Slovenská Jednota, februar 1943 (V/26-48)
1943-02-02 / No. 26
KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA ♦ „NEW YORK TIIWES“ uvercjnily nuipu celfbo svela, na ktorej sri zvláštnym spOsobom vyznafcné miesta, kde sa t. Dacbádzajú vojaci USA. Je ieh spolu 60: Severné Írsko, Anglicko, Francúzske Maroko, Alžírsko, Libéria, Anglocgyplský Sudan, Eritrea, Egypt, Palestína, Iran, Irak, Čina, Austrália, Nová Guinea, Šalamúnske ostrovy,' Nové Ilebridy, Nová Kaledonla, jVový Zéland, ostrovy Fidži, Samou, Havajské ostrovy, Midway, Alcuty, Qiiantemala, Nicaragua, Costarica, t>strovy Galapos, Santa Elena (Ecuador), Aruba, Curacao, Kanada, IslanJ, Trinidad, ßritstiä Guina Surinan, Crazíiia, Santa Lucia. Antigua, Panenské ostrovy, Porlorlco, Haitr, Jamaika, Kuba, Bahamské ostrovy. Bermudy, Gónsko, Nový Fundland a Labadur. 1— Štokholm. I STALIN vymenoval generála Tjutejneva, hlavného velUefa moskovukého vojenského okrsku, za najvgUieho armádneho veliteľa v Transkaukazskii. Tfimlf^ istým ' ňariadenlm vgmenooal Lazára' Ka'.ianóviča za mimoriadneho splnomocneného komisára pre ollast trunskauLazská, — Aiikara. i . V Nemecka prevádzajú už a| súpis Bud. Tud. — Nemecké úrady zaéalj rozposielať prihlasovacie lístky, al)? mohly stanoviť, koľko je pracovných síl, ktoré možno použiť. Toto sa týka aj tých, čo majú slobodné zamestnanie, teda inžinierov, právnikov, spisovateľov maliarov atd’. Touto akciou zmobilizuji. éhromhý počet takých ttcmeckýchi niu - íov a žien, ktorí doteraz neboli povinr ■ prispáeť svojoti prácou. Mnoho žien \ ; poslednom čase dalo sa zapísať do roz Uéných súkromných škôl, aby sa vymanilo zpod povinnej práce. bKontrolujú menšie závody, ktoré doteraz zamestná valy menej než 5 ľudí. Podľa „Berliner Lokalanzeiger“ ták kontrola týka sa jednej pätiny súkrom ných obchodníkov a hosíinakých a de väť desatiny remeselníkov. Tlač prizvu kuje, že sa treba zriecť popcluduajšie ho čaju berlínskym dámam. Krajčírsiv salóny načim tak zamestnávať, aby naj jednoduchšie šaty čo najchytrejšie vyhoťovily. V tomto ohľade chystajú noví nariadenia, podľa ktorých vyhotovenír šiat poveria výluéne väčšie závody. ' : Miláno, 1. februára. Bud. Tud. — Ministerstvo '-•-•ncráf’J nariadilo, že počnúc 1. marcom muž ských' zamestnancov divadiel, kín a zábavných, miestnosti treba nahradiť žer skýnii silami. Okrem toho ministerstve nariadilo zapojenie žien do yerejnýcl. podnikov. Súčasne hlásia, že žamestn ' • vať budú remeselnícke kategórie v prácach vojnového významu. Urobia potrebné kroky, aby nahradily mužský personál v obchodných podnikoo'i, v baroch, v hostincoch atď. ženským per sonálom. Mobilizovanie ženských pra‘covnvch síl vzťahuje sa predbežne nr ■4 mladšie ročníky a na panny, bez ohi’a du ná povolanie. ALCAZAR Pri príložitosti 10. výročia uchvátenia moci Führerom píše španielsky katolícky časopis „Alcazar“, že boj Führera proti liebralizmu a demokracii nie Je nič iné, ako boj za skutočnú slobodu. Dnss v tomto boji Führer prokačuje za celí Európu na ruských bojištiach proti boľševizmu, lebo komunizmus a demokratlckoparlamentné inštitúcie sú veľmi príbuzné. Národnesocialistické Nemecko spolu s kamarátmi a priateľmi iných národov začalo vo,jnu proti bezbožnosti a barbarstvu, aby priviedlo národy Európy k solidárnej pospolitosti politickej, kultúrnej a hospodárskej výmeny, Europa bez Ríše by bola jaréttiskoín boľševizmu, i ‘‘ S. TBBTťCrJtlRA l&íS, iO Pf$U INÍ Mtw Nemzet zaoberá sa v svojom zahraničnopolitickom prehľade s rozličnými zprávami pendotlivých tlačových agentúr o povojnových plánoch Spojencov. V súvislosti s týun m I. situje aj telegram o zasadnutí