Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)

1921-04-12 / No. 83

f BI. rojník. 1931. gltto 83. DENNÍK Košice, utorh 12. apriia. O TWUSW5D AESTRAWJtÝ ORGAN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI wiiwiii ni i —jnn.i. VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA vydavateľ ČÍSLO za m hal., REQAKOA a ADMDOsmRAciA v KOÖOACB. JAN KUDLÁČEK. V IfBDfiLU A SVIATOK IA 1 KE. fORDJbSV^O OJCaTOBLO 3.IL POSCHODIE. n«»řLA10Xt -- -» -*-■-« . T-.-c- . - ZODPOVĚDNÝ REDAKTOR Štrajk baníkov v Anglicku. Následky generálneho štrajku. Londýn, 11. (Pôv.) Povolané zálohy zeme­­brany v Anglicku sú silné 62 000 mužov, námor­níctva 36.000 mužov, letectva 5.000 mužov. Pre zásobovanie sú prvý raz vzaté do úvahy vzducho­lode. Pre signálovú službu v prípade štrajku že­lezničiarov sú pripravené iskrové stanice. Keby malo zajtra dojst ku generálnemu štrajku, zú­častní sa na ňom okrem 900.000 baníkov, ktorí už v o š rajku sú, ešte 480.000 železničiarov a 1,133.000 transoortných robotníkov, celkom tedy viacej ako dva a pol miliónov robotníkov. Zdá sa, že ako vláda, tak aj robotníctvo v Anglicku je riadne pripravené, Reč Thomasova. Londýn, 11. (Pôv.) Na jednom shromáždění železničiarov hovoril Thomas o situácií. Nikto nemôže vedieť, ako bude položenie za týždeň vyzerá*. Niet čašu pťe heroické slová a frázie o boji tried. Musí sa ešté o jedenástej hodině stát pokus o čestné rozriešenie otázky. Baníci a námornícki robotníci. Londýn, (Reuter.) Námornícki robotníci sna­žili sa nahovoriť baníkov, aby svolili k pokračo­vaniu v práci pri čerpadlách Medzi tým vláda vyslala námorníkov, aby obsadili čerpadlá. Zo Skotska a Wailesu bolo vyslané vojsko. Dopo­­ľudnia bola porada zástupcov baníkov a robot' níkov s ministerským predsedom Lloydom Georom. Práca v anglických baňách zaišlená, Londýn, 11. (Reuter) Vláda môže teraz za­ručit bezpečnosť baní. Podľa úmluvy sjednanei s baníkmi, týto sa Zaručujú, že nebúdú bránit do­brovolníkem v práci. Zahájenie čerpácích prác možno očakávať v najbližšom čase. U zápisných úradoch pre dobrovolhíkov hlásí sa veľký počet záložníkov i iných osôb, ktoré šá dávajú vláde k dispozícii. Lloyd George vymenovaný za neobmedze­ného diktátora. Londýn, 11. (Pôv.) Kráľovskou proklamá­ciou, kt ra bola v sobotu prečítaná v anglickom parlamen e, bol Lloýd George vymenovaný sko­ro za neobmedzeného diktátora. Usnesením ro­­botnického trojspolku boli traja vodcovia, Tho­mas, Williams a Herbert Smith tirčeni generál­nym štábom robotníctva. Majú neustále konfe­rencie, na ktorých sa jedná o spôiobe boja re­­botaíctva. Vojenské prípravy vlády. Amsterdam, 11, (Pov.) Dľa tunajších pe­­veští rozširuje sa revolúcia po Všetkých častiach Anglicka. Vláda nadržuje zprávy. Súčasne pri­pravuje vojenskú akciu k potlačeniu vzbury. T baníckych okresoch Waloskych panuje boľševic­ký terror; boje medzi štrajkujúcimi a polidea sú na dennom poriadku. Dôsledky robotníckej stávky v Anglicka» . Lonpýn, 11. (Petrin.) V Lancashire nastale veľké vzrušenie, ked úradníci ministerstva práce zastavili podpory asi 1000 nezamestnaným. T Lancashire zvlášť pociťujú úplne účinky stávky. Továrne sú zavreté, uhlie nemožno ti zaopatri! a koks je predávaný za dos aľ nebývalé ceny. Na vidiek — medzi náš ľud! Minulú nedeľu som hovoril v Drioove s mladým gazdom, ktorý mal v ruke Slovenský Yýchod a čítal. Ponosoval sa mi na drahotu, na Jpatný život a medzi iným aj povedal: „Neču­dujte sa, že sa nám život v republike nepáči. Nái ľud je nie zvyklý na slobodu. Nik mu o nej ■•kázal, nik si ho ani teraz nevšíma a preto ja •b náchylný ku všetkým agitáciám našich nepraj­níkov“. Zamyslel som sa nad tým. A ked som dlhšiu dobu uvažoval, dal som gazdovi za pravdu. Áno, šaša inteligencia je sama na vine, že u nás na východe nie je ešte všetko tak, ako by mohlo byť. Ano — naši úradníci, učitelia, ktorí v kaviarňach a Besedách a či iných spolkoch rozprávajú o potrebách ľudu, sú samí na vine, že on nemá tej lásky k republike, akú sme očakávali. Ale čo pornôie vytýkať chyby a nepostarať sa o ich odstránenie ? Bol u nás spisovateľ K á l a I?