Slovenský Východ, august 1923 (V/173-198)
1923-08-01 / No. 173
wvam «Kro ’w^^r^TSE£s^a^K£gsmaH!£gr!igga^E%sjit!K?giEiaagj!Kťi!tgHJBg>KfcfcBi!g9u^aBgg níi íl w m w i iiiiwwHKaBBBBiBKMMíaBBaBiw WMaw\Mw ^''JďjMWiriWAaiaMaMKaaffla^ii wwH^s«»MH&&**äBKfcbď*^^ Ročník V, Cís. 173. V Košiciach, v stredu 1. augusta 1923. Za 80 hal. N&jnovšic zprávy. Prezident republiky na augustové slávnosti do Tur č, Sv. Martina. Maďarská pôžička na sinaiskom fórume. Nemecké strany pre likvidáciu rúrskeho konfliktu. Katastrofálny vzrást dražoby v Bavorsku. Soc. dem. interpelácia v mníchovskom sneme. Železničné spojenie Košice—Gajdové kúpele. Zasadnutie mestského zastupiteľstva priemyselnej o obchodnej komory v Košiciach. Pred voľbami do obcí. Toho roku na jaseň budú sa konať po druhý raz za trvania republiky voľby do obcí. Významné budú tým, že prevedené budú v obciach celej republiky. Prvé voľby do obcí r. 1919. konaly sa len v obciach v Čechách, na Morave a v Sliezsku, nie však na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. O to teda budú tohoročné voľby významnejšie, že po ich ukončení budeme mať obecnú reprezentáciu vesmes volenú, a to i tam, kde dosiaľ z rozmanitých dôvodov k voľbám do týchto hlavných samosprávnych telies nemohlo byť prikročené. Menší význam než voľby v r. 1919. budú mať tohoročné v tom smeru, že nebudú prevedené naraz a tiež nie v tých obciach, kde došlo behom štyrročného funkčného obdobia obecného zastupiteľstva k voľbám novým, takže ich obdobie neni skončené. Takých volieb konané asi tisíc. To je ovšem v celku len malá časť obcí, vo veľkej väčšine je presiahajúci počet ôsmich tisíc len v historických zemiach voľby budú prevedené toho roku. Ako už povedané, nebudú sa voľby tie konať naraz, ale v etapách- Dôvod, prečo nebudú voľby prevádzané v jediný deň, ako tomu bolo vo voľbách posledných, je predovšetkým administratívne-technický. Ako známo, musia platnosť volieb, rešp. i celého volebného riadenia a konečne i uvedenie v úrad nového obecného zastupiteľstva previesť okresné politické správy. Keby sa previedly voľby v jediný deň, znamená to pre tieto úrady svízelný úkol, vyžiadajúci plného pracovného napätia všetkého úradníctva, že ostatná pravidelná činnosť týchto úradov by zostala temer stať. Nelzä zabúdať, že samotný volebný akt je pomerne najmenším úkonom v celom volebnom riadení. Ostatné veci s ním súvisajúce sú o mnoho složitejšie, potrebujúce dlhšieho času a ovšem i robiace väčšie nároky na pohotovosť úradného aparátu, nehladíme-li ani k nekľudu, ktorý každá voľba nutne so sebou prináša. Z toho dôvo-du javí sa teda výhodnejšie prevedenie volieb v etapách, čím snadnejšie sa celý materiál zvládne a voľby nebudú znamenať prerušenie pravidelnej činnosti úradnej. Okrem toho obecné voľby nemajú už dnes onoho politického karakteru, ktorý malý ešte v roku 1919. a ktorý majú voľby snemovne, vykonávané naraz v jediný deň po celej republike. Poslanci a senátori vykonávajú svoj mandát všetci na stejnom mieste, v snemovni lebo senátu, za stejných podmienok ako zástupcovia národn. celku. Oproti tomu členovia obecných zastupiteľstiev volení sú