Slovenský Východ, október 1921 (III/224-249)

1921-10-01 / No. 224

OTGKyvraoD R0Č.IIL čís. 224. V H&siciacfi, v soboty 1- októbra 1921. Za 80 halierov. Bydácnosf Svazu národov. Ked prezident Wilson vystúpil s myšlien kou organizácie všetkých civilizovaných národov sveta, aby ako rovnoprávni a slobodní členovia v nej riadili svoje osu­dy, bolo málo ľudí, ktorí by boli správne oceňovali jej význam. Jedni očakávali od nej zázračnú premenu ľudí a národov, videli v nej vykúpenie sveta zaslúžené bezpríkladným utrpením poslednej vojny. Druhí praktickí štátnici považovali ju naopak za neškodnú hračku, ktorú treba vhodne prispôsobif, aby nebola celkom bez užitku. Tak sa stalo, že Sväz národov ako spatřil svetlo sveta v smluve versaiileskej neuspokojil nikoho. Vyvolal množstvo kri­tík ba i priame nepriateľstvo a střetnul sa s nedôverou a pochybnostíami skoro obenými. Zvláště z Nemecka a zo Spoje­ných Štátov Severoamerických vychádza ostrý, protisväzový saner. Nernci mu vytý­kajú, žejepúhym nástrojom Dohody, ktorá jeho pomocou chce vykonávat večný do­zor nad porazenými odporcami. Amerikáni hlavne vzpierajú sa povinnostiam plynú­cim z jeho členstva a ohradujú sa proti tomu, aby si osoboval akúsi suverenitu nad jednotlivými štátmi a robil sa najvyš­ším dozorcom nad všetkými štátmi. - ílíäraSB Taktiež verejné mienenie je S väzu ne priaznivé. V kruhoch pokrokovej intelli­­gencie a v robotníckych massách hľadí sa krivo na Sväz národov. Vidia v ňom sbor diplomatov, shromaždenie držiteľov moci akých už bolo množstvo v dejinách sveta. Sväz národov vraj nemá iného cieľa, ako poistil vífazom ovocia ich úspechu z roku 1918. Predísf novým kon­fliktom môže len potiaľ, pokiaľ vífszovia svetovej vojny budú vstave udržaf svoj tlak na Európu, t. j. pokiaľ potrvá terajšia situácia. Sväz je len jej výrazom tej si­tuácie neovláda ju však a nemôže utvorief novú zvláště nie lepšiu a dokonalú. Napriek tomu však, že Sväz národov pracuje za tak nepriaznivých pomerov, súc vydaný podozrievaniu a podlamovaný nedôverou, pracuje predsa. Žije, zapúšťa korene a rastie. Vlanie oboslalo kongres ženevský 42 štátov, tohoto roku 48. Vlanie ostalo pri rozpravách; vypracovat stanovy robilo najväčšie ťažkosti. Tohoto roku došlo sa k doplneniu stanov a prikročilo sa k vlastnému dielu. Bola zahájená rozsiahla akcia ku pre hliadnutiu a obmedzeniu svetového zbro­jenia a bol zvolený stály medzinárodný rozhodčí súd s výkonnou mocou. Oboje je len v počiatkoch a preto stretáva sa ešte s mnohými prekážkami Nesmieme však zapomínat, že [i Sväz národov môže pracovat len s tým mate­riálom, ktorý tu je a nemôžejjsi iný ľubo­­voine stvoriť! Organizuje dnešných ľudí, dnešné štáty a národy s ich tisícerými, protiľahlými názormi a záujmami, nie an jeľami. Len boľševici si mysleli, že možno nových ľudí a pomery stvoriť oznamom alebo umele vytvoriť rajský stav. Ako to dopadlo, je známo Sväz národov nemá väčšieho nepriateľa nad ukvapenosť. Nesmie žiadať od nás viacej než čoho sme dočasne schopní môže náš len opatrne a múdre vychová­vať tým, že vytýči vždy ako najbližší etapu len ten cieľ, ktorý je za daných mož­ností dostupný. Od veľkých ľudí závisí úspech nového