Slovenská Jednota, april 1943 (V/73-96)

1943-04-01 / No. 73

ZPRAVY ZO ZAHRANIČIA ♦ RfSsky minister hospodárstva dr. Főnk rozhodol, že v rámci opatrení pre vedenie totálnej vojny zavrené obchody po vojne budú otvorené. — Berlín. ♦ LAVAL sústreďuje politickú moc vo Svojich rukách. 'Ministerstvo vojenstva, nd­­tnornlctva a kolónii slúčené^ bolo v jeden rezort. — Vichg. ♦ V NOa NA UTOROK straUlo AngHcko nad územím Nemecka 33 bombardovacích lietadiel — hovorí úradná anglická zpráva. ~ Londýn. ♦ Z NEMECKÉHO ZAJATIA vrátilo sa €000 f'faneäzskjjjch vojakov, ktorí boli vg­­xnenenl za odborných robotníkov. — Parii. ♦ Švajčiarsky snem odmietol návrh kraj­ne lavicovej strany NlcolovcJ, aby bola xnóvn povolená trv. socialistická federácia. — Zürich. ♦ CHURCHILL vyhlásil v dolnej sne­movni,'ie výraz ,4Tuhý front" bude i ďalej upotrebovat, lebo priatelia Anglicka „veľmi tvrdo bojujú" a presne vedia, io znamená tento výraz. ■ — Amsterdam. ♦ ARaBISKUP SPELLMAN prBlel do DoblJna. — Londýn. ♦ PREZIDENT ROOSEVELT i so svojou paňoa povolaný bol na Nový Zéland. — Amsterdam. Géza Bornemisza a Ferenc Zsindely složill prisahá , . Budapešť, 30. marca. ' MTI. — Noví ministri, Géza Bor­­aenúsza a Ferenc Zsindely, v utorok predpoludním pred 11. hodinou _ složiU prísahu do rúk Regentových. Pri obrar de prítomný bol miniatei'ský predseda Mikuláš Kállay a Zsigmond ^ Perényi.|' Btrážca koruny. Po složení prísahy Re-j gent prijal oibdvoch ministrov na vý-= •.'■vrr., 4boatMM(^ 'űn .^Íl5mnnt3**^* ■■ ■ GIORN.fLE D ITALÍÄ FESTER LLOYD Britmi ohlásené zprávy, že sa im v nedeľu podarUo preniknúť Maretho­­vou líniou, nemožno z Ríma ešte po^ tvrdiť. Talianska vojenská zpráva pondelka oznamuje sice, že na južnom z úseku tuniského frontu „pod tlakom ne­priateľskej presily boly určité obranné body vyprázdnené“. Ale mená miest v talianskej vojenskej zpráve, podľa do­terajšieho pravidla, sa neuvádzajú. Ta­kéto niečo chybuje potom i v doplňujú­cej zpráve. Tuná sa iba obmedzujú na poukaz, že na tuniskom fronte vojská Osi tvrdé protiútočia a že sa bojuje so stále ľzrastajúcou prudkosťou. Súčasne možno zistiť, že v talianskej tlači nieto an. poznámok, ktoré by mohly byť chá­pané ako príprava na, hádam, nutné vyprázdňovanie Tuniska- Teraz ako i prv sa častejšie upozorňuje na veľký význam tuniských pozícií a poukazuje sa na to, ako je neobyčajne významné, aby tieto boly za všetkých okolnosti vojskaťui Osi bránené. volkTscherS^eobachteŕ „Völkischer Beobachter“ komentuje washing­­tonskú zpríivu, že americký minister Knox zamýšla získal USA ďalšie početné zAkladnc v Paciľiku, ako aj syhléscnie predsedu paropla vebnej komisie admirála Landa, že Spojené štáty musia mat po vojne aspoň tolko oh chodných lodí, ako hociktorá iná námiirná mocnosf a liovorí, že tieto vyhlásenia dosved­čujú. že dolárov! ImpetlalisU nijako už ne­pochybujú, že podlá neodvratných zákonov stávajú sa Spojené štáty dedičom britského impéria. Pre polUlku Spojených štátov Je sotva už veľkým problémom