Roľnicka Nedeľa, december 1951 (VI/49-52)

1951-12-02 / No. 49

c­E níoka ul.7.11.posoh. Číslo 49 — Bočník VS Cena Kčs 2.­Bratislava 2. decembra 1951 Než prídu mrazy ~ zoraf všetku pôdu, určenú pod jariny a okopanitiy Hlbokou orbou zabezpečíme vyššiu úrodu y mnohýdi JBD » t obciach, kde Je ui skončený ■ber úrodr okopanín i sejba ozimín, si družstevníci a ostatní pracujúci roľníci s uspokojením hovoria: „Tak Jesenné práce máme hotové!” No nie je tomu tak! Kým nie je ukončená hlboká orba aj na posled­nom áre pôdy, dovtedy nie sú Jesenné práce skon­čené. Hlboká orba patri medzi najdôležitejšie agro­­technické opatrenia. Od hlbokej orby záleží, aká bude úroda Jarín a okopanín na budúci rok. Toto dokázali najvyspelejší hospodári — sovietski fcolchozuici a pre­svedčujú sa o tom naši družstevníci a pracujúci roľ­­nícL Hlboká orba zachycuje prepotrebnú zimnú vlahu, okysličuje pôdu a prehlbuje vrstvu úrodnej ornice. Takto sa zvyšujú hektárové výnosy, zabezpečujú vyš­šie dôchodky družstevníkov i všetkých ostatných pra­cujúcich roľníkov. O veľkom význame hlbokej orby a o ostatných skúsenostiach sovietskych kolchozníkov z agrotechniky sa naši družstevníci a ostatní pracu­júci roľníci dozvedajú na večerných „Rozhovoroch o agrotechnike”, ktoré začaly prebiehať v JRD a v ob­ciach v rámci Mesiaca československo-sovieiskeho priateľstva. Na týchto prednáškach a rozhovoroch sa soznámia s výsledkami sovietskej poľnohospodárskej vedy a budú sa učiť, ako dosiahnuť vysokú úrodu a úžitkovosť, ako úspešnejšie prispôsobovať prírodu svo­jim potrebám. tov je málo a nemôžu robiť na dve smený. Preto orú 14 až 16 hodín denne. V najbližších dňoch hlbokú orbu skončia. Veľký dôraz kladú družstevníci na správne meranie a zaznamenávanie vykonanej práce každého člena a na spravodlivé odmeňovanie. Vedúci skupiny zmerajú každý večer čle­nom svojich skupín ich dennú prá­cu, normy prepočítajú na pracovné jednotky a zapíšu ich do výkazu. Členovia si zase pozapisujú svoje výkony v pracovných jednotkách do svojich knižiek. Pred vyúčtovávaním výplaty záloh sa side správa JRD s účtovníkom, porovnávajú zázna­my skupinára o vykonanej práci každého člena podľa výkazu a kni­žočky člena. Keď všetko skontrolu­jú, účtovník urobí výplatu. Hodno­tu pracovnej jednotky majú 120.— Kčs a 2.5 kg obilia. Vvnlácajú me­sačne 50% zálohy; čiže 60.— Kčs na jednu pracovnú jednotku. Družstev­ník J. Jančok, ktorý kŕmi a dojí 12 kusov kráv, dostáva denne 2 pracov­né jednotky. Do konca októbra mal odpracované 604.5 pracovných jed­notiek. Jeho dcéra odpracovala 183.5 pracovných jednotiek — spolu teda odpracovali 788 pracovných jedno­tiek. Za to dostali doteraz zálohu 47.280.— Kčs a za pracovné jednot­ky, odpracované v prvom polroku, aj 19.70 q obilia. Tak isto aj rodina družstevníka J. Capčíka. V druž­stve pracujú jeho dve dcéry. Spolu odpracovaly do konca októbra 1090 pracovných jednotiek. To je v zálo­hách 65.400.— Kčs a 27.25 q obilia. Normy majú prejednané a správne. (Pokračovanie na 2. sitrane.) Naši družstevníci sa podľa vzoru sovietskych kolchozníkov usilujú včasnou sejbou zabezpečiť vysokú úrodu na budúci rok. Tak aj druž­stevníci a ostatní pracujúci roľníci T okrese Štúrovo. Minulý týždeň už a zvýšily sa 1 pôvodne naplánované úlohy. No pri takejto dobrej orga­nizácii práce ich vedia zvládnuť. Ne­dali sa návalom nepredvídaných prác pomýliť. Skupiny, medzi ktoré boly zvýšené úlohy rozdelené, robia Po skončení poľných prác na pomoc stavebníctvu Veľké stavby socializmu, ako stav­ba Hutného kombinátu na východ­nom Slovensku, Trať družby, stavby vodných elektrární a údolných prie­hrad, stavby priemyselného podniku CKD Kriváň