Slovenský Východ, august 1923 (V/173-198)

1923-08-01 / No. 173

wvam «Kro ’w^^r^TSE£s^a^K£gsmaH!£gr!igga^E%sjit!K?giEiaagj!Kťi!tgHJBg>KfcfcBi!g9u^aBgg níi íl w m w i iiiiwwHKaBBBBiBKMMíaBBaBiw WMaw\Mw ^''JďjMWiriWAaiaMaMKaaffla^ii wwH^s«»MH&&**äBKfcbď*^^ Ročník V, Cís. 173. V Košiciach, v stredu 1. augusta 1923. Za 80 hal. N&jnovšic zprávy. Prezident republiky na augustové slávnosti do Tur č, Sv. Martina. Maďarská pôžička na sinaiskom fórume. Nemecké strany pre likvidáciu rúrskeho konfliktu. Katastrofálny vzrást dražoby v Bavorsku. Soc. dem. interpelácia v mníchovskom sneme. Železničné spojenie Košice—Gajdové kúpele. Zasadnutie mestského zastupiteľstva prie­myselnej o obchodnej komory v Košiciach. Pred voľbami do obcí. Toho roku na jaseň budú sa konať po druhý raz za trvania republiky voľby do obcí. Významné budú tým, že prevedené budú v obciach celej republiky. Prvé voľ­by do obcí r. 1919. konaly sa len v ob­ciach v Čechách, na Morave a v Sliezsku, nie však na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. O to teda budú tohoročné voľby významnejšie, že po ich ukončení bude­me mať obecnú reprezentáciu vesmes volenú, a to i tam, kde dosiaľ z rozmani­tých dôvodov k voľbám do týchto hlav­ných samosprávnych telies nemohlo byť prikročené. Menší význam než voľby v r. 1919. budú mať tohoročné v tom smeru, že nebudú prevedené naraz a tiež nie v tých obciach, kde došlo behom štyrroč­­ného funkčného obdobia obecného zastu­piteľstva k voľbám novým, takže ich ob­dobie neni skončené. Takých volieb ko­nané asi tisíc. To je ovšem v celku len malá časť obcí, vo veľkej väčšine je pre­­siahajúci počet ôsmich tisíc len v histo­rických zemiach voľby budú prevedené toho roku. Ako už povedané, nebudú sa voľby tie konať naraz, ale v etapách- Dôvod, prečo nebudú voľby prevádzané v jediný deň, ako tomu bolo vo voľbách posledných, je predovšetkým administratívne-techni­­cký. Ako známo, musia platnosť volieb, rešp. i celého volebného riadenia a ko­nečne i uvedenie v úrad nového obecné­ho zastupiteľstva previesť okresné poli­tické správy. Keby sa previedly voľby v jediný deň, znamená to pre tieto úrady svízelný úkol, vyžiadajúci plného pracov­ného napätia všetkého úradníctva, že o­­statná pravidelná činnosť týchto úradov by zostala temer stať. Nelzä zabúdať, že samotný volebný akt je pomerne naj­menším úkonom v celom volebnom ria­dení. Ostatné veci s ním súvisajúce sú o mnoho složitejšie, potrebujúce dlhšie­ho času a ovšem i robiace väčšie nároky na pohotovosť úradného aparátu, nehla­­díme-li ani k nekľudu, ktorý každá voľ­ba nutne so sebou prináša. Z toho dôvo-du javí sa teda výhodnejšie prevedenie volieb v etapách, čím snadnejšie sa celý materiál zvládne a voľby nebudú zname­nať prerušenie pravidelnej činnosti ú­­radnej. Okrem toho obecné voľby nemajú už dnes onoho politického karakteru, ktorý malý ešte v roku 1919. a ktorý majú voľ­by snemovne, vykonávané naraz v jedi­ný deň po celej republike. Poslanci a se­nátori vykonávajú svoj mandát všetci na stejnom mieste, v snemovni lebo se­nátu, za stejných podmienok ako zástup­covia národn. celku. Oproti tomu členo­via obecných zastupiteľstiev volení