podrobný vývoj tohto procesu, ktorý je už iba otázkou času. Pre Spojené štáty je dôležitejší, ako zdôrazňuje časopis, pomer k Sovietskemu svázu. Po v>’ hlásení ..United States News“ že svet treba rozdelif medzi Moskvu a Washington, vyhlásil teraz aj Rooseveltov dôverník Raymond Clap­per, ktorý Je veľkým agitátorom za letecké že Sovietsky s väz ovlád.anie, sveta .Američanmi, sa nemnsl v Europe samozrejme obávaf nlja­­k.'ho odporu Američanov proti Jeho dobyvač­nému programu. Clapper nepovažuje za vhodné už teraz narnačovat na mape budúce hranice, aby ostatní spojenci, t. j. odbavené cmi,grant­­ské vlády nepredostrely v mene stravediivosti svoje vlastné požiadavky. Takémuto výsmju treba sa podľa Clappcra vyhuút odročením riešenia otázky stanovenia hranie v Europe. Clapper však, aby nenastalo nedorozumenie, hovorí, že to neznamená že .Sovietskemu .sväzu má byt bránené v držaní pripojených území, nech ich nadobudol akjankoľvek spô­sobom. „Völkischer Beobachter“ piše, že toto vyhlásenie je jasné a srozumiteľné. Roosevel­­tovi je v podstate ľahostajné, či Stalin za­plaví strojom červenej armády aj posledný kút Európy, alebo s pomocou svojich komu­nistických prvržencov pripraví Jednotlivé kra­jiny Vnútornou revolúciou pre sovietsky rc/im Priznáva, že nikto neorck.azi úplné podmanenie starého svetadielu krvavou vládou boľševizmu, ak Nemecko nebude už stá f ako ochrana pred Európou a že sa uspokoj! tým, keď aspoň jeho hemisféru nechajú boľševici na pokoji, tak ako Amerika je ochotná daf voľné niky boľ­ševizmu v Europe.^^JJöikischor Beobachter" v závere hovorí, že Američania, ktorí teraz za­­h.vnú cestou do Európy v .Atlantiku, alebo vykrvácajii na afrických liojiskách, sú obeto­vaní na zavedenie sovietskej diktatťirv v Fito­­pv. Je preto pochopiteľné, že sovietsky veľvy­slanec v Londýne Žid Mnjský znovu povzbudzu­je .Američanov, aby začali aktívnejšie viesť vojnu. ULUSj F tuTCCkých hvuhoch si včTyhí vsitna-- ujg nedodržal to len dotial, kým ýut, poľsko-sovietskeho konfliktu pTß uhorský župan neoznámil, ž* príde nice ako povojnového problému a poľovať na hlucháne. tiež aj anglickej nevôle debatovať os y, , x „ ti. «„t týchto veciaclu V prvom rade ostrú SO-= Tetrov, kt^ý je okrem mňa a Uz Bencu naj­vietsku reakciu na vyhlásenie poVskejs^^múoynnoiU mviákom na emigrantskej vlády považujú za ďaíáígka koncom ‘ J I”/* dÔlL pre e.xpanzitu sovietov na sápad,=odkvapnc slina í.i...... ... V,iírláZ7.a života poľoval na hlucháne. C.lovck len ktorej‘sa Turecko vždy obávalo. Každés^-^, Tť. sovietske vyhlásenie je schopné hĺbiť tureckú nedôveru voh v^plnej"7ilľ, ak icn^’ raz videl tokaf to poUtmm “••nť» nádherný kvet úsvitu. >7 «t; CteraWerBíií^ .,4 „r. »p»; -í.*;». J«» ,, pisu ,, ■ J. 1 „u ^sčka, lebo on je najlepší lovec tetrovov v dôrajsnuje neslucitelnost sovietskych a2 „ , . , 7 • rv 2Europe. Vie sa tak príplichtif, že ho môže poťskych TUihmov, ako mi-^ ^ glickej tMe k ^fJto nepohodlnej Auior zdóraznuie tazkost vauzituí at-.