Slovenský Týždenník, jun 1948 (III/23)

1948-06-06 / No. 23

jeme do novej epochy národného s A vývoja, keď skutočným hospodárom v -i vlasti bude robotník, roľník, živnostník, .celigent a ked nastupujeme cestu k šťastnej­šiemu životu pracujúcich fudí. k socializmu. Táto cesta má pre náš Tud tým väčší význam, že nrobí Republiku silnou, že v pevnom priateľ­­štve a spojenectve so SSSR a ostatnými našimi spojenectvami zabezpečí pokoj našich hranie a naSn slobodu, čaká nás ešte mnoho práce a mnoho zápasov, ale ked sa pozeráme zpät na cestu socialistického robotníckeho hnutia, vyslo­vujeme presvedčenie, že niet takých prekážok, ktoré by sme nezdolalL, Predsedníctvo Ústredného výboru KSS kon­štatuje, že slobodné a demokratické voľby pri. niesly v celej Republike a aj na Slovensku veľ­ké víťazstvo ľudovej demokracie a GottwaldcveJ vlády. Skvelý úspech jednotnej kandidátky „obrodeného Národného frontu potvrdil febru­árové víťazstvo ľudu nad reakciou, manifestač­né podčiarkol nezmeniteľnú skutočnosť, že pra­cujúci ľud Je vládcom v našej Republike, posil­nil bratský sväzok českého a slovenského národa i Jednotu ľudu a Republiky. Výsledok volieb súčasne uľahčuje ďalší Jednotný a svorný po­stup všetkého ľudu a všetkých složiek Národné­ho frontu v budovateľskej práci, zaisťujúcej lepšiu budúcnosť českého a slovenského národa. Tak sa stály voľby do Národného shromaždenia dôležitým medzníkom na našej pokojnej cesto k socializmu ĎuriSova politika a plané jazyky Do nedávna nebolo každému Jasné, v akom am «re pracovala Ďúrišova roľnícka politika po oslobodení r. 1945. Jedným to nebolo jasné pre­to, že nechceli, aby im to bolo jasné. Druhí zasa boli maloverní, nedôverčiví, pochybovační — a nald tými mala najväčšiu moc šuškaná veľko­­statkársäca politika. A tí tretí, ktorých zpočiatku bola len hŕstka, stáli vytrvalo za ministrom f>u­­rišom ft dočkali sa: nadišiel čas. ked sa splnilo to zbožné želanie každého nezaujatého rolníkai JPô'da patri -tomu, kto'ha nej pracuje!“ Áio m vyvtjaly pomery Od roku 1945? Poli- 1 JlSkô'5 strany, ktoré ék üttförflyr po' .iŕjjjjlitjboaéiJl ČSR'(e to boly predovšetkým ná Slovenskú DS S KSS},-manifestačné vyhlaeovaly, že idú budo­vať štát socialistický, štát na nových spra­vodlivejších zásadách. Lenže niekto ostával pri prázdnych slovách, a niekto sa pustil do činov. Ako to, že snahy ministra pôdohospodárstva Ďúŕiiža narážaly zpočiatku na dobre známe ťaž­kosti? Nič pochopiteľnejšieho: Pravičiarska poli­tická strana mala vo svojich radoch veľkostat­károv. fabrikantov, bankárov — 1 ochotných pri­­«hhbv-rtč-.v, ktojým -* íkeď sem-tm grošom smr­deli — lichotilo, že sa môžu vyhrievať na výslní jpánske 'jprlazne. A začalo sa hamovať a hatiť. Opatrne, so strany. pošuškávaním. Neskoršie «tvorene na najvyšších rozhodujúcich fórach. Nevmestilo sa im to do hlavy, ako to, že tých ta tých Ich 200 panských katastrálnych jutár, (z ktorých sa tak g”. ó'sky žilo! má sa odrazu rozdeliť aj medzi domkárov, bírešov, ktorí ofaŕern hŕby detí a svojich dvoch vyfahaných rúk nemali nič, a že sa má prideliť zem aj tým roľníkom čo jej majú primálo Nie. takto ú orl demokraciu nepredstavujú! A tak vytiahli po­sledný tromf z rukáva: začali zastrašovať ľudí. Prišli na ľudí s náboženstvom, nedeľou: .