Slovenské Pohľady, 1943 (LIX/1-11)
1943-01-01 / No. 1
Veci nám zjavujú až v smrti pravú tvár Tento dom spustnutý zavreté okenice Kde mŕtvy hovorí o zastávkach kríža Tma spieva biele rekviem Kde láska zvala a život riekol neprídem Žijeme svoju smrť svoj pohreb okázalý Aká je bezcitná tá hračka najmilšia Ach pre nás nešumí nádhery vodopád Čo je to za sila čo dáva smútku rásť Čo je to za sila čo nám since berie Na dohľad len putá putá putá zamknuté sklené dvere I v srdci zástupov sami sme sami sme Keď muškou padneme nič to príde auto sanitné Nás do nenávratna odvezie A zabudne sa na nás jak by nás nikdy nebolo Len čo kus povyrastú týždňov vlásky ľanové Mňa budú stále zhrievať jedny ruky ľadové Mlčanie skrahlých úst hrdličkou bude sa mi privrávať Niet smrti je len vykúpenie Príval hviezd na oltár Ján Gregorec. 2