Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)
1921-02-25 / No. 46
er iii. rotolk. 1921.Oslo 46. DPNNRIf ICoilce, piatok 25. fefer. SSVETSÖ'UOT1DD NESTRANNÝ ORGÄN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ RáftO GKStSM PONDELKA vydavateľ- ČÍSLO ZA BO UAL», REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, J&N KUDLÄISK. V ffSDElU A SVIATOK SA 1 KL TORDAšSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. 70DP0VEDNY REDAKTOR PREDPLATOK, ^ ».«c ) 6 Kc, o* Síwrf rok* 48 K. Telefón redakcie č. 206. Telefon administrácie č. 55, , ' ' m; pol roka % K, e« celá rok 192 K. - Pre Kottce s b a Číslo poštovej spořitelně 400.562. a au HU%S@ PÍLLJa» c doná&eu 18 K ta**. - Do teéwwaA» 36 K mm. Michal S e k e y ; Naši slovenskí kalvíni. Nie sa čo diviť, že úpiaci hlas našich slovenských kalvínov našiel ozvenu u svojich bratov až za morom v Amerike. Iste ich rodáci v Amerike vedia si predstaviť, v akom neblahom cirkevnom položení nachodia sa tu doma ich rodáci. Ich náboženské city a cirkevné obrodenie bolo iste pohnútkou aj ich žiadosti adresovanej na ministra s plnou mocou pre Slovensko. Túto žiadosť musí každý človek uznať, kto má cit národnej lásky a pozná našich oslobodených slovenských kalvínov v Abaujskej, Zemplínskej a Užhorodskej župe. — Rád mám a z hlbokej kresťanskej presvedčenosti úctim si všetky čisté Kristovou láskou nadchnuté vyznania, ale najviac mi ležia na srdci naše opustené cirkve a školy našich slovenských kalvínov. Ležia mi na srdci i za to, lebo som sa na vlastné oči neraz presvedčil, ako hlboko zasiahla medzi nich maďarizácia a oni predsa ostali Slovákmi. Tu na slovenských kalvínov mohli sa poučiť Maďari, že ícli maďarizačná práca je papierový zámok, ktorý na prvý dupot svalil sa na hromadu. Iba nepoctivec, lhár, lakomec sa mohol odrodiť, ale nevinná čistá slovenská krv ani v tom najbesnejšom maďarizovaní nestratila svoj pôvod, svoju slovenskú rýdzotu. A toto platí o našich slovenských kalvínoch, ktorí iste zasluhujú nášho povšimnutia, našej priazne, našej lásky, našej podpory a pomoci. »Čo Kalvín, to Maďar», to bolo heslom maďarských šovinistov, maďarských Slovákožrútov na slovenských kalvínov, ktorí túžili po cirkevnej reforme a miesto nej dostávali aziatickú reč, ktorej ani dnes ako reči cirkevnej nepochopujú. Ba viem že mnohí odriekajú v tejto reči modlitby, ale tým modlitbám nerozumejú sami tak ako rím. kat. latinkám. Bolo to na podzim. Prišiel som do dediny i dľa štatistiky maďarskej kalvínskej. Dedina bola ani vymretá. Nenachodil som človiečka, ktorý by mi ukázal cestu do školy. Šiel som smerom ku kostolu a nezadlho stretol som dosť obstarnú ženičku v peknom kroji. Pozdravil som ju slovensky — poďakovala: »dobré zdravie». Prihováram sa jej, »hutori» slovenčinou. Na otázku, kde je škola, rýchlo mi odpovedá, že .oni majú školu maďarskú. Keď som videl, že mamka má chuť do rozhovoru, nešanoval som si jazyk ani ja a vypytoval som sa jej na všetko. Farára majú Maďara, škola maďarská ,v kostole spievajú maďarsky i modlia sa maďarsky. »Nuž a či vy viete maďarsky?» spýtam sa jej. »Nebárs, prosím ponížene». »Nuž a ako sa to modlíte v kostole, keď nerozumiete tomu, čo sa modlíte», dotieral som na ňu. »Ta pýtam šumné, to Pán Boh rozumie a my sprosťáci to rozumeť nemusíme». — Ubohá slovenská kalvínku- So školou bol urobený hneď v ten deň a to radikálny poriadok. Bol som však zvedavý, čo s kým kňazom, ktorý je Maďar