Roľnícke Noviny, december 1968 (XXIII/284-307)

1968-12-03 / No. 285

Q COM t tf.i.waa QÔSLEDKY 21. augusta na svetovú arénu sú len málo povzbudivé. Zna­menajú posilnenie vojny­­chtivých, alebo prinajmen­šom pravicových síl. Tie majú dnes v rukách argu­ment, ktorý veľmi účinne využívajú na to, aby mohli presadzovať politiku sily, a odsunúť do pozadia tých, ktorí sa snažili robiť poli­tiku medzinárodného doro­zumenia. Azda jedným z najvýraznejších príkladov je víťazstvo Richarda Nixo­­na v amerických prezident­ských voľbách, pre ktorého bol 21. august nezaplati­­teľnou pomocou. A už sa na neho upierajú nádeje tých, ktorý by tento, aj tak už riadne zmilitarizovaný, svet chceli mať ešte vojenskej­­ší. Niekoľko mesiacov pred nastúpením Nixona jeden z režimov závislých na USA — juhokórejský — rozvinul mamutiu (na pomery tohto malého štátu) sondáž. Má jediný cieľ. Zistiť, ako by sa dal po Nixonovom nastúpe­ní vytvoriť v Ázii nový vo­jenský pakt. Všetko čo preň režim v Soule má je ná­zov. Má sa menovať PATO — Pacific-Asian Treaty Or­ganisation. JE TO v skutočnosti sna­ha vytvoriť v Äzii akúsi obdobu NATO. Táto snaha sa objavuje po tom, čo fak­ticky skrachoval pakt SEA­ Novy blok v Azn? TO a potom, čo sa z orga­nizácie ASPAC nepodarilo utvoriť aj vojenské zosku­penie a navyše potom čo sa stalo známym, že Veľká Británia po roku 1971 stiah­ne svoje ozbrojené sily umiestnené na východ od Suezu. A tak, ak NATO 21. august zachránil od postup­ného umierania (to je na­pokon autentický citát z amerického týždenníka Newsweek), robia si v juž­nej Kórei nádeje, že vznik­ne život novému vojenské­mu paktu. P lánovací v soule nie sú vôbec skromní. Sondujú možnosť účasti dokonca až 18 krajín. Vy­vstáva pochopiteľne otázka, či práve taký režim a taký štát, môže byť iniciátorom založenia veľkej ba obrov­skej organizácie iba sám. Aj keď zatiaľ nemožno o pakte vravieť, že je v stave zrodu — od toho je ešte ďaleko — treba povedať, že celé sondážne úsilie sa vy­víja v nie nepriaznivej do­be. Po istom uvoľnení 21. august opäť povzbudit úsilie malých štátov dostať sa pod ochranu silnejšieho zosku­penia. Menšie štáty, ktoré na svoju ochranu nestačia, a ktorým zväčša politika blokov v posledných rokoch nevyhovovala, dnes už v mnohých prípadoch upustili od svojich výhrad. Pravda, v spomínanej časti sveta, je situácia pomerne zložitá. Azda jediným jednotiacim prvkom alebo základňou, na ktorej sa zhodnú štáty v tejto časti Ázie je obava z vývoja stále rýchlejšie ras­túcej sily ČĽR. A ZREJME medzi týmito dvoma hranicami bude sa pohybovať každá úvaha jednotlivých štátov pri re­akcii na snahy založiť nové vojenské zoskupenie v Äzii, zoskupenie, ktoré by podľa názorov v Soule malo za­hŕňať od južnej Kórey, Tchajvanu, Thajska cez Ja­ponsko a Indiu až po USA a Veľkú Britániu takmer 20 štátov. Výsledok je však viac ako neistý. Veľa na­pokon záleží aj na prístupe nového amerického prezi­denta. Avšak celé toto sna­ženie zmilitarizovať vzťahy v Äzii bude veľmi príznač­né, aby nám napovedalo akým smerom ovplyvnil 21. august medzinárodné vzťa­hy, napovie nám pokiaľ primŕzanie v medzinárod­ných vzťahoch zasiahlo aj túto oblasť sveta. V Bruseli ďalšia ministerská schôdzka NATO w Na programe stratégia „stupňovanej odvety“ ® Couve de Murville: Francúzsko nemá dôvody meniť zásady svojej politiky * Francúzsky filozof o dojmoch z ČSSR NATO stále v aktivite BRUSEL — Vo svetovej tla­či ešte nedozneli ohlasy na po­sledné bruselské zasadanie ra­dy ministrov Severoatlantické­ho paktu a sekretariát aliancie už začína s prípravou ďalšej ministerskej schôdzky. V polo­vici januára sa v Bruseli zno­vu zídu ministri obrany člen­ských krajín na zasadaní výbo­ru pre obranné plánovanie, pri ktorom sa majú stanoviť cel­kové koncepcie síl NATO na roky 1969—73. V Bruseli sa usudzuje, že na tejto schôdz- KRÍZA NEZNAMENÁ ZMENU PARÍŽ — Francúzsko nemá dô­vody meniť zásady svojej zahra­ničnej politiky, pretože jeho jedi­ným cieľom je mier, v ktorom bu­dú všetky krajiny nezávislé a v ktorom si zachováme všetky tra­dičné priateľské zväzky. Pri pos­­sledných udalostiach sa prejavila — a koho to mohlo prekvapiť? — všeobecná solidarita tvárou v tvár menovej krize, ktorá charakterizu­je našu epochu. Platí to samo­zrejme o Francúzsku a Spojených štátoch, ako to ukázal prezident Johnson a generál de Gaulle. Tak odpovedal predseda francúzskej vlády Couve de Murville novinárom Figaro na otázku, či prejavy zjav­ného zbližovania medzi Francúz­skom a USA možno hodnotiť ako zmenu francúzskej zahraničnej po­litiky, alebo či naopak západone­­mecký postoj k menovým a hospo­dárskym problémom neprinútil francúzsku vládu pokračovať v po­litike zbližovania so Sovietskym zväzom. ke by sa malo rozhodnúť o podstatnom zosilnení účinnos­ti doterajších sil a o všeobec­nej pripravenosti záloh a sys­témov generálnej mobilizácie NATO, Vojenskí odborníci A-paktu teraz v Bruseli rozpracúvajú plány na jednotlivé štádiá „stupňovanej odvety", v ktorej sa venuje veľká pozornosť pre­dovšetkým klasickému typu konvenčného zbrojenia. V kon­cepcii okamžitej odpovede jad­­drových zbraní, ktorá je te­raz opustená, spočíva úloha ná­rodných ozbrojených síl prak­ticky len v spravodajskom cha­raktere a v ochrane jadrových zbraní. V stratégii stupňovanej odvety, prijatej počas roku 1967, sa NATO snaží ponechať atómovým zbraniam skôr mož­nosť psychologického nátlaku a opiera sa stále viac o kon­venčné sily. Táto strategická koncepcia bude vo svojich dôsledkoch znamenať zvýšenie vojenského úsilia jednotlivých krajín NA­TO a predovšetkým zvýšenia prostriedkov na vojenské vý­davky. V kruhoch NATO sa zdôrazňuje, že ministri obra­ny A-paktu budú vyžadovať v prvom rade zvýšenie taktic­kých leteckých síl, aby mohli čeliť asi päť a pol tisícom stro­jov Sovietskeho zväzu a jeho spojencov. Sartre o Československu PARÍŽ — Videl som tu veľ- vuje jednota ľudu“. Jean Paul kú odvahu, oprávnenú a ro- Sartre dodal, že podľa jeho zumnú nádej, ktoré sa preja- názoru Čechoslováci, „ktorí vujú umierneným a uvedome­lým správaním sa. Tí, čo sa domnievajú, že Čechoslováci sú skľúčení, sa môžu mýliť — vyhlásil o. i. spravodajcovi agentúry France Press Jean že Paul Sartre, ktorý je dva dni je v Prahe na pozvanie Zväzu československých spisovate­ľov. Francúzsky filozof zdô­raznil, že jeho krátky pobyt mu nedovoľuje vyjadriť kategoricky o budúcnosti Čes­sa koslovenska, čo sa týka „nor­malizácie“, a dodal, že vláda bola „nútená vziať do úvahy onú novú moc, ktorú pred a- odmietli riešiť svoj odpor stretnutím, môžu naďalej bo­jovať za skutočne demokratic­ký socializmus aj napriek au­gustovej prestávke“. Vyhlásil, „cesta nastúpená v januári prísne