Slovenský Východ, január 1921 (III/3-25)

1921-01-22 / No. 18

2- strana.________________________________________________lllllL __HUi*21i________________ rtiilovná a cestou mieru chce Nemecko privies! h tomu, aby splnilo podpísané záväzky. Francia žiada to, čo jej patrí. Francia je rozumná, a ne­žiada nemožné. Dlžník musí piati! zlatom, zbo­žím a iným spôsobom, ktoré musia by! uplatnené na prospech veriteľa Je to len spravodlivé. Tc sú naše názory, to je náš cieľ, ktorý dosiahnem najužšou shodou medzi námi a našimi spojenca­mi. Spravíme všetko potrebné, aby táto dohoda bola udržaná aby na ďalej sa rozvýiala. Vyhlá­senie vyslovuje dôveru, že veľký priateľ a spo­jenec, Anglia, prispeje k tomu cieľu zo všetkých síl. Vztahy oboch národov nie sú dotknuté a ich úzke spojenie zaručí svetový mier. Naše sväzky s Itaiii sú po vojne ešte pevnejšie. V pre­hlásení vyjadrená je istota, že Spojené Štáty po­skytnú zemiam určitú pomoc a že hospodárska úmluva s BeJgíou pripravuje hospodársku doho­du oboch štátov. Paríž, 20. iPôv.) Ten odstavec Briandovho prehlásenia, ktorý je venovaný stredoeuropským štátom znie presne takto: Vztahy Francie s pria­teľmi a spojencami v strednej Europe budú i na dalej ovládané pocitmi vrelej dôvery, ktorá sa zrodila za vojny, v ktorej sme bojovali za vííaz­­stvo národných snáh Poľska a Československa, Rumunska a S. H. S. Vláda nezapomene učiniť nič potrebného, aby tu vyvolala presným pre­­vádzením mierových smlúv medzi štátmi vznik­lými z bývalej Kakúsko-Uhorskej ríše dohodu, ktorá by týmto štátom umožnila ich hospodársku obnovu. Názov „Slovensko“. Profesor Albert Pražák napísal o názve »Slovensko» túto úvahu Je naozaj podivné, že dosiaľ málokto sa zamý álal nad pôvodom názvu »Slovensko». Škultéty dotknul sa otázky r. 1906 v Pamätníku K. Kuzmá­­nyho a myslel, že toho názvu po prvý raz v Hron­ce r. 1836 použil — Kuzmány. Fr. Frýdecký v Nových Čechách II. 2. usúdil, že tvúrcom názvu jé asi Kollár, použil ho po prvý raz v rokoch tri­dsiatych. Tieto mienenia nie sú správne. Čo sa týka len slova »Slovensko», možno ho nájsť už u Michala Semiana v »Kratičkom historickém vy­psání knížat a králův uherských» (Prešpurk, Patzko 1786) na str. 221: »v Dalmácyi, Kroácyi (v Horvatskej zemi) a Slavonii (Slovensku)» Semian slovom Slovensko označil r. 1786 tedy Sla­­voniu, ktorú i Maďari podľa Hunfalvyho volali Tótország. Tótország alebo Tótság značilo súčasne. Maďarom ovšem i všetko Slovanstvo (srovnej Eibay Dobrovskému, Korrespondence, str. 139, 28. 8. 1789: »Warum die Ungarn alle Slaven Tót pl. Tótok, und nicht für gewiss sagen»). Máme však už doklad z r. 1610 z krupinského mestského archívu v sťažnosti Maďarov a Slovákov proti Nemcom, podanej Thurzovi, kde Slováci sú ozna­čení ako Tótok (Srv. Ján Slávik, Slovenské po­vstanie v Krupine r. 1614. SI. Pokl. 1909). Ján Krman v spise »Výťah zo statystyky práva a z Geografii uhorskej krajiny veršové složený» (Le­voč, Magyar, 1803) hovorí, že »Uhrom prináležajú Dalmátsko, Chorvátsko, Slovansko a Sedmohrad­­sko» a že »Slovánsko celkom Uhrom náleží a medzuje na západ s Kroácyou, potom z ostatných troch strán s Drávou, Sávou a Dunajom riekami je zavreté.» Ako je patrné, Slavonia menovala sa r. 1786 Semianovi Slovenskem a Krmánovi r. 1803 Slovanskom. Preto, že Krmán svoj spis podľa předmluvy složil »milým Spolu-Slovákom, zvláště ale dietkam a pospolitému ľudu» a hovoril v ňom o ľude rozličné nacyi (»Uhri, Slováci, Nemci, Rus­­náci, Olasi), avšak hornouhorských stolíc zvláště neoznačuje, zdá sa, že do r. 1803 Slovansko — Slo­vensko len a výhradne označovalo Slavoniu. — í Thámovi (Böhm. Gram. 1804 str. 325 značí Sla­­wonicu — Slovanská (Slavonská) zem, Slovensko, Slovany R. 1809 Dobrovský v Ausführliches Lehrge­bäude der böhmischen Sprache (Prag, Herrl) u­­viedol na str. 45 slova na-sko a medzi nimi: »Slo­vensko, das Slawenland; die Slowakey in Ungarn. Tu je prvý doklad pre dnešný pojem Slovenska, ačkoľvek pri ňom širší jeho rozsah ešte bol po­stupne ponechaný. R. 1818 Dobrovský v Geschichte der böhmischen Sprache und altern Literatur (Praha) zaznačil rozlohu českého národa na str. 65 takto: »Bezog die Slowakey (Slovansko), d. L die Gegenden am Gran u. Wag, das Land an der March (Morava) und Böhmen.» Roku 1819 v IL vydaní Lehrgebäude der Böhmischen Sprache (Prag 1819) na str. 41 v § 62. medzi slohám: na -sko uviedol zase Sloven­sko, ale tu už len ako die Slowakey in Ungarn. Po Dobrovskom Václav Hanka v Mluvnici či v Sústave českého jazyka podľa Dobrovského (Praha 1822) na str. 75 má podobne Slovensko. Pre počiatky českého básnictva, obzvláště pre­­zodye (Praha 1818) jestvuje síce Čechoslovan, obkľučujúei Krkonoše i Tatry, Vltavu i Váh, Moravu i Hron (112), jestvuje i Čechía a Slávia, ale nejestvuje — Slovensko. * Palkovič v Böhmisch - deutsch - lateinisches Wörterbuch mit B-yfügung der den Slowaken u. Mähren eigenen Ausdrücken und Redenarten (Pressburg 1821, p. 2063), Slovanskom označil „das heutige Slavonien“ a slovom rilováky p. = Šlowackenland, Slowakey. Označenie Slovensko v smysle Dobrovského z r, 1819 tedy sí nevšim­nul alebo neuznal. Bernolák v Šlowáru (IV. 30101 1825—7) Síowenskom rozumel síce 1, Slowausko, Siawen­­íand á 2, Slowácko, die Slowakei in Ungarn. V Hronke II r. 1837 D Sloboda hovorí o Slovanskú í SlovensKU (250). V Pamätníku presp, spolku r. 1839 4.-V. je to zaznačené: „Co důkaz zmáhající se národnosti nejen na Slovensku, nýbrž í na Slovanskú 'přečten list Lužického li­terárního spolku." Tu teda Slovensko = Slovan­stvo, Slovensko = Slowakt y. í v Tatranke 1842 str. 111 Slovansko == Slovanstva, ale i — Horné Uhry. Z dokladov je patrné, že výraz Slovensko vôbec je teda od Semiana (1786), pojem Sloven­ko zvlášť od Dobrovského (1809, 1818, 1819). To bolí otcovia fiíol gickí. Dušu dali slovu ovšem Kollár, Šafařík a Štúrovci. Nimi sa pojem farbil politicky, až z neho povstala túžba po samostat­nom kniežatstve či vojvodstve slovanskom okolo r. 1848 a konečne po slovenskom okolí v me­morandovo® čase. Posšetíiié zvesti. Deputácia Slovenského Národného divadla v Prahe. Praha, 21. jan. (Pôv.) Deputácia Slovenského Národného divadla v Bratislave vedená miesto predsedom posl. snemovne inž. Bottom a posl. Dr. Šrobárom bola včera prijatá min. predsedom dr. Černým, a ministrami dr. Englišom a dr. Šustom. Okrem toho konferovala deputácia so sekčným radom prof. Vodákom, referentom pre divadlo. Dr Šrobár ako vodca deputácie poukázal na kultúrnu missiu Národného divadla na Slovensku a žiadal, aby divadlu bola umožnená v Bratislave 8 mesač­ná a v Košiciach 4 mesačná činnosť. Tým nesta sa Maďarom a Nemcom žiadna krivda, preto že Maďari by potom boli v Košiciach 8 mesiacov a v Bratislave 4 mesiace a Nemci 4 mesiace v Brati­slave, kde by brali v dvoch divadlách. Min. pred­seda, ministri aj sekčný radca prof. Vodák