Roľnícke Noviny, november 1968 (XXIII/258-283)
1968-11-08 / No. 264
T tomto jubilejnom roku sme sa znova presretfftTi, Je kvalitatívny rozvoj všetkých socialistických hodnôt je nielen náročný, ale aj dlhodobý. Každá zmena foriem a metód práce v centre a na všetkých stupňoch riadenia je zápasom nového so starým, s prežitým myslením i konaním. Tak je tomu aj napriek skutočnosti, že u nás už neexistujú spoločenské triedy s antagonistickými — teda neriešiteľnými protikladnými rozpormi. V čom je zdroj tohto zápasu? V tom, že pri budovaní socializmu, ktorý je prechodnou společenskoekonomickou formáciou vývoja •d kapitalizmu ku komunistickej spoločnosti, v tom, že celé toto prechodné obdobie je triednym zápasom pokrokových síl spoločnosti proti starým návykom v myslení, ▼ práci a chovaní sa ľudí a veľmi často v subjektivistickom počine v nejednom prípade najvyšších predstaviteľov v strane i v štáte. Rozvážne a dôsledne Dr. ONDREJ MAGNA Z našich vlästných skúsenosti môžeme konštatovať, že rozpory v so cialistickej spoločnosti nielen existujú, ale môžu i narastať podľa toho, v akej miere sú rešpektované alebo ignorované špecifické podmienky i možnosti pri budovaní nového spoločenského poriadku. Každý národ, štátne spoločenstvo, tá ktorá spoločenská trieda mala a má svoje tradície, zvyklosti i charakterové osobitnosti ako dôsledok svojho vlastného vývoja. Tieto jej špecifiká nemožno riešiť ani zmeniť napríklad tak, ako vlastnícke vzťahv — mocenským aktom alebo prestavbou malovýrobv na socialistickú veľkovýrobu. Národ, spoločnosť a jej triedv boli a sú schopné rýchlejšie riešiť a osvojiť si revolučno-ekonomické premeny, ako meniť samého seba. tudia boli a vždy budú nielen pod vplvvom svojho najma najbližšieho okolia, ale a.i s týmto svojím okolím dosť silne zrastení. V spoločenskom vývoji je to celkom prirodze ný jav a nemôže byť ani vedúcou politickou silou spo ločnosti opomenutý a násilne menený. Len čo sa tak stane vzniká aj v socialistickej spoločnosti vnútorné napätie, ktoré jej spôsobuje nesmierne škody a celkove spomaľuje jej vývoj. Aj u nás sme boli svedkami takéhoto napätia a jeho dôsledky znášame i v tomto období. Tohtoročný pojanuárový vývoj našej vlasti nebol ničím Iným, ako úsilím vysporiadať sa so vzniknutým napätím v predchádzajúcom období. Bola to reagencia na to, čo deformovalo to dobré, naším vývojom pre socializmus da né a ľuďom uznávané. To, že naša socialistická spoločnosť po januári veľmi prudko a výrazne zareagovala a uvítala úsilie KSČS o nápravu chýb, je dôkazom jej kvalitatívneho rastu a vôle za rýchlejšie a cieľavedomejšie napredovanie a nie prejavom túžby k návratu ku ka pitalistickému spoločenskému zriadeniu. Pár jednotlivcov — extrémistov a niekoľko vyznávačov anarchizmu poja nuárový vývoj kalilo, ale v žiadnom prípade neurčovalo ani neriadilo. Nerobím si žiadne ilúzie. Viem, že žijeme v triedne rozdelenom svete. Aj to, že naši triedni nepriatelia nestoja so založenými rukami. Iste tak ako vždy, aj v tomto roku hľadali a hľadajú a ešte dllio bude taký stav, že budú hľadať a využívať každú príležitosť pre svoje ciele. Nazdávam sa, že československá robotnícka trieda, družstevné roľníctvo a absolútna väčšina inteligencie je svojím myslením i praxou socialistická a schopná čeliť akémukoľvek úsiliu triednych nepriateľov. Škoda, že sme pri pustili, čo už aj len možnosť, aby naši spojenci o tom zapochybovali. Napriek augustovým udalostiam som pre svedčený, že nie je nič stratené, ak teraz a v nastáva júcom období všetci socializmu oddaní ľudia zjednotíme svoje úsilie pre ďalšie rozvíjanie a upevnenie nášho