marxistická a odli­šuje sa od ostatných liberál­nych hnuti alebo buržoázneho individualizmu“. TAK TO VIDIA V NSR Karikutarist* „Süddeutsch# Zeitung“ kontrolu Francčzov na hraniciach . takto vidí sprísnenú devízovú PODNIKATELIA Z USA ROKOVALI V MOSKVE MOSKVA — Skupina 58 americ­kých podnikateľov rokovala v Mos­kve s ministrom energetiky a elek­trifikácie P. S. Neporožným a mi­nistrom automobilového priemyslu A. M. Tarasovom. V nedeľu odle­teli americkí podnikatelia, ktorí prišli z Ríma, do Londýna. Ich návštevu v Moskve dohovoril so­vietsky veľvyslanec vo Washingto­ne A. Dobrynin. JAPONSKO: ÉRA „JASTRABOV"? TOKIO — Japonské opozičné strany usudzujú, že s novou vládou E. Satóa sa v Japonsku dostáva k moci „vláda jastrabov“, ktorej poslaním je potlačiť ľudové hnutie odporu proti pripravovanému pre­dĺženiu japonsko-americkej bezpeč­nostnej zmluvy v r. 1970. Japonskí socialisti a komunisti sa obávajú, že SatÓova vláda vysloví bez ohľa­du na japonskú ústavu súhlas s „voľným p oužltím“ US-vojen­­ských základní na Okinave, vráta­ne nukleárnych, ako s podmien­kou pre akékoľvek rokovanie o ná­vrat Oki na vy do japonskej správy. Narastajúca aktivita Co PISE SOVIETSKA TLAČ PO NOVEMBROVOM PLÉNE OV KSČSV Č ITATELIA si kladú otázku: čo píše svetová tlač o nás? Prečo sa už pravidelne nezverejňujú prehľady zahraničnej tlače? Nie je v tom vari ne­jaký zámer? Odpovedáme: nejde o nijaký zámer. Ak sme v poslednom týždni prinášali prehľady sporadicky, bolo to jednak preto, že sa o vývoji u nás písalo už menej a jednak, že tlač piatich krajín Varšavskej zmluvy zaujala trocha miernejší tón. Sovietska tlač napríklad v očakávaní výsledkov zasadania novembrového pléna ÖV KSČS sa dlho obmedzovala iba na agentúrne spravodajstvo. Až te­raz, v posledných troch-štyroch dňoch začali so­vietske noviny otlačovat' vlastné materiály o Čes­koslovensku. Čo píše o nás sovietska tlač? PO DLHŠEJ PRESTÁVKE sá najprv objavila dlhšia korešpondencia z Prahy z pera B. Rodionova v den­níku IZVESTIJA. Autor píše, že „ľudia v Prahe sa čoraz väčšmi obracajú tvárou ku skutočnostiam dneška a vyhliadkam zajtrajška. Opadá rozoberanie minulosti, charakteristické v posledných mesiacoch, jatrenie domnelých i skutočných rán“. ,,Po novem­brovom pléne sa začala pociťovať narastajúca akti­vita straníckych orgánov a organizácií, smerujúca ku konsolidácii zdravých síl v strane.“ Autor uvádza že heslo ,,od slov, memoránd a stanovísk k činom“ je dnes pre náladu prevládajúce, že sa táto myš­lienka črtá a ako červená niť tiahne rezolúciami zo straníckych aktívov po pléne. DENNÍK SOVEJSKAJA ROSS1JA venoval novem­brovému plénu ÚV KSČS článok V. Masiča, ktorý prevažne informuje čitateľov a menšou mierou ob­sahuje hodnotenie výsledkov pléna a jeho ohlasu. Autor sa zmieňuje o prerokúvaní rezolúcie z pléna na straníckych schôdzkach, ktoré charakterizuje slovmi „Rudého práva“: zvláštnosťou týchto schô­dzok je vysoká aktivita ich účastníkov a veľká za­interesovanosť na tom. aby sa výsledky pléna tiež prakticky uskutočňovali. SOVETSKAJA ROSSIJA píše. že „nie je nikomu tajomstvom, že v Českosloven­sku jestvujú i naďalej protisocialistické sily, ktoré neprijali uznesenie pléna so žiadnym nadšením a pokladajú ich za prekážku v uskutočňovaní svojich protiľudových plánov.