a inak nehovorí len maďarsky. Asi po roku mal som zase príležitosť sa shovárať s kurátoru tej cirkve a spýtal som sa ako teraz káže v kostole ich pán farár. »Nuž, už teraz čítajú po slovensky modlitbu z kancľa, ale teraz zase pán farár nerozumejú a my rozumieme». — No to je pekná cirkev, myslím si. Len tak v krátkosti chcel som nastínit’ obraz neblahého cirkevného položenia našich slovenských kalvínov. Ale nechajme cirkev. Veď pobožný človek pomodlí sa skrúšene' i doma a dobrému človekovi pravá modlitba sú jeho skutky. Nie lepšie to vyzerá ale i s cirkevnými kalvínskymi školami. Totižto na tieto školy boli volení a menovaní rýdzi kalvínski maďarskí učitelia, ktorí po prevrate kvapne zanechali slovenské stanice a utiekli, ani nevidieť kam a dnes mnoho kalvínskych cirkevných škol je pustých, bez učiteľov. Áko snadno bolo maďarskej vláde na tieto školy iosadzovať kalvínskych učiteľov, tak nám toto robí veľké starosti a ťažkosti. Nemáme nadostač slovenských kalvínskych učiteľov. Poneváč nenarušujeme a nechceme naštrbiť autonomně právo kalvínskych cirkví, na tieto školy vláda nemôže dosadzovať štátnych učiteľov. Tak že dnes slovenská kalvínska škola maďarského učiteľa mat nemôže a štátneho slovenského tiež nie, už pre výše spomenuté príčiny. Ale ani nádej na slovenských kalvínskych učiteľov nemajú tieto školy, veď na Slovensku niet kalvínska preparandia, ktorá by im časom odchovala dobrých slovenských učiteľov. Darmo by sme sa spoliehali na kalvínskych kňazov, že by sa snáď títo postarali o učiteľov slovenských. Oni zväčŠej čiastky ešte vždy bláhajú si za tým, čo nikdy nebude. Tu musí štát rozhodný krok urobiť, aby slovenské kalvínske školy boly čím prv obsadené roduvernými učiteľmi. Nemožno trpeť, aby pre jeden autonomný paragraf ostávaly celé stá slovenských detí bez všetkej výučby. Život je najlepší zákon. Zákon je len vtedy zákonom, keď háji dobro, a nie keď toto zamedzuje, ako i v tomto príklade to nie len vidíme, ale to kričí a mnoho rodičov volá: »nás zákon bije a nie napomáha» »Čo nám je z paragrafov a zákonov, keď nám deti rastú ani prúťa na plave.» Štát má všetkých slobodných štátnych učiteľov kalvínskeho náboženstva s dohovorením kalvínskeho referátu menovať na tieto školy. Pri ochote a dobrej vôli dá sa všetko urobiť. Štát trpeť nesmie, aby s roka na rok vyrastalo viac a viac nevyučených a nevychovaných občanov, za to, lebo cirkev sa nevie postarať, ale nechce postarať o učiteľov. Tam, kde niet učiteľa 3—5 rokov, tam učiteľa treba a to hneď. Ako ie v1 Krompachoch. Medziministerská komisiia.--Zatýkanie vinníkov. — V továrni sa doslaT nepracuje (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».) Krompachy, 24. februára. Na vyšetrenie krvipreliatia v Krompachoch dostavila sa včera medziministerská komisia z Bratislavy, ktorej členovia sú inž. Kleveta za min. s p’nou mocou pre správu Slovenska, dr. Čížek za Obilný úrad, zástupca priemyselného inšpektorátu sekretár Sväzu priemysel. Zižka a zástupca robotníctva tajomník Sväzu kovorobotníkov Višnovský. událost: Okrem tejto komisie vyšetrujú krvavú Četnícke velitelstvo (oprávněnost použitia zbrane), štátny zástupca štatariálnebo súdu a štátna polícia. Riaditeľstvo Hernadskej akc. spol, pre železářsky priemysel v Krompachoch vyhlásilo, že nie je kompetentné k jednarru a nasvolílo k lomu. aby sa pracovalo. Robotníctvo naproti tomu už na pondelňajšej schôdzke dôverníkov odhlasovalo, aby práca