spo iočenského poriadku. Doba od nás a nie prvý ani posledný raz žiada rozvážne a dôsledné socialistické činy na všetkých úsekoch života a práce. Veľkosť každého národa, štátneho spoločenstva bola a bude vždy v tom, že vedelo a vie včas poznať nové, pre svoj vlastný vývoj prospešné podmienky a možnosti — a tieto pre seba realizovať. Tak »ko iní, ani my nežijeme vo vzduchoprázdne. To musíme mať neustále na zreteli. Nič viac by nám nemohlo škodiť, ako voľnosť pre extrémistickú činnosť jednotlivcov alebo rozvášnených skupín, ktoré sú ochotné hazardovať a znehodnocovať spoločensko-duchovné hodnoty národa — spo ločnosti. Chceli sme a chceme, aby sa naše slová o socialistizme nerozchádzali s našimi činmi. V našej krajine máme ešte stále na to podmienky, aby to každý mohol pochopiť a podľa toho aj konať. Tradičné oslavy v Moskve PEVNE CESTOU OKTÓBRA MOSKVA — Oslavy 51. výročia Veľkej októbrovej revolúcie pokračovali vo štvrtok v Moskve slavnost-' nou vojenskou prehliadkou. Na ambite Leninovho mauzólea bo4i spolu s L. Brežnevom, A. Kosyginom, N. Podgorným a ďalšími vedúcimi sovietskymi predstaviteľmi o. i. aj členovia predsedníctva OV KSČS V. Biľak a B. Šimon. Minister obrany ZSSR maršal Grécko predniesol po prehliadke nastúpených vôjsk krátky prejav. Vyhlásil, že sovietska krajina, ktorá vstúpila do druhého päťdesiatročia svojej existencie, ide pevne vpred cestou Októbra. Imperialisti, vyhlásil maršal Grečko, robia všelijaké provokácie, zhoršujú medzinárodné napitie. la utvárajú nebezpečenstvo vzniku ■ novej svetovej vojny, vedú podvratnú činnosť proti socialistickým krajinám ■ a svetovému komunistickému hnutiu, i „Naša krajina neraz zastavovala ag• resorov, — vyhlásil maršal Grečko, ■ — Rovnako ako v minulosti aj dnes sú tu sovietske ozbrojené sily nie preto, aby napádali a obsadzovali cudzie územie, ale aby bránili mier, socializmus, slobodu a nezávislosť národov“. V závere maršal Grečko zdô, razn.il, že KSSZ a vláda ZSSR s ohľadom na zložitú medzinárodnú situá- i ciu robia opatrenia nevyhnutné pre ďalšie upevnenie obranyschopnosti (Dokončenie na 2. ste.) • Jeseň. Za jej krásami do lesov, kde šumí lístie a zakikirika bažant. Foto: R. Noga jáj Vence k pamätníkom PRAHA (tk) — Predstavitelia KSČS, československej vlády. Národného zhromaždenia, organizácie Národného frontu, ozbrojených síl a zástupcovia ZSSR uctili včera v Prahe pri príležitosti 51. výročia VO® pamiatku sovietskych vojakov padlých v bojoch v druhej svetovej vojne za sloboda čs. ľudu. K pamätníku sovietskych hrdinov na Olšanských cintorínoch položili za vojenských pôct spoločný veniec ÜV KSČS, prezidenta republiky. Národného zhromaždenia, vlády a O V Národného frontu členovia Predsedníctva ÜV KSČS na čele s prvým tajomníkom ÜV KSČS Alexandrom Dubčekom. V tichom prostredí nad hlavným mestom Slovenska na Slavíne vzdali včera oficiálne delegácie úctu a vďaku hrdinským bojovníkom za slobodu Československa, delegácie Ov KSS, ÜV SNF, SNR, člen Predsedníctva UV KSS, predseda SNR Ondrej Klokoč, členovia Predsedníctva ÜV KSS, členovia sekretariátu a tajomníci ŰV KSS, členovia Predsedníctva SNR, tajomníčka ÜV SNF a ďalší slovenskí predstavitelia. Vláda o drobnom podnikaní PRAHA (čstk) — Včera krátko popoludní sa začala schôdza vlády, ktorú vedie jej predseda Ing. Oldřich Černík. Vláda sa zaoberá opatreniami na zlepšenie stavu telovýchovných zariadení v Prahe, rozvojom drobného socialistického podnikania. Prerokuje návrh zásad pre úpravu zákona o dôchodkovej dani družstevných a iných organizácií a niektoré cľaišie otázky. NAMIESTO MOTTA: Spomínam si naňho spred niekoľkých