícL Hlboká orba zachycuje prepotrebnú zimnú vlahu, okysličuje pôdu a prehlbuje vrstvu úrodnej ornice. Takto sa zvyšujú hektárové výnosy, zabezpečujú vyššie dôchodky družstevníkov i všetkých ostatných pracujúcich roľníkov. O veľkom význame hlbokej orby a o ostatných skúsenostiach sovietskych kolchozníkov z agrotechniky sa naši družstevníci a ostatní pracujúci roľníci dozvedajú na večerných „Rozhovoroch o agrotechnike”, ktoré začaly prebiehať v JRD a v obciach v rámci Mesiaca československo-sovieiskeho priateľstva. Na týchto prednáškach a rozhovoroch sa soznámia s výsledkami sovietskej poľnohospodárskej vedy a budú sa učiť, ako dosiahnuť vysokú úrodu a úžitkovosť, ako úspešnejšie prispôsobovať prírodu svojim potrebám. tov je málo a nemôžu robiť na dve smený. Preto orú 14 až 16 hodín denne. V najbližších dňoch hlbokú orbu skončia. Veľký dôraz kladú družstevníci na správne meranie a zaznamenávanie vykonanej práce každého člena a na spravodlivé odmeňovanie. Vedúci skupiny zmerajú každý večer členom svojich skupín ich dennú prácu, normy prepočítajú na pracovné jednotky a zapíšu ich do výkazu. Členovia si zase pozapisujú svoje výkony v pracovných jednotkách do svojich knižiek. Pred vyúčtovávaním výplaty záloh sa side správa JRD s účtovníkom, porovnávajú záznamy skupinára o vykonanej práci každého člena podľa výkazu a knižočky člena. Keď všetko skontrolujú, účtovník urobí výplatu. Hodnotu pracovnej jednotky majú 120.— Kčs a 2.5 kg obilia. Vvnlácajú mesačne 50% zálohy; čiže 60.— Kčs na jednu pracovnú jednotku. Družstevník J. Jančok, ktorý kŕmi a dojí 12 kusov kráv, dostáva denne 2 pracovné jednotky. Do konca októbra mal odpracované 604.5 pracovných jednotiek. Jeho dcéra odpracovala 183.5 pracovných jednotiek — spolu teda odpracovali 788 pracovných jednotiek. Za to dostali doteraz zálohu 47.280.— Kčs a za pracovné jednotky, odpracované v prvom polroku, aj 19.70 q obilia. Tak isto aj rodina družstevníka J. Capčíka. V družstve pracujú jeho dve dcéry. Spolu odpracovaly do konca októbra 1090 pracovných jednotiek. To je v zálohách 65.400.— Kčs a 27.25 q obilia. Normy majú prejednané a správne. (Pokračovanie na 2. sitrane.) Naši družstevníci sa podľa vzoru sovietskych kolchozníkov usilujú včasnou sejbou zabezpečiť vysokú úrodu na budúci rok. Tak aj družstevníci a ostatní pracujúci roľníci T okrese Štúrovo. Minulý týždeň už a zvýšily sa 1 pôvodne naplánované úlohy. No pri takejto dobrej organizácii práce ich vedia zvládnuť. Nedali sa návalom nepredvídaných prác pomýliť. Skupiny, medzi ktoré boly zvýšené úlohy rozdelené, robia Po skončení poľných prác na pomoc stavebníctvu Veľké stavby socializmu, ako stavba Hutného kombinátu na východnom Slovensku, Trať družby, stavby vodných elektrární a údolných priehrad, stavby priemyselného podniku CKD Kriváň v Martine pri Leviciach, ďalšia industrializácia Oravy, Kysúc a oblasti južného Slovenska, ako aj hromadná bytová výstavba v Bratislave a ďalšie dôležité stavby čakajú na nových pracovníkov, aby sa v zimnom období dobehlo zameškané. Všetky veľké stavby socializmu sa pripravujú na prácu v zime. Členovia jednotných roľníckych družstiev, pracovníci štátnych majetkov a vôbec, poľnohospodári, končia svoje práce na poli. Mnohí pracovníci z poľnohospodárstva nebudú v zimných mesiacoch dostatočne zamestnaní. Tí iste využijú veľkú