-Ak nám zem soberú, budete musieť robiť 1 po ne­deliach, pre štát, a vám nič nedajú!" — takto podpichovali a klamali. Politický vývoj sa nezastavil Feburár 1948. Ohromné zástupy manifestujúcich ľudi z dedín 1 miest Požadovali sme vládu, ktorá berie pod ochranu nás, všetkých pracujúcich — a nie hŕstku tých. ktorí žijú z našich mozoľov! Nová Vláda. Začaly. sa naprávať staré krivdy. Povere­ník Faifan začal hromažtae vydávať vlastnícke dekréty. Roľník to má zaistené čierne na bie­lom Potom ústava. Ten zákon zákonov, ktorý nám vyhlasuje, že vlastníctvo do 50 k jutár je . zaručené. Ľudu sa otvárajú oči. Nato továrne vyrábajú stroje, talktory. Aby sa uľahčilo ľud­ským rukám. A plané .veľltostatkšrske, fabrikantské jazyky — kde sú?! Možno že ešte niekde zašomrú ~ náhla® sa neodvážia — niekde ešte zaspomínajú na staré pre nich „zlaté“ časy. Komu sa raz olvotiiv oči. ten nechce byt viac sleoč! _ Roľnícka pospolitosť' vidí a hodnotí: politika pŕé' záujmy ľudu, alebo politika pre pánov a proti ľudu? Odpoveď je jasná! Jozef Buchanec Čo Bezpečnostná rada? Radla sa tam o bojoch v Palestíne. Hovoria zástupcovia rôznych štátov, ale k jednote názoro­­rov nedajbože dôjsť. Zástup, ľudovodemokratic­kých vlád prednášajú rozumné návrhy, ako ce­lú vec skoncovať. Sovietsky delegát Gromyko navrhol znova aby Rada označila stav v Pa­lestíne za porušenie mieru a aby vyzvala boju­júce strany zastaviť do 36 hodín nepriateľstvo pod hrozbou použitia sankcií. Podobne hovoril i ukrajinský zástupca Tarasenko poukazujúc i na to. že útočníci v Palestíne by vlastne chceli Rade nadiktovať- svoje podmienky, K týmto ná­zorom prikláňa sa už i americká deleeáeia Po­dľa amerického presvedčenia je úmyslom Ara­bov premôcť židovský štát. aby samí mohli roz­­hodovať p budúcností Palestíny. Znamená to teda. že by chceli, aby štát Izrael bol celkom zlikvidovaný Preto odporúčal americký dele­gát, aby k,obnove mieru bola použitá ozbrojená moc. Pod týmto tlakom verejnel mienky sveto­vej i domácej britek á vláda predsa len ustupu­je. Chce odvolať 21 dôstojníkov, fetori slúžia te­raz v Arabskej-légii, navrhuje prímerie na 8 týždňov, ale to všetko azda nebude stačiť k úplnej jednote v názoroch. Ale znamená to predsa len torok vpred. Boje v Palestíne pokračujú preto ďalej pri húževnatej ohrane Židov. Jeruzalem je pravda stále obľahnutý a obráncovia Starého mesta boli po tvrdom 11 dennom odpore prinútení vzdať sa. V iných kon. činách Palestíny postupujú boje so striedavým š tas tím. zvlášť keď vláda Izraelu sa rozhodla zriadiť z rôzpych skupín a jednotiek židovskú národnú armádu. Na čelebude predseda národ­nej obrany Ben Guríon spolu s hlavným štá­bom. Okrem toho dostal predseda vláldy plnú moc previesť medzi Židmi celkovú mobilizáciu. Majú teda Židia nádej, žesa do konečného roz­hodnutia Bezpečnostnej rady udržia. Bezpečnostná radia prijala zatiaľ britskú re­zolúciu, ktorou .sa vyzývajú bojujúce strany v Palestíne, aby zastavily boje na štyri týždne. Arabi a Židia majú do polnoci na 2 jún hlásiť svoj súhlas s usnesením Rady. Keď sa tak ne­stane, bude Rada uvažovať o priamom zakro­čení, pretože by išlo o porušenie a ohrozenie mieru a o útočný sskutok, Do hlavného mesta židovského štátu Tel Avivu, ktoré je vraj od Arabov tiež ohrozené,' pricestoval sprostredko­Oslavu narodenín prezidenta Republiky otvo­rili vo štvrtok 27. mája slávnostným večierkom hradnej stráže v jeho letnom sídle, v Sezimo­­vom Üstí. Deň prezidentových 64. narodenín bol v prezidentskej domácnosti jednoduchý a po­kojný. V predpoludňajších hodinách