dní. Mám pred očami jeho dobrácku, sem-tam vráskami pretkanú tvár, rozdávajúcu úsmevy a prezrádzajúcu jeho dôstojnosť a vážnosť situácie vo chvíli, keď na Bratislavskom hra. de pevnou vojenskou rukou podpisoval zákon o federácii. Verejnosť v ňom vidí otca našich národov, ktoré podržal vo chvíľach najťažších. Rodáci spomínajú na svojho generála ROZNATÍN je malá de- Unka s tridsiatimi domcami. Leží kdesi vysoko pod oblakmi medzi Třebíčom a Velkým Meziříčím. Na mape ju nenájdete a tak mi dalo veta roboty, kým som ju v tažkej hmle vypátral. — Prosím vás, nehnevajte sa. že ruším — zastavil som neznámeho chlapa, ktorý bokom od cesty opravoval vlečku. — Neviete, kto by mi vedel dačo povedat o generálovi Svobodovi? — — Každý, však pán prezident je náš rodák. Ale najlepšie Václav Kajka. Býva tuto nedaleko ... — Vystúpil som z auta a uberal som sa za ním. Doviedol ma do nevelkého domu. Pri stole v nevykúrenej kuchyni sedel domáci pán. — Práve robím výplaty. Som pomocným zootechnikom družstva a je koniee mesiaca. tak asi viete ako to vyzerá — povedal mi. Ale ked zvedel, na čo som prišiel, razom ožil a bol ochortný strávit so mnou hoci aj celý deň. Pri zrode družstva — Pán prezident, hovoríte. Prežili sme spolu s ním veta dobrého aj zlého. To viete, v štyridsiatom deviatom sme vedno zakladali družstvo. Vtedy bol ešte ministrom národnej obrany. — A potom sa Kajka podrobne rozhovoril. Ludvíka Svobodu pozvali rodáci v jeseni roku 1949 na hon. Nikdy nebol pyšný, k svojim sa vždy hrdo hlásil a tak pozvanie prijal. Na poľovačke prvý raz prišla reč na družstvo. Vraj príde a pomôže im ho založit. Chodil často, no spočiatku márne. Ľudia v Hroznatíne sú pracovití, vychovala ich tvrdá príroda, tá ich kopcovité role husto obsiala skalami. Ale novému neverili. Ani Kajka nie. A Svoboda trpezlivo presviedčal, až sa po niekoľkých mesiacoch dostavil úspech. Prvým predsedom družstva bol Ján Trutna, Kajka bol jeho zástupcom. — Ked som už do družstva vstúpil, robd som všetka pre to, aby to šlo. Boli sme tretím družstvom v okrese. Zo susedných obcí hľadeli na nás pomedzi prsty. Mal som strýka v Rudikove, ktorý mi vravieval, — Václave, kam to zavediete, čo to robíte! Iný ujec mi dokonca zakázal k nim chodit. Vraj majú ma radi, ale kvôli ľudom... — Kajka bol z toho zničený. Generál dodáva silu — Kto vám dal súhlas stavať prípravňu krmív? — oslovil Kajku istý okresný funkcionár. — Za to bude ešte dakto sedieť. — — Nehľadajte ho, tu som — odpovedal. — Ale za taký projekt by mal byt niekto o base! Kto to kedy videl hydináreň bez prípravne? Vtedy prišiel Svoboda. Znechutený Kajka mu povédal: — Tak už dosť! Viac to robiť nebudem! — Generál pokojným hlasom odvetil: — Václave, hanbi sa, padáš pri prvých prekážkach. — Kafkovi to stačilo. Spamätal sa a robil dolej. Od roku 1951 dokonca družstevného predsedu. Svoboda — organizátor — Nie, účtovníkom u nás nebol. Mýlite sa, len k nám do družstixi často chodieval a trávieval u nás veta času. Bolo to po tom, ked ho koncom roka 1952 zavreli. Chceli mu voľačo prišiť za krk, ale však iste viete, ako to dopad - dlo, a tak ho pustili — vravel mi Václav Kajka. Štyri roky chodil Ludvík Svoboda družstevníkom pomáhať a radiť. Neváhal ani zapriahnut kone a robiť furmana. Inokedy zasa pracoval na stavbe kravína, či rybníka. Bolo treba každej ruky. Generál to vedel a bol vskutku neúnavný. Najviac sa však zapájal ako organizátor. Poľnohospodárstvu rozumel, ved pred svojou vojenskou kariérou vychodil roľnícku školu vo Velkom Meziříčí. (Pokračovanie na 7. str.$ e Na zdravie, rodáci moji, na zdravie, národ náš český a slovenský.