príležitosť, ktorá sa im naskytuje: teraz sa rozbieha akcia náboru bri gádnikov z poľnohospodárstva, ktorí by sa cez zimu zapojili do práce pri stavbách a pomohli by takto znárodnenému stavebníctvu zvládnuť jeho zvýšené úlohy. Voláme každého statočného pracovníka našich dedín: príďte pomôcť budovať veľké stavby socializmu! Čakajú na vás staveniská po celom Slovensku! Dnes je vecou cti každého nášho uvedomelého občana, aby odpracoval aspoň jednu dlhodobú brigádu na niektorej stavbe socializmu. Na staveniskách je postarané o ubytovanie, o stravovanie v závodných jedálňach i o kultúrne podniky. Čitárne sú zásobené poučnými a zábavnými knihami. Na mnohých staveniskách si zamestnanci pcH-iadajú občas dtvadeinié (pipedstaveiniii^ áiby si spestrili voľné chvíle. Starosť o zdravie pracujúcich je sverená lekárskym ošetrovniam a zubným ordináciám. Naši družstevníci, mah a strední oľníci, iste neodmieta»« pomoc stavebníctvu, zapoja sa do práce na našich stavbách socializmu — stavbách i^i^'U. -WT 'f ■??6- * » vV . VsvÁS Na stavbe železničných spojov medzi Jednotlivými úsekmi Hutného kombinátu pracuje brigáda českýph zelezni^^nop ^ mdenim HranUška Retidla. V trojročných agrotechiuckých kurzoch prehlbujú si kolchozníci svoje odborné vedomsti. Kurzy agrotechniky a agrobiologie — škola majstrov vysokých úrod a úžitkovosti. Každý deň života a práce robotníkov, roľníkov, a inteligencie našej krajiny prináša nové výrazné prejavy vlastenectva, rnorálno-politiokej jednoty sovietskej spoločnosti a priateľstva národov SSSR. L. P. BERIJA NOVY ŽIVOT Za polárnym kruhom, na pobreží Barentsovho mora a Kolského polostrova, žije malý národ Saami. Kočovní Saami sa votakedy živili rybolovom a chovom sobov. Dnes je ich život inakii. Začínajú sa usadzoval na dedinách. Tam, kde votakedy stály len vlhké a tmavé kočovnicke Stany, vyrástly dnes slušné obytné domy. Vybudovali tam elektrárne, ktoré dodávajú elektrický prúd do obytných a hospodárskych budov saamských kolchozníkov. V kolchoze „Iskra" si zaviedli elektrické dojenie aj samočinné napájanie. Zmechanizovali si rybolov. Zavedením mechanizácie sa stal '.'■•’t život zámožnejším a. blahobytnejšim. Kolchoz „Iskra" mal za uplynutý rok 1 milión rublov príjmov. ELEKTRIČKE TRAKTORY Korsun-ševčenkovská traktorová stanica dostala 5 nových elektrických traktorov značky CHT 2-12, ktoré vyrobil Charkovsý traktorový závod. Mohutné pásové traktory sú určené pre prácu pluhov a iného závesného náradia na obrábanie pôdy. Na prednej časti traktoru je umiestený elektrický motor, poháňaný prúdom, ktorý je privádzaný pružnými kabelami z dialkového elektrického vedenia cez prenosný transformátor. Elektrický prúd z elektrického motoru poháňa kolesá traktora. Ked traktor orie, kábel sa odmotáva a na ceste zpät sa namotáva. Traktor má kovová uzavretú kabínu s mäkkým sedadlom pre dve osoby. Pre prácu v noci má traktor zvláštne elektrické svetlá. VYSIELAČKY V SLU2BACH PÔDOHOSPODÁRSTVA Mnohé traktorové stanice v SSSR sú vybavené vysielačkami. Takto si môže vedúci traktorovej brigády každú chvílu v každom čase oyriadli na MTS všetky potrebné veci. Použitie vysielačky v Severskej MTS (Krasnodarský kraj) umožrtilo predčasne splnit osevný plán ozimín a podmietky. POVOJNOVÁ PATROCWCA V povojnovej pätročnici pribudlo sovietskemu pôdohospodárstvu 636.000 traktorov