prišiel do Sezimovho Ústí predseda Osfcavodamého národ­ného shromaždenia Jozef David s gratuláciou čs. parlamentu a po ňom predseda vlády Klement Gottvwld. ktorv tlmočil blahoželaní* českoslo­venskej vlády. V popoludňajší eh hodinách prijal pán prezident stareáínu diplomatického sboru Laurenoa A. Steinhardta. veľvyslanca Spojených štátov amerických, ktorý prišiel so želaním pražských diplomatických zástupcov cudzích štá­tov Za prezidentovu kanceláriu a všetkých hradných zamestnancov v poludňajších hodi­nách blahoželal kancelár Jaromtr Smutný Po. dohne ako vo švtrtok, aj v piatok prichádzaly do Sezimova Ústí početné delegácie z rôznych vrstiev občianstva e odovzdávaly v bráne vily vateľ Spojených národov pre Palestínu gróf Bernadett« k porade a ministrom zahraničných veci Izraela Shertokom. V utorok vláda Izraela oznámila, že prijíma návrh na prímerie a na­riadila, aby židovské vojská zastavily paľbu s podmienkou, že tak urobia aj Arabi. Na na. líehanie Veľkej Británie prijali návrh na prí­merie aj Arabi. Tak sa končí* prvé dejstvo tejto epizódy. Odpoveď poľskej strany price pápežskej kúrii Je ešte dobre v pamäti, ako pápežská kúria odsúdila v posolstve nemeckým biskupom od­sun Nemcov z Poľska a Československa a posta­vila sa i proti dnešným poľským hraniciam na Odre a Nise, hoci Ide o kedysi staré slovanské územia. S touto pre Poľsko bolestivou otázkou zaoberala sa poľská strana práce, ktorá je skoro čisté katolíckou stranou so starou tradíciou. Rezolúcia ‘ poľskej strany práce vyznela v /od­mietnutí názorov apoštolskej stolice, pretože na­pádajú najživotnejišie záujmy poľského národa a štátu. Katolícka verejnosť poľská nemôž* po­chopiť. že apoštolská stoľ.oa venuje ipriezŕň * vyslovuje nádej politickej odvetv tým, ktorí boli. vedomými páchateľmi delimébe nešťastia poľského národa ! národov iných. S pocitom hlbokého bôľu prijala správu o stanovisku apoštolskej stolice tým viac, že odtiaľ čakala skôr útechu a prejav viery v úče’norť svojho úsilia pri výstavbe Poľska. V rezol ň ri; sa vy­slovuje presvedčenie, že cirkevná Verarchia v Poľsku použije svojho vplyvu u apoštolskej sto­lice. aby u nej nastala zmena stanovMka v tejto otázke v súlaide e národnými a štátnymi zá­ujmami Poľska. Veti ro Fínsku V minulých díiocäi obracala ®a svetová pow». nosť tou krajine tisícich jazier, k Fínsku. Reak. ciou bola tom vyvolaná umelá vládna kríza a komunistický minister vnútra Lelno bol obvi­nený z nezákonného prekročenia svojej úradnej kompetencie. Fínska reakcia mala podporu zá­padného zahraničia, ktorému sa nepáčilo, že vo Fínsku získávajú ľudovodemokratické sily pre­vahu. Ale Fínsky ľud postavil sa v celej krajine reakcii na odpor manifestáciami a protestným štrajkom a tak kríza, i keď trvala dosť dlho. sa skončila víťazstvom ľudovodemokratickej únia Leine sa síce do vlády nevrátil, ale nový mini­­ater vnútra Kilpd * manželka Leinova Herta, pozdravné adresy, písané blahoprajné prejavy, najrôznejšie darčeky a celú záplavu kvetov. Do Sezimova Ústí prišlo tisíce blahoprajných listov a telegramov. Plénum SNR svolané na 4. Júla, Po voľbách do NS bude treba obnoviť aj SNR. Už prv sa rozhodlo, že do SNR nebudú osobit­né voľby, ale obšadia v nej mandáty podľa vý­­sleku volieb do NS. Keďže do parlamentu kan­didoval len NF a obsadil tak všetky mandáty, Národný front, mal by obsadiť všetky mandáty aj do SNR. Podľa našich informácií