Roľnícke Noviny, február 1971 (XXVI/26-49)
1971-02-23 / No. 45
Kol dokola boll lesy, samé lesy a rástli tu divé čerešne. A potom dakedy v roku 1350 založili roľníci osadu, ktorej dali názov Zdoba. Z historických prameňov sa ďalej dozvedáme, že sa tu vytvárala bohatá tradícia pestovania ovocia a zeleniny, začiatky ktorej siahajú približne do r. 1880. Asi pred osemdesiatimi piatimi rokmi tu, aj v susednom Bysteri, už pestovali jablone v roztrúsených sadoch. Zem, pasienky a lesy patrili kapituli. majetku Ostrihomskej Neskôr jabloňové stromy začali presádzať a venovať ovocinárstvu trocha zaslúženej pozornosti. Čo sa týka pestovania čerešní, nuž pred dobrými päťdesiatimi rokmi tu napríklad vôbec nepoznali také chrupky. Potom doviezli z Maďarska vrúble na štepenie a začali s presadzovaním a zošľachťovaním čerešní. — ☆ — Novú históriu ovocných stromov a iných kultúr začali v Bysteri a v Zdobe písať po založení celoobecného družstva v Jeséni 1957. Pravda, družstvo prvého typu s urbárskyml pasienkami, komposesorát s 50 hektármi sadov tu vzniklo už v r. 1949. Spomeniem tu prvých úväzkových predsedov ako boli Mária Egedová, vyznamenaná „Za vynikajúcu prácu“, Andrej Eged, nositeľ vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu“, Ján Husárik, odbojár, vyznamenaný početnými vojenskými radmi. V r. 1960 prišiel do Bystera za predsedu JRD Ing. Ján Čajka. dnešný hlavný inžinier VPS Košice. V r. 1962 sa družstvá v Bysteri a v Zdobe zlúčili a od roku 1963 hospodária spoločne pod názvom JRD Sady n/Torysou. Takmer do r. 1966 bol Ing. Čajka predsedom zlúčeného družstva. Chcem zdôrazniť, že práve jeho zásluhou sa ovocinárstvo zmodernizovalo, keď začali zakladať oplotené intenzívne sady. V súčasnosti z výmery 213 hektárov sa oplotené intenzívne sady rozkladajú na päťdesiatich ha. V ich ďalšom rozširovaní vidia logicky perspektívu miestneho ovocinárstva v JRD aj do bu-. dúcnosti. Dobre si uvedomujú, že v roztrúsených, starých sadoch pri nedostatku pracov-ných síl, mechanizácie a drahých chemikálií by sa im ovocinárstvo nevyplatilo. V podstate ide družstevníkom o dva problémy: keď majú vysokú úrodu jablk často niet odbytu, keď je nízka úroda, tak nedosiahnu plánovaný príjem za jablká. Keďže konkurencia importovaných zahraničných jablk je stále vysoká, nezostáva im dnes iné, ako vyklčovať staré ovocné stromy a plne sa venovať ošetrovaniu intenzívnych a novovysadených ovocných sadov. Od založenia družstva vysadili okolo 10 000 ovocných stromkov, z čoho je 7000 jabloní, 2000 marhuli, 800 čerešní a iných. Vyklčovali staré stromy na honoch Ortáš, Gedreš, Čatov a Vinice. Tým získali za tri roky 30 hektárov ornej pôdy. S klčovaním chcú pokračovať i v budúcnosti, najmä na hone „Olčvarský les“, pretože si dobre uvedomujú, že tých dvadsať hektárov neposkytuje úžitok už pár rokov. Je rozhodne sympatické, že si dnešné vedenie družstva uvedomuje, že sa v ich ovocinárstve aj čosi zameškalo a teraz a majú čo doháňať pri výsadbe kompletácii chýbajúcich stromkov v Intenzívnych i novovysadených sadoch. Registrácia a doplňovanie stromov prispejú popri správnom ošetrovaní k intenzifikácii ovocinárstva aj tu. Napokon vedúci ovocinárskej skupiny Jozef Kmec sa zaviazal, že v priebehu celého zimného obdobia sa bude starať o intenzívne sady tak, aby stromčeky neohrýzali a nepoškodzovali zajace a iná zver. — ☆ — Už som spomenul, že v Sadoph nad Torysou (spoločný názov politických obcí Byster a Zdoba od r. 1963) má veľkú tradíciu aj zeleninárstvo. Tu sa chcú zamerať na takú špecializáciu výroby, aby im to plne vyhovovalo či z hladiska dostatku pracovných síl, odbytu alebo cenových relácií. Zeleninu pestovali na 10 hektároch, z čoho bolo 7 ha kapusty a zbytok patril petržlenu a mrkve. V budúcnosti sa chcú špecializovať na