a 93.000 kombajnov, z ktorých 39.000 je aa vlastný pohon. Za posledný rok zorahy sovietske traktory 90 percent všetkej pôdy. Obrobily o 20 percent viae pôdy ako v minulom roku. I stav v živočíšnej výrobe sa veľmi zvýšil. U ošípaných o 77 percent, u hovädzieho dobytka o 13 percent, a ovci a kôz o 7 percent, u koní o 9 percent a u hydiny o 11 percent. Elektrický prúd zaviedli v daštch 10.000 kolchozoch v 2300 STS. u “J Lepšie plniť zvýšené úlsiiy MAREK CULEN, povereník pwlohospodárstva napredovaní našej krajiny veľmi zodpovednú úlohu má aj naše poľnohospodárstvo. tJmernc s tým, ako rastú nové fabriky, ako rastie počet pracujúcich v priemysle, ako rastú zárobky našich pracujúcich — rastú aj nároky pracujúceho človeka na rozličné články dennej potreby. A medzi článkami dennej potreby zaujímajú významné miesto práve tie produkty, ktoré vyrába naše poľnohospodárstvo. Ľudia chcú viac mäsa, masti, chleba, cukru, mlieka, v'ajec. Podľa pôvodných plánov sme rátali, že na konči päťročnice zvýšime, T porovnaní s r. 1948, našu živočíšnu výrobu o 98% a našu rastlinnú výrobu o 16% — teda vcelku že zvýšime našu poľnohospodársku výrobu o 27.3%. No už prvé dva roky päťročnice — rok 1949 a 1950 — ukázaly, že nároky a potreby našich pracujúcich rastú rýchlejšie, ako rátal náš pôvodný plán. Preto tístredný výbor KSC vo februári 1951 rozhodol popri zvýšení našich úloh v priemysle aj o zvýšení našich úloh v poľnohospodárstve. Podľa tohto rozhodnutia má sa na.ša poľnohospodárska výroba v roku 1953 zvýšiť nie o 27.3%, ale o 64.5%. Čo znamená táto ciíra, ak ju rozmeníme na drobné? To znamená zvýšiť hektárové výnosy obilnín i krmovín, zvýšiť dojivosť kráv, zvýšiť stavy dobytka. zvýšiť výrobu technických plodín a zeleniny, zvýšiť výrobu vlny a pod. Napríklad hektárový výnos pšenice zvýšiť zo 17.1 q v roku 1950 na 19.2 q v r. 1953; hektárový výnos cukrovej repy zvýšiť z 222 q v r. 1948 na 260 q r. 1953; dojivosť kráv zvýšiť z 1472 litrov v r. 1950 na 1750 litrov v r. 1953. A tak podobne aj u iných produktov. Niektorí ľudia kladú otázku, či je naše poľnohospodárstvo schopné splniť v tak krátkom čase také zvýšené úlohy? Je nesporné, že je toho schopné. Pravda, nebolo by schopné splniť ich, keby pracovalo tak, ako pracovalo v minulosti, keby pracovalo aj naďalej po starom, keby sa naša ľudovodemokratická vláda tak nestarala o malého a stredného roľníka, ako sa oňho nestaraly v minulosti vlády kapitalistické. Ale toto všetko už dnes nie je. Stále viac roľníkov začína u nás žiť a pracovať po novom, stále ďalšie tisíce malých a stredných roľníkov sa rozhodujú hospodáriť podľa vzoru našich veľkých učiteľov — sovietskych kolchozníkov; a čo je najdôležitejšie, naša ľudovodemokratická vláda poskytuje našim pracujúcim roľníkom takú rozsiahlu pomoc — či už máme na mysli moderné stroje, kvalitné osivá, umelé hno.livá, stavby hospodárskych budov, úvery, atď., že to všetko vytvára všetky predpoklady, aby sme v našom poľnohospodárstve mohli dorobiť toľko, koľko predvída náš opravený, zvýšený päťročný plán. Pravda, práve niektoré skúsenosti z tohto roku nás veľmi dôrazne upomínajú, že zvýšené úlohy sa neplnia automateky, samočinne, že o plnenie zvýšených úloh sa musí viesť neprestajný a urputný boj. Plán vo výltiwe ošípo."'®'’’’ vn vélťupe mlieka a niektorých Iných pro-CPokračoyanie na 4. str.J,