mové Ná­rodné shromaždenie medzi prvými návrhmi zá­konov prerokuje aj zákon o rekonštrukcii SNR. Je pravdepodobné, že sa to stane ešte v dru­hej polovici t. m., takže uprostred leta alebo na jeseň SNR bysa už mohla sísť v novom složení. Nateraz funguje ešte SNR vo svojom doteraj­šom složení. Predseda SNR K. Smidke svolal aj plénum na zasadnutia, ktoré bude v piatok 4. júna o 15. hod. v zasadacej sieni SNR. vymenovaná za novú ministerku he* torty, Jiú plnú dôveru únia. Tým bola fin.sk« vládne kríza vyriešená. Fínsky ľud ukázal avoju allu a moc. Amerika na rázcestí Prenfkly k nám zprávy o ztrategi ckom pláne Ameriky pre budúcu možnú vojnu. Plán bol vy­pracovaný anglo-ameriokým generálnym Itá­­bom teraz na jar. Plán má tieto zásady: I v ča­soch atómovej bomby bude vraj treba viac bo­jovných í technických prostriedkov etoo za voj­ny s Nemeckom. Europa by bola najdôležitej­ším boj istom a vojna bola by rozhodnutá v«» veľkých bojoch na jej rovinách, pechota a tan­ky zostávajú teda najpočetnejš©!/ a najvýznam­nejšou stožkou armády. Tankové i pešie formá­cie budú sa tvoriť poväčšine zo zdrojov západo­európskych štátov a ich kolonii. Ozbrojené sily Spojených štátov a Anglicka majú ea skladať z letec, e námorných síl. Pritom sa uvažovalo, aby stá v leteckých sil Spojených štátov zvýšil sa na 2 milióny 733.000 mužov. Americká pe­chota by vraj na európskej pôde nezasahoval*. To je plán generálneho štáťbu, ale je otázka, čo na to povie americká verejnosť. To. čo teraz dokázal Henry Wallace celým svojím vystúpe­ním a hlavne svojím otvoreným listom genera­­lissimovi Stalinovi i Stalinovou odpoveďou, jo veľkým príspevkom k udržaniu mieru. Vedúco kruhy americké robia Wallaceovi rôane pre­kážky, ale popularita a význam Wallace« var á­­stôl. Prehovorilo totiž slovom Waľlaceovým sve­domie najširších amerických vrstiev a hlavne tých mnohých ctiteľov politiky nebohého pre­zidenta Roosevelta. Wallace patril k najdôver­nejším priateľom Roosevelíovým a teraz sko kandidát tretoj strany na prezidentstvo Spoje­ných štátov je vlastne stále hlásateľom myšlie­nok svojho politického učiteľa. To všetko J® útok na smýšľamie | taktiku vedúcich kruhov. Chttac nechtiac musia sa prispôsobovať volaniu národa a vojnová horúčka pomaly ustupuj«. . A So naša emigrácia a Nemci? Minoho aa teraz hovorí o ©sudoch teftnta­venských emigrantov, nech už opustili svoj do­mov z akýchkoľvek dôvodov. Sú tie osudy zle podľa výpovedí niektorých, ktorí sa vrátili. Ich styk s Nemcami ukázal, že Nemci sú stále rov­nakí akí boli. Je to patmé aj zo zájazdu býva­lých sudetských Nemcov, ktort mali začiatkom mája v Londýne Hovoril tam najmä ich vodca Wenzel Jaksch, prirodzene s veľkou nenávisťou proti víťazstvu ľudovodemokratických síl u nás. Jaksch verí v novú svetovú vojnu, a obnovu nemeckej moci. Hovoriac o možnostiach spolu­práce s čs. emigráciou doložil, že táto spoluprá­ca je podmienená len na základé obnovy ne­meckých práv v Československu Najskôr mu­sia vraj byť.:.odvolané všetky zákony o. opatre­nia. ktoré spočívajú na českoslóvértsko-soviet­­slkej smluve a na košickom ptograme. Musel by vraj nastať stav. aký bo! pred rokom 1938 O právnom a hospodárskom poriadku bv podľa neho rozhodovaly potom jednotlivé volené par­lamenty: v Čechách, v sudetsfepm území a na Slovensku. Nemci rátajú pritom s novým fede­­nalistiokým usporiadaním Európy, ktoré by bo­lo novým vydaním starých