jednotlivé druhy zeleniny a už t. r. zasejú špenát ako nredplodlnu na niekoľkých hektároch. Konečne kontrakt znie na 9 vagónov špenátu. O tom, že ani v pestovaní zeleniny nie sú žiadni učni, ale opravdoví majstri svedčí najlepšie množstvo diplomov a uznapí z najrozličnejších výstav. Osobitne som si povšimol diplomy o udelení zlatej a striebornej medaile za vystavený kaleráb a celer na Medzinárodnej záhradníckej výstave vo Viedni v r. 1964 a v Bratislave v r. 1963. A mnohé ďalšie uznania za ukážkové kolekcie ovocia i zeleniny z okresných i krajských výstav. Treba však poznamenat, že trhová produkcia zo zelenínár-stva i z ovocinárstva by mohla byť jednou z najväčších položiek v rastlinnej výrobe, podľa skutočných doterajších sadov či už novovysadených alebo starých — extenzívnych. Ročné príjmy by mali dosiahnuť 1 milión Kčs. Túto skutočnosť však každoročne ovplyvňujú rôzne živelné pohromy alebo niečo iné. Rekultivačné zásahy každoročne si vyžadujú značné náklady aj v tomto roku. Bolo by nutné v budúcnosti riešiť pestovanie ovocia a zeleniny zvýhodneným spôsobom či už dotáciami alebo odpredaním tovaru bez dane z obratu. — ☆ — V minulých dňoch družstevníci zo Sadov n/Torysou na výročnej členskej schôdzi hodnotili svoju činnosť a zamýšľali sa nad ďalšou prácou v prvom roku 5RP. Vedenie družstva na čele s predsedom Františkom Egedom, predsedom ZO KSS Ondrejom Hrabknvským, ekonómom Jurajom Ivanom, agronómom Sanislom, zootechnikom Kavačenským a mechanizátorom Lackom vypracovalo racionalizačné opatrenia pre zlepšenie a urýchlenie splnenia náročných úloh. Obilniny budú pestovať na fii pere. ornice, teda o 20 ha viac ako vlani. Celkovú úrodu obilia chcú zvvšiť o 10 vagónov, čím by si zlepšili krmovinovú základňu, ale aj samotnú trhovú produkciu. Kukuricu budú pestovať na 70 hektároch, pretože v chove dobytka chcú preisť na kŕmenie monodiéty. Výrobu mlieka v tomto mesiaci chcú zabezpečiť hospodárnym využitím všetkých krmív, nákupom 8 vysokoprodukčných dojníc. Pre plynulú výrobu mäsa ročne nakúpia 130 kvalitných zvierat z tefatníka v Krásnej n/Hornádom. Pre výrobu kvalitného ovčieho mäsa všetky jahňatá ponechajú do jesene, využijú na spásanie všetky neprístupné miesta v starých ovocných sadoch. V jeseni využijú prázdne kuríny tak, aby na zahraničný trh mohli odpredať 50 q kvalitného ovčieho mäsa. Na úseku starostlivosti o pracujúcich — odovzdajú do prevádzky novú sociálnu budovu, ktorá má slúžiť predovšetkým pracovníkom zo živočíšnej výroby i mechanizácie. V jarnom období upravia parky na hospodárskych dvoroch okolo maštali, administratívnej budovy a ostatných objektov. Doplnia výsadbu topofov okolo hospodárskych dvorov v množstve 1000 stromov. Na počesť 59. výročia založenia KSfi schválili družstevníci individuálne i celodružstevný socialistický záväzok, lehn hodnota je celkom 110 000 korún. Tde o výrobu 340 metrákov ohilia, 10 vagónov enkr. renv. 30 q hovädzieho mäsa. Záväzky funkcionárov družstva sa zameriavajú na odpracovanie po 50 hodín nri skrášľovaní prostredia, upratovanie hospodárskeho dvora, pri úprave verejných priestranstiev. Nik nechce stáť bokom, ale zvýšenou iniciatívou prispeje k ďalšiemu rozvoju i pokroku. Ing. MILAN MALOCH V DRUŽSTVE SADY N/TORYSOU NEĎALEKO ' .. . TMr. *ai, > " ; * » V ,' i- . # Pred pamätníkom i. tankovej československej brigády v Kežmarku. 