usporiadania sveta a keď Sväz národov nemôže postupovať mílovými krokmi — predsa sa stal medzinárodnou autoritou y záujme diela mieru. Nový puč v Maďarsku. P e š t, 30. IX. Do Peštu prišla zpráva, že včera večer bola vyhlášená samostatnosť západoma­­ďarského štátu. Ráda pre obranu krajiny pod vedením Štefana Friedricha vydala proklamáciu, v ktorej sa vraví: „Násled­kom mieru vnúteného nám Dohodou, bola maďarská vláda prinútená rezignovať na vykonávanie svojich výsostných práv nad Západným Maďarskom. Teraz prevzala rada pre krajinskú obranu vládu nad zá­padným Maďarskom a bude spravovať v svojej práci pre Boha a kráľa. Čiň každý svoju povinnosť!“ — Štefan Friedrich mal dnes večer v Pešti schôdzku, na ktorej vy­hlásil, že rada pre krajinskú obranu zne­možnila odvážnym činom ďalšie vyjedná­vanie. Kto sa teraz odváži vstúpiť do Zá­padného Maďarska, bude jednoducho od­strelený. — Myslím — vyhlásil, že nanaj­­^•yšej činská cisárovná pošle vojsko do Západného Maďarska. Nech však pride ktokoľvek, nech vyjednáva, my zavřeme oči a budeme slepo -síriéíaf. Neerfsa každý chráni vstúpiť do Západného Maďarska“, -r- Poznámka: Túto zprávu prináša „N. F. Presse“ a „N. F. Journal“. Úradne však táto zpráva potvrdená nenie. Dojeitn zprávy v Rakúsku, Viedeň. 30. IX Na dnešnej dopol. konferencii so zástup­cami tlače prehovoril zástupca vlády dvor­ný radca Ludwig o situácii v západoma­­ďarskej1 otázke, ktorá je teraz vyvolaná dosiaľ nepotvrdenou zprávou o vyhlášen: samostatnosti západomaďarského územia Vyhlásil, že stanovisko rakúskej vlády je i naďalej dané ultimátom dohody o vypra­taní tohoto územia do 4. októbra. I po vy­hlásení samostatnosti západoimaďarského územia, o ktorom maďarská tlačová kan­­eel, napriek urgenciám nevydáva zpráv a i keď sia táto zpráva potvrdí, nenie treba o tom pochybovať, že situácia pre Rakú­sko je jasná, lebo maďarská vláda zostá­va predsa zodpovedná za uskutočnenie ul­timáta, Tým potom, že Štefan Friedrich mohol v Pešti vyhlásiť samostatnosť zá­­padomaďarského územia, je zjavným: spo­jenie medzi Friedrichom a maďarskou vlá­dou a zostane vecou veľvyslaneckej kon­ferencie, aby. k tomuto spojení zaujala stanovisko, Úradná zpráva popiera. Pešf, 30. IX. Ku zprávám o vyhlásení samostatného ‘štátu v Západnom Maďarsku sa úradne oznamuje, že poslanec Friedrich nachádza sa v Pěstí'a že v "ZäpathiöISP' Maďarsku neni nič známe o ťakovom vyhlásení ..Pesti Hirlap" potvrdzuje, že Friedrich prehovoril vo včerajší schôdzke Ligy kresťanských žien reč, v ktorej tlmočil pozdrav ľudu zo Západného Maďarska a vravel: Zatvoríme oči a budeme biť do toho na pravo i ľavo. Pravda je. vravel ďalej, že Západne Maďarsko nie je ešte ztratené. Tí ktorí tam bojujú, to sú praví Maďari. Maluje sa hrúza vojny na stenu, ale toho nie je treba sa obávať, nie je treba sa lakať prvého strašiaka, netreba ztrácat mysle. Spojenie zemedelských strán v Podkarpat Rusi. [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“. Užhorod. 