Roľnícke Noviny, február 1971 (XXVI/26-49)

1971-02-26 / No. 48

% Na manifestácii bratislavských pra cujúeich pri príle/i tosti 23. Februárového výročia víťaz stva v bratislavskom PKO sa zúčastnili poprední predstaví telia nášho politic­kého a verejného ži vota. Manifestáciu otvoril vedúci tajom ník MV KSS v Rra tislave s. Gejza Šlap ka, ktorý privítal člena osobitne pred sedaíetva ŰV KSC, prvého tajomníka ÚV KSS s. J. Lenárta, generálneho konzula ZSSR v Bratislave M. M. Dejeva, predsta viteľa sovietskych vojsk plk. Jakimova. predstaviteľov diplo matického akreditovaných zboru, v Bratislave, účastní­kov udalostí februárových ■— prísluš­níkov a zakladateľov Bodových milícií i všetkých účastníkov manifestácie. Sláv­nostný prejav pred­niesol člen Predsed­níctva ÚV KSS, ta­jomník ÚV KSS s. Václav Vačok. Foto RN — S. Barčák Na tú históriu nemožno zabúdať História tých dní a rokov plných - nepokoja naplnená taktami — história zrodu komunistickej strany u nás za­znamenaná v archívnych materiáloch je poznačená zubom času. Originálne zá­znamy z verejných demonštrácií, exe­kučné zápisnice, trestné rozkazy proti komunistickým buričom, záznamy o do­mových prehliadkach komunistov, pou­kážky pre nezamestnaných ... rokmi vybledli, niektoré z nich sa postrácali. V Oblastnom archíve v Sali je v ob­jemných balíkoch dokumentov zviazaná a uložená takmer celá história zrodu komunistickej strany južného Slovenska, bojov tamojších robotníkov a poľnohos­podárov, ktorí žili najúbohejšie z úbo­hých. Človeku sa na prvý pohľad zdá, že v tých nahromadených haldách mate­riálov, ktorých množstvo už pomaly vy­tláča aj pracovné stoly z troch pivnič­ných miestností pracovníkov oblastného archívu, sa nevyznajú ani oni. Nech sme sa však zaujímali o životné podmienky a boje Iudí z ktoréhokoľvek miesta v ich okolí, nech sme načali reč o hoci­ktorom roku, vedúci tamojšieho archí­vu Štefan Benci so svojimi pracovníč­kami nás pohotovo prekvapil patričným dokumentom. To všetko sú však archív­ne dokumenty a preto sme sa zaujímali najmä o tých, ktorí by tie takty mohli aj potvrdiť. — Našťastie z tých pamätníkov žije ešte dost aj v našom okrese — vravel nám vedúci Oblastného archívu a o chvítu nám už podáva niekoľko zväzkov dokumentov l'udt, ktorí by sa na tie po­hnuté roky vedeli rozpamätať aj bez archívnych dokumentov. Alexej Sedlák žije dnes so svojou manželkou v novom sídlisku Váh v Sali. V obale s jeho menom sme v miestnom archíve našli niekoľko dokumentov: „... trestný rozkaz za to, že sa zú­častnil na verejnej demonštrácii..., ne­gatívnu exekučnú zápisnicu ..., další trestný rozkaz za účasť na nedovolenom sprievode, ktorý usporiadali nezamest­naní pod vedením komunistickej strany v roku 1932 ..., dokument o domovej prehliadke..., správu o verejnom zhro­maždení komunisácRej strany v Šalí zo dňa 12. mája 1935, Čítame v nej obvi­nenie, ktoré sa vzťahuje na súdruha Horvátha z Bratislavy a Alexeja Sedláka za to, že spomínaní dvaja rečníci ho vorilt k zhromaždeným o svetovej hos­podárskej kríze i o tom, že v Sovietskom zväze krízy niet, naopak, že Sovietsky zväz vyrastá na prvú svetovú socialis­tickú velmoc, že je to najslobodnejšia krajina, že sa v dejinách Európy začína nová éra..., tieto a niektoré ďalšie fakty potom oživuje Alexej Sedlák vo svojom rozprávaní. Na kuchynskom stole leží niekoľko vyznamenaní, pamätných plakiet a čest­ných uznaní na meno Alexej Sedlák. Priniesla ich z izby . jeho manželka, aby nás presvedčila o činoch svojho man­žela v spomínaných krutých rokoch. Hladíme na tie vyznamenania, počúva­me rozprávanie súdruha Sedláka o tom, ako takých, ako bol on sa báli prijí­mať do práce a s úctou pozeráme na (Pokračovanie na 3. str.) Vyše 80 tisíc Pražanov na Staromestskom námestí Vence k hrobu K. Gott­ walda • Bojová mani­festácia • V duchu tra­­dícií KSČ a Februára * Za ďalší rozkvet socia­lizmu ♦ Najlepší pra­covníci na čele závodov ♦ Jednota a podpora VEĽKOLEPÁ OSLAVA FEBRUÁRA PRAHA (jek) — Pri príleži­tosti 23. výročia Februára uctili si včera v Prahe pred­stavitelia KSČ a štátnych orgá­nov pamiatku zosnulých pred­staviteľov KSČ. K hrobu Kle­menta Gottwalda, v .ústrednej sieni pamätníka ija vrchu Vít­kov položili spoločný veniec Ü.V KSČ, prezidenta republiky, ÚV NF ČSSR, vlády ČSSR a Fe­derálneho zhromaždenia členo­via Predsedníctva ÚV KSČ, pr­vý tajomník strany G. Husák, prezident :republiky L. Svobo­da, predseda federálnej vlády L. Štrougal a ďalší predstavi­telia nášho politického a ve­rejného života. Medzi účastník­mi pietneho .aktu bola aj pred­sedníčka Výboru sovietskych žien a prvá kozmonautka sve­ta V.' N. Tereškovová. Historické Staromestské ná­mestie, vyzdobené našimi, so­vietskymi a červenými zásta­vami, sa popoludní opäť stalo strediskom veľkolepej mani­festácie na počesť 23. výročia Februárového víťazstva. Vyše 80 tisíc Pražanov zaplnilo prie­story starobylého námestia. O 14,30 hod. vyšlo 11 sprievodov z priľahlých ulíc, na čele so zástavami a štandardami. Na čele jednotlivých závodov pochodovali pražských najlepší pracovníci. Na manifestácii sa zúčastnili taktiež delegácie z veľkých závodov Středočeského kraja a z J R. D. Pred otvorením manifestácie vpochodovali na námestie jednotky Ľudových milícií. Zboru národnej bez­pečnosti a armády, a tieto ozbrojené zložky vytvorili pivý obraz v tvare písmen LM, kto­ré sú symbolom Februárového víťazstva robotníckej triedy nad reakciou. Krátko pred 15. hodinou pri­vítali účastníci veľkým potles­kom predstaviteľov strany a štátu, členov Predsedníctva ÚV KSČ, členov sekretariátu a ta­jomníkov ÜV KSČ. Medzi prí­tomnými bol taktiež prvý ta­jomník ÚV KSČ G. Husák, pre­zident republiky L. Svoboda, členovia vlády, spoločenských' organizácií, predstavitelia di­plomatického zboru socialistic­kých krajín, V. N. Tereškovová a vedúci činitelia spoločen­ských organizácií. Medzi prítomnými na hlavnej tribúne bol aj veľvyslanec So­vietskeho zväzu S. V. Červo­nenko. Po našej hymne otvoril krát­ko po 15. hodine vedúci ta­jomník Středočeského KV KSČ V. Hájek manifestáciu, ktorá bola jednou z veľkých akcií k 50. výročiu založenia strany. S hlavným referátom vystúpil potom vedúci tajomník MV KSČ a člen Predsedníctva ÚV KSČ A. Kapek a po ňom vystú­pila s pozdravným prejavom prvá kozmonautka sveta V. N. Tereškovová. Pri prejavoch a po nich sa dlho ozývalo ná­mestím volanie Nech žije KSČ, Nech žije ZSSR, Nech žije KSSZ. Manifestácia k 23. výročiu Víťazného februára bola vyjad­rením jednoty a odhodlania pražského ľudu podporovať po­litiku Komunistickej strany Československa, posilňovať so­cializmus a pokračovať v bo­jovom duchu slávneho Februá­ra 1946, ktorý je historickým medzníkom v boji robotníckej triedy proti reakcii, za socia­lizmus. Slávnostné zhromaždenie za­končili Internacionálou. V. N.Tereškovová u prezidenta PRAHA (tstk) — Prezident republiky L. Svuboda s manželkou