^ , , • hlucháň „tokú" krídla­klop»" zobákom od rozkoše. Vtedy Autor zdôrazňuje ťažkosť pemžitia lantickej charty ohťadne budúcehož' * územného zriadenia medzi Poľskom a~® uzem-mno zmaaenuj, mviz^s ^ ^re sa počíta Sovietskym sväztrm v prvpadevita^tva^^^ okamihy. Stačí mihnutie , “ J. A íl 1 - ua „ivaiiixiij. oka, a vták Spojencov, a tento turecky S odletí opatrne a obmedzujúce dodáva, že Tu-^ , recko, ako vieme, atlantickej charte pri-ž — Toho roku ich je dvanásť. pnsiei pisalo veľký význam v nádeji, že taktolRenco tajomne jedného dňa ku mne, — azda bude uHnený koniec aj sovietskym ; Budvme Členmi? tradiSným ašpiráciám. Zdá sa však, žez pivaja sme usporíadávali lovy na tetro­­i! politických kruhoch Turecka ničíš vf,v. ktoré sú teraz najlepším zárobkom. bezpodmienečnej dôvery v nosnosť ío-lgence vysedáva ponajprv celé týždne na hoto manifestu,. Skeptický náhľad ítt-E holiach a „orientuje sa". Keď nadíde čas reckýeh posudzovateľov o utvorení po-|tokauia, nemôže tetrov ani vzdychnúť bez vojnovej Európy za predznakov pripcbd ž-^cho vedomia. Kto platí, zastrelí, kto ne­­ného víťazstva Spojencov, započítanej nezastrelí. To je už tak. Komu sa Sovietskeho sväzu. ie až nrlUš nriznač-^ „»rh »nst.nn« doma. Romantika sa Sovietskeho sväzu, je až príliš š nepáči, nech zostane doma. Romantika sa ný. Prezrádza turecké obavy o/tľadneS draho platí. plánov Sovietskeho sväzu, o čom cmi _ . , , “■ - — - - - - Ledva pomlenie deň sv. Juraja, prihlási Churchill v Adane nevedel vytvoriťš presvedčujúce mpokolenie-Esa hlavný íupan, Je to starý gróf, ktorý územnej bezpeCnoslL Keď stratil dôveru w ocholu západn.ých demokracii spojif sa proti Nemecku, tak uzavrel pakt o neútočení « .Nemeckom. Tým získal draiioeeimý čas na horlivé zbrojenie. Na dotaz, aké územné požiadavky sovietsky Svilz predostrel, uviedol Davies baltské krajiny, Besaráhiu, Čiastka Fínska a možno aj územných požiadaviek čiastku l'oisfca. Rozsah Stalina bude však zá- vLsief na podmienkach pr| skončení vojny si na lom, ak.ý svet očakávajú boľševici po vojne. Sovietsky Sväz rozhodne požiada o dastatočné rozširciitc svojich západných hranie r.o ochranu proti europskémn útoku. Okrem týchto územných požiadaviek požiada Moskvu určite o priznanie oblasti vyplyvom životných záujmov, ako aj o prístup k moru, ďalej bude žiadať nezamŕzajúco prístavy, a to najm-l v Pacifikn a Stredozemnom mori. Sovíetslicf vláde právom pôsobí starosti ponžlvanie Dar­­dnniel sovietskym Sv.ázom a Inými národmi. Tieto svoje požiadavky, pokračoval Davies, Itude sovietsky Svilz podporovať proti prijnid­­pým nárokom spojencov dozaista aj ozbroje­nou mneon, ak hy sa našlo pred anarebick^ svetom, v ktorom hy hrozila vojna. GARDISTA 7.0 view s Ženevy hlásia: .JLife“ uverejňuje Inter­bjwaJým americkým vclvysloncam v Moskve Josephnm D«vie«oni, v ktorom vy­­slovu,)c svoju osobnú mienku o dotcrafSora a budúcom postupe sovlciskebo SvHni. Davies sa pokúša bagatelizovaf boľševické stvo, ohrožujúoe sveta, tvrdí, £e