pre určitú obec, k vykonávaniu len určitých výkonov, ktoré sú ovšem užšie a vymedzenejšie, než záujmy a potreby celého štátu. Je teda prirodzené, že sa na tento podstatný rozdiel berie ohľad už pri časovom rozvrhnutí obecných volieb. Rozdiel ten neni len taktický a formálny, ale i vecný a zásadný. V obecných zastupiteľstvoch nelzä prevádzať vysokú politiku, tam sa nerozhodujú strannícke boje a nevyriaďujú protivy rožných politických hľadísk, tam jedná sa predovšetkým o hospodárske a sociálne blaho obyvateľstva a obce, o jej rozkvet a hospodárske záležitosti, takže ozaj odpadá čisto politické rozlišovanie, patrné u volieb do sborov zákonodárných, s neobmedzenou ich pôsobnosťou. Ovšem stranníctvo je u nás do tej miery rozvetvené, že aj pri voľbách do obcí rozhoduje strannícka príslušnosť a záujem už pri sestavovaní kandidátnych listín. Vzdor tomu však vo veľmi četných prípadoch voličovia bedlive uvažujú o záležitostiach obecných a tým i o svojom vlastnom záujme a dľa toho potom rozhodujú o tom, komu dajú svoj hlas pri voľbe. Neuplatňujú sa teda v obecných voľbách presne politické a síranmeke hľadiská. Preto nemôžu tiež obecné voľby poskytnúť jasného a priliehavého obrazu o skutočnej sile tej lebo onej politickej strany, ale vo väčšine sú obrazom pomerov miestnych. Toto hľadisko začína pomaly nadobúdať pôdy, hoci že dosiaľ pomery nedovoľujú, aby v obecných voľbách platila výhradne zásada: najlepší ľudia do správy obce, bez ohľadu ku ktorej strane patria. Hoci, že to neni dosiaľ možné, predsa myslíme, že by bolo v záujmu československej veci, keby tam, kde sú slovenské lebo české menšiny proti väčšine maďarskej či nemeckej, došlo k spoločnému postupu tejto menšiny, nech už by spoločná kandidátka bola obsadená priamou dohodou lebo kľúčom. Roztríštenie českých lebo slovenských hlasov v obciach s inonárodnou väčšinou vždy bude k škode našich ľudí. Ale i v ostatných obciach je prílišné drobenie sa v skupinky škodlivé. Je málo prospešné pre účelnú prácu v samospráve, jestliže obecné zastupiteľstvo je složené z nadmierne veľkého počtu skupín. Lzä pochopiť niekoľko strán a skupín, ale nelzä považovať za vhodné také šialené množstvo stranníctva, aké sa oznamuje na pr. z Olomouca, kde už teraz ohlasujú 19 skupín volebnú kandidátku do obce. Ide-li o počet strán, vždy platí: menej znamená viac. K o š i c e, v júli. T. Prezident republiky na augustové slávnosti do Tur č. S v. Martina. BESEDmCA. Prof. A 1. Chrappa: Svätyňa prírody. Za tajomnými krásami prírody som blúdil. Póhľadil som túžobným zrakom baršúň kvietkov, čo stály v plnej nádhere u rieky; chodil som za zázračnými motýlmi, čo sa snivé ponášaly nad jarabatými kvetami a hľadal som korenné duše kvetín. Zastal som pod zakvitnutými lipami, keď sa tíško zakolísaly večerným vánkom »Brúsim od kra do kríka, To spoločnosť jará, milá! samý ples i kratochvíľa - Hyš, motýľu, kalika; kradoš si i pijan veľký! No vy paste sa 3en včelky; bzuk váš práve — muzika.