Slovenské Pohľady, 1851 (II/1-6)
1851-10-25 / No. 4
SLOVENSKJE POHLADÍ NA VBI, HBJA A LITERATURU. DJEL U. Redaktor: M. Jľ. Hm ban. Dňa 25-ho Kujná (Októbra) 1851. Slovenskje Pohladí vichádzajd v Skalici, vo sväzkoch mesjačnich, vždi 25-ho každjeho mesjaca, Predplateňja na ň< prijíma Expedícia Slov. Pohladou v Skalici, a síce: na 9 svazkou od 25-ho Dub. do 25-hó Prasinca 4 zl. str. Súkremnuo predplateňja v Skalici lebo v Hlbokom stojí 3 zl. str. — Redakcia bíva v Hlbokom (Hluboká). SVHZOK 4. Obozreňja novějších literatúr slovanskích. (Pokračuvaňja.) Krásna literatúra v Rusku neostáva tjež po zadku za vedeckou. Po zostúpenú z divadla literatúri Lermontova, Puškina a iních mužou, zaskvela sa na obzore krásnej literatúri ruskej dáma, ktorej meno sa teraz po Rusku slávi ako nadanej spisovatelki. Je to grófka Edv. R o s t o p čí no v a, ktorej sloh básnickí, novota mišljenok, reč čistá a národňja, všeobecnej pochváli a uznaňja zo stráni kritiki došli. Jej básne sa kladú ku boku Goetheho a Puškina; a chvála tato ňjeje veru malá. „Poesia i próza žizni (života)“ je roman vo veršach od tejže spisovatelki, a podáva novje duokazi velikjeho nadaňja básňickjeho paňej tejto. Druhá nám dla menay síce neznáma pani ruská, je spisovatelka románu: „Ženitba cara Michails, Feodoroviča Romanova.“ V „Bibliotheke dla ctenia,“ v „Moskvitanŕn“-ovi, v „Syn otečestva,“ v „Sovremennik“ atd., objavujú sa vždi noví a noví beletristickí spisovatelja; medzi iními bolo vlani v Srpnovom sväzku: „Bibliotheki“ vitlačenuo drama vo 2 dejach: „Minin;“ „Anjuta“ povesí od Korbutovskjeho; „Slučaj“ (náhoda) od P. Z. „Ruska jazda“ a „Bezmenní cit,“ od Kuročkina; v tamtích druhích časopisach ale zas sa nachodili mená: F. Tjutčeva, M. N. Michailova , E. Berderevskieho , M. Istmina, M. Polovceva, N. Suslova, Vladimirova, Serebrjakova, Nekrasova a iních. V „Moskvitanin“-ovi bola vitlačená znamenitá povesí: Govorjaščija (hovorjace) statui od A. Ramazanova; „Lico i iznanka“ (rubo), povjedka od P. Sumarokova; „Odarka“ (kvočka), povjestka od E. Slov. Pohladí. Ďjel U. Drjanskeho ; „Z denníka velmo mladjcho človeka,“ od P. Korbutovskjeho ; „Rybak,“ od toho samjeho. V „Bibliotheke“: „Nedoumčnje“ (pochibnosi), povjedka od E. G. V „Otečestvennych zápiskách“: „Pätdesiat Ijet,“ povesí od M. M. Dostojevskjeho. — „Dorogoj Gost,“ od A. M. „Neudači“ (ňezdareňja), povjestka od Dr. Grigoroviča. — V „Sovremenniku“; „Melkija neudači“ (malje ňezdareňja), „Minutnoje uvlečeňje“ (okamžití úchvat), „Pričudi“ (vrtochi), veselohra od P. N. Menšíkova. — Medzi prekladanú znameňiíejšje práce sú románi Bulverove, Dickensove a Tekkerove. Ruská kritika sa ostatňe velmi ostro vislovuje, (ňje tak ako kdesi inde, v blahom kraji kmotrovstva a stríékovstva) o belletristike , hovorjac medzi inším; „Napospol vela pánou bratou spisovaíelou ňepochopujú, čo to je: mišljenka? Ci máme vela takích povjedok, ktorje bi nás donútili odložit kňihu a zamisljeí sa? Kolko je takích povjedok, pri ktorích čítaňú bi naše srdce bolo zaujatuo ? Vitíka ruská kritika belletristike novejšej, že sa velmo francúzšti, zbitočními opísanú podrobností a malicherností misel čitatelovu unavujúc, a odkazuje mládích spisovatelou na práce Karamzina , Lermontova, Puškina a iních. Nezaznáva ale aňi dobrje stráni, a hovorí: „Istuo je, že veliki básňici sú u všetkich národou velmo rjedke zjayi; po Byronovi a Walter Scottovi v Englicku, po Schillerovi a Goethovi v Nemecku, neobjavili sa v zemach tich noví básňikovja, ktorí bi boli ich mjesto zaujali v literatúre. Mi Rusi sme šíastňejší. Po básňikoch dobi Karamzínovej bou u nás Lermontov, a teraz sa skveje nová hvjezda prujšej velikosti grófka Roztop16