Slovenské Pohľady, 1852 (IV/1-9)
1852-07-07 / No. 1
Ku týmto, už každému známym by sa každý národovec dáky úmysel v národa prospechu vy viest chtiaci v dôvere, a akoby na hotovo obrátil, a tohto poriadku radostný výsledok by sme naiste zkusili. Darmo je, vykričme svoje chyby, my potrebujeme aby nás niekdo, nie len raz, ale i viac razí v bok bodnul, kým sa opamStá me, rozkýveme, pri biede svojej rozmyslíme, rozhodneme a odhodláme ku skutku lebo obeti, ale potom aj vyko* nánie, a neradi to olutujeme. Z čiastky sa to už bolo stalo pred rokmi, ako v Orave p. Cochius, inde íní. Verte mi Rodáci I posial mi radost v srdci ako na strunách preberá, keď si pomyslím ako pred dakolko rokmi p. T)r. Cuoth, ako horlivec Slovenský mnoho na horfiom vidieku náiho Liptova vykonal , skoro každý týždeň na dačo stierajúc a vybierajúc, tu predplatkyt tu na ine národnie podujatia, a čo sa chudobným niekedy aj pri-často zdálo, predca sme ho radi mali, i viac sa v našom chudo nejšom okolí pi;e národnost vykonalo ako v bohatších, alebo aj bohatých. Ba neraz som povedal, čo aj teraz ešte s úplnějším presvedčením opakujem a tvrdím, že: keby v každej slovenskej stolici dvaja, traja takýto mužia, ako pred tým pripomenutý pán bol, sa našli, ani jedno vary predsävzatia Slovákov by bez žiadaného výsledku nezostalo. Nech by p. p. Vydavatelia „Živeny“ sa boli mohli obrátiť ku ta kýmto istým mužom, stojím za to, že nie 1000 ale aj 2000 predplatkov majú, bo na taký Kalendár je velká potreba na Slovensku, vydavatelia k tomu výborní mužia t P. Kadavý je muž životom vychovaný, prírody i jej sil, i lučby, ano aj potrieb našich náležitý znatel. V terajšom stave našom sotva tretiu čiastku pripomenutého sosbicrajú, a preto aj v šteglavom a ťažkom p ložení sa vynachodiť musia. Lebo Či každý jeden skoro predplatec i vzdialený od počty, bude po počte písat, a od listu s jed ným snad predplatkom platiť chcieť? To sa alebo nechce alebo ani nemôže, a tak aj ten, čo by rád predplatil’ k vlastnej velkej mrzutosti a Škode nepredplatí, a čaká^ že si ju potom kúpi. Treba sú teda vedomí, známi, horliví mužia, ktorí by ako sberatelia v ok.olí bývali, okoliu svojmu čo načim oznámili, sosbierali predplatky alebo príspevky, a razom doposieiali. Nuže teda Bratia drahí, chuť majúci, oznámte mená a obydlia svoje v j Pohľadoch, ktorí sa zaujať žiadate národa a jeho potrieb, a sbierat predplatky a inšie čo čest i život i nutnosť káže. Ale urobte to čím skôr, a akby sa na príhodnejšom mieste bývajúci nenašiel i ja stanem , medzi Vás* Toto je páni moji nie theoria, ale praxis života, bez ne^ sa ani predplatky ani inšie dariť nebude. Nuž a dalej čo že treba Slovákom? Premnoho, poviete mi; ano, uznávam, ale teraz čo zvláště? Spojivtu svoreň, čiastky, zadnie kolesá s předními,’pravú s lávou stranou spojujúci. Pred pár rokmi obecná mienka si niektorých mužov, jednak učenosťou a chuťou i horli, vosíou, jednak tiež aj bývaním svojim príhoduejšie postavených, čo mnoho robí, sa vyznačujúcich, a akoby striedok a centrum robiacich bola vyvolila, okolo týchto sa krútilo i telo i duch Slovákov, a to bolo dobre, to shromažďovalo okolo nich ostatních horlivejšich rodákov. Pri nich a s nimi obživlo srdce, roznietila sa chuť, tak že sa človek lúčil s nimi poučený, prebudený, radostí plný. Teraz sa ti voláko od- a utiahnutí, volákosi čušia, a človeku k nim pryviknutiemu oni chýbajú. Zostali sme my slabší a drobnejší osamotení. Jediná skoro Redakcia Pohľadov stojí na svojom mieste, a pasuje sa veru namáhavé s nerestiam) a odpormi slovenského života mužno, ale táže istá vo svojom spravodlivom žiali pravdu má vraviac; že: môžu sa jedni bár aj potrhať, inší nohy pozodieraf, nuž všetko darmo, keď sa inší, a s nimi celok nehýbe, jednotlivci ! ku celku nemajú A veru div a zázrak je, že vládze vytrvat a vydržat, lebo darmo je, i jej či telesná či mravnia sila je predca len ľudská. Nu a kde Vás je viac, ktorých mienka Slovákov tak s chuťou na vďačných nosila rukách? Prečo že nepomáhala bremä dňa nosit i horko? Boli sme privyknutí k Vám, či nás a národ svoj už neznáte ? Časy terajšie, kde duch upadnul, kde v mnohom ohläde sú okolnosti zmenenie a obmedzenie, sú nebárs súce verejnú mienku si utvoriť, a nových mužov si vyvoliť v čelo. Vy ste bolí a ste treba Slovákom ! t Ale treba nám aj T a t r í n. Na vyzvanie v. Red. Pobi. strany Tatrína sme sa domnievali v nich sa dočí tat ku poteche srdca, a od tých ktorých sa týkalo, odpoveď, ale posial nič a nič, čo je za príčina? už samá Šetrnost naproti obecenstvu vyhlädávala, o krokoch strany jeho potvrdenia už či urobených či neurobených akú takú zprávu podať. Poriadok a dáka Auctorita je všade nevyhnutelno potrebná, ak sa veci dariť majú. Tatrín by to prvšie uvádzal, tým druhým by bol naiste, a za to ho držat chceme v literárnych ohlädocli na Slovensku. A preto konajte prosíme Vás páni, ktorí tu čo konat máte a môžete, lebo ostatní všetci dovedna ani zbla vykonat nemôžu, všetko tu čaká na Vás a od Vás, i povolaní i nepovolaní, pre uspokojenie svoje v trápnej neistote. Odhodiť sa už len nomôžme od všetkieho.------Potom treba nám aby sa nádeja Slovenska t. j. mlá* j denci, a mladí mužia pozohúdzali a opamatali, a písali, pracuvali, a ktorí už môžu aj časopisectvo duchovno i j materiálne napomáhali. Bračekovci, Vy mladí, Vy rozohriať!, rozhorlení predošle šuhajci! v ktorých sme sa tak vrúcno kochali my starí a šediví, ktorých zápalu pínie reči sme s takou rozkošou počúvali, ktorých chuť ku činnému životu nás tak blažila, ktorí ste boli hotoví krv vylievat za Císara a národ, a teraz ani černidlo z pera Slovákom predtým tak milieho, ani krupejku potu vlastniemu telu Vášmu osožnieho pre národ cedit neehcete?! Aký pekný počet Vás bol! a teraz? Dôchodný úrad mnohému, — skúsennst i chýry svedčia, — umenšil lásku a chuť k národu, ktorému je Váš Pán, a Vys 2