sú pre určitú obec, k vykonávaniu len urči­tých výkonov, ktoré sú ovšem užšie a vymedzenejšie, než záujmy a potreby celého štátu. Je teda prirodzené, že sa na tento podstatný rozdiel berie ohľad už pri časovom rozvrhnutí obecných volieb. Rozdiel ten neni len taktický a formál­ny, ale i vecný a zásadný. V obecných zastupiteľstvoch nelzä prevádzať vyso­kú politiku, tam sa nerozhodujú stranní­­cke boje a nevyriaďujú protivy rožných politických hľadísk, tam jedná sa pre­dovšetkým o hospodárske a sociálne bla­ho obyvateľstva a obce, o jej rozkvet a hospodárske záležitosti, takže ozaj od­padá čisto politické rozlišovanie, patrné u volieb do sborov zákonodárných, s ne­obmedzenou ich pôsobnosťou. Ovšem stranníctvo je u nás do tej miery rozvetvené, že aj pri voľbách do obcí rozhoduje strannícka príslušnosť a záujem už pri sestavovaní kandidátnych listín. Vzdor tomu však vo veľmi čet­ných prípadoch voličovia bedlive uvažu­jú o záležitostiach obecných a tým i o svojom vlastnom záujme a dľa toho po­tom rozhodujú o tom, komu dajú svoj hlas pri voľbe. Neuplatňujú sa teda v o­­becných voľbách presne politické a síranmeke hľadiská. Preto nemôžu tiež obecné voľby poskytnúť jasného a prilie­havého obrazu o skutočnej sile tej lebo onej politickej strany, ale vo väčšine sú obrazom pomerov miestnych. Toto hľadisko začína pomaly nadobú­dať pôdy, hoci že dosiaľ pomery nedo­voľujú, aby v obecných voľbách platila výhradne zásada: najlepší ľudia do sprá­vy obce, bez ohľadu ku ktorej strane pa­tria. Hoci, že to neni dosiaľ možné, pred­sa myslíme, že by bolo v záujmu česko­slovenskej veci, keby tam, kde sú sloven­ské lebo české menšiny proti väčšine ma­ďarskej či nemeckej, došlo k spoločnému postupu tejto menšiny, nech už by spo­ločná kandidátka bola obsadená priamou dohodou lebo kľúčom. Roztríštenie če­ských lebo slovenských hlasov v ob­ciach s inonárodnou väčšinou vždy bude k škode našich ľudí. Ale i v ostatných obciach je prílišné drobenie sa v skupin­ky škodlivé. Je málo prospešné pre účel­nú prácu v samospráve, jestliže obecné zastupiteľstvo je složené z nadmierne veľkého počtu skupín. Lzä pochopiť nie­koľko strán a skupín, ale nelzä považo­vať za vhodné také šialené množstvo stranníctva, aké sa oznamuje na pr. z Olomouca, kde už teraz ohlasujú 19 sku­pín volebnú kandidátku do obce. Ide-li o počet strán, vždy platí: menej znamená viac. K o š i c e, v júli. T. Prezident republiky na augustové slávnosti do Tur č. S v. Martina. BESEDmCA. Prof. A 1. Chrappa: Svätyňa prírody. Za tajomnými krásami prírody som blúdil. Póhľadil som túžobným zrakom baršúň kvietkov, čo stály v plnej nádhe­re u rieky; chodil som za zázračnými motýlmi, čo sa snivé ponášaly nad jara­­batými kvetami a hľadal som korenné duše kvetín. Zastal som pod zakvitnutý­mi lipami, keď sa tíško zakolísaly večer­ným vánkom »Brúsim od kra do kríka, To spoločnosť jará, milá! samý ples i kratochvíľa - Hyš, motýľu, kalika; kradoš si i pijan veľký! No vy paste sa 3en včelky; bzuk váš práve — muzika.