v Martine pri Leviciach, ďalšia industrializácia Oravy, Kysúc a oblasti južného Slovenska, ako aj hromadná bytová výstavba v Brati­slave a ďalšie dôležité stavby čakajú na nových pracovníkov, aby sa v zimnom období dobehlo zameška­né. Všetky veľké stavby socializmu sa pripravujú na prácu v zime. Členovia jednotných roľníckych družstiev, pracovníci štátnych ma­jetkov a vôbec, poľnohospodári, končia svoje práce na poli. Mnohí pracovníci z poľnohospodárstva ne­budú v zimných mesiacoch dostatoč­ne zamestnaní. Tí iste využijú veľkú príležitosť, ktorá sa im naskytuje: teraz sa rozbieha akcia náboru bri gádnikov z poľnohospodárstva, ktorí by sa cez zimu zapojili do práce pri stavbách a pomohli by takto znárod­nenému stavebníctvu zvládnuť jeho zvýšené úlohy. Voláme každého statočného pra­covníka našich dedín: príďte pomôcť budovať veľké stavby socializmu! Čakajú na vás staveniská po celom Slovensku! Dnes je vecou cti každého nášho uvedomelého občana, aby od­pracoval aspoň jednu dlhodobú bri­gádu na niektorej stavbe socializmu. Na staveniskách je postarané o ubytovanie, o stravovanie v závod­ných jedálňach i o kultúrne podniky. Čitárne sú zásobené poučnými a zá­bavnými knihami. Na mnohých sta­veniskách si zamestnanci pcH-iadajú občas dtvadeinié (pipedstaveiniii^ áiby si spestrili voľné chvíle. Starosť o zdra­vie pracujúcich je sverená lekár­skym ošetrovniam a zubným ordi­náciám. Naši družstevníci, mah a strední oľníci, iste neodmieta»« pomoc sta­vebníctvu, zapoja sa do práce na našich stavbách socializmu — stav­bách i^i^'U. -WT 'f ■??6- * » vV . VsvÁS Na stavbe železničných spojov medzi Jednotlivými úsekmi Hutného kombi­nátu pracuje brigáda českýph zelezni^^nop ^ mdenim HranUška Retidla. V trojročných agrotechiuckých kurzoch prehlbujú si kolchozníci svoje odborné vedomsti. Kurzy agrotechniky a agro­­biologie — škola majstrov vysokých úrod a úžitkovosti. Každý deň života a práce ro­botníkov, roľníkov, a inteligencie našej krajiny prináša nové vý­razné prejavy vlastenectva, rno­­rálno-politiokej jednoty sovietskej spoločnosti a priateľstva národov SSSR. L. P. BERIJA NOVY ŽIVOT Za polárnym kruhom, na pobreží Ba­­rentsovho mora a Kolského polostrova, žije malý národ Saami. Kočovní Saami sa votakedy živili rybolovom a chovom sobov. Dnes je ich život inakii. Začína­jú sa usadzoval na dedinách. Tam, kde votakedy stály len vlhké a tmavé kočov­­nicke Stany, vyrástly dnes slušné obyt­né domy. Vybudovali tam elektrárne, ktoré dodávajú elektrický prúd do obytných a hospodárskych budov saam­­ských kolchozníkov. V kolchoze „Iskra" si zaviedli elektrické dojenie aj samo­činné napájanie. Zmechanizovali si ry­bolov. Zavedením mechanizácie sa stal '.'■•’t život zámožnejším a. blahobytnej­­šim. Kolchoz „Iskra" mal za uplynutý rok 1 milión rublov príjmov. ELEKTRIČKE TRAKTORY Korsun-ševčenkovská traktorová sta­nica dostala 5 nových elektrických trak­torov značky CHT 2-12, ktoré vyrobil Charkovsý traktorový závod. Mohutné pásové traktory sú určené pre prácu pluhov a iného závesného náradia na obrábanie pôdy. Na prednej časti trak­toru je umiestený elektrický motor, po­háňaný prúdom, ktorý je privádzaný pružnými kabelami z dialkového elek­trického vedenia cez prenosný trans­formátor. Elektrický prúd z elektrické­ho motoru poháňa kolesá traktora. Ked traktor orie, kábel sa odmotáva a na ceste zpät sa namotáva. Traktor má kovová uzavretú kabínu s mäkkým sedadlom pre dve osoby. Pre prácu v noci má traktor zvláštne elektrické svetlá. VYSIELAČKY V SLU2BACH PÔDOHOSPODÁRSTVA Mnohé traktorové stanice v SSSR sú vybavené vysielačkami. Takto si môže vedúci traktorovej brigády každú chví­­lu v