nebezpečen­Moskva sa zrlekLu svetovej revolúcie a Je ochotná vzdať sa čiastky svojej syrrhovanosti, spolupracnvat vo „svetovej federácii“, lebo svetový mier je v praktickom záujme Sovietov. Na dotazy o hudiícej politike sovietskeho Sv'Szu však Da­vies vyhlásil, že táto politika bude závislá na tom, VOČI akému svetu bude stáf sovietsky Svtiz. Keď sa boľševikom bude zdaf, že sa Im nedostáva vzájomnosti, tnk pôjdu svojou cestou. Davies ďalej hovoril, že hlarnou sta­­rosfou sovietskeho Sv.l/u Je zaistenie jeho Hoí ■■ í, APRÍLA IMÍf wammmmaoa JOmm DE GEIVEVB Pojem uilvat $ označuje Eiiropg fe pojmom, ktorý zvrjinú neobgčujnovt opatrnostoa, pretoie oir skuločnosf, ktorá o základe nikdg neexistovala, iba ak po fantázii niekonzýeh (leniálnych zjednodtiSovateTov, ktorý chceli podriadil tpet v/astnej vôli. A zvláštna oec, sloVo „Europa" zjavuje sa pírfp otedii, Ued ide o pokút kontinentálnej hegemónie, foto slova holo pouítlS po prvýkrát p dneípom smgsle o dobe Ľudovíta ŽIV. človekom, ktorý sa eh.ccl zaliečal dohj/vatefskéma dneba sldonrhi) kráľa, .1 ľvláUe to hol Napoleon, túžiaci po úlohe imperátora západn, ktorý vybudoval tento nejasný politický pojem svojím povestným plá­nom z roka tS03; „Pokei v . Europe hade iba pod jedným vodcom, pod panovníkom, ktorý hf! mal za dôstojníkov kráľov, ktorý btj ndeľo. val kráľov.stoá vlastným poružikom, ktorý bg poslavU kráľa talianskeho, bavorského, správcu Švajčiarskeho, holandského, dajúc im pritom funkcie v imperiálnom dome, aid..." Koneč­ný neúspech vSetkých pokusov o hegemóniu O Europe je jednotí z dejinných konStánt tohoto kontinentu, ktorý tvorí jednotu medzi Áriou rr Afrikou a ktorý cez Atlantik spája starý svet so svetom novým. Ti, ktorí nepoznajú ľtvo. rakú povahu toho svetadielu a Hoorakň orien­táciu (Europa oceánov, stredozemná, cen­trálna a východná) bývajú nebezpečne skla­maní skutkami. Rôznosf záujmov a nejednaký stupeň politického vývoja rôznych čiastok Európy urobí nemožným vSetkg podniknuté rieSeiiia a zvláštne svojvoľné kombinácie usku­točňované Šitou. ' Bez pochyby poctí prarréf európskej povahy prinútil í vodcov mocnosti Osi, aby ziemnili vlastný program kontinen­tálnej unifikácie. Bismarck, ktorý poznal len- Sie než ktokoľvek skutočný význam a poli­tický dosah tohoto slova, povedal svojmu sľnovl Herbertovi: ,.VŽdy som počul vyslooU hlásky „Europa" politikmi vtedy, ked sa obrer­­cali k iným mocnostiam so žiadostami, ktoré sa neodvážili pomenoval ich pravým menom". TiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiniuiiiiiiiiiiiiiiuniitiininintiiiitiiiniiiiiMiHiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiniiiiiiiniiiiiuiMiniimuinimiiiiiiiiiiimiMiiiiimiiiiiiiimiiiiiiiiir LOV NA TETROV JOZEF NYIRÔ ani nevidí, ani nepočuje dobre, aj ruky sa mu trochu trasú od mnohého politizovania, ale peňazí má hojne a vždy prinesie .so sebou dve-trl ženské. Ani jedna nie mu je manželkou, lebo je starý mláde­nec, ale skutočný pán a velmi láskavý človek. Týždeň predom sa