ministersilíých predsedov a ministrov zahraničia emigrantských vlád v Londýne, ktorému zasadnutiu predsedal poľský min. pred.seda Sikorsky. (Túto zprávu priniesli sme aj my v minulých dňoch na stĺpcoch ■nášho časopisu.) Magyar Nemzet pokračuje: ..Telefonická zpráva z Ziirichii časopisu „Mai Nap" k te,ito zpráve dodáva, že Sikor.sky ..informoval vedúcich emigrantských vlád o plánoch, vzťahujúcich sa na budúce utváranie Eurony, obzvlášť čo sa týka usputočnenia „federatívneho veľkopri6.storu". Tento „federatívny veľkopriestor“ je jednou z otázok, o ktorej sa vedie najviac diskusií v rozhovoroch medzi emigrantskými vládami a Anglosasmi. Medzi anglickými l’avičarskymi politikmi sú taki, čo ,sa prikláňajú k názoru, že za jeden z pilierov federatívneho priestoru treba pova•šovať znovu postavené Československo a •Tuhosláviu. ktoré by udržiavaly priateľské styky s Moskvou. S poľskej stany by si však želali (a k tomuto názoru prikláňajú sa mnohí znomedzi anglickéch konzervatívnych politikov'), žeby pilierom tohto systému bolo veľké Poľsko a jeden z prastarých štátnych útvarov v Poduna’skej kotline. Priprodzene, že bez aktívnej účasti Moskvy. Samo sebou, v.šetky tieto emigrantské plánovania nemajú žiadoii reálny podklad v okamžiku, keď sa Nemecko prichystalo k obrovskému vypätiu síl, žeby si vybojovalo svoju svetovú por litickú úlohu. Ohliadnuc od toho, aj Amerika má svoje zvláštne názory o povojnových časoch, ale tieto svoje predstavy ešte nevyslovila v spoločnom boji s každým nerrom a ara lovýia vláknom, sme s nimi v spoločnom^ osude a v spoločnom víťazstve, získame takú životnú bázu, na ktorej očistení od každého cudzieho elementu (n5pidcgen= volkfremd; pozn. red.), vystavíme si v rámci novej Európy aj svoje nové Uhorsko. Musíme zvíťaziť nie pre samú slávu víťázstva, ale pteto, aby sme prostredníctvom toho dosiahli nezbytný pokojný podklad k uskutočneniu ' našich cieľov. To, že tento boj je ťažký, to neovplyvňuje fakt, že tento boj musíme dobojovať až do konečného víťazstva n musíme znášať všetko, čo tento boj prináša. Pozdejšie časy povedia svoj úsudok: či nebolo veľicým šťastím úplnej európskej kultúry, že pri vyriešení otázky Gdanska, vznikla séria takých obrovských udalostí, ktoré úplne odhalily rúško s tej hrozitánskej «■ovietskej vojenskej potencie, ktorá by bez tejto vojny pozdejšie a v ešte hrozneiších rozmeroch zvalcovala celú eu ľopskú kultúru? Deutsche Dlp'omalísch- Políiische Korrespondenz „Nemecká diplomaticko-politická korešpondencia“ zaoberá sa s rečou Sumnera Wellesa, ktorú povedal po konferencii v 'Casab’anke a v ktorej tvrdil, že USA pre ostatné republiky západnej polgule prechovávajú priateľsiké pocity. Korešpondencia úvodom poukazuje na to, žc konferenciu v Casablanke za Atlarttikom v IbeiNjamerike môžu považovať za všetko ostatné, len nie za znamenie zrovnoprávneného zhodnotenia. Sumnerom Wellesom zdôraznené „úzke priiaterstvo“ a „politika dobrého susedstva“ voči Iberoamerifce ako aj poukaz na „vzarstajúce ohroženie“ americkej bezpečnositi národným socializmom a fašizmom, korešpondencia označuje za obvyklé frázy, ktoré sa stereotypicky objavujú v rečiach severoamerických štátnikov. K odskoku, Wellesa. zrejme meniac Argentínu, kprešpoijjdencia doslovne píše: „Keď Welles v tejto súvislosti mionil Argentínu, hovoriac o krajine, ktorá neplní údajne dobrovoľne prijaté rozhodnutia v Rio, tak toto prezrádza ten istý takt, tú istú veľavychvalovanú toleranciu, ktorú, pred niekoľkými mesiacmi ten istý Welles dokázal za svojho útoku na Chile." Na konci sa korešpondencia zaoberá doterajšou činnosťou Wellesa ako diplomata USA, ktorý na príklad m. í. v