30. IX Spojenie všetkých tunajších zemedel­ských strán na P. Rusi v t. zv. „Podkar patoruský zemedelský sojuz“, čoho sa v ostatnú dobu tak pilne domáha dr. Kamin ský, skončilo, ako sa zdá, úplným nezda­rom. Na poslednej spoločnej schôdzke ktorej sa zúčastnili zástupcovia všetkých tunajších zesaedelských strán, došlo k akej si dohode, dnes však všetké známky na­svedčujú tomu, že k pripravovanénai sjednoteniu vôbec nedojde. Braní» tonu nie len osobné záujmy dnešných vodcov tunajších zemedelcov, ale i vnútorné ciele celej akcie. Všetkým zasväteným je tu dobre známe, ž* dnešné jednanie je vlast­ne naviazaním na prácu, ktorú tu tohoroč­ného mája zahájil páter Hlinka a ktorej cieľom holo slúčenie, alebo aspoň úzka spolupráca nie len zemedelcov, ala aj ostatných a to výhradne opozičných ne­­loyainych slrán. Ich program nebol by iste žiadnou neromešitelnou záhadou. Tu­to dobu bol tiež dr. Kansinský najvýdat­nejšou podporou Hlinkovou. Tento ráz ce­lého jednania vysvital tiež z posledných prejavov dr. Kaminškého. — Zdá sa, že tunajšie zemedelské strany uvědomily si toto pozadie celej akcie, a že toto poza­die bolo tiež príčinou toho, že ku koneč­nému spojeniu nedošlo. Hlavným potom povôdcom odporu proti novému sojúzu stala sa veľkoruská strana Gagatkova, kto­rá nesporne je silného slovanského po­vedomia. Že tiež na ďalej strana Gagat­­kova bude čeliť všetkým podobným soju­­zom a že verne bude stáť na strane ľudu a slovanských idei, to presvedčenie dosial sme neztratili. Porada o úprave finančného hospodárstva v obciach. Bratislava, 30. IX Dnes bola v ministerstve s plnou m o cou porada pod vedením cfaefa admini strativy dra Kallay-e za účasti zá­stupcov ministerstva financií v Prahe ministerského radcu dra Brachtla a zá­stupcov mesta Bratislavy, župy bratislav­skej a liptovskej a finančného riaditeľstvž o uskutočňovaní zákona zo dňa 12 august® 1921 [č. 329 sb. z. a n.] o prie chodnej úprave finančného hospodárstve v obciach a mestoch s municipálnyir právom, ktorý vstúpi v platnosť 1. októbre t. r. a k nemuž bude vydané uskutoč ňovacie nariadenie. Zákon tento všeobecne je uznávaný za veľmi dobrý pre sanácii obecných a mestských financií na Slo vensku a ministerstvo obstará hned pu­blikáciu tohoto zákona v reči slovenskej, nemeckej a maďarskej. Bolo konštatované že ustanovenie zákona o spôsobe finan­covania hospodárstva v obciach je cel­kem jasné, takže k tomu bližšie inštruk­cie nie sú potrebné. Bolo stanované, že dávku z prírastku hodnoty nemovistosti podľa §-u 37. tohoto zákona, budú vy­měřovat predbežne rychtári a notári. Ape­lovať možno na manicipálny [župný] vý­bor. V mestoch i v obciach budú ďalej zákonom riadené finančné komisie. Mest­ské hospodárske podniky,, ktoré podľa uhorského práva boly považované za akési samostatné subjekty právne-ob­­chodné, sú teraz celkom pričlenené mestskej správe a budú spravované ako k mestský majetok. Úprava bude urobená podľa vzorných štátov mesta Prahy a Brna, ktoré sú uznávané za veľmi vý­hodné, najmä v ohľade hospodárskej správy. Zápisník. Zo zápisníka ruského legionára. (Pokračovanie.) Bola to dosť malá, tesná miestnosť s dvoma oknami na jednej a s dvoma na druhej strane. Uprostried medzi oknami bola priečka so širokým otvorom, na spôsob dverí, «ave sená zeleným plátnom, akého sa užívalo v Rusku ku staveniu poľných letných stanov. Obyčajné, hrubé drevené stoly boly po