- hovoril nám o drobnej kultúrnej práci, ukázal nám, čo treba konať, povzbudzoval, káral — my sme mu tlieskali, tiskli sme mu ruku, sľu­bovali, že podľa jeho návodu budeme každú ne­deľu chodit na vidiek a neuplynulo ani štvrt roka a nehnuli sme ani palcom. Ba boli medzi sami mnohí, ktorí v krčmách a kaviarňach za zvukov cigáňskej hudby kritisovah činnosť tých, ktorí išli medzi ľud ako rozsievači dobrých my­Sšlienok, boli takí, ktorí nenávideli ľudových acovníkov a len za to, že sa im neprišli po­­o»iť. Ale bolo veľmi málo takých, ktorí by priložili ruku k dielu, ktorí by sa obetovali na jednu ••delu v mesiaci, bolo málo tých, ktorí by i i n o m chceli potvrdit to, čo krásnymi s 1 o­­v s m i hlásali na schôdzkach, v spoločnosti, A predsa nesmieme zúfať- Čo sme zabudli vykonať včera, môžeme ešte dnes. Netreba k ternu nič iného, mi lásky k ľudu, ktorý baží po našich prednáškach, ktorý nás chce počúvať, ktorý ebce vidieť naše divadlá, ktorý chce sa s nami aabávať. Netreba sa pripravoval na učenú pred­nášku o hvězdách, je postačiteľné isť na dedinku, •volať si dobrých ľudí, rozprávať s nimi. Stačí navštíviť divadlá, ktoré naša slovenská mládež teraz častejšie na vidieku hrá. Posedieť v škol­skej izbe, pochváliť usilovnosť hercov- porozprá­vať s ženičkami. Boli sme raz vo Veľkom Šariši na divadle a zabávali sme sa ani v Národnom. A ľudia sa cítili poctení našou návštevou. Po­chválili sme dievčatá a parobkov, ktorí naozaj pekne predstavili svoje úlohy, a úspech tohto ma­lého činu sa dostavil: túto nedeľu hrajú zas a •vičia už opäť nové divadlo. Ä boli sme raz v Drmove, pochválili sme ich v novinách a dnes mládež sa chystá k novej práci . . . To je to, čo my chceme. Nie večne a večne «hodiť len po dedinkách nášho východu, nie več­­an budiť spiacich, nie večne prednášať o láske k vlasti: ale chceme vniesť na vidiek nový život, shceme, aby mládež dedinská sama sa starala o duševný pokrm svojich občanov, aby bol ruch bez našej pomoci. Pôjde to, len chcieť a nebáť m práce. Nadchádza jar, príjde leto, budú krásne ne­­deľň ijšie odpoludnia, naša intedgencia slovenská í česká bude sa chystať na výlety do okolia. Kam pôjdeme? Zasadneme do židovskej krčmy a bu­deme počúvať cigánsku muziku? Á či by nebolo zdravšie a osožnejšíe, keby sme sa vypravili tam, kde bude divadlo, výlet, prísť do styku s na šíp íudom? Stale si nahovárame, že pozmme dušu slovenského vidieku, ale som istý, že 90 percentov z týciä, ktorí takto hovoria, sami seba klamú. Nie, nepoznáme dašu ľudu a nemôžeme ju ani znať, puneváč medzi ľud nechodíme. Profesor, ktorí celý boží rok sedí len vo svojej triede, úrad­ník ktorý sedí v kanceiláni, tí nepoznajú duš i ludu, aj keby tisíce a trúce našich gazdov do roka k nim pr šl >. Oni znajú náš ľud len z úradu, oni vedia, že je bojazlivý, ale pravú jeho tvár nevideli. Neznajú tú dobrú, milú dušu našich ženi íek, zdravé názory našich gazdov, bujarost par bkov, čistotu dievčat, nevedia, ako je krásna dedinka za večera, je im neznáma vôňa vidieku, Nuž — chodme na vidiek, zanechajme už