Slovenský Východ, júl 1923 (V/154-172)

1923-07-10 / No. 154

SPVBBmmro SSSSSS^^!!!^!^!^^ "..■ [UNK] [UNK] [UNK] ............—............... .«.'in................... ■ [UNK]«■ [UNK]—■ .............. ! — V. Gis. 154. V Košiciach, v utorok 10. |úSa 1923. Za 80 halc SJazd osvetových pracovníkov 11. petal divízie. Druhý deň siazdu. Zahájenie. Slávnosť zahájil slávnostným preslovom nadpor. Sladký od zem. voj. veliteľstva v Bratislave, ktorý v podstate vravel: Som poverený úkolom, aby som ako dôstojník, majúci na starosti osvetovú a mravnú výchovu pri Zemskom vojenskom veliteľstve pre Slovensko, otvoril a zahájil vojenskú osvotovú výstavu, ktorá je súčasťou veľkého vojenského osvetového sjazdu 11. pešej divízie. Dôstojníci 11. p. divízie, pamätliví súc slôv pána prezidenta, že vojna musí byť pokračovacou školou, usporiadali sjazd a výstavku, aby verejnosť informovali o našej armáde, že nie len čisto vojenský výcvik, ale i kulturná a osvetová práca v značnej miere sa prevádza. Zaiste oba úkoly majú veľkú dôležitosť, jak pre armádu samu, tak zvláště pre našu verejnosť a možno smelo povedať, pre náš celý národ. V štátoch, kde vlastná armáda je zavedená po niekoľko storočí, nie je treba o armáde veřejnost informovať o armádu sa stará, lebo ju považuje plno za svoju. Ináč je tomu však u nás, kde teprve, niekoľko rokov máme armádu vlastnú. Môžeme smelo povedať, že po tých málo rokoch naša armáda dospela k takej organizácii, sile a pri najmenšom vyrovná hodnote, že sa mnohým armádam existujúcim nepretržite po mnoho storočí. Veľká časť verejnosti však toho pokroku a práce nevidí, a pokladá armádu za nútne zlo, živel chabý a neproduktivný. Ale keby na príklad naša verejnosť vedela, že bolo na Slovensku v našej armáde 7057 ľudí negramotných a možno povedať takmer bez vzdelania, a že behom 3 rokov učinila z nich občanov upne gramotných a vzdelaných, ktorí sa kdekoľvek môžu uchádzať o úrad, lebo službu, keby naša celá verejnosť vedela, že zo značného počtu 150.000 prísíušní-kov armády, ktorí prídu na vojnu bez zvláštneho rozhľadu na život, tvorí sa na vojne toľko riadnych príslušníkov našich, keby naša široká verejnosť vedela, jak terajšej voľnej chvíle vojnou sa využije v čítaní dobrých kníh, ktorých je na Slovensku 59.956 sväzkov, kde sami dôstojníci, rotmajstri a vojaci na Slovensku behom 3 rokov sobrali si medzi sebou značný obnos 1,238.702 Kč. 52 halierov, keby verejnosť vedela, že behom tej istej doby usporiadané bolo 1336 divadelných a 2410 kinematografických predstavení, keby bolo informovaná i o tom, že naši vojini sa učia i tej obetavosti, že na príklad na Slovensku, na pomník svojho tragický sosnulého geneíála Štefánika sobralo vojsko viacej jak 60.000 Kč, keby vedela, že vojenské zátišia sú kultúrnymi strediskami, nie len pre vojakov, ale i často pre miestne civilné obyvateľstvo, potom inými zrakmi na armádu by hľadela. A prvým dôležitým krokom tohoto roku na Slovensku k tomuto sblíženiu a k informácii verejnosti na širokom podklade je terajší čin dôstojníkov 11. pešej divízie v Košiciach v čele s generálom Gajdom. Túto propagáciu brannej myšlienky vo verejnosti možno jednak prevádzať tým, že verejnosť bude vidieť zdarné výsledky výcviku čisté vojenského, tých, kto sú toho času aktívnymi príslušníkmi