“ O rezolúcii sa píše, že „ob­sahuje veľmi podrobnú analýzu posledného vývoja v ČSSR i terajšej situácie v krajine a vo strane, stanovuje tiež hlavné neodkladné úlohy KSČS pri normalizácii spoločenského a politického života na základe uznesenia bratislavskej porady a moskov­skej dohody“. AJ PRAVDA sa prostredníctvom svojich osobitných spravodajcov pokúša pod titulkom „Dôležitá hra­nica“ zachytiť reakciu na plénum ÜV KSČS a pri­jatú rezolúciu, a konštatuje, že „u naprostej väč­šiny straníckej a pracujúcej verejnosti je kiadna“. Autori tvrdia, že „mnohí komunisti hovoria na schô­dzach o tom, že moskovské dohody utvorili priaz­nivé podmienky pre normalizáciu a že zodpovedajú najzákladnejším záujmom socialistického Českoslo­venska“. Podľa PRAVDY čs. komunisti ďalej zdô­razňujú, že dokiaľ sa budú moskovské dohody brzdiť pod vplyvom pravicových, antisocialistlckých síl, do­­tiaľ nebude možné zbaviť sa chýb pojanuárového rozvoja a upevniť základy pre aktivnu prácu strany a všetkého ľudu. Spravodajcovia sa vraj z rozho­vorov s mnohými komunistami dozvedeli, že si pra­vicové živly u nás chcú stoj čo stoj zachovať po­zície v strane, vykladať si rezolúciu novembrového pléna po svojom a zamotať niektoré principiálne dô­ležité otázky. Autori v článku zdôrazňujú myšlienku, že prijatím rezolúcie sa ešte nič nerieši. V článku w uvádza, že sastále ešte organizuuje nátlak na ÚV KSČS a vládu a v tejto súvislosti sa pripomína štrajk študentov a aktív pražských novinárov, ktorý označujú mnohoznačným epitetom „takzvaný“ a hod­notia ako „otvorenú demonštráciu proti uzneseniu pléna“. V PRVOM ČLÁNKU seriálu statí o psychologickej vojne Imperializmu proti socialistickým krajinám píše v IZVESTIJÄCH autor N. Poljanov, že dostal od priateľov v Prahe Veľa zaujímavých dokumentov a medzi nimi aj „akési služobné písomnosti po­slanca bonnského spolkového snemu Miillera-Her­­mana, ktorý síce patrí v Bonne medzi politických „štatistov“, ale je pozoruhodné, „s akou znalosťou vecí načrtáva recept na ideologickú diverziu proti socialistickej Európe, ako citlivo rozumie podstate procesu, ktorý na Západe začali delikátne nazývať liberalizáciu, hoci by zasluhoval nedelikátny názov kontrarevolúcia“. Udalosti v Československu názor­ne ukázali, že sa protisocialistické a nacionalistické sily, aktívne podporované nepriateľmi socializmu za hranicami krajiny stali v podstate zbraňou kontra­revolúcie,“ píše v armádnom denníku KRASNAJA ZVEZDA zasa kandidát filozofických vied plukovník N. Čerňak. „Udalosti v Československu znova doká­zali, že boj medzi socialistickým internacionalizmom a buržoáznym nacionalizmom nie je žiadny abstrakt­ný teoretický spor, ale výra/ nezmieriteľného boja dvoch základných’ tried súčasnej spoločnosti — ro­botníckej triedy a buržoázie, boja v ktorom sa rozhoduje o osudoch miliónových ľudových más,“ Prezidentove topánky NOVOZVOLENÝ americký prezident Richard Nixon sa nedávno prešiel po New Yorku. Zrazu ho pristavili dvaja malt čističi topánok. Podľa ich názoru preziden­tove topánky sa neligotall tak, ako by sa mali. Nixon sa usmial a chcel si dat to­pánky vyčistit. Ale ktorému z malých čističov? Aby si nepohneval ani jedného z nich, Jednému dal vyčis­tit svoju pravú, druhému zas ľavú topánku. — Nemôžem st znepriate­­llt ani Jedného z nich, — povedal svojim osobným strážcom, — raz to predsa budú voliči ... (p) * » » V KAMBODŽI sa