prisľú­bili, že budú sa snažiť o priaznivé vybavenie po­žiadaviek Slovenského Národného divadla. Z óŕľaäu. Praha, 21. jan. (Pôv.) Dna 17. a 18. januára boly schôdzky správneho výboru státního po­zemkového úradu, na ktorých bolo referované o pozemkovej reforme na velkostatku v Pardu­biciach, kde asi za 2 mesiace bude rozdelené viacej než 6000 ha zabraného majetku. Pn. cipy, uplatnené na tak veľkom objekte, budú záväzné pre štátny pozemko ý úrad i inde. Lesy prí­padnú zpravidla okresom a šíátu. Ponevač na Morave a na Slovensku nieto okresných zástu­­pitelstiev, žiadali poslanci Mareovič a Juríga, aby v týči to zemach brané buly do úvahy tiež odborné »väzy. B ly schválené stanový fondu čs. Ieg onárov, sladeného pri štátnom pozemko-vom úrade za tým cieľom, aby poskytovaná bola úverová pomoc legionárom pri uchádzaní sa o prídel zo zabranej pôdy. Pre ciele tohto fondu odovzdáva sa z kancelárie čs, legií pri ministerstve N. O. fond 1 mill korún k štátnemu pozemkovému úradu. Vláde bude podaná žiadosť, aby úrad pre agrárne operácie na Morave bol v záujme jednotnej pozemkovej reformy pride­lený štátnemu pozemkovému úradu, Chystá sa zákon o závodných xadďch. Praha, 21. (Pôv) Min. sociálnej pečlivosti vyslalo mmísterstkého radcu Pícka a min. tajom­níka dra E. Sterna do Nemecka, aby sbieralí zkušenosti o závodných radách. Na základe in­formáciách takto získaných bola v mín. soc. pe­člivosti vypracovaná osnova zákona o závodných radách, ktorá bude čim najskorej rozoslaná na príslušné miesia k dobrozdaníu, K otázke voľnéli» ebAodis s obilím. Praha, 21. (Pôv.) K zprávám o uvoľnení ob­chodu s obilím v máji píše „Právo Lídu“, že je to naprosto vylúčené. V politických stranách ho­vorí sa však o tom, aby táto záležitosť bola vy­bavená tak, že pi e hospodárenie z budúcej žatvy mali by sa nájsť voľnejšie formy. Okrem toho jedná sa vážne o uvoľnenie obchodu domácej i cudzej kukurice a lusko vín Príslušné naria­denie je vraj možno očakávať v najbližších dňoch. Nové obete bieleho teroru v Maďarsku. Viedeň, 21. jan. (Pôv.) »Abend» dovodzuje, že v Maďarsku zúri dosiaľ biely teror a prináša mi­mo iné tieto doklady. Pred krátkou dobou zmiznul žo svojho príbytku Oskar Ivanyi. Bolo potom zi­stené, že bol zatknutý Ronayiovým detachemen­­tom a zavraždený. Obchodník M. Steiner zmiznul 20. decembra a polícia mohla len zistiť jeho smrť. 22 januára 1921. Počiatkem januára bol zavraždený vojakmi od­dielu Budahary-ova artista Ondrej Rodosztay. Bol obvinený, že bol agitátorom po čas diktatúry pro­letariátu. V posledných dňoch zmiznul lekár Gu­­lambos. Na posted bol videný v spoločnosti dô­stojníkov. Na ulici bol v poslednom čase ťažko poranený od dôstojníkov robotník B. Rosza, pone­­váč odoprel vykázať sa legitimáciou. Anton Straka Činnosť Klubu Čs. Turistov na Slovensku. V máji bude rok tomu, čo Tatranský Spolok Turistický spojil sa s Klubom Českých Turistov. Slovenskí turisti nadhliadli, že obrovská práca turistického prezkúmania Slovenska vyžaduje pri­merané sily, k čomu nestačil nepatrný počet slo­venských turistov s ich organizačnou zaostalosťou TST. po dlhom jednaní spojil sa s KČT., vytvoriac odbor nového Klubu Československých Turistov. Po spojení KČsT. hned zahájil turistickú a or­­ganisačnú prácu na Slovensku. Počet odborov radostne sa dvíhal. Odbory boly založené v Brati­slave, Dolnom Kubíne, Košiciach, Kremnici, Le­voči, Lipt. Sv. Mikuláši, Modrej, Nitre, Novej