« Už som sa dávno odobral od stotisícročnýeh brál, až zvädnul mi v hrsti zabudnutý kvietok, čo som s nich strhol na pamiatku, keď ma chodníček zaviedol vo voňavé hmly hlbokého lesa. Vo velebnom tichu letného večera zahľadím sa v husté koruny starej hory, Po prvom obede v zámku malotopolčianskom počas besedovania pri čiernej káve pán prezident vyslovil svoje želanie, že by sa rád zúčastni! martinských slávností, menovite odhalenia pomníkov slovenským národovcom Pavlovi Mudroňovi a Andrejovi Halašovi. ktorých dobre poznal a ktorých si vždy vysoko vážil. Toto želanie spôsobilo slovenským hosťom veľkú radosť a ministri dr. Kália y a dr. Hodža ponáhlali sa hneď podať svoje návrhy ohľadom cesty do Turč. Sv. Martina, s ktorými pán prezident súhlasil. zdá sa mi, že počúvam šelestiace zvuky dávno zabudnutých povestí.... Dávno, veľmi dávno, keď chodila matka príroda po zemi, štedrou hrsťou rozsievala perly prírodných krás ,naj viac ich rozsypala po dumných lesoch ... Krása, pôvab hory hlboko pôsobila a pôsobí na človeka. Či nestrávil už pračlověk akiste dlhé hodiny na kraji temných lesov načúvaj úc ich zvonivým plesniam. Lesy mu poskytovaly ochrany, obdarovaly ho bohaté svojimi darmi; je pravda, že v potemnistej tieni svojej chovaly aj jeho nepriateľov, šero lesa pôsobilo na ďalekých predkov našich zvláštnym kúzlom sily, velebné ticho hory vzbudzovalo istú posvätnú úctu ... a obrazotvornosť rodila pestré obrazy: v hmlistých dialkách lesa objavili sa duchovia, krásne Dryady, čo zrodia sa so stromom a ním zahýňajú ... Ký div, že pod šelesťujúcou klenbou hory snijúci Grék volá ústami svojho filozofa: »I^ebo voľakedy keď som bol malunkým chlapcom, alebo dievčatom, hádam som bol kríkom, alebo stromom Je pochopiteľné, že hory sa staly pr~ Dľa toho prezident Masaryk dňa 8. augusta príde do Martina. Minister dr. Hodža popoludní na aute hneď odcestoval do Turč Sv. Martina, aby tam oznámil radostnú novinu a pojednal tam podrobnosti návštevy p. prezidentovej. Zpráva naša o účasti p. prezidenta na slávnostiach martinských zaiste vzbudí po celom Slovensku veľkú radosť, lebo je novším dôkazom, aké city prechováva hlava nášho štátu voči nám Slovákom. Topolčianky, 31. VII Prezident navštívil koňmo Zlaté Moravce, kde sa zaujímal o bydliště a hrob slovenského básnika Janko Kráľa. vými, prirodzenými, no vskutku najskvostnejšími chrámami. Naši predkovia, starodávni Slovania prinášali svoje obete na počesť boha Peruna pod košatými lipami a mohutnými dubami. Lipy boly svedkami ich najdôvernejších porád, priateľskúch rozhovorov, ba boly svedkami aj ich prísnych súdov verejných. No, pestovali mimo lipy aj iné stromy, hlavne brezy, javory, kleny, buky, osiky, topole, jedle atď. O neoceniteľnom užitku, ktorého nám lesy poskytujú, netreba slova šíriť. Pôvab, krása, osviežujúca tôňa stromov blahodárné účinkuje na naše zdravie a na našu myseľ. Preto ešte aj v príbytku našom radi sa obklopujeme stromami, kríkami, kvetinami. Mladistvá zeleň stromov, vôňou dýchajúce kríky okolo príbytkov našich vábia k nám spevavých operencov, a v jarnom úslni budí sa ozvena j era aj v dušiach naši ch. Slovom, ony nám prinášajú kus kúzla, kus krásy z velkej prírody, od ktorej nás boj o každodenný chlieb tak ďaleko odtrhuje. Mimo tejto estetickej a