skončil medziná­rodný festival. Prvú cenu medzi­národná jury ude­lila kambodžské­mu šéťovi štátu princovi NORO­­DOMOVi SIHANU­­KOVI. Názov jeho filmu: „Malý princ“ • Člen britskej Hornej snemovne lord BOOTHBY sa na jednom z posledných zasadaní rozčuľoval, že britské poštové známky majú taký zlý iep. že vôbec neudržia na listoch. Zne­pokojený lord vyslovil názor, že by sa „problémom“ mala za­podievať aj Wllsonova vláda • Zločincovi Mexika č. 1 AZUCA­­NOVI VINIEGROVI, ktorý má na svedomí 20 vrážd, sa pred niekoľkými mesiacmi podaril útek z väzenia. Teraz ho po­lícia opäť našla — ako poli­cajta v zapadiom mestečku vo vnútrozemí! • V NSR zomrel tamojší najstarší občan, 108- ročný JOHANN WOEST z Bre­­merhavenu. Hoci za svojho ži­vota prežil päť vojen, nezúčast­nil sa ako vojak ani na jednej. Raz vraj bo) primladý, inoke­dy zas pristarý... Cela smrti (Dokončení® z 1. »trany.)' nich traja dozorci. Jeden stráži dvere, na ktorých je napísané „Cudzím vstup zakázaný“. Dva­ja ďalší, vyzbrojení obuškami a píšťalami dozerajú na väzňov. Objavujú sa tu o 6,30 ráno, keď sa ozve budíček, a otvoria sa červené masívne dvere cely. Každý väzeň dostane na ra­ňajky hrnček mlieka, kúsok chleba a misku polievky. Oka­mžite po jedle im odoberú ly­žice, vidličky a nože. Potom všetkých vyvedú na dvor m rozcvičku. Pred odchodom ich vyzlečú donaha a prezrú kn odev. Dlhá, nudná jednotvárnosť dňa je prerušovaná obedom, ktorý tvorí ryža a fazuľa. V celách, ktorých steny sú prá­ve tak ako dvere natreté na červeno môžu väzni čítať premýšľať hodinu či dve. Spia a na betónovej podlahe zavinutí do plachát. Pri takej strave a vzhľadom na to, že ich dozor­ci zásobujú tabakom, si v pod­state nemajú na čo sťažovať. Dozerá sa na to, aby ľudia pred smrťou nestratili ani kilo­gram váhy. Smrť je však bež­ným námetom rozhovorov príbehov, ktoré si Afričania v a Rodézii rozprávajú. Smrť a po­litická situácia v krajine. „Po­čul si,“ povedal pri stretnutí jeden Afričan druhému, „že popravených teraz zakopávajú na väzenskom dvore?“ Je to pravda. Na väzenskom cintoríne už niet miesta pre ďalšie hro­by. Odsúdení na smrť hovoria so závideniahodným pokojom o po­litike. Neprú sa, ktorá z dvoch zakázaných politických strán je lepšia, či Africký národný zväz, či Africký ľudový zväz. Zaují­majú ich všetky politické sprá­vy. Mladí Afričania však majú skoro dosť rečí o smrti a po­litike a spomínajú na svoje rodiny. Aj starci spomínajú na svoje rodiny a do nekonečna hrajú šach. Väzňom to pomáha odpútať sa na chvíľu od smút­ku a strachu. Odsúdenci celé hodiny pofajčievajú, rozprávajú sa, alebo mlčky sedia a pre­mýšľajú o budúcnosti svojej krajiny. Teraz, keď už niekto­rých odsúdencov na smrť po­zvali na stretnutie s katom je dlhé čakanie ostatných na­plnené strachom a bezsennými nocami. Každý sa v duchu pý­ta, kedy príde na rad. e ZLEPIA VLÁDU? Pod vedením dezignovaného minis-» terského predsedu M. Rumora za­čali sa všera rokovania delegácii kresťanskej demokracie, socialistic­kej strany PSI a republikánov o novej koaličnej vláde. 