Slovenský Východ, jún 1923 (V/124-145)
1923-06-02 / No. 124
SOTTO USGtOĎ nočník V. Cis. 124. V Košiciach, v sobotu 2. júna 1923. Za 80 hal. Nemecko musi kapitulovat. V známej národohospodárskej revui öster. Volkwirth píše dr. Stolper o situácii v Nemecku a najmä v Porúrsku. Poukazuje najprv na katastrofálny pokles nemeckej marky, ktorý prezraďuje stále jasnejšie osudné následky nemeckej ríšskej politiky. Francúzsky tlak v obsadenom území sa zosiluje a nikde nie je znaf, že by Francia umdlievala. Fakt, že veci v Nemecku pokračujú k vnútornému srúteniu, posiluje Franciu, ktorá v tomto vývoji spatřuje potvrdenie správnosti a účinnosti svojej taktiky. Stolper síce uznáva, že Anglia líši sa svojou taktikou od Francúzska a že Italia kloní sa vo veci porúrskej skôr k Anglicku, lež v zapätí konštatuje, že Nemecko nemá už toľko času, aby mohlo vyčkaf ďalšieho vývoja vecí. Nemecko by sa mohlo uspokojiť týmto vývojom pomeru fraucúzsko-anglického, keby mohlo dlhšie vytrvať vo svojom odporu. Nemecko dosiahne však cudzej pomoci len vtedy, keď z vlastnej sily ubráni sa francúzskemu nátlaku. Tým povážlivejšia je myšlienka, že Nemecko z vlastnej sily temer nič nepodniklo, čo by odpor proti francúzskym opatreniam udržalo na dlhší čas. Preto že ide o hospodársku vojnu bez" zbraní, závisí výsledok jej od hospodárskych a finančných zbraní, ktoré má Nemecko v pohotovosti. Nateraz spokojuje sa Nemecko len propagandou a organizáciou nálady“. Celá ťarcha odporu svalená bola na chudobný ľud v Porúrsku, kdy ostatnému Nemecku boly uštrené citeľné obeti. Vlastenecké ohlasy a sbierky, ktoré v svojom celku tvoria len zlomok týždennej tabakovej a alkoholovej spotreby nemeckého národa, to je všetko, čo neobsadené Nemecko prinieslo pre Porúrsko, Po žalostnom nezdaru dolárovej pôžičky nebolo ťažké predpovedať tieto rezultáty. Ríšska banka, opuštěná smerodajnými faktormi hospodárstva, priemyslu a bánk, nemusela skôr alebo pozdejšie chýbať ä oneskorené obmedzenie devízovej špekulácie mohlo už len nepatrne prospieť. Marka dospela na niveau rakúskej koruny, beztoho, že by bola nádej, že sa jej podarí na tomto najnižšom stupni stabilizovať. Každý nový pokles marky oslabuje národný odpor, posiluje protinárodné radikálne komunitsické krídlo komunistickej strany a každá posila radikalizmu ľavice ženie vodu na mlyn radikálov pravice, ktorí ešte stále čakajú na deň „svetovej revolúcie“, aby uskutočnili svoje fantastické a barbarské plány. Za takýchto okolností pripravuje nemecká vláda novú nótu a nelzä teda tvrdiť, i že nová nóta bude vyslaná do sveta za lepších podmienok než prvá. Francia spatřuje v dnešnej situácii mnoho podobností z roku 1918 a odpovedá na nemeckú nabídku požiadavkou bezpodmienečnej kapitulácie. Francia nebude pochybovať o tom, že finančne nezíska, poneváč nemožnosti nemôžu predsa byť splnené. Lež uskutočnenie jej politického ciela nemôže Nemecko ani kto iný zabrániť. Košice, 1. júna 1923. Korupíná aféra košicko-bohumínskej železnice pred sedrlou Prvý deň pojednávania. - Obžalovaní taja a len jedon berie na seba všetku vinu. Košice, 1. júna 1923. V marci minulého roku priniesli sme v našom časopise obsiahlé zprávy o odhalení korupčnej aféry u Košicko-bohumínskej železnice a dnes je táto aféra pojednávaná pred trestným senátom tunajšej sedrie. Predseda tab. sudca dr. Laczko a prísediaci sú dr. Ižof a tab. radca Bogs ch. Žalobu zastupuje štát. zástupca Boháč a obžalovaných bránia: dr. Pajor, dr. Fiilop, dr. PárnickÝ, dr. Šimko, dr. Kemeny a dr. Fenyô. Obžalovaní sú: Samuel Maťzner, riaditeľ spol. ,Globus4 v Košiciach, Gustav Zenovitsch, tech. revident Koš.