Slovenský Východ, február 1923 (V/26-48)
1923-02-01 / No. 26
Ročník V. Cis. 26. V Košiciacii, vo štvjtok 1. februára 1923. Orgie krve a pomsty. Košice, 31. januára. Hlinka tvrdí vo svojom časopise Slovák, ako sme už verejne vyhlásili, vedomé nepravdy tým, že v Slovákovi vyhlašuje, že vraj prešovské násilnosti ľudákov neboly namerané proti Cechom a že vraj vôbec agitácie ľudovej strany nesmerujú proti Čechom. Naopak vraj volá Hlinka v časopise Slovák — nemajú sa Česi daf balamutiť tými, kto tvrdia, že ľudáci- sú zaujati proti Cechom a proti republike. To nehanbil sa Hlinka vyhlásiť v Slovákovi, hoci deň pred tým na prešovskej schôdzke v maďarskom katolíckom kruhu sám štval proti Čechom, hovoril pre oslobodenie z českého jarma a vyhlásil heslo: „Preč od republiky!“ Ale Hlinka nečakal, že Nemesis je spravodlivá, a že niekoľko hodín neskoršie po tom, čo sa Hlinkov Slovák s týmito vedomými nepravdami dostane do rúk čitateľov na Slovensku, usvedčí Hlinku zo lži sám jeho poslanecký kolega a jeho najbližší stúpenec a spoluvodca ľudovej strany dr. Ferdiš Juriga. Dr. Ferdiš Juriga vystúpil včera pohostinsky v Košiciach. Urobil tak nie spôsobom, akým býva zvykom pri poslancovi, ale spôsobom, ktorý si zaslúži plným právom najhoršieho odsúdenia všetkých statočných a slušných ľudí. Dr. Juriga vystúpil patrné po čudne prežitej noci na košickom nádraží v nočných hodinách ako človek, rozdávajúci nadávky a sršiaci nenávisťou proti všetkému českému.. Tohoto spöluvodcu Hlinkovej ľudovej, vraj „slovenskej“ strany rozčúlil púhv český hovor keď počul, že jeden železničný zamestnanec rozpráva s inou osobou česky. Tento rozhovor sa pána Jurigu netýkal a nebolo v ňom nič, čo by ho bolo oprávňovalo k nejakému rozčúleniu. Pán Juriga sa jednoducho rozčúlil do krajnosti, len nad tým, že v Košiciach sa hovorí po českv. Dal sa do sprostého nadávania a špintania Čechov. ktorým, vynadal najhorším a naisurovejš'm spôsobom, vykazoval ich zo Slovenska a počínal si ako človek, ktorému je všetko ďaleko milšie ako čeština pokrevných bratov. Pri českom hovore zmocnila sa poslanca „slovenskej“ ľudovej strany dra. Ferdiša Jurigu taká besnota, aká sa zmocňuje jeho kolegu senátora Klimku, ktorý, ako je známe, pred nedeľňajšou prešovskou a hôdžkou na prešovskom nádraží vyhlásil, že na Hlinkovej schôdzke v Prešove musí tiec krv — pravda že česká krv. Pán Klimkó za svoje krvavé násilnosti je v Hlinkovotn Slovákovi pochválený ako hrdina ľudovej strany. Slovák sám v svojej pôvodnej zprávě z Michaloviec konštatuje, že senátor Klimkó viedol násilníkov, ktorí tĺkli Hlnkových odporcov. Slovák tiež si pochválil, že bol to sen. Klimkó, ktorý vlastnými rukami nepohodlných účastn'kov Hlinkovej schôdzky v Michalovciach vyhadzoval. Neni teda pochybnosti, že Hlinková kohorta, sdružená okolo Slováka, pochvaluje si tiež chovanie sa Jurigu. Uverejňujeme na inom mieste protokolárne zistené provokatívne chovanie sa poslanca Jurigu z včerajšieho dňa na košickom nádraží. Uverejňujeme do slova surovosti a hrubosti, ktoré vypúšťal z úst kňaz. Uverejňujeme to všetko preto, aby to zostalo ako dokument, akým spôsobom rozsievajú kultúru medzi naším slovenským. ľudom poslanci ľudovej strany, ktorí majú byť vychovávateľmi a učiteľmi národa. Ten fakt, že Jurigu rozčúlil už len český rozhovor, ktorý sa ho ani netýkal, zostane historickým dokumentom „slovenskosti“ Hlinkovej ľudovej strany. Je však potrebné sa spýta!, jestli už dakedy v našej republike pára Jurigu, lebo dakoho iného z Hlinkových poslaneckých kolegov a spoluvodcov ľudovej strany rozčúlil na Slovensku hovor maďarský? Je potrebné sa pýtať, či už dakoho z vodcov tejto „slovenskej“ ľudovej strany vystúpil proti urážaniu slovenského ľudu, ktorého sa dopúšťajú veľmi často práve tí Maďari, s ktorými sa dnes Hlinková ľudová strana paktuie? Je