armády, jednak však, a to hlavne, prácou kultúrnou. A celú túto prácu v ohľadu mimo technicko vojenskú, môžeme shrnút v nasledujúce: Mravnú výchovu, prevádzanú v posledný čas služebnej doby vojína. Z osvetovej výchovy hlavný dôraz klaďme na vyučovanie negramotných vojakov, riadiac sa zásadou, že bez nénaučenia sa čítaniu a písaniu, žiadný vojak sa nesmie vrátiť z vojny. V hodinách služobných učíme vojakov najdôležitejším častiam z občanskej nauky, národohospodársíva, dejinám, zemepisu a vlastivede. Mimo služebné doby je postarané o vojakov sriadením zvlášt nych domov, zvaných „vojenské zátišie,“ kde vojak za lacný peniaz dostane bezalkohoiické nápoje, kde sa nachádzajú najnútnejšie potreby, časopisy a odkiaľ môže si vypožičiaf knihy, tam sa poriadajú ochotnícke a divadelné predstavenia, ďalej sú poriadané kurzy reči, remeselnické kurzy atď. Všetká táto výchova prevádza sa v intencii slôv pána prezidenta, že vojak nesmie zahálat. Tieto všecky teoritické námety najdú sa na výstavke. Po ukončení reči nadpor. Sladkého ujmul sa slova prednosta výchovného odboru M. N. O. dr. Oberpfaicer, ktorý priniesol pozdrav výchovného odboru M. N.O. dôstojníkom a vojakom 11. peš. divízie košickej a vďaku za vykonanú prácu na poli kultúry vojaka. Ministerstvo národnej obrany váži si Veľmi docielených výsledkov, a tým viac, že sa to robí chodnom Slovensku, kde pracovné na výpodmienky stí nekonečne ťažkejšie. Výchovný odbor MNO sľubuje všetku podporu mravnú i hmotnú, pokiaľ prostriedky jeho stačia. Po tomto preslove prítomní účastníci prehliadli si výstavku, u každého jednotlivého predmetu sa zastavujú v obdivu nad mravenčou pilnosťou jak dôstojníkovvychovávateľov. tak i vojakov, ktorí z ničoho tvoria priamo divy. klad videť vyrezovaný stôl Tak na príobyčajným nožíkom (vojak nebol rezbárom) traca elektrika, kresby, malby, pomôcky vyučovacie rôzne modely z uhněteného chleba atď. atď. -Podľa zásady, že vojak nesmie zaháľať, využíva sa i doby, keď vojín pre disciplinárny prestupok sa nachádza vo väzení. V tejto dobe má k dispozícii knihy, zamestnáva sa remeslom, pre aké má záľubu. Práce väzňov najdete v 2. poschodí. Zaujímavé sú i práce podkovárskej školy Jednako vo vestibulu, jednako v miestnosti na ľavej strane vystavené je bábkg, vé divadlo. Povšimneme si i rôznych diagramov i obrazov, ktoré vojaci v dobe mimoslužob- Pred zmenou mene mesh SplIsBcá Ho¥á Ves Napísal prd Váci Š1 o s á r, člen „Jazykozpylného xboru“ Matice slovenskej v Turč ... Sy, Martine. Čudnú správu sme v ostatných dňoch cítaíi v slovenských aj českých denných listoch: zastupiteľstvo mesta Spišská Nová Ves žiadalo vraj za' zmenu mena mesta a majú vraj ho volať pre budtíce „Iglov*1 — Pokiaľ som sa informoval na kompetentných miestach, niet ani slova pravdy na tom chýru, hoci zmena názvu mesta je z mnohých dôvodov žiaducia. Z tých prični vznikol aj tento článok, aby sme predo všetkým prehovorili o novom priezvisku; z vedeckej a historickej stránky. Niet sporu o tom, že je súrna potreba premýšľať a starať sa o to, akým spôsobom by sa všetka admmitsratíva štátna a verejná iEe len zjednodušila, ale aj zveľadilia. Prehovoríme si na pr. len o poštovom clofpjdvmctvu. Niekto — ktorý nemá Veľkého t ozhľadu zemepisného — posiela obyčajný list. Píše svojmu priateľovi, o ktorom vie, že býva v Novej Vsi, nevediac, že rtašej republike máme nových Vsí výše 140, ovšem s prívlastkom osobitný) podľa ktorého sa iba líšia. Náš pisateľ >fše Jen v Novej Vsi, veď podľa jeho nne> h y t<> stačí. Pri známe j pečlivosti našej ľ štcr /e správy — čo je naozaj jej dobrýn su edectvom, list putuje z Novej JVsfdoT ovej Vsi, kým nenavštívi všetky Nove Vsi a !