každom čase oyriadli na MTS všetky potrebné veci. Použitie vysie­lačky v Severskej MTS (Krasnodarský kraj) umožrtilo predčasne splnit osev­­ný plán ozimín a podmietky. POVOJNOVÁ PATROCWCA V povojnovej pätročnici pribudlo so­vietskemu pôdohospodárstvu 636.000 traktorov a 93.000 kombajnov, z kto­rých 39.000 je aa vlastný pohon. Za posledný rok zorahy sovietske traktory 90 percent všetkej pôdy. Obrobily o 20 percent viae pôdy ako v minulom ro­ku. I stav v živočíšnej výrobe sa veľmi zvýšil. U ošípaných o 77 percent, u ho­vädzieho dobytka o 13 percent, a ovci a kôz o 7 percent, u koní o 9 percent a u hydiny o 11 percent. Elektrický prúd zaviedli v daštch 10.000 kolchozoch v 2300 STS. u “J Lepšie plniť zvýšené úlsiiy MAREK CULEN, povereník pwlohospodárstva napredovaní našej krajiny veľmi zodpovednú úlohu má aj naše poľ­nohospodárstvo. tJmernc s tým, ako rastú nové fabriky, ako rastie počet pracujúcich v priemysle, ako rastú zárobky našich pracujúcich — rastú aj nároky pracujúceho človeka na rozličné články dennej potreby. A medzi článkami dennej potreby za­ujímajú významné miesto práve tie produkty, ktoré vyrába naše poľno­hospodárstvo. Ľudia chcú viac mä­sa, masti, chleba, cukru, mlieka, v'a­­jec. Podľa pôvodných plánov sme rátali, že na konči päťročnice zvý­šime, T porovnaní s r. 1948, našu živočíšnu výrobu o 98% a našu rast­linnú výrobu o 16% — teda vcelku že zvýšime našu poľnohospodársku výrobu o 27.3%. No už prvé dva ro­ky päťročnice — rok 1949 a 1950 — ukázaly, že nároky a potreby našich pracujúcich rastú rýchlejšie, ako rá­tal náš pôvodný plán. Preto tístred­­ný výbor KSC vo februári 1951 roz­hodol popri zvýšení našich úloh v priemysle aj o zvýšení našich úloh v poľnohospodárstve. Podľa tohto rozhodnutia má sa na.ša poľnohospo­dárska výroba v roku 1953 zvýšiť nie o 27.3%, ale o 64.5%. Čo zname­ná táto ciíra, ak ju rozmeníme na drobné? To znamená zvýšiť hektá­rové výnosy obilnín i krmovín, zvý­šiť dojivosť kráv, zvýšiť stavy do­bytka. zvýšiť výrobu technických plodín a zeleniny, zvýšiť výrobu vlny a pod. Napríklad hektárový vý­nos pšenice zvýšiť zo 17.1 q v roku 1950 na 19.2 q v r. 1953; hektárový výnos cukrovej repy zvýšiť z 222 q v r. 1948 na 260 q r. 1953; dojivosť kráv zvýšiť z 1472 litrov v r. 1950 na 1750 litrov v r. 1953. A tak po­dobne aj u iných produktov. Niektorí ľudia kladú otázku, či je naše poľnohospodárstvo schopné splniť v tak krátkom čase také zvý­šené úlohy? Je nesporné, že je toho schopné. Pravda, nebolo by schopné splniť ich, keby pracovalo tak, ako praco­valo v minulosti, keby pracovalo aj naďalej po starom, keby sa naša ľu­dovodemokratická vláda tak nesta­rala o malého a stredného roľníka, ako sa oňho nestaraly v minulosti vlády kapitalistické. Ale toto všetko už dnes nie je. Stále viac roľníkov začína u nás žiť a pracovať po no­vom, stále ďalšie tisíce malých a stredných roľníkov sa rozhodujú hospodáriť podľa vzoru našich veľ­kých učiteľov — sovietskych kol­chozníkov; a čo je najdôležitejšie, naša ľudovodemokratická vláda po­skytuje našim pracujúcim roľníkom takú rozsiahlu pomoc — či už má­me na mysli moderné stroje, kva­litné osivá, umelé hno.livá, stavby hospodárskych budov, úvery, atď., že to všetko vytvára všetky predpo­klady, aby sme v našom poľnohos­podárstve mohli dorobiť toľko, koľ­ko predvída náš opravený, zvýšený päťročný plán. Pravda, práve niektoré skúsenosti z tohto roku nás veľmi dôrazne upo­mínajú, že zvýšené úlohy sa nepl­nia automateky, samočinne, že o plnenie zvýšených úloh sa musí viesť neprestajný a urputný boj. Plán vo výltiwe ošípo."'®'’’’ vn vélťu­­pe mlieka a niektorých Iných pro-CPokračoyanie na 4. str.J,

Next