« Už som sa dávno odobral od stotisíc­­ročnýeh brál, až zvädnul mi v hrsti za­budnutý kvietok, čo som s nich strhol na pamiatku, keď ma chodníček zaviedol vo voňavé hmly hlbokého lesa. Vo velebnom tichu letného večera za­hľadím sa v husté koruny starej hory, Po prvom obede v zámku malotopol­­čianskom počas besedovania pri čiernej káve pán prezident vyslovil svoje želanie, že by sa rád zúčastni! martinských sláv­ností, menovite odhalenia pom­níkov slovenským národovcom Pavlovi Mudroňovi a Andrejovi Halašovi. ktorých dobre poznal a ktorých si vždy vysoko vážil. Toto želanie spôsobilo slo­venským hosťom veľkú radosť a ministri dr. Kália y a dr. Hodža ponáhlali sa hneď podať svoje návrhy ohľadom cesty do Turč. Sv. Martina, s ktorými pán pre­zident súhlasil. zdá sa mi, že počúvam šelestiace zvuky dávno zabudnutých povestí.... Dávno, veľmi dávno, keď chodila mat­ka príroda po zemi, štedrou hrsťou roz­sievala perly prírodných krás ,naj viac ich rozsypala po dumných lesoch ... Krása, pôvab hory hlboko pôsobila a pôsobí na človeka. Či nestrávil už pra­člověk akiste dlhé hodiny na kraji tem­ných lesov načúvaj úc ich zvonivým ples­niam. Lesy mu poskytovaly ochrany, ob­darovaly ho bohaté svojimi darmi; je pravda, že v potemnistej tieni svojej chovaly aj jeho nepriateľov, šero lesa pôsobilo na ďalekých predkov našich zvláštnym kúzlom sily, velebné ticho hory vzbudzovalo istú posvätnú úctu ... a obrazotvornosť rodila pestré obrazy: v hmlistých dialkách lesa objavili sa du­chovia, krásne Dryady, čo zrodia sa so stromom a ním zahýňajú ... Ký div, že pod šelesťujúcou klenbou hory snijúci Grék volá ústami svojho filozofa: »I^ebo voľakedy keď som bol malunkým chlap­com, alebo dievčatom, hádam som bol kríkom, alebo stromom Je pochopiteľné, že hory sa staly pr~ Dľa toho prezident Masaryk dňa 8. augusta príde do Martina. Minister dr. Hodža popoludní na aute hneď odcestoval do Turč Sv. Martina, aby tam oznámil radostnú novinu a pojednal tam podrobnosti návštevy p. prezidentovej. Zpráva naša o účasti p. prezidenta na slávnostiach martinských zaiste vzbudí po celom Slovensku veľkú radosť, lebo je novším dôkazom, aké city prechováva hlava nášho štátu voči nám Slovákom. Topolčianky, 31. VII Prezident navštívil koňmo Zlaté Mo­ravce, kde sa zaujímal o bydliště a hrob slovenského básnika Janko Kráľa. vými, prirodzenými, no vskutku naj­­skvostnejšími chrámami. Naši predko­via, starodávni Slovania prinášali svoje obete na počesť boha Peruna pod koša­tými lipami a mohutnými dubami. Lipy boly svedkami ich najdôvernejších po­rád, priateľskúch rozhovorov, ba boly svedkami aj ich prísnych súdov verej­ných. No, pestovali mimo lipy aj iné stromy, hlavne brezy, javory, kleny, bu­ky, osiky, topole, jedle atď. O neoceniteľnom užitku, ktorého nám lesy poskytujú, netreba slova šíriť. Pô­vab, krása, osviežujúca tôňa stromov blahodárné účinkuje na naše zdravie a na našu myseľ. Preto ešte aj v príbytku našom radi sa obklopujeme stromami, kríkami, kvetinami. Mladistvá zeleň stromov, vôňou dýchajúce kríky okolo príbytkov našich vábia k nám spevavých operencov, a v jarnom úslni budí sa o­­zvena j era aj v dušiach naši ch. Slovom, ony nám prinášajú kus kúzla, kus krásy z velkej prírody, od ktorej nás boj o ka­ždodenný chlieb tak ďaleko odtrhuje. Mimo tejto estetickej a