zdravotníckej stránky dávajú nám hory aj iného. Obzrime sa len okolo seba. Naše príbytky Zasadnutie mest. zastupiteľstva v Košiciach. Deficit 6 a pol miliónov. Včera dňa 31. júla popoludní o 4. Kod. zahájil dr. Pavel Novák, mešťanosta, zasadnutie zastupiteľstva mesta Košíc. Dr. Vukovič predostrel zastupiteľstvu návrh na kúpenie jednej vily, ktorá leží na Bankové a jej majiteľom je dr. K ö r m e n d y É k e s, poslanec. Vyslaná komisia dôkladne prezrela túto vilu a jej cenu, ktorá je ustálená na 50 tisíc korún, uznáva za prijateľnú a odporúča mestskej rade, aby táto vila bola odkúpená Naproti tomu sociálny demokrat dr. Zoltán F a r k a š sa vyslovil proti tejto kúpe, poznamenajúc, že nie je potrebné, aby mesto túto vilu odkúpilo, poneváč na letné byty deťom môže mesto postaviť i baráky. Za dnešných ťažkých pomerov mesta nepokladá za vhodné, aby mesto i s týmito výdavkami obťažené bolo. Taktiež vyslovil sa proti dr. Stuchlík. Komunista Béla Stier postavil sa proti rečiam dr. Farkaša a dra Stuchlíka, požadoval, aby mestská rada vilu odkúpila. Hovoril, že mesto konečne už raz vážne pomýšľa na to, aby chudobné deti boly na lieto niekde umiestené a keď tento plán má byť už-už uskutočnený, vtedy nájdu sa ľudia, ktorí tento humánny cieľ chcú znemožniť. Neuznáva dôvody dra Farkaša, ktorý navrhuje, aby pre tieto ciele boly postavené baráky, ale práve zdôrazňuje, že pre letný pobyt detí o mnoho lepšie poslúži moderne postavená vila, ako nejaké baráky. Potom, keď mesto zápasí s viac milionovými dlžobami, týchto ‘niekoľko tisíc korún neprevráti rozpočet. Nemec, národný socialista proti kúpe sa vyslovuje, načo komunista Stier mu zase odpovedá a žiada, aby jeho návrh bol prijatý. Kúpa prišla k odhlasovaniu a po hlasovaní hlasy sa dělily na dve rovnaké čiastky a síce 14 hlasovali pre a 14 proti kúpe. Poneváč predsedajúci zaujal sa tiež kúpy, tak návrh rady bol týmto prijatý. Referent Bauner informuje prítomných o mestskom rozpočte roku 1923, ktorý finančnou komisiou bol prijatý. Dľa tohoto rozpočtu majú činiť príjmy mesta 16 miliónov 853 tisíc korún, výdavky 22 miliónov 704 tisíc korún, sú z veľkej čiastky z dreva; nábytok, zariadenie, vozidlá, hudobné nástroje, kurivo, papier, slovom všetko-všetko okolo nás spieva pieseň povďačnosti lesom. Áno, toto je nám les! F. L. Oswald hovorí: »Pravým základom národného bohatstva není zlato, ale drevo. Zničenie lesov je hriechom, ktorým sme ztratili svoj pozemský raj. Válka, mor, búrky, fanatizmus a bezmiernosť so všetkými ostatnými poklesky a nehodami nespôsobilý ani. polovicu škôd, jako zločiny proti plodnosti matky zeme.« El. Wright zasa praví: »Udržovať primeranú rozlohu lesov oproti ornej pôde je prednou podmienkou zdravotníctva. Kde stromy miznú, hynú i ľudia. Kto sadí a ošetruje lesy, pracuje pre šťastie a trvanie ľudskej vzdelanosti. Strom môže byť prekážkou, ale nikdy nie je bez užitku. Národ, ktorý zanedbáva svoje lesy, speje v záhubu.” V tomto ohľade peknú prácu vykonali praktickí Američania. Roku Í872 začal propagovať myšlienku J. Streliňg Morton,, aby boly pusté kraje štátu Nebraska zalesnené, zároveň odušev-