imperialisti ck-Ooli plánov, najmä nemeckých. Teraz je to plán Churchillov, podporovaný prirodzene nemecký­mi hlásateľmi odvety A s tými by teda mali spolupracovať československí emigranti, už » dnes nie jednotní a roztrieštení na rôzne skupi­ny vo svojom londýnskom „slobodnom česko­slovenskom parlamente"! Nie nadarmo sa ho­vorí. že starý hriech rodí len novú hanbu. Ako naopak vecne a triezvo usudzuje o týchto otázkach predseda našej vlády Kl. Gottwald, ukázal v rozhovore s americkým novinárom J. Steelom Jedinou cestou k uvoľneniu medziná­rodného napätia sú .podľa neho priame rozho­vory medzi USA (Amerikou) a SSSR. Pokiaľ ide o Nemecko, jasne sa rysujú pritom dve ce­sty. Cesta demokracie, pri ktorej by sa Nemec­ko postupne zaipojilo do spolupráce so všetkými národmi, alebo cesta obnovy nemeckého impe­rializmu. Ten by sa stal novým ohniskom eu­­ropského nepokoja a novou hrozbou súsedotn. Na prvú cestu vstúpilo východné pásmo Ne­mecka, SSSR. Je však veľmi znepokojujúce, že západné pásmo dáva sa stále určitejšie cestou druhou. Preto len mierová smluv* s celým Ne­meckom bola by pre našu reoubuku prínosom veľkého významu, lebo by odstraňovala alebo aspoň oslabovala nebezpečenstvo novej expanzie so strany Nemecka. . Dr. Clement!* o našej zahraničnej politike V tejto súvislosti Je významná odpoveď nášho ministra zahraničných veci Dr, Ciementísa nn otázky britského novinára Erika Bournee. tý­kajúce sa našej zahraničnej politiky Účasť Československa v spoločenstve východoeurop­­ských štátov a Šovietsikého sväzu — ta.k hovo­ril Dr. dementis— vyplýva z prirodzenej oprávnenej obavy pred možným obnovením ne­a meckej agresivnosti. Spojeneckými smluvami sleduje Československo jeidiný cieľ. ktorým je zaistenie vlastnej bezpečnosti a zabezpečen’e pokojného mierového vývoja na celom svete. Československá politike je politikou mierovej výstavby a Československo je presvedčené že keď budú medzinárodné sm’uvy ostatných štá­tov sledovať podobné ciele ako naše smluvy, stanú sa miaooristnou oporou svetového mieru. Hlavnou prekážkou k dohode a väčšej dôvere medzi Východom a Západom je, že západná mocnosti neuznávajú e neplnia dohody n záväz­ky. ktoré vyplývajú zo spojeneckej politiky voj­nových rokov. Výmene dopisov m edz t H, WaL leseun a generálissimom Stalinom postavila dnešné pnob'étny medzinárodnej politiky do pravého svetla. Naša pol:tiká znamená preto zmeičnÝ prínos k zairienŕu svetového mieru a vzájomnej spolupráce demokratických krajín. Dr. dementis zmienil sa í tom, akým smerom ide zahraničná tlač. Pýtam sa — tak hovoril — čí terajši spôsob písania väčšiny západnej tlače nie Je nebezpečnou hrou s ľuďom západných národov a ich túžbou po mieri a blahobyte? Ofcwweď a* te Ja vetni jeeuá ft i O&sAa deje VOj&xtéte? Zahraničná politika-zápas o moc V zahraničnej politike, ▼ tom obrovskom aápase • mm, vojmi o mier, vyzerá to ternu ak« v zrkadlovom bludišti. So všetkýoh strán m ukazujú zrkadlové obrazy, náznaky to pomalého postupu k mieru, ale všetko ešte vre a kvasí a nevidno, kedy to naozaj vyvre a vykvasí. A predsa ľud všetkých končín sveta túži po miorl a pokojnej práci. A ton ľud čaká. kedy aa konečne dospeje k smiernemu vyriešeniu všetkých otázok, ktoré teraz súžia svet ako drak v rozprávkach. Presvedčivé vífazsfvo jednotne] kandidátky Dokončenie a 1. strany. y borov KSČ a äsy. V Dôslednom yOOdné demokratické ačšinou februárové