potrebné sa pýtať, či Juriga žiadal už dakedy na Maďaroch na Slovensku, aby sa naučili štátnomu jazyku? Odpoveď na všetky tieto otázky je ceľkom jasná: Pánov zo slovenskej ľudovej strany rozčuluje len český hovor na Slovensku. Zabúdajú, že raz oni to boli, ktorí bratov Čechov volali na pomoc, keď Slovensku bolo zle. Včerajší prípad na košickom nádraží spolu s prípadom prešovským z minulej nedele zostanú dokladmi, akým spôsobom chovajú sa tí kňazi, ktorí si hrajú na vodcov slovenského národa a ktorí ale, miesto aby vychovávali ľud k láske k bližnému, vychovávajú ho k nenávisti a ku krviprelievaniu. Tak vyzerajú Hlinkoví spolupracovníci, tak vyzerajú blasatelia autonómie Slovenska. Na ich štíte je každému slušnému a statočnému Slovákovi viditeľné heslo: „Orgie krvi, orgie nenávisti, orgie pomsty!“ Ako vychováveiú ľud poslanci Hlinkovej strany. Nočná výtržnosť poslanca Jurigu na košickom nádraží. Košice, 31. januára. Ľudácke štvanice proti bratorň Čechom a proti republike, ktoré usporiadala ľudová strana na východ. Slovensku s Hlinkom, Jurigom, Onderčom a Klimkom na čele a ktoré malý tak krvavý priebeh v Prešove — nie sú skončené. Naopak dnes v nich svojím spôsobom pokračoval v Košiciach poslanec ľudovej strany dr. Juriga. Dnes ráno vracal sa poslanec Juriga do Bratislavy a za tým účelom objavil sa asi o pol 5. hodine ráno na košickom nádraží, aby vsadol do rychlíku, odchádzajúceho smerom k Žiline. Lež už na nádraží mal prvý konflikt. Počul, ako sprievodca vlaku hovorí s iným cestujúcim po česky. To dalo Jurigovi príčinu k hrubému nadávaniu na Čechov. Sprievodca vlaku, súc dotknutý nadávkami, obrátil sa na službu majúceho úradníka, aby ho požiadal o zakročenie proti nadávajúcemu cestujúcemu. Tu Juriga počujúc český rozhovor, rozkríkol sa: Neukazujte na mňa! Som to ja a čo som povedal, je pravda! Všetci Česi na Slovensku sú sprostáci a blbci. Česky hovorte doma! Tu musíte hovoriť po slovensky. Úradník a sprievodca zachovali pokoj a keď úradník sa «pýtal nadávajúceho cestujúceho, na čo si sťažuje, odpovedal Juriga s revom: ,S vami nehovorím! Vy ste zasrané chapčlsko!“ (Citujeme slová Jurigu doslovne, aby sme ukázali, akých surovostí sú schopní ľudácki vodcovia a spolupracovníci Hlinku. Hlinka uteká pred svet s ponosami na našu republiku. Nech teda svet zvie, akými ušľachtilými zbraňami Hlinkovci bojujú.) Na Jurigove slová celkom korektne požiadal úradník, neznámeho cestujúceho o legitimovanie sa. Juriga o tom nechcel ani počuť. Ani vtedy nie, keď mu úradník povedal. že má práve službu a že je zástupcom prednostu stanice. Na to odpovedal Juriga cynicky: „Takému sopliakovi sa legitimovať nebudem!“ Úradník na tieto slová zavolal službu majúceho nadstrážnika, ale ani tomu sa Juriga nechcel legitimovať, povedajúc: „Ja si urobím špás a nebudem sa legitimovať.“ Keď potom nadstrážnik ďalej sa ho pýtal, kto je, odpovedal: »la som ja a to stačí!“ Na tieto slová vyzval strážnik neznámeho cestujúceho v mene zákona, aby ho nasledoval na strážnicu, čo ale cestujúci odoprel urobiť. Konečne na zakročenie policajného obvodného inšpektora bolo zistené, že cestujúci, ktorý na všetko české a na Čechov nadával a choval sa surovo a sprosto, kfhrý nechcel uposlechnúť ani zástupcov spravodlivosti a protivil sa tak zákonom našej republiky, nebol nik iný, ako rímsko-katolický kňaz dr. Juriga, poslanec slovenské ľudovej strany. (Železniční úradníci nemohli vopred poznať, že majú čo do činenia s kňazom, lebo Juriga ako je známe, už dávno kňažské odznaky nenosí.) Žatým obrátil sa Juriga na českého úradníka a na sprievodcu vlaku so slovami, ktoré potom tri razy opakoval: „Soberfe sa odiíaľ, nemáte tu u nás čo robiť!