prijal včera predpoludním na Pražskom hrade prvú kozmonautku svolá, predsednícku Výboru suvietskych žien V. N. Tereškovová. Súdružka V. N. Tereškovová vrelými slovami poďakovala za pri­jatie. ktoré sa uskutočňuje práve v deň 23. výročia Februárového víťazstva čs. pracujúceho fudu. V živej besede sa zaujímal súdruh prezident o ďalšie pláný so­vietskych kozmonautov a o ich osobný život. Hovorilo sa aj o ná­ročnom výcviku prieskumníkov kozmu. Velkém priatetovi Sovietskeho zväzu — prezidentovi ČSSR L. Svobodovi — odovzdala V. N. Tereškovová darček — knihu „Koz­monaut a jeho vlast" s podpismi všetkých sovietskych kozmo­nautov. ‘ Na záver prijatia odovzdal prezident republiky s manželkou Va­lentine Nikoiajevovej-Tereškovovej spomienkový dar. 20 rokov znárodnenia mliekárenskéhopriemyslu na Slovensku Cez ťažkosti . , .... ........a....... ......................... k úspechom P o oslobodení ngšej vlasti Sovietskou armádou sa vytvorili u nás pod­mienky nielen pre politické, ale aj hospodárske zmeny. Došlo k postupnému znárod­neniu bánk, priemyslu t ob­chodu. K znárodneniu mlie­kárenského priemyslu došlo začiatkom roku 1951. Keď si premietneme rozvoj tohto vý­robného odvetvia za. uplynu­lých dvadsať rokov socialis tickej výstavby, máme čo os lavovať. Pracujúci mliekáren skýcb podnikov a závodov na Slovensku často za vetmi ťaž kých a zložitých podmienok s maximálnym úsilím zabez­pečovali zásobovanie nášho obyvateľstva dôležitými kaž­dodennými potravinami ako je mlieko, maslo a ostatné mliečne výrobky. OD ZNÁRODNENIA PODNES V období znárodnenia bolo na Slovenska celkom 64 pre vádzkární [z toho 2 národné podniky a 62 družstevných), z toho 48 mliekární a 16 bryndziam!. Vzhľadom na malé kapacity, nemoderné a neúplné strojné zariadenie možno konštatovať, že prak tlcky nešlo o priemyselné spracovanie mlieka. V r. 1950 dosiahol nákup 125 634 000 1. Podiel nákupu z výroby mlie­ka činil len 14,9 pere. Okrem mlieka sa vykúpilo 386 sed­liackeho masla a 1190 ton hrudkového syra. Po znárodnení vzniklo 6 národných podnikov (v kaž­dom kraji jeden), ktoré ria­dilo Oblastné riaditetstvo pre mlieko, tuky a hydinu. Po vy­členení tukov a hydiny a po viacerých reorganizáciách dochádza v r. 1960, vzhľadom na územnú organizáciu, ku vytvoreniu troch krajských podnikov, ktoré podliehali Združeniu mliekární v Prahe. 1. 1. 1965 prebralo riadenie raliekárenských podnikov na Slovensku novovytvorené Od borové riaditeľstvo mlieká renského priemyslu v Bratí slave. Do r. 1956 sa výstavbou 10 menších mliekární a rekon­štrukciou, resp. adaptáciou 6 objektov získalo’ 440 000 litrov dennej kapacity. Aj pri tom­to, nä vtedajšie pomery prud­kom raste mliekárenského priemyslu treba konštatovať, že okrem výroby syrov, kde strojárne syrárske vane na­hradili syrárskymi ' kotlami, bola xťalšia mlíekárenská vý roba prevažne klasická. Mo­dernizácia sa prejavila len vo výkonnejších zariadeniach na ošetrovanie mlieka. Pas téry s výkonom 3000 a 5000 i nahradili paštérmi s výko­nom 10 000 a 3000 1 odstře dívky vystriedali väčšie š vý koňom 5000 1 za hodinu. Mas lo sa vyrábalo v drevených sudových máselniciach a kou zumné mlieko sa dodávalo na trh v kanvách. Do r; 1960 sa tľaškové mlieko plnilo na blokových plničkách, čo bolo núdzové riešenie. (Pokračovanie na 5. str.) Ing. GABRIEL MACKO, generálny riaditeľ Mliekarenského priemyslu, odborové riaditeľstvo # Moderné zariadenie na kontim.ätnú výrobu masla.

Next