zdravotníckej stránky dávajú nám hory aj iného. Ob­zrime sa len okolo seba. Naše príbytky Zasadnutie mest. zastu­piteľstva v Košiciach. Deficit 6 a pol miliónov. Včera dňa 31. júla popoludní o 4. Kod. zahájil dr. Pavel Novák, mešťanosta, zasadnutie zastupiteľstva mesta Košíc. Dr. Vukovič predostrel zastupiteľstvu návrh na kúpenie jednej vily, ktorá leží na Bankové a jej majiteľom je dr. K ö r m e n d y É k e s, poslanec. Vysla­ná komisia dôkladne prezrela túto vilu a jej cenu, ktorá je ustálená na 50 tisíc korún, uznáva za prijateľnú a odporúča mestskej rade, aby táto vila bola odkú­pená Naproti tomu sociálny demokrat dr. Zoltán F a r k a š sa vyslovil proti tejto kúpe, poznamenajúc, že nie je potrebné, aby mesto túto vilu odkúpilo, poneváč na letné byty deťom môže mesto posta­viť i baráky. Za dnešných ťažkých po­merov mesta nepokladá za vhodné, aby mesto i s týmito výdavkami obťažené bolo. Taktiež vyslovil sa proti dr. Stuchlík. Komunista Béla Stier postavil sa proti rečiam dr. Farkaša a dra Stuchlí­ka, požadoval, aby mestská rada vilu odkúpila. Hovoril, že mesto konečne už raz vážne pomýšľa na to, aby chudobné deti boly na lieto niekde umiestené a keď tento plán má byť už-už uskutoč­nený, vtedy nájdu sa ľudia, ktorí tento humánny cieľ chcú znemožniť. Neuzná­va dôvody dra Farkaša, ktorý navrhuje, aby pre tieto ciele boly postavené bará­ky, ale práve zdôrazňuje, že pre letný pobyt detí o mnoho lepšie poslúži mo­derne postavená vila, ako nejaké bará­ky. Potom, keď mesto zápasí s viac mi­lionovými dlžobami, týchto ‘niekoľko ti­síc korún neprevráti rozpočet. Nemec, národný socialista proti kúpe sa vyslovuje, načo komunista Stier mu zase odpovedá a žiada, aby jeho ná­vrh bol prijatý. Kúpa prišla k odhlasovaniu a po hla­sovaní hlasy sa dělily na dve rovnaké čiastky a síce 14 hlasovali pre a 14 proti kúpe. Poneváč predsedajúci zaujal sa tiež kúpy, tak návrh rady bol týmto prijatý. Referent Bauner informuje prí­tomných o mestskom rozpočte roku 1923, ktorý finančnou komisiou bol pri­jatý. Dľa tohoto rozpočtu majú činiť príjmy mesta 16 miliónov 853 tisíc ko­rún, výdavky 22 miliónov 704 tisíc ko­rún, sú z veľkej čiastky z dreva; nábytok, za­riadenie, vozidlá, hudobné nástroje, ku­rivo, papier, slovom všetko-všetko okolo nás spieva pieseň povďačnosti lesom. Áno, toto je nám les! F. L. Oswald hovorí: »Pravým zákla­dom národného bohatstva není zlato, ale drevo. Zničenie lesov je hriechom, ktorým sme ztratili svoj pozemský raj. Válka, mor, búrky, fanatizmus a bez­­miernosť so všetkými ostatnými pokles­ky a nehodami nespôsobilý ani. polovicu škôd, jako zločiny proti plodnosti matky zeme.« El. Wright zasa praví: »Udržovať pri­meranú rozlohu lesov oproti ornej pôde je prednou podmienkou zdravotníctva. Kde stromy miznú, hynú i ľudia. Kto sadí a ošetruje lesy, pracuje pre šťastie a trvanie ľudskej vzdelanosti. Strom môže byť prekážkou, ale nikdy nie je bez užitku. Národ, ktorý zanedbáva svoje lesy, speje v záhubu.” V tomto ohľade peknú prácu vyko­nali praktickí Američania. Roku Í872 začal propagovať myšlienku J. Streliňg Morton,, aby boly pusté kraje štátu Nebraska zalesnené, zároveň odušev-

Next