roku 1913 ako vyslanec na Havanne vTĺníetil revoltu, aby povalil tedajšieho prezidenta Machadu, Pripomína aj minuloročnú konferenciu v Rio, na ktorej svojím veliteľským tónom dokonca išiel na nervy aj prívržencom severoamerickej politiky a taktiež pripomína aj jeho reč, ktorú povedal krátko préd pozvaním čílskeho prezidenta Rlosa do Washingtonu tak urážlivým tónom voči Chile, že prezident Rios jednoducho odmietol pozvanie. Korešpondencia Iberoameriku stavia ako školský príklad toho, ako mocní čo najbrutálnejšie znásilňujú samostatnosť a s'amourčovanie práva v styku medzi veľkými a malými sta tmi. ZORA „Národ“, ktorý sa povzniesol v utrpení, nemoSno porazil“, tak píle g prileiitosti 10. výročid prevzatia, moci Fuhrerom „Zora“. Časopis poukazuje na to, že národný sooilaizmus v Nemecku zrodil sa s versaillského diktátu, ktorý Nemecko pokoril práve tak, ako Bulharsko. Časopis pokračuje doslovne: „hol to Adolf Hitter, ktorý priviedol riSu opili ku vzostupu. Muž s neobiCajnou vôľou, bohatého a veľkého ducha en so srdcom, ktoré bije v súzvuku ' so srdcom nemeckého národa. On vie, Co chce a vie ako môže deslahnul svojho cieľa, éo chce a vie ako môže desiahnut svojho cieľa, V'ySiel z národa a získal si nemecký národ. Führer a jeho verni odstránili nezamestnnnosl a každému Nemcovi dali chlieb. Po vnútornom ozdravení nemeckého národa roztihly sa púta, versaillského diktátu. Vilazi poslednej svetocej vojny nechceli však nečinne prizeral vzostupu Nemecka a preto začali súCasnú svetovú vojnu. Výsledok hoja pri Stalingrade je symbolom. Nemecko vyrástlo v utrpení“, tak konči ..Zora“, „a nedá sa porazil ani Anglickom a Ü8A, ani boľševikmi. Nemecká revolúcia vyšla g národa, kým boľševizmus nanútila ruskému národu komunistická menSinat“. Oldrnale d’lfaüe Ťažkosti na pracovnom trhu, píše „Giomale ďltalia“, zasiahly do súkromného života národa nevyhnutným spôsobom. Práve enormné námahy, ktoré učinilo spojenecké Nemecko na ceste k to'álnej mobilizácii, robia samozrejmým, že aj Taliansko zaoberá sa so zapojením všetkých síl do vojny, ktorá sa blíži 1: svojmu kulminačnému bodu. Povolanie ročníka 1924 do zbrane, ku ktorému došlo predčasne, padá preto do rámca mimo.'ladných mobilizačných opatrení a sprevádza ako vojenská udalosť ciýilnú mobilizáciu, ktorá sa vzťahuje iba na niekoľko ročníkov mladých a nevydatých Žien. Vyhlasuje sa, že vydané opatrenia sú iba signálom. Súčasne sa oznamuje, že v najblížšoim čase budú vydané ostrej-Žie opatrenia. + ipi d prináša pod titulom „Výročie, v ktoré sa rozhoduje o osude stáročí“ z príležito"f desafročníce Hitlerovej vlády veľký úvodný článok z pera Pálffy Fídéla, vedúceho Uhorskej núr.odmsoc'aUr.'.iľk':; strany (Magyar Nemzeti Szocľaliatu Párt). V článku sa plúe medzi in-ýn: — Nemcc'.iý národ osl.ivuje dnes de céniura, žeby toto dccín'am bolo výclvi diskom íedn'ho br.dúceho, novího: opravdu ľudového milén’n. Teraz n rozhodne o osude stáročí. Vie to kn-ždý Nemec, a vie aj to, že boj. tento shcnéí sa v prospech nového, ohromného milénia. ^ Ale vedia to aj všetky konštruktívne národy celej Európy, ktoré nepochybuiú o tom, že ich osud je úzko spriahnutý s osudom predvojnového nemeckého národa. Spoločný ozbrojený boj našich dní každá obeť, na ktorú sme sa podujali v a tomto veľkom zmeraní síl a v konečnom spočítaní, je daná v tom neotrasiteľnom povedomí, že je reč o bytí, či nebytí hás všetkých. A keď nemecký národ pri vybojúvanl dnešného svojho gigantického zápasu nehľadí na víťazstvo ako na konečný cieľ, ale ako na posledný, hoci najťažší prostriedok, ktorý nasadil _ do boja, a to k započatlu ohromného, mierového budovania, ktoré