raz tej panskej namyslenosti, konajme drobnú prácu kultúrnu, ukážme, že n elen slovami, ale aj činom dokumentovať chceme svoju lásku k Slovensku! Lebo tie mesta, ich kaviarne, divadlá, kiná, krčmy, to sú nie podniky slovenské. To ovzduší je nám stále ešta nie priateľské, honí ušihifcvdvé kišasoňký a napornádoVahý primáš á šíiád Ohnivé vítíko majú pHtážiiVosťf Eudevít Kühn Prešov, 11. apríla. Dozvuky Karolovho dobrodružstva. Vyšetrovanie e odchode exkráľa Banda m Basilej, 10. apríla. (Švajc.) Podľa »Basste* Nachrichten» nemalo vyšetrovanie e odchode bý­valého kráľa dosiaľ positívneho výsledku. Bok) však konštatované, že majiteľ španielskeho pesu, s ktorým bývalý kráľ opustil zem , skutočne odi­šiel z Bazleje. »Temps» oznamuje z Paríža, fe španielský vyslanec vyhlásil, že jeho vláda ne­vyzvala Karola Habsburgského, aby sa uchýlil de Španielska. Pravdepodobne nebola nabídka ku pobytu o ktorej sa zmienil gr. Telekl urobená vlá­dou španielskou, ale niektorým lienom kráľov­skej rodiny. Karolove fráze Berlin, 11. apríla. Wolffova kancelária rozši­ruje ešte tieto podrobnosti, rozhovory, ktorá mal lucernský korešpondent »Matinu», s bývalým ci­sárom Karolom, ktorý hovoril: »Ako môžu byť vo Francúzsku ľudia, ktorí nemôžu pochopiť, čo som chcel vykonať. Ani vo svojich úmysloch ani inak nebol som nikdy proti záujmom Francúzska. Zná­te moje úsilie. Vláda Spoj. štátov môže Varn da t vysvedčenie o mojej vytrvalosti. Dopisovateľ vy­hlasuje: Čo sa týka korešpondencie, ku ktorej došlo vo februári 1918 medzi prezidentom Wiiso­­nom a cisárom Karolom, výmena názorov medzí Viedňou a Washingtonom trvala vtedy celé týžd­ne a len odpor Clemenceaov proti Karolovi a uve­rejneniu známych dopisov princa Sixta Bourbon­­ského znemožnilo Karolovi, aby pokračoval vo svojom úsilí. Karoľ sdělil dopisovateľovi: Niet už Bakúsko-Uhorska! Taliansko zvíťazilo, Srbi a Ru­muni bývalého mocnářstva dosiahli neodvislosti. Aby mohli žiť a vzdorovať rastúcemu nebezpe­áenstvv, pokusujú sa tieto národy aaovu udrite# sa ped vedením Talianska. Karol znovu videl tier deň s nevyličiteľným smútkom. Jestli myslíne« m* stará, živú, veselú a origináli» Viedeň, atávn m môj smútok ešte väčším. Stanovisko Francúzska k udalostiam v Maďarsku. Bukarest, 11. Radio. Briand telegrafuje « stanovisku Francúzska k udalostiam v Maďar­sku: Pred dvoma lebo troma mesiacmi verilo si v oficiálnych a vy-okých francúzskych kruhoch v možnosť monarchistickej reštaurácie v Maďarska, Toto stanovísk < patrí dnes už dejinám. Otázka tá už sa neprejednáva. Osobnosti, načrtnuvšie t n3 o projekt, Spatřovaly v ňom hrádzu proti pri­pojení i Rakúska k Nemecku. Domaievaly sa, že V edeň b d : nasledoval maďarský príklad á na­bídni Karolovi ci ársku kôru-u, čím neodvislosf znovu spojeného Rakúska aM*darska bude de­­f nitívne zaistené. AU prívrženci tejto kombinácie n p sledok «i upovedom li, že proiekt nie je usku­točniteľný Obnoveni monarchie v Pešti neoddalo­­valo by Rakúsko od Nemecka, naopak mohlo by Berlín sblížit s Rakúšanmi. Ja tedy zrejmé, že Francúzsko naprosto m má záujmu na reštauráciu Habskurskou v Maďarsku. Zvolili sma už dávno inú meťiodu k zamedzeniu, aby Rakúsku ne­padlo do náručia Neme ka, a us luieme Rakú ko hí spodársky povzniest. Prvou podmienkou toho je obnovenie norm dnych stykov obchodných, medzí všetkými sukces vnými štátmi. Tento paci­fický pián nemohol by však byť převed -ný, keby v Maďarsku ,bola ob imska vojna a Rumunsko, Juhoslávia, Československo boly nútené mobili­ze af, Velmici urobia všetko, aoy zamedzily navi d v válečným zápletkám.

Next