Vsi, Piešťanoch, Poprade, Štubnianských Tepliciach, Trenčíne, Zvolene a Žiline. Súhrnom 15. Pomocou týchto odborov ihned začala sa prá­ca. Behom leta boly znovooznačené celé Tatry, nákladom vyše 30.000 K. Tiež boly vyvesené nové slovenské orientačné tabulky. V značkovaní turi­stických ciest vynikol bratislavský odbor, ktorý pznačil asi 170 km dlhú cestu v Malých Karpa­toch. Barvy ku značeniu boly zaslané všetkým od­borom, ktoré o nich žiadaly. KČsT. získal v Tatrách hotel Kamzík v Stude­nej Doline, získal ďalej 1 villu v Tatr. Lomniciach. 1 villu pri Štrbskom plese, s úspechom pojednáva o prenájem Majláthovej chaty pri Popradskom plese a o štud. nocľaháreň pri Štrbskom plese. Na turistické nocľahárne bolo venované 25.000 korún. Nocľahárne boly sriadené v Lipt. Sv. Miku­láši, Bratislayi, Modrej, Dolnom Kubíne, Levoči, u Štrbského plesa, v Tatr. Lomnici, v Trenčíne, a v Uh. Skalici. Jednotlivé odbory vykázaly peknú činnosť. Lipt. Sv. Mikuláš staral sa o označenie Tatier, Bra­tislavský vynikol v značení Malých Karpatov a v turistickej propagande. Mnohé turistické pred­nášky, večierky a zábavy zväčšovaly majetok od­boru. Odbor vydáva pohľadnice, chystá sa vydať »Turistického sprievodcu v okolí Bratislavy» a tu­ristickú' mapu Malých Karpatov. Košický odbor vydal »Turistického sprievodcu po východnom Slovensku» a začal značkovanie v okolí Košíc. Od­bor v Lipt. Sv. Mikuláši zamýšľa vydávať sloven­ský turistický časopis. Po prekonaní začiatočných ťažkostí sloven­ské odbory KČsT. toho roku chystajú zahájiť o pravdivú turistickú pracú na Slovensku. Dúfame, že už na začiatku turistickej činnosti počet odbo­rov sa zdvojnásobní a tiež i ich horlivosť. Toho roku má byť doplnené značenie Tatier, ktoré bolo Maďarmi miestami zničené. Mimo samo­statnej činnosti jednotlivých skupín, chystá sa na východnom Slovensku jedna veľkolepá akcia označenia Hrabušických roklí, o ktorých rozhod­ne tvrdím, že na Slovensku mimo Tatier nemajú páru vo svojej kráse! Hrabušické rokle bude znač­kovať pražský pracovný oddiel! skautský. Na západnom Slovensku budú označené celé Malé Karpaty, údolie Váhu a všetky priechody z Moravy na Slovensko. Bude ďalej značené okolie všetkých kúpeľov Slovenska. A naše vznešené Liptovské Hole? Dúfajme, že i ony najdú svojich pracovníkov! Ústredie spol­ku v Prahe očakáva návrhy a horlivým pracov­níkom poskytne barvy a hmotnú podporu. V tomto roku má sa zväčšiť počet nocľahární a organisovať nádražné reklamy. K tej tak veľkej práci je však treba, aby všade boly zakladané nové odbory, aby tak práca bola podelená. Gemer, Šariš, Zemplín, Podkarpatské Rusko čakajú na zahájenie práce. Odbory majú byť vriadené do žúp. Myslím, že pre Slovensko hodily by sa nasledujúce župy: 1. bratislavská, 2. povážska, 3. podtatranská, 4. ju­hoslovenská a 5. východoslovenská. Odbory, ktoré ležia na hranici dvoch žup, môžu byť zastúpené vo výboru oboch žúp. Na Slovensku práve sa zakladá Cudzinecký Svaz pre Slovensko. Keď KČsT. a nový Cudzín. Svaz spoločnými silami dajú sa do práce a posta­rajú sa o odhalenie našeho krásneho Slovenska pred cudzinou, tým zvýšia záujem o Slovensko a o jeho peknoduchý ľud, zaistia príliv cudzincov a tým istý a nie malý finančný dôchodkový prameň pre náš štát. Košice, 18. januára 1921. Predpoveď počasia. Predpoveď počasia na 22. januára. Oblačno, sklon k srážkám, teplota málo zmenená, mierne vetry, západných smerov,

Next