ví­­. pravily nezvratnú poráž" -ničnej a domácej reakcie, rudu, posilňily autoritu KSČ, .omnú dôveru a príchylnosť K, SCaldý navý predplatiteľ dostane aj začiatok ro­mány .Proti kaštieľu"', dnes už 152 strán! Svetová úroda bude dobrá Zástupca FAO v Prahe — Snahy o hospodársku spoluprácu so slovanskými krajinami Významný činiteľ FAO (Potravinárska a hospodár­­ska organizácia SN) a európske! hospodárskej ko­misie Dr. M. Ezekiel zavítal na svojej ceste juho­východnou Euro^ou do Prahy. V našej vlasti chce získať potrebné jdaje pre hospodársku prehľadnú zprévu, ktorú pripravuje europská hospodárska ko­misia v Ženeve. Od svojej prvej návštevy v ČSR v roku 1931 Dr Ezekiel konštatoval u nás značný hospodársky pokrok, najmä v odbore spriemysel­­nenia krajiny. O európskej hospodárskej komisii v Ženeve, ktorá usiluje o spoluprácu všetkých europských štátov na poli ..hospodárskeho pérovania, Dr. Eze­kiel vyhlásil zpravodajcovi CľK, že jei práca na májových schôdzkach bola veľmi úspešná menovi­te preto, že sa na jej poradách zúčastnili aj zá­stupcovia SSSR. O činnosti FAO vyhlásil že jej ro­kovania sa teraz urýchliiy, najmä po nedávnom menovaní gern riaditeľa Dodda býva’ého spolupra­covníka Wallacea, ktorý je pokrokovým Američa­nom v každom smere. Pokiaľ Ide o výhliadky na svetové zlepšenie vyž.vovacej situácie, bude vraj tohoročná úroda, ak potrvá doterajšie priaznivé počasie cfaleko lepšia, ako minulého roku. Toto zlepšenie neumožnf však ešte zrušenie viazaného hospodárstva v potravinách, čo si vyžiada ešte niekoľkých rokov. Odbor pre drevo pri FAO pripra­vuje návrhy, podľa ktorých by východoeuropské vývozné kraiiny dreva dostaly od Medzinárodnej banky pôžičku v celkovej výške asi 3 milióny do­lárov aby sa moho! zvýšiť vývoz tak potrebného dreva. V slovanských krajinách stretoi sa s pocho­pením návrh, aby v ČSR vybudovali odboje škoiy pre pôdohospodárskych špecialistov ore východnú Európu. Dr. Ezeklel pri svojej návšteve v Prahe na­vštívil už viaceré ministerstvá o centrálne úrady, kde nadviazal sp o1 up r á cti a pred svojfm odchodom do Ženevy pretrie si ešte Slovanskú pôdohospo­­tíá sku výstavu. V Číne zúri hlad Sucho a povodne zničily úrodu V strednej Cíne, najmä v severozápadnom vý­bežku provincie Kangsi v Snehové, zúri veľký hlad Veľké sucho a povodne zničily ej teraz každú nádej na jarnú alebo jesennú žatvu. Ľud chodí zia potravinami až do Nankingu Život v táboroch bežencov je priam neznesiteľný. V istom, tábore v Suchove, v ktorom je asi 20.000 ľudí, umiera denne 12 osôb. Deti blúdia opuste­né a samy si hľadajú, niečo na jedenie A tie ti­síce, ktoré práve neumierajú majú potraviny len práve toľko, aby sa udržaly nažive, Z oby­vateľstva, ktorého je 5 miliónov, stihol tento osud vyše 2 milióny. Pravda, odráža sa to aj na mwvBoi oituftcli. UvobunA mravy * bozbtewft nasledovanie toho, kto sa dá ľuďom najesť, sú charakteristické pre tamojšie pomery. Zo Suchova vyslali nedávno delegáciu de Nankingu a Šanghaja, aby od tamojšej čínskej pomocnej misie a amerického pomocného výbo­ru vymohli pomoc pre 2 milióny hladujúceho ľuilu. V delegácii bol jezuita P. Doyon, presby­­terlán=ky pastor Brown a zástopca Suchova Ch,an-ľng-ya. No. vymohli pomoc iba asi pre 50.000 ľudi, tých, čo to najviac potrebujú. No í talk bude veľký problém za niekoľko týžňov ob­starať o dopraviť najmenej 1.250 ton životných «dJ ' * i ; - .u*. ft. «fara 1»W 'A

Next