*o ročnom blúdení nestretne šťastne uvcjbo adresáta, keď tento žatým nezomrel Ale čo tu ztráty a energie! Čo Snéhc mohli tí všetci poštoví úradníci a sluhov ia urobiť, keby pisateľ bol hneď napísal v Spišskej, Košickej a p. Naša vláda s povolanými odborníkmi aj po tejto stránke chce spraviť poriadok. Vie že takých zábudlivých alebo nevedomých občanov sa nájde vždycky dosť a dosť i keby chcela ich trestať aj tým, že by odoprela dopraviť taký dopis, trebárs veľmi dôležitý, ale s neúplnou adresou. P-eto sa usiluje zredukovať počet všetkých mien miest, najmä dedín, na najmenšiu mieru, pokiaľ tomu dovolí minulosť, lebo svojráz obce. Pri týchto zmenách žiada, by sa hľadalo, či tá dedina nemala v minulosti iné meno, pôvodné, ktoré bolo rôznymi udalostiami zabudnuté, lebo ponemčené lebo pomaďarčené lebo iným spôsobom pokrútené. V takom prípade nariaďuje, aby sa obec vrátila k svojmu pôvodnému menu, pokiaľ ešte vyhovuje terajšiemu duchu reči a času. Keď nie, povolí nepatrnú premenu mena pôvodného, ale tak. aby pôvodné meno bolo predsa zjavné z koreňa slova. Spišská Nová Ves? Povieme si úprimne, že zmena jej mena je žiaducia z dôvodu 1. praktického, 2. estetického a 3. historického. L Z dôvodu praktického. O tom sä nemusí dlho písať. Stačí len obrázok z poštového dopravníctva, o ktorom sme hore učinili svoju mienku a nesmierny počet Nových Vsí nielen v našej republike, ale aj v českých a slôvenských krajoch za hraniciami nášho štátu. 2. Z dôvodu estetického. Slovo „ves“ značí — ako ša ešte dnes v českej reči vyskytuje — toľko čo väčšia dedina. Nikdy ako mesto. Preto priezvisko „Ves“ neprihlieha dnes našej výstavnej, veľkej obci s. toľkými úradmi, školami, železn, stanicou a p. Svojim priezviskom vzbudzuje u cudzincov, ktorí ju znajú len z mapy lebo z menoslovu, malý záujom, keď nie aj pohŕdanie. Aké to môže byť mesto Spišská Nová Ves, keď ho volajú ten vsou. J ’’f príjemne sú potom prekvapení, keď F Wej'4id^a vo skutočnosti, a ako sa čudujú vedajú, prečo naše pekné mesto. ' ,iet všade v republike, volá sa Vsou. A pjo tej stránke zmena mena je súrna. Keby nestačily prvé dva dôvody, musí stačiť tretí, dôvod historický! a) Meno Spišská Nová Ves niet pôvodné meno, pochodí zo XIV. storočia. Je len prekladom latinského 'slova „nová civitas“, ktoré priezvisko vedľa staršieho maďarského mena Igló vyskytuje sa v starých privilegovaných či výsadách kráľovských na rozdiel od Vsí (rozumieme dnes „Starej Vsi v Magure“). A ktoré bolo pôvodné meno? Igló snáď? Nie! Igló v maďarčine neznamená nič, trebárs sa mnohí maďarskí vlastenci usilovali vysvetliť jeho význam z rozmanitých maďarských krúcanín. Chtiac nechtiac museli sa vždy zastaviť u maďarského slova „iglice“. Ak čo to je? Len prevziate slovaské slovo „iglica“, „ihlica“ „jehlice“, ktoré ukazuje predsa na slovanský pôvod. Hoci nemáme pôvodné meno v žiadnom dokumente, smelo môžeme povedať, ako naša osada volala v