9 Intenzívny ovocný sad a dobre ošetrovaný prináša úspešné výsledky. Foto: RN — Rudolf NOGA Znásobia (Dokončenie z 1. strany) budú vozne 48 hodín pred nakladaním zvierat zratúvať v Leviciach, Želiezovciach, Šahách a Tekovských Lužanoch. V Novozámockom okrese budú mať pred nakladaním po starosti v Nových Zámkoch, Štúrove, Gbelciach, Šuranoch, Palárikove v Komárňanskom okrese v Komárne, Ba.jči, Hurbanove, Zemianskej Oľči, v Senickom v sídle okresu, Holíči a v Šaštínskych Strážach. Už v piatok ráno Aby bo! bitúnok v Bratislave zásobovaný aj v sobotu, pristavia na prepravu zvierat každý piatok ráno do 6. hodiny nárokované železničné vozne. Pravda, spresnenú objednávku musia v Galove, Hroboňove, Dunajskej Strede a Orechovej Potôni nahlásiť 48 hodín pred nakladaním zvierat. Vozne budú osobitne sledovať až po vlečku bratislavského Mäso- ■ priemyslu, aby mohli v sobotu ráno vykladať dobytok a ošípané od siedmej hodiny. Keďže sa chce zamedziť stratám na váhe hospodárskych zvierat, prípadne uhynutiu, budú pristavené železničné vozne opravené, vyčistené a zbavené zápaehu po chemikáliách. úspory Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik rozpíše plán dodávok jatočných zvierat tak, aby PNZZ v Dunajskej Strede, Komárne, Nových Zámkoch, Leviciach a Senici predložili spresnené objednávky na železničné vozne na prepravu zvierat najneskoršie 48 hodín pred nakladaním. Poľnohospodárske nákupné a zásobovacie závody zabezpečia, aby pristavené vozne naložili do príchodu najbližšieho manipulačného vlaku, najneskoršie však 6 hodín po pristavení. Vozne naložené zvieratmi odovzdajú PNZZ podľa zásad železničného prepravného poriadku, čím sa zabráni vylúčeniu z prepravy, alebo stratám z nedbanlivosti. Dunajskostredský PNZZ zabezpečí, aby boli každý piatok objednané vozne naložené a pripravené na odchod v Galove o 10,30 hod., v Hroboňove o 11,30 hod., v Dunajskej Strede o 13,27 hod. a v Orechovej Potôni o 14,38 hod. Navyše každé PNZZ oznámi 48 hodín pred nakladaním zvierat dobu a miesto veterinárnemu stredisku. Nielen na papieri... Aby záväzok nebol iba papierovou záležitosťou, Západoslovenský mäsový priemysel rozpíše prísun zvierat na jednotlivé dni. Pôjde najmä o to, aby bol dohodnutý a nemeniteľný 5 dní pred dekádou. Vykládku zvierat zorganizujú tak, aby ju v pracovnýph dňoch ukončili do najbližšej obsluhy vlečky, čím sa zamedzí penalizovaniu. V sobotu vyložia zvieratá od 7. do 11. hodiny. Po každej vykládke vyzametajú vozne, uzatvoria Ich a zaplombujú. Takto vybavené vozne načas nahlásia pre najbližší odvoz z vlečky. Aj veterinári prispejú „troškou do mlyna“. Naložené zvieratá uprednostnené prehliadnu, aspoň hodinu pred príchodom manipulačného vlaku, vždy však cez deň. Prijatím združeného záväzku chcú rozvinúť pracovné úsilie na počesť 50. výročia založenia KSG. Každá organizácia samostatne i všetky spoločne, vyhodnotia vždy 20 dní po skončení štvrťroku plnenie združeného socialistického záväzku. To, že združený záväzok neberú na ľahkú váhu, potvrdzujú posledné dni. Na pracoviskách zainteresovaných organizácií sa rozvíja hnutie: „Každý po socialisticky“. Na počesť polstoročia strany prijímajú záväzky. A tieto dávajú záruku pre plynulé ásobovanie hlavného mesta Slovenska mäsom a mäsovými výrobkami. VLADIMÍR LEVICKÝ Príklad hodný nasledovania Keď sme s riaditeľom OPZ v Trnave Ing. Leóm Blažekom hovorili o predstavách odborníkov, aj ľudí z praxe okolo cho. vu hovädzieho dobytka, povedal nám, aby sme sa išli pozrieť do JRD Dolné Zeleníce na rekonštruovaný kravín K-98. Podľa ich príkladu a s ich skúsenosťami idú totiž v okrese v tomto roku rekonštruovať ďalšie štyri K-98. V Dolných Zeleniciach dokázali starý typ kravína prerobiť asi za pol roka. Dlhšie by to nemalo trvať ani v iných JRD ... Rudolf Chynoradský na našu otázku, ako dlho je predsedom v JRD Dolné Zeleníce, s úsmevom odpovedal; že vo funkcii už pracuje dvanásť rokov. Skoro sme poznali, že jeho cieľom je dokázať vysokú intenzitu výroby aj v malom JRD. Zelenickí družstevníci majú totiž len 412 ha poľnohospodárskej a z toho 352 ha ornej pôdy. Na 50 ha z nich majú intenzívne záhradnícke semenárstvo. V rastlinnej výrobe pestujú okrem zeleniny a kvetín len obilniny, krmoviny a kukuricu na siláž, v živočíšnej výrobe chovajú dojnice bez výkrmu hovädzieho dobytka a prasnice. „Keby sme mali dať za každú #, Rudolf Chynoradský, návštevu, čo sa u nás zastaví, predseda JRD Dolné Zeleníce, aby videla rekonštruovaný kra- Foto: R. NOGA vín, po stokorunáčke, verte, že by to už bola slušná suma“, hovorí predseda. „Radi všetko ukážeme.