Slovenský Východ, január 1925 (VII/1-25)

1925-01-01 / No. 1

OTTSÖUKH ® ník VJ. Cis. 1. ^Košiciach, vo štvrtok 1. januáre 1925. Za 8Q hal. Ministerský predseda Francie Eduard Herriot národu a štátu českosloven­skému k Novému roku. Paríž, 31. decembra. — Minister­ský predseda a minister zahraničných vecí pán Herriot zmocnil zástup­cu ČTK, aby tlumočil československej verejnosti tento prejav k Nové­mu roku : „Mám Československo veľmi rád; Je to stará láska, ktorá pod doj­mom veľkolepého úsilia, ktoré národ československý vyvíja od obno­venia svojho štátu, ešte len zosílila. Europa potrebuje č e­­s koslovensko, ktorého existencia je jednou z podstatných pod­mienok európskej rovnováhy. Trválo dlho, kým si táto pravda prebila cestu, zato ale pôsobí dnes dojmom tým silnejším. Francia, pracujúc na oslobodení národov vo strednej Europe, do­končila len dielo, započaté na prahu 19. storočia. Rovnováha je na budúce zaistená, a Francia je šťastná, že mohla pracovať pre túto ná­pravu vecí, nevyhnutnú pre kľud Európy. Povedzte, prosím, tam n vás, že si blahožeľáme k tomu, že sme pri svojom úsilí o mier a rekon­štrukciu našli spolupracovníka tak statočného a tak činného, jako je Československo. Vaša republika vedela nielen rýchle konsolidovať, uviesť do poriadku svoje vnútorné záležitosti a dobyť si takto obdivu celého sveta, ale vďaka svojmu skvelému diplomatickému sboru při­spět’ cennou pomocou tým, ktorí v medzinárodnej politike pracujú pre utvorenie nového ducha solidarity a spolupráce v povojennom svete. Je tak potešujúcou myšlienka pre nás, že Československo od svoj­ho založenia bolo všade na mieste, kde sa jednalo o pacifikáciu, a nemôžem sa nezmieniť pri tejto príležitosti o vzácnom prispení, ktoré nám poskytol v Ženeve váš minister zahraničných vecí dr. Beneš, duch neobyčajne UpnStruktívny, keď oduševňujúc sa ideálom v právd* francúzskym, vyhlásili sme zásadu arbitráže a keď sme aj vpisali*do protokolu zásadu bezpečnosti. žeľám vám a nám, aby šťastná spolupráca obidvocli demokracií, československej i francúzskej, spolu­práca, smerujúca výhradne k pacifikácii a rekonštrukcii, ktorých naši stará Europa toľko potrebuje, sa rozvíjala v novom roku s takýn úspechom ako až doposiaľ. Chaos v Albánii trvá. Rím, 31. decembra. — „Tribúna” sdeľuje z Bari, že v Albánii do­siaľ nebol obnovený kľud. Brindisi je preplnené albánskymi uprohlíkmi, ktorým italské.úrady vyda­ly povolenie k vstupu do mesta na čest­né slovo, že mesto bez svolenia neopu­stia. Dôstojníci a vojaci boli odzbrojenú jUK: Predpoklady lepšej budúcnosti. C .»spodársko-politická úvaha.) V dnsšnej dobe často sa stretávame f dvoma pojmami, ktoré buďto sa kraj­ne rozlišujú, alebo podávajú sa tak, ako jeby ich smysel bol jednoznačný. Jedná sa o pojmy: civilizácia a kultúra Je teda otázkou, či prvý názor je správny, alebo drahý a či konečne nie je možným ešte iný názor, ktorý by bol správnejší Eež (oba dva prvé. Všeobecne sa súdi, že civilizácia je prostriedkom kultúry a na základe to­ho sa predpokladá, že civilizácia pred­chádzala kultúre. Toto by bol názor europský, ktorý je natoľko správny, nakoľko pojem civilizácie chápeme ako prvotný pokus človeka o zápas s príro­dou, keď človek jaskynní pod tlakom okolností začal si budovať vlastnoručne bydliska a vyrábať nástroje, ktoré boly súčasne jeho zbraňou v borbe s príro­dou. Iný názor je ten, ktorý tvrdí, že ci­vilizácia je výsledkom kultúry a tento názor je natoľko správny, nakoľko po­jem civilizácie chápeme ako rozvoj ved technických, v prvom rade mechaniky a chemie, ktoré umožnily človeku, aby nie len prírode sa bránil, ale aby ju o­­vládal a reguloval. A toto je názor Ame­riky, názor sociologický na podklade tak zvanej filozofie pragmatizmu. Prvý i druhý názor je vlastne v pod­state rovnaký a rozdiel vzniká len od­lišným chápaním pojmu civilizácie, takže nedorozumenie vzniká jedine tam, kde je nejasnosť základného stanovi­ska. A tomuto nedorozumeniu treba sa vyhnúť vždy, keď sa jedná o poznanie objektívnej pravdy. či názor, že civilizácia je výsledkom kultúry, je celkom správny, o tom mož­no pochybovať, ale najpravdepodobnej­ším je, že to, čo tvrdí americký názor, je myslené v tom smysle, že civilizácia je novou etapou vo vývoji ľudstva a preto máme i historické doklady. Vý­sledkom kultúry bola organizácia círk­ve s jej hierarchiou, kým výsledkom ci­vilizácie je organizácia štátu, ktorá s jej vývojom mení svoiu formu, napre­dujúc od absolutistického monarchizmu ku konštitučnému a konečne k demokra­tizmu a socializmu. Je to postupný vý­voj samostatnosti jedinca a nezávislosti celku voči bezohľadnej prírode. Toto platí všeobecne a tým viac pre Sloven­sko, ktoré prežíva prvé obdobie štátnej nezávislosti vo forme republikánskeho demokratizmu. Z naznačeného stanoviska nie je bez závažnosti, že Slovensko, ako kraj po­merne malej rozloh v a neveľkého počtu obyvateľstva, je málo jednotný, ba pri­veľa odlišný a to z -viacerých hľadísk. V prvom rade sú to rozdiely národnost­né a náboženské. Tak sú na Slovensku nie len Slováci a iní Sovania, ale i Ma­ďari a Nemci. Rozdié ie i z hľadiska náboženského, lebo vedľa rímskvch ka-% tolíkov naideme tuná protestantov via­cerých odtienkov (Luteránov, Kalvínov, Českobratov a iných), gréckