Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)

1852-01-14 / No. 2

tislo 2. Dňa 14 Januar» 1852. Die III. SLOVENSKÉ POHĽADY Stör. Pohlady vychodia každd stredu na je­dnom hárku, pri konci každého mesiaca na poldruha. Redaktor bý­va v Hlbokom,poslednia poŕta : Senica.— Pred­­pláca sa u Expedície v Skalici (potia Holit): na na literatúru, umenie a život. Redaktor: J. M. Uurban. celý rotnfk s poctou a obálkou 6 zl. atr., na polroka 3 zl., na itvrt roka 1 zl. 30 gr. str. Bez potty s odberaním si vlastným u Expedície celorotneô zl., polrot­­ne 2 zl. 30 gr., stvrt rotné 1 zl. 15 gr. str. Pozor! Záležitosti školské sú teraz jeden z najprednejších predmetov, túžob a starosti národních. Každý národ sa stará o školy svoje, a veliké obete sa vynaklada­jú, aby tyto semäniská budúcich pokolení dobre sa zriadily a vychovaly spoločnosti ludskej hodných ú­­dov. My Slováci vdační sme vysokej Vláde za ty školy, ktoré zriadila k dobrému mládeže Slovenskej katolíckej, a to tým vdačnejší, čím nám je lepšie po­vedomé, ŕkolkými odporami ona sama ktorej predca vela prostriedkov po ruke stojí k ich odstráneniu pa­­suv.it sa musela. Ešte velmo málo času ubehlo od tedy, čo V. Vláda slovenské gymnasia pozakladala, a už sú tolké dôkazy slastného kroku tohoto. Kato­lícka literatúra na Slovensku má viac zástupníkov, jako evanjelička; lebo Evanjelikom dala Vláda na ich vólu usporiadal si školy, a oni alebo neurobili nič, alebo pokračovali vo zinadarizovaniu evanjelických Slovákov. Presporský distrikt jediný nastúpil hneď z počiatku lepšie cesty, ked odložil na stranu všetko zopieranie sa Vláde strany školského zriadenia, a u­­stanovil výbor, ktorý vypracovat mal i spôsob, akým by sa do srovnalosti organizačný plan Ministerialný uviest mal s Autonómiou cirkevnou, pri diele tomto nijako sa opustit nemajúcou, i sobral Štatistickú is­totu a výkaz stávajúcich k dobrému škôl dištriktu preddunajského základín (Tundácií). Ev. Slováci aj skutočne vela dobrého čakali od Výboru tohoto, le­bo čo by aj inšie nebolo sa mohlo čakat, už to, že jeho namáhanie a vážnost, aká z distriktualneho kon­ventu naň prešla, mala ich vytrhnut z tej tráplivej neistoty strany vlastnieho ich školského majetku. Le­bo tá anomalia korunovala všetky druhé anomálie v cirkevnom živote Evanjelikov — že mimo dakolkých ťrešporčanov, nikdo nevedel ani jaká je majetnost, ani jako sa s ňou gazduje na lyceum prešporskom. Len ked už chýry sa roznášaly, že ten lebo ten do­bročinný ústav na školách prešporských je dobrému chudobných žiakov odtiahnutý a dobrému maďarón­­skych professorov oddaný, alebo že i ti najchudob­nejší žiaci, ktorí predtým darmo mávali obed, daje­­dni i hospodu, tamti za obed platit, tito vonkoncom z hospody sa vystehovat musia, krútily hlavami naj­me dobri, slovenski Evanjelici. Ale krútenie hlavou, ba ani škandálov tých verejné pripomínanie neosoži­lo nič. S radosíou teda sme čítali zprávy o distr. Konv. prešporskom, na ktorom sa i fakticky Slovenčina do verejnosti prebila, i pekná nádeja rovnoprávnosti ná­rodnej v školských záležitostiach zaligotala. Lež vý­sledok výboru nie je tak potěšitelný. Z predošlého čísla vie i naše Obecenstvo, že i výbor tento si žia­da generálny konvent, od ktorého Slováci nič dobré­ho očakával nemôžu, a dnes uvidíme, že aj ináč ne­­chýrno nás chce opatril za naše vlastnie peniaze. Čo sa týče Prešporských škôl, o tých sa zo zápisnice výboru ničového nič nedozviedame, lebo miestna cirkev prešporská, nerobí si ani z výboru ani z distriktuálneho konventu nič a nechce tento po­sledný uznat za patričného sudcu v týchto záležito­stiach. Inie distrikty si rozkazujú so svojimi škola­mi, presporský si nemôže, lebo miestna cirkev kto­rá sa najdriev odvolávala na distrikt, aby vyhla Vlá­de, odvoláva sa teraz na generálny konvent, aby vy­hla distriktu. Výbor teda nemajúc statistyckého vý­kazu základín najprednejších, najnadanejších škôl prešporských, pustil sa do rátania i bez toho a len tak od oka vymeral a predložil svôj plán budúcemu distriktuálnemu konventu. O tom sa ale len dolu ni­­žie zmienime; teraz, čo že má distrikt robil, ked sa jedna čiastočka, ktorá náhodou je opatrovkyňou znač­­ných jeho pokladov školských vydaniu počtov spie­­ra? Čo že robil, ked ani prvej svojej vrchnosti cir­kevnej, distriktuálnemu konventu poddal sa nechce ? v Co by Apcllačný súd na to povedal, keby sa dakdo nechcel poddal Zemskému súdu, a hned by sa odvolával na Súd odvolávací; to nech povie, to nech urobí aj distrikt. Miestna Cirkev je poddaná najdriev seniorátu, potom distriktu, a toto platí najme tu, kde základiny v Prešporku niesu od Prešporčanov, ani od Prešporskej Cirkve, ani pre ňu len založené, ale sú majetnost djstriktu, polahovačne celého Evanjelŕctva, keby distrikt chcel so školami prešporskými tak na­kladal, že by ich základiny mrhal, na in­šie ako pre ktoré sú založené ciele o - bracal, vtody by každý evanjelik mal právo opro­ti nemu povstal: ale takto, kým distrikt Prešporskej miestnej cirkvi dozerá a školy ty pozdvihnul chce na stupeň, aký jím čas a okolnosti premenené vy­kazujú, kým chce distrikt, aby školy ty neboly viac majetkom len jednej strany, ale aby slúžily hlavne tomu národu, z ktorého najvätšia časí ich zakladate­­lov póšla a zriadily sa celkom dla zákonných nového času požadaviek: dotedy je vždy distrikt vo svo­jom práve a miestna cirkev prešporská poslúchal musí. SI. Poklady. Diel HL Z

Next