“ A videli sme. Maštaľ je udržiavaná v poriadku, dojnice sú kľudné, časť ich ležala, časť postávala Predseda chváli Kottrichovo viazanie: stlačením páky sa „odviaže“ alebo „priviaže“ celý rad dojníc. Stánie dojníc je krátke, stredná kŕmna chodba je široká, umožňuje prejazd dávkovacím vozom PZO-35-a, ktorý vyrábali v Malackách. Pred rokmi nebol o voz dostatočný záujem, dnes, keď konštruovaných kravínov pribúda, tieto vozy nikto nevyrába! Širšie a priestornejšie sú aj hranty, do ktorých sa z vozňa vyprázdňuje monodiétny krm. V maštali sa n e pod stiel a, kravy kália na rošty, cez ktoré prepadajú výkaly do šachty. Raz týždenne sa zriedené výkaly vyvážajú na pole. Objekt má strojné dojenie a mliečnicu, obsluha má vždy k dispozícii teplú vodu. Až sa v roku 1974 uvedie do prevádzky závlahové dielo Kostolany — Zavar, mali by v Dolných Zeleniciach využívať jej výhody práve v spojení s využitím výkalov z upraveného kravina. Rekonštrukcia stála okolo 400 000 Kčs. Pred jej uskutočnením sa za dojenie a kŕmenie dojníc vyplácalo 55 Kčs za 100 litrov mlieka. Teraz len za dojenie vyplácajú 28 Kčs za 100 litrov mlieka. Navyše sú náklady na dovoz krmiva, avšak aj tak je rozdiel v prospech rekonštruovaného objektu asi 15—18 halierov na litri mlieka. Navyše sú ďalšie úspory: v Dolných Zeleniciach slamu nelisujú, ani nezvážajú do dvora. Na 180 ha ju s prídavkom dusíka zaorávajú. Tróchu slamy rezervujú iba pod prasnice. Ospory na lisovaní a manipulácii so slamou sú tak veľké, že predseda odhaduje, že sa im na rekonštrukciu K-98 vynaložené náklady vrátia za dva-tri roky. „To je ale nie je to hlavné“, poznamenáva hneď vzápätí. „My sme úpravami maštale ušetrili zatiaľ jedného človeka. To hlavné, prečo si ceníme výsledok našej práce, je v oblasti skultúrnenia práce. Celá naša živočíšna výroba je obsluhovaná na dve smený. V kravine robia ženy z domácností praktický po 4,5 hodiny denne. Dve zo štyroch nedelí v mesiaci má každá dojička voľné. Zarobia po 1500—1600 Kčs mesačne. Odmeny sú podľa nadojeného mlieka. Uľahčenie práce pri dojniciach a organizácie práce na dve smený zmenili u nás pomer k práci s dojnicami. Keby niektorá žena pre chorobu či z iného dôvodu nemohla robiť, má ju kto nahradiť. To je veľká vec, že v náročnej práci dojičiek môžu pracovať ženy prakticky pol daň pri dobrom zárobku, a že je to práca podstatne inéjio charakteru ako v starom objekte.“ Podrobnú rekonštrukciu podstúpi ešte aj druhý takýto objekt. Už v tomto roku chcú mať v Dolných Zeleniciach 130 dojníc. Z terajších 3000 litrov ročne od kravy chcú sa dostať na 3500-litrovú úžitkovosť. Ing. Leovi Blažkovi ďakujeme, veríme, aj menom ďalších, ktorí sa do Dolných Zeleníc prídu pozrieť, za dobrý „typ“. Našli sme tu vhodné technické riešenie úpravy starého objektu, v čom nasledovali (s vylepšeniami) družstevníkov v Moste na Ostrove. Toto technické riešenie obsiahlo všqk oveľa viac: rieši totiž kultúrnosť práce ošetrovateľov. V období, keď niektoré poľnohospodárske podniky chcú do práce v kravínoch získať ľudí často aj lákavými ponukami vysokých zárobkov, v Dolných Zeleniciach mohli pristúpiť k spravodlivej úprave noriem za vykonávanú prácu a ľudí majú k dojniciam koľko potrebujú. A spokojných. Nepreženiem, keď poviem, že kultúrnosť práce bude v krátkej budúcnosti rozhodovať o tom, koľko ľudí bude pracovať pri kravách, v tom-ktorom JRD. b. DUŠEK 9 Dojnice uviazané systémom Kottrich.