dohovorili s Bencom o polovačke, ktorá potrvá tri dni. A za tie tri dni nám je tak dobre, ako v lone matky. Ja vystupujem, ako Bencov mladší brat, ktorý práve prišiel od vojska, jireto ho dosiaľ nevidel pán župan. Aj som lak oblečený, ako Bence: mám natiahnuté úzke biele nohavice, bakanče, kabanicu a čiapku. Být čaká pripravený na veľkého pána a vatra pekne plápolá. Predošlého dňa Uz Bence aj zastrelil hlucháňa, kto­rého zastrelí polom župan a s veľkou slá­vou si ho ponesie domov. Prišiel n.a veľkom zablatenom aute. Pri­niesol len jedného ženského hosťa. (Darmo je, ťažké sú hospodárske pomery.) Ale to už potom bola ženal — Neter! — riekol župan, aby sme ve­deli, koho máme uteievať. — Brat! — ukázal Uz Bence na mňa a zažmurkal, al7 bola aj moja prítomnosť sTsvetlená, ale starý pán to ani nespozoro­val. ale hneď sa \7pyt0val na hlucháne s trochu nemeckým prízvukom, ■ —- Sú tetrovy? — Sú. prosím, sú, koľko len chce mi­lostivý pán — psil sa Bence. — Božky je tuná! — štebotala slečna. — To vám uverím! — Ctavalieril sa Uz Bence aj pred ňou. •— Odíď! — okríkol ma. — Poukazuj slečncj okolie nášho do­mu, kým my s pánom županom jedno­­druhé pre jedná mel — „Okolie nášho domu“ bol nádherný svet hôľ. Nedotknutý, panenský sneh belel sa ešte \ tôni skál, niekoľko krokov ďalej - Nech sa ml ruky zlomia, ak Ich po- , , . y, E zdvihnem kedy na zviera! — dušil sa kvitnú riedko kvety vo sviežej zelení čistín. Tráva len teraz šibe, vzdialené po­toky sa perlia, príjemný chlad mohutných stromov chytá za srdce. Biele a farebné prízraky visia pomedzi vetvami jedlíc ako váhavé duše vo výške. Čistina niekedy stíchne ako udretý kryštál. Blíži Mystická nemota súmraku spúšťa sa noc. sa po­maly na svet. Vláčik sa prevrhne na stro­me zvolajúc; „Láska.“ Pekné dievča sa zatrasie a pozrie na mňa. Má také oči, ako dve jasné hviezdy. Ústa sťa rosa. A driek... Bože, driekl... S ľútosťou si škriabem hlavu. O mňa mnoho nedbá, len dychčí a kochá sa, utrhne kvietok, obdivuje opa­dané šištice, drsnosť divných skalísk a načúva nekonečne hudbe lesov. — Nádhcrnél — šepce vo vytržení. — Poďme — vyruším ju. — Tu je čas smrti. Zdesene pozrie hore. — Na holi.'ich každú Tu je snom smrť .sama. smrť... Necítite, že sa zorujle, čo bude vašou poslednou mv.šlien­­kou prv než zaspíte!... 1— Prečo? — užasne. I—' Lebo aký bude váš prvý' sen na hoHacli, taký bude celý váš život. — Zne­pokojene si ma prezrie. — Vy nie ste sedliak?!,., -r Čoby nie! — zasmejem Sa. To je jediná poctivá životná dráha v dnešnom svete. — Zaveďte ma domov! — vraví zne­chutene pekné dievča. — Kdeže sa krútite?' — oborí sa na mňa Uz Bence. — Naštiepaj dreva, kým pripravím večeru. Na oheň súce kmene stromov sa tam povaľujú, len keby ich mal kto poStiepať. Sekera sa ligoce v žiare ohňa ako striebro. Deva sa pozerá. Stojí z djTue príjemne zaváňajúcom jedlový-m drevom. Kvôli nej sf.<iv.ám takú hranicuj že vj^šlahujód oh«fl na mňa. Pohliadncm noc zomrieme... Šfastná, sladká približnje?... Po­ 1

Next