“ Okrem toho spustil celú sériu svojich známych nadávok na Cechov, ktoré boly tak hrubé, že nie je nám možné ich tu opakovaf. Pri tom samozrejmo Juriga nezabudnul ani na Husitov, ktorým vynadal tak, ako je jeho zvykom. Takým spôsobom zachoval sa kňazľudák Juriga v Košiciach. Kňaz a vodca sloveiiského ľudu predstaviteľ politické; strany a člen Národného Shromaždenia. Týmito slovámi ukazoval Juriga svoju inteligenciu pred obecenstvom, ktoré proti nemu zachovalo sa naprosto korektne. O dnešním chovaní sa poslanca Jurigu bol hneď sbpísaný úradný protokol, v ktorom sú doslovne uvedené všetky výroky Jurigcve. Zostrený postup Francúzov. Nemecká pasívna rezistencia. — Stávka železnici are v, — Nové vojská. Ostrý postup proti robotníctva. Be-dn, 31 I Ca'-onis .V- t war's" oznamuje: Oku pecné úrady hoolaiú - použiť stejného systému pri cdnorných organizáciách, jestli sotrvá robotníctvo tri pasívnei rezistencii, ako použili u osôb úradných, a budú hla< né osobnosti odborových organizaci z obsadeného územir vypovedané. S vy* Dovedanítn vodcov odborových organizaci* vre.i sa aréne, akonáble budú všelkv hlev-ié úrrdné osobv neirecké dopravené za hranice okupovaného úzamia. Vypovedanie predákov odborových Za 80 hal. organizácií bolo už zahájené a niekoľko dôverníkov odborových organizácií, ktorí mali účasť na organizovaní pasívnej rezistencie, bolo už vypovedaných. ŕdapnutá situácia. Berlín, 31. L Do Düsseldorf« přišly značné vojenské posil v. Tiež veľký počet francúzskych telegrafných úradníkov tam došiel. Všetky kasárne sú obsadené novým vojskom. V Bocbureu bol zatknutý obchodník, ktorý podľa usnesenia organizácie bochumského obchodnictva odoprel predať Francúzom svoj tovar. V Duřenu došlo k srážkám s francúzkym vojskom za odchodu vypovedaného Cášskeho vládneho prezidenta Rombacha. Nemecký železničný personál zastavil službu, preto, že nebálo vyhoené požiadavku za vyklidenie nádražia. Pri pokusu Francúzov, udržovať premávka vlastným personálom, bolo niekoľko výhybiek poškodených a staly 'Sa neupotrebiteľnými. V Enrenhreitsteine po obsadení nádražia zastavili železničiari prácu. Tým je porýnske údolie v obvode Koblence vylúčené zo železničnej dopravy. Okupačný úrad uzavrel b'^wu riaditeľstva ríšskych dráh v E senu, na čo francúzske hliadky všeucých hlavných úradníkov zatkly. Rozsudky smrti. Berlín, 31. L K rozsudku smrti nad 4 úradníkmi policajnými v Hambornu pre zavraždenie poručíka Graífa, oznamme Wolfová kancelária, že obžalovaní nemohli byť páchateľmi vraždy preto, že 3 iní úradníci hambornskej policie pred zahájením čašskeho procesu doznali vyšetrujúcemu sudcovi v Sletíne, že oni sú skutočnými vrahmi Graffovými. intervenovala Vláda nemecká vo veci už a podnikne ešte dalšie kroky, aby zabránila justičnej vražde. Katastrofálny pokles marky. Berlín, 3l. I Oproti zprávám, že je možné vyjednávať s Francúzskou nreh'asuíe nemecká poloúradná nota. že jestli Francia dozná, že Poincare svojou akciou v rurskom území urinií cnybu a spáchal voči Nemecku nové bezprávie, bude možne zaháiiť nové iedn nie Situácia sa stále zhoršuje, Dnes bolo pleteno v Berine za jeden dollar 49 500 Mk anglická libra stúpla z 182.000 na 230.000 a dokonca rakúska koruna bola kupovaná za 80 pf. Stinnesov odboj. Berlín. 31. I, Úradne sa oznamuje, že stínnes pre1 hlásil svo'u stnluvu s Liebersackom za zrušenú a zastavil dnes dalšie dodávky do Fraocie- Pred vojnou i*a blízkom Východe Carihrad, 31. I Nebezpešie novej války medzi Angle! om a Tureckom stáva sa aktuálnym. V tuna'šlch anglických kruhoch sa počúva, že v prípsde ztroskotala lausannskej konferencie Kemalisi zabá'a nový útok. Ang ická vláda vyslala do Carihradu si né vojenské posily a pred Carihradom je schromaždené celé britské stredomorské loďstvo, ako aj najväčšia časť ľodstva atlantického Požiar v Miláne M'lán, 31. í-Včera v noc. vypukol na tunajšom hlavnom nádraží veľký oheň. Značná cast budov bola zničená. Oheň bol podlá všetkého žalo'er .ŕ.