4) ARMÁDA V ROZKLADE V saigonskej armáde sa prejavujú vážne náznaky rozkladu. Podľa správy agentúry Oslobodenia od­mietol 16. novembra celý prvý prápor 49. pluku 25. divízie, ktorý má posádku v Cholone, zúčastniť sa na napriek tzv. paciíikačnej operácii hrozbám amerických po­radcov, že všetkých dôstojníkov degradujú. # NOVÝ PROGRAM Nový politický program bo! pred­metom dvojdňového zasadania zá­­padonemeckých krajanských spol­kov, ktorý sa skončil v nedeľu v Koblenz!. Zástupcovia spolkov vy­hlasovali na zasadaní svoje odhod­lanie držať sa „nemeckej politiky“, ktorú ohrozuje „politika ZSSR“, rovnako ako „isté prúdy“ vo vlast­nej krajine. m SRDCE POSLÚCHALO Kanaďan Gaetan Paris, ktorý žil vyše päť mesiacov s transplanto­vaným srdcom, v sobotu náhle zomrel — zadusil sa. Zistilo sa to pri pitve lekári montrealskej ne­mocnice. Pitva ukázala, že trans­plantované srdce nebolo príčinou úmrtia. Smrť nastala potom, čo Paris zvracal a časť zvratkov sa mu dostala do pľúc. ® PRVÉ ZVÝŠENIE Od 1. decembra stúpli v priemere o dve percentá ceny benzínu pre autá a o 2,6 percenta ceny teku­tých palív pre domácnosti. Je to prvý dôsledok zvýšenia spotrebi­teľských daní, ktoré je súčasťou programu vládnych opatrení na zá­chranu franku. ® NEŠŤASTIE 4 mŕtvych a 6 zranených si vy­žiadala hromadná zrážka áut v ne­deľu popoludní pri Marseille. Ne­šťastie vzniklo pri vzájomnom predchádzaní vozidiel. # V RVHP O HUTNÍCTVE Na záver 30. zasadania komisie RVHP pre hutníctvo železa, ktoré bolo od 26. novembra do 1. de­cembra v Budapešti, podpísali pro­tokol. Na rokovaní sa zúčastnili členské štáty RVHP, ďalej Juho­slávia a ako pozorovateľ KĽDR. # RADY RASTÚ Od januára 1968 vstúpilo do Fran­cúzskej komunistickej strany 50 tisíc nových členov. Založili aj 1020 nových základných organizá­cií. Tento prírastok členov je naj­vyšší za uplynulých 20 rokov. m CÍRKEVNÍCI V NDR Spolu 18 276 osôb je zamestnaných na rôznych cirkevných pôsobiskách v NDR. Z toho, ako píšu noviny „Die Zeit“, je asi 7350 duchov­ných rôznych cirkví. 5 BILANCIA TAJFÚNU Tajfún, ktorý zúril koncom novem­bra na Filipínach, spôsobil škody za 40 miliónov dolárov. 44 554 osôb ostalo bez prístrešia; 122 je mŕt­vych, nezvestných a ranených. Najväčšie škody sú v poľnohospo­dárstve. • „TANIER“ NAD RÍMOM Desiatky osôb pozorovali v ne­deľu popoludní pri rímskom le­tisku „lietajúci tanier“. Vznášal sa, asi desať minút vo výške 1500 metrov a vydával jasnú žiaru. Záhadné teleso, ktoré priletelo z juhozápadu, sa po­tom vzdialilo smerom na se­verovýchod. # POSLEDNÁ . . . Poslednú parnú švajčiarsku loko­motívu, ktorá bola v prevádzke od r. 1916, dali v sobotu na odpo­činok. Jej slávnostnú „jazdu do dôchodku“ na linke Argovie—Win­­thertur, videli tisícky divákov. m MŔTVA EXPEDÍCIA Osem členov tzv. pacifikačnej výpravy, medzi nimi i dve že­ny, nezvestných od 31. ok­tóbra, našli údajne v severoama­­zónskej oblasti Brazílie. Mŕtvo­ly vraj boli už v rozklade a na lebkách bolo badať stopy násilia. Usudzuje sa, že sa pa­­cifikačná výprava stala obeťou bojovných Indiánov. ® PROTI MARIHUANE Mexická polícia zničila v rámci boja proti narkotikám sto ton ma­­rihuanového semena pre osev ako aj 2000 hektárov marihuany a ďal­ších narkotík. Kampaň bude po­kračovať. m SICÍLSKA SVADBA Franca Violová, prvá Sicílčanka, ktorá odmietla podriadiť sa „zá­konu cti“, bude mať v stredu svadbu. Franca vyvolala v r. 1965 senzáciu, keď odmietla vydať sa za Filippa Melódiu, ktorý ju podľa starého sicílske­ho zvyku — keď odmietla jeho dvorenie — uniesol a znásilnil. Otec Violové j však únoscu za­žaloval a Melódiu odsúdili na 15 rokov väzenia.

Next