sá započne po tomto zápase, my, Uhri, ktorí sme s nimi ____ Stav maďarské! drahej armády na výehodnom fronte V poslednej dobe sa vyskylly zprávy šírené ncprialclskou propagandou, klóré boly podporované miestnou ústnou propn gandou o oliroinných stnilúch clntbej armády, ktorá bojovala na východnom fronte na i'obrežf Dona. Bcdakcia Slovenskej Jednoty dostala od smerodajných vojenských kruhov podrobné vysvetlenie o stave druhej armády. Na základe toholo doznávame, že od minulej jesene na pobreží Dona. na širokých priestranstvách v obranných pozíciách stála druhá uhorsi'-cá annáda, ktorá bola 12. jani'úŕa na úzkom úseku Rusmi nevídanou silou napadnutá. Nápad bol zahájený , vo veľmi nepriaznivom počasí a za veľkej hmly. čo znemožňovalo účinnú obr.annú delostreleckú paľbu. Ruské lanky zpoza hmly vynorovaly sa v úplnej blízkosti honvédov, ktorí sa junácky stavali proti nepriateľovi. Je zrejmé, že proti ohromnej presile, proti mnohým t-ankom nebolo možné na tomte úseku sa ubrŕnif .S-áŕasne ruské sily zaútočily aj na iných liodocli fron! J. Nn týchto úselmcb 7 dní sa držala dľľhá .•’ir.i.'ď'’, a'e keď pr-crtoir n»’ vliislmim fronte a súčasne aj na fronte, klorv držali Spojenci, stal sa Ucliczpcčným drid'.á an'.iáda nžicii.i bola ii.sláp.f. V::cl''n'9 sa '-o-'cô na ľoíri nc'ialo zavinené ui’.orskýr.ií vojskami, ale bolo za Iiríč'nené preriinti ruských síl. Je samozrejmé, že každý takýto nápad, s nfm súvisiaca obrana a ústup ako za následok mň stratu, ktoré straty sú tým väčšie, čím j^ silnejší odpor Straty zapríčinita aj tuhá ruská zima, ktorá práve v týchto dňoch ukazovala mínus 40® C, Boí na pobreží Dona bol junáckym bojom a maďarská branná moc tento boj „nestratila“, len mala straty. Vellcoisť strát nedá sa ešte presne od i hadnúť. musíme si len predstaviť, že je | to veľmi ťažko zistiť. Vojenné skupiny v boji v protiútoku a počas ústupu sa po mieSaly, na rôznych miestach sa soskupovaly a len potom pochodovaly na označené miesta. Za takýchto okolností neraz týždne sú potrebné, kým vodcovstvo dostane jasný obraz o stratách. Dnes sa už pozitívne vie, že keď straty boly ťaižšie ako doteraz, nie sú také veľké, ako to šíri nepriateľská propaganda. Ako dôkaz nech je spomenuté, že V3 armády ešte aj teraz bojuje s nepriateľom. a to celé sústavne a s malými straj tami. Z druhej V» nedotknuté sú zadné aimádne súčiastky a aj tá čiastka a mády, ktorá bojovala, pomaly sa zriaďuje, aijy bola schopná k novým úkolom. Je propa.g'indným klamom tvrdenie, že druhá armáda je zničená. O tomto nemôže b.vť ani slova. To sú nesprá'vne chýry, proti ktorým potrebné je čeliť. Popritom všetkom musí sa priznať, že druhá armáda má straty, ktoré ani jeden Alaďar nechce poprieť a nechce zmenšiť. Vo vojne vyskytujú sa nielen víťazstvá a napredovania, ale' vyskytujú sa aj obete,’ straty, ustupovania, ako to vie ■;-£clý člen nácíe. Stratv druhei armády r,ú následkom jej junáckosti, ak by bok utiekla, straty by boly menšie. Občianstvo štátu, ktoré je dotknuté, 'aká chýry o osude svojich rodákov. Tieto chýry prídu. Treba, aby sa maďa^ká spoločnosť nrichystala. aby vdovy a siro‘y podporila, uspo'ko.üia, porozumel*’, že■'V cny cítäy, že obeť, ktorú doniesly na oľ.ár vlasti, nebola nadarmo. Obete neboly nadarmo a skutočne nebrďá nadarmo, ak sa z nich vjrvinie ešte viíčš.'a pevnosť, chrabrosť pre pokračovanie boja, spolu so Spojencami a ak sa z nich vyvinie vytrvanlivosť, ktorá má priniesť Maďarsku budúcnosť. 2e Maďar vie pre toto bojovať a keď je potrebné, aj zomrieť, toto dokazujú skvelé príklad3>tých, ktorí zonureli junáckou smrťou. I ľV X F. R V .V T r. v SI.OTFNSKKf J £ R IV O T R :