-boh. železnice, Vojtech Belanyi, úradník fy. Fleischer a spol. Košice, Sokáč Karol, továrník v Košiciach, Emerich Chyllo, úradnícky čakateľ Koš.-boh. železnice vo Vrútkach a Lud. Czegledi, učiteľ y Brode, Podkarpatskú Rus. Hlavní obžalovaní sú Gustav Zenovitsch a Emerich Chyllo, ktorí sú obvinení, že falšovali rozličné listiny a ostatní sú obvinení, že prvým dvom napomáhali. Dľa obžaloby Zenovitsch spoločne s Chyilom sfaišovai prijímacie protokoly zásobárne Koš.-boh. železnice vo Vrátkách na dodávky rozličného tovaru od viacerých firiem, ktorým boly potom vyplatené peniaze za tovar, ktorý vôbec nebol dodaný. Tak jednalo sa u firmy ,Glóbus' o sumu 86.922 a u firmy Fleischer a spol. o, tri. pohľadávky v celkovej sume 429.873, u Sokáča 22.594 K, ďalej u Drevopríemyselnej spol. v .Brode za tri pohľadávky celkom 112.869 K a u firmy J. Klein Bratislava 60.800 K. Toto všetko sa stalo v dobe- od začiatku roku 1920 do marca 1922, na koľko v tejto dobe sa pripravovalo zoštátnenie Košicko-bohumínskej železnice. Matzner, Belanyi, Sokiič a Czegledy vystavili účty na tovar, ktorý nebol vôbec dodaný a hoci to vedeli, nechali si dotyčné účty vyplatit a potom sa zo Zenovitschorn rozdelili. Okrem toho Czegledy spoločne s Zenovitschom sfalšovali účty na 13.000 dodaných metiel y tom smysle, že zarátali za kus 2 K 40 h na miesto ujednaných 2 K 10 h a tým poškodili železnicu o 3.974 K. Všetci obžalovaní, okrem Chyllo vyhlasujú, že sú celkom nevinní a vyhovárajú sa jedon na dnihého, alebo na svojich zamestnancov. Avšak Chyllo, ktorý pri zatknutí doznal len čiastočne svoju vinu, vyhovárajúc sa na svojho spoločníka Zenovitscha, pred súdom vyhlasuje, že sa berie na seba všetku vinu i za Zenovitscha, ktorý je jeho švagor a ktorý vraj pri zatknutí vzal vinu na seba len preto, že on bol definitívnym, kým Chyllo bol len úradníckym čakateľom. Na základe výpovedi Chyllo, navrhuje štátny zástupca rozšírenie obžaloby a žiada, aby Chyllo bol vziatý do väzby. Senát návrh prijíma a po vypočutí troch mimoriadnych svedkov pre obžalovaného Czeglediho, oznamuje predseda, že y pojednávaní sa bude pokračovať nasledujúci' deň o 9. hodine predpoludním’. Vojenskí sallsti y prezidenta republiky. Rovnosť platov so štátnymi úradníkmi. — Sľub prezidenta Masaryka. Praha, 1. VI. Predsedníctvo sväzu českoslov. dôstojníkov uviedlo v piatok pred obedom k prezidentovi repubikly zástupcov vojenských gážistov zo Slovenska a P. Rusi, ktorí prišli prosiť o podporu pri vybavení otázky svojich pôžitkov. Audiencii bol prítomný tiež minister Národnej Obrany U- držal. Vodca deputácie dôstojníkov a gážistov zo Slovenska a P. Rusi, štábny kapitán červinka pripomenul prezidentovi republiky jehq poslednú návštevu na Slovensku a P. Rusi, pri ktorej príležitosti prezident republiky veľmi pochvalne sa vyslovil o práci, ktorú koná v týchto častiach republiky dôstojníctvo a gážisti bez hodnostnej triedy. Od tej doby vojenskí gážisti s novou radosťou a vytrvalo pracujú ďalej a to nie len medzi vojskom, ale rozširujú svoju kultúrnu a výchovnú činnosť i na obyvateľstvo civilné. Za túto dobrovoľnú kultúrnu prácu nečakajú gážisti na Slovensku a P. Rusi žiadnu odmenu, ale želajú si len, aby podľa výsledkov tejto práce bola posudzovaná ich láska k republike. Dne prichádzajú prosiť svojho najvyššieho veliteľa, aby pomáhal im v ich pálčivej otázke slovenských diet a stabilizácií pôžitkov, Domáhajú sa len toho, čo im dáva zákon, ktorý ich stavá do jednej linie so štát. úradníkmi V rozhovore, ktorý potrval asi hodinu, informoval sa prezident repubilky podrobne o pomeroch a práci dôstojníkov a gážistov bez hodnostnej triedy na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi a vyhlásil1, že uznáva oprávnenosť ich požiadaviek a že bude vojenských gážistov podporovať, aby dosiahli, čo si žiadajú. So sovietmi sa nedá Jednať! Vyhlásenie anglického vyslanca. Londýn, 1. VI. Bývalý anglický veľvyslanec v Rusku Buchanan vyhlásil na schôdzke veriteľov Ruska, že s terajšou ruskou vládou neni možné uzavrierať žiadne smluvy, dokiaľ so strany Ruska nebudú dané dostatočné garancie, že budú zaplatené anglické pohľadávky v Rusku. Boľševici chovajú sa oproti Anglicku vyslovene nepriateľsky, považujúc Anglicko za najväčšieho nepriateľa svetovej revolúcie“. Londýn, 1. VI. Na schôdzke veriteľov Ruska v Londýne bola prijatá rezolúcia, že medzi ruskou a britskou vládou nemá sa konať žiadna konferencia, keď Rusko vopred nevyhlási ochotu zaplatiť zahraničné ruské dlžoby i s náhradou za zabavený britský majetok. ffenaiiáiiafte vody na mlyny rozvrafnfkovl Odročenie parcelácie pozemkov v Nižnej Mišli. - Lud je zúfalý! — Radosť maď. veľkostatkára Gergelyiho a osoh ľudákov. Košice, 1. VI Majetok školského fondu v Nižnej Mišli bol na programe pozemkovej parcelácie a parcefácia mala byť ešte tomto roku prevedená, Na miesto parcev lácie však prišiel len komisár, a vyhlásil že dajaký paragraf není v poriadku, a následkom čoho parcelácia vraj už nebude v tomto roku prevedená. Lud bol c tom presvedčený, že parceláciu — keď už raz bola vzatá na program — nemožno odročiť, a práve preto rozhorčenie jeho je s tým väčšie. Prvý následok tohoto odročenia bol. že obyvatelia obce Nižnej Mišle, ktorí predtým boli príslušníkmi štátotvorných strán, temer všetci vstúpili do ľudovej strany, ktorá dosiaľ vôbec v obci nemala pôdy, a teraz, pred niekoľkými dňami následkom odročenia parcelácie, s veľkým úspechom zadržala svoju organizačnú schôdzku. Miestna organizácia ľudákov — ktorí predtým nemali viac ako 5 až 6 ľudí v N. Mišli — je dnes pravdepodobne najsilnejšou miestnou organizáciou po celej župe Košickej. To je výsledok jednej prisľúbenej a neprevedenej parcelácie! A takých „špásov“ tu, na východnom Slovensku, si neprosíme! Odročenej parcelách teší sa len jeden človek, a to je pán Gergely, prenájomník nerozpalcelovaného majetku. Radi by sme počuli vysvetlenie pozemkového úradu! Vecou — ako sme sa dozvedeli —bude sa zaoberať aj miestna organizácia tej štátotvornej strany, ktorej tento nerozumný krok spôsobil veľkú morálnu škodu. Ľudáci ale ohlasujú svoje uznanie tomu, kto odročil parceláciu. Telegramy. Tendencia pražskej burzy. Praha, L VI Priebeh dnešnej burzy bol dosť oživený následkom špekulatívnych nákupov. Následkom toho stúply Inwald, Rakúska banská, hnojivá a Poldi. Tiež ostatných priemyselných papieroch bol obchod živý, avšak zpevnil len Ringhofer. Petrolej bol slabší, Z dopravných zpevnily: Severná Duchcovsko-Podmokelská a Buštěhradský, V bankách bola slabšia Česká Eskomptní. kdežto Slovenská a Priemyseľná zpevnily Z viedenských bánk sa zpevnila len Kreditka. Na trhu ukladačom urobily vzostup štátne papiery. Zemské papiery a moravská pôžička nezmenene pevné. V exotoch zlepšily Solo, Brezno a Vinohradský pivovar. Záverečná tendencia pevná. Na trhu devízovom obchod pokojný za slabšieho smyšľania. Zo západných pevnejší Amsterodam a Curych, frankové a nordické oslabily. Z menejhodnotných oslabily zvláště marka, Viedeň, Varšava, a Pešt. Pevnejšie boly Belehrad a Sofia. Tendencia peštfanskej burzy. Pešť, 1. VI Burza zahájila čulým obchodom pri vyšších kurzoch. Pozdejšie dostalo sa na trh mnoho tovaru, následkom čoho smýšľanie ocahblo a počiatočné zisky boly po väčšine stratené. Uholné a montánne hodnoty pokojné. Ostatné bez obchodu. Záverečná tendencia chabá.