najstarších dobách, keď sa stala stálou baníckou obcou. Kým bola založená pôvodne, nevieme. Vieme len, že už v XII. storočí tu vo Spiši boly bane na medenú, striebornú a železnú rudu, ale dolovalo sa neodborne. Preto v XIII. storočí, hádam že po r. 1249, keď Tataři porazení u českých hraníc a na Morave museli opustiť aj severné Uhry, holi sem, povolaní odborní baníci, aby čím najviac zadovážili drahej rudy pre chudobnú kráľovskú pokladnicu. Podľa. toho, že výsady ä isté banícke práva, ktoré mesto' obdržalo, vlastne ktoré mesto samo si navrhlo a ktorej kráľ Štefan V. v r. 1272 potvrdil, sú, keď ich srovnáme, tie isté, ako malé mesto Jihlava (na Morave), môžeme tvrdiť, že veľká časť baníkov prišla aj so svojimi rodinami z moravskej Jihlavy a chcela sa. riadiť — ako bolo v tehdajších časom zvykom — svojím vlastným právom jihlavským. Rok 1272 môžeme menovať rokom nového založenia či povýšenia obyčajnej baníckej kolonie na mesto. Pri podobnej príležitosti bývalo v obyčaju — nie vždy — novému mestu dať nové meno. Poneváč od toho roku objavuje sa v maďarských a latinských listinách, inspirovaných maďarskou kráľovskou komorou, len slovo Iglo okrem neskoršieho slova „nova civitas“ nemôžeme ináč súdiť, keď slovo Igló je pôvodu čisto slovanského cez slovo nemecké Iglau z pôvodného staroslovanského mena „Iglava“, iba to, že obyvatelia tunašej baníckej kolonie volali ju po materinskom pôvodu „Tglavou“, snáď už „Ihlavou“ ktoré meno sa udomácnilo a bolo prijaté aj od Maďarov s uvedenou zmenou. Prijatie mena Iglava-Ihlava bolo ďalej podporované ešte okolnosťou — ktorú môžeme pripustiť — že okolie bolo veľmi podobné okoliu moravskej Iglavy—Jihlavy t. j. porastené samými ihličnatými lesmi, čo sa udržalo doteraz. b) Keď hovoríme o dôvodu historickom, nesmieme zabúdať dôvodu falkfoŕistického a zvyčajského. V tých často nájdeme zachovaný dôkaz historický. Ale treba sa v tejto veci viest opatrne. V najbližšom okolí v Spišskej Novej Vsi, slovenských dedinách, čujeme Často: „Idem do Iglova“. „Prišiel som z Iglówa“, „Už vidím Igló (lebo Iglóv). Nazdali by sme sa, slyšiac to, žte forma Igló lebo Iglóv je snáď slovenské správne pomenovanie. Nie! Igló ukazuje priamo na maďarské meno Igló, Iglov je netvor s maďarskou hlavou, rodom ä úivostom slovenským, lebo ľud tuná bol najviac pod vplyvom maďarským. Ale choďme hore do Magury, Liptova, do Šariša. Tam sa čudujú, že ste prišli z íglovej, že Iglová je pekné mesto a p. Čujeme teda slovo Iglová. Nie je tu dajaká rozpomienka na pôvodné meno Iglava? Pamätám sa na podobné prípady, kde vzdialenejší íud zachoval správnejšiu formu slova ako domáci. Na pr. keď bežalo, či je ipôvodné meno Zbirov, či Zbiroch — chýrneho to mesta a hradu v Čechách. Domáci ľud hovoril len Zbirov, vzdialenejší Zbiroh a vedecky sa dokázalo, že len Zbiroh je pôvodné. Zbirov že je ponemčené dľa Zbirof a Zbirow. Keď máme teraz hovoriť o tom, aké meno dať Spišskej Novej Vsi, aby zodpovedala všetkým dôvodom, môžeme sa ustáliť len na starobylom mene Iglava snáď so zmenou íhlava, lebo toho žiada väčšmi ďuch terajšej slovenčiny spisovnej. Podporujú to dôvody nie len historické, zvykové, aie aj jazykovedné. Iglov — opakujem; to opäť — je obluda s maďarským srdcom a slovenským chvostom, ktorá musí zmiznúc zo slovenského slovára.