jednej- polovici, pri ktorých pracovali mladí, v ruských rovnošatách oblečení naši dobrovoľníci. Zostali sme nevdojak stáť u dverí a oči zvedave blúdily po miestnosti, vyzdobe­­jiej rozličnými kresbami. Bolo tu vidieť výjavy z frontu ľahko nahodené íužhou, alebo chvíľky zo života v kasárňach. Bo­ly i žartovné a smiešné výjavy v tábo­roch, dochádzajúce na mnohých kresbách do sarkastického výsmechu samého nad sebou. Najväčšia časť z týchto kresieb bola však vo viacej-menej zdařile nakres­lených symboloch odboja nášho a revo­lúcie. -Mnoho hesiel prevolania a výstriž­kov z českých vTRioškli 5 Z2- hraniciami tlačených časopisov. Na hlavnOm'li.ie'de­­veľká fotografia Masaryka a okrem Dü­­richa s mnohými inými fotografiami, razu skoro vojenského. Nad fotografiou Masa­ryka, ktorý sám dľa zprávy bol v ten čas vo Francúzsku, veľký nápis: „V boj za oslobodenie trpiacej drahej našej vlasti!“ Bolo tu vidieť kus života českého vo­jaka. „Tak chlapci co? Ako vidím idete nejako smutne!“ Týmito slovami privítal nás družinník, ten samý, ktorého slová burcovaly a búrily spiace duše. Usmieval sa na nás. takým milým úsmevom, berú­cim za srdce. „A to sa sem nestydíte prísť s „frantíkmi“. hned na to nás pích­nul, pozrel na naše čiapky, s kokardou, ktorej sa všeobecne hovorilo: „für jü­dische Industrie". Dovtípili sme sa čo tým „frantíkom“ myslí. Rýchlo strhali sme s čiapok ružice s preklínanými písmenami a hádzali sme ich na zem,, „Von, von s nimi chlapci! on si ich tam niekto zo­dvihne a schová na pamiatku! Ony tie tri písmeny „pomazaného“ sú vzácne a drahé mnohým!" Vyhodili sme ich a na koľko som mohol zazrieť, zaletely hodne daleko, až za plot. Nezodvihnul ich nikto. „Tak ako do armády ?“ spýtal sa zase s úsmevom. Prikývli sme od razu a s tým pohybom hlavy, zmizlo i mlčenie, ktoré doteraz nás ovládalo. Zapísali naše mená, primenia, hodnosť, príslušnosť, dali pod­písať vyhlásenie, že vstupujeme dobro­voľne. Oznámili, že zemljanka 37 je urče­ná pre dobrovolníkov-druiinikov. aby sme sa tam dočasne ubytovali, že zajtrá, naj­neskoršie pozajtre pôjdeme do „Západné­ho batailonu“, ktorý je v Kijevu. Na čiapky miesto gulatého plíšku pripiali sme bieločervenú trikolóru. Vyšli sme na vzduch. Pocítil som v očiach tlak a divné rezanie. Pozrel som na mojich bratov [od tej chvíle oslovoval jeden druhého na „ty“ — „bratre”] a vi­del som, že mali slzy v očiach a tváre oduševnelé vnútornou radosťou a odvahou, usmievaly sa úsmevom čistého nevinného dieťaťa. Cítil som sám ohromnú, nevyslo­viteľnú radosť, a slobodu, o ktorej sa mohlo len snívať kedysi predtým. Pocítil som, že to, čo dávilo kedysi moju vôľu, snahu, jazyk, dokonca i myšlienky, zmizlo. Cítil som sa voľným, slobodným. A tá sloboda a voľnosť dodávala mi odvahu nezastaviť sa pred ničím. V tú chvíľu som bol presvedčený, že práca predstávajúca privedie a musí priviesť k cieľu, k tomu vznešenému, dalekému, ale tým drahšiemu — našej voľnej slobodnej vlasti. Karty sú hodené. Ked nič iného, tedy aspň bu­dem pomstiť za tých, ktorí bez svojej v i t.ty trpeli a trpia. Tú radosť cítili i moji štyria spoločníci. Rozhovorili sme sa dlho a srdečne o svojich citoch, odhodláni a nadejoch.

Next