sa nastúpila. V tom smysle urobil tiež druhého dňa ráno vyhlásenie tajomník organizácie kovorobotníkov Víšnovský a vyhlásil, že robotníctvo nastúpi prácu. Riaditeľstvo však vyhlásilo, že o tom musí rozhodnú! generálne riaditeľstvo podniku v Bratislave. Žatým bola udržovaná v činnosti vysoká pec, vodárňa a elektrárňa, ktorá tiež pracuje pre blízke bane v Slovinkách. Jednania sa zúčastnil inž. Kleveta, tajomník Višnovský, pos). Darula Svetlík a Tausik, nový inšpektor policie Peroutka a za aprovizačné úrady dr. Čížek z Bratislavy Bolo usnesené, aby deputácia dôverníkov s tajomníkom Víšnovským, inž- Klevetom a posl Svetlíkom odišla rýchlikom do Bratislavy a tam konferovala so zástupcami min. vnútra ver. prác a soc. pečlivosti. Má tam byt sjednané jasno o udalostiach a zistené prečo práca bok prerušená. Robotníctvo tvrdí, že cudzácka maďarská spoločnost chce sa striasť povinnosti za mestnat robotníctvo v terajšej priemyslovej krízy a vláda má byt vyzvaná, aby tejto sabotáži zabránila ustanovením vnútenej správy Zatýkanie vinníkov, Krompachy, 24. Dnes bolo zatknuté 21 ľudí ktorí bolí dopravení do Levoče Maďarská protištátna agitácia v Podkarpatskej Rusi. (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».) Užhorod, 24. februára Včera bola tu politická schôdzka, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia maďarskej strany práva, maďarskej strany maloroľníckej, maďarskej strany živnostenskej a maďarskej strany kresfanskosociálnej, posl. Sentivanyi a dr. Kôrmendy- Ékes, ako i predseda rusínskej strany Seiijanskej dr. Kaminski. Na schôdzke, ktorá bola veľmi živá jednak sa zásadne o spojení všetkých ma ď arskýcl strán, pri ktorej príležitosti boly prednášané reči v duchu vefkomaďarskom. Pri tejto príležitosti zdôrazňovali maďarskí rečníci slávnym spôsobom, že boj medzi Maďarmi a „bratmi Rusínmi“ musí prestať a že z obočí strán musí sa uvažovat o spoločnej práci. V tomtc smysle prehovoril tiež dr. Kaminski, čo bolo prijaté s veľkým jasotom. Účast dra. Kamínského a jeho reč na tejto schôdzke maďarskej džentri ukazuje, akým duchom je tento predseda najväčšej rusínskej sírany ovládaný a v akých rukách ocrnul sa tým káder rusínskeho národa. Po společnej schôdzke všetkých maďarských politických strán usporiadaný bol v ten istý deň o 8. hod. večer čajový večierok v sále tunajšieho maďarského kasina, ktoré bolo neplnené do posledného „miesta. Večierku využil košický posl. Kôrmendy-Ékes k pustteiu štvaniu proti {echom a čs. úradňíctvu na Podk. Rusi, pri čom vyhlásil, ie na Podk. Rusi nebude prv pokoj, dokiaľ Česi tu budú panovat a dokial Rusíni neujmu sa sami vlády. Po tejto reči bol volaný rečník posl- Kôrmendy-Ékes policajným kapitánom Okolicsányim k poriadku. Posl. Kôrmendy-Ékes uistil potom komisára, že na večierku nebude nikto rýdze politicky hovoriť. Vzdor tomu ujal sa po chvíli slova akýsi Maďar z Rimav. Soboty a predniesol veľkú politicky výbojnú reč o maďarskej kultúre. Ledva že skončil, zaspievalo sbromaždeniu národnú maďarskú hymnu, ktorá bola prítomnými zaspievaná s veľkým nadšením. To konečne dalo policajnému kapitánovi príčinu k tomu, aby vyhlásil zábavu za skončenú. Maďari proti tomu ostré protestovali, ztropili veľký hrmot, striekali na polic, úradníkov sodovkou a hádzali citronami tak dlho, až privolaná stráž mohla zakročit a sálu vyprázdnit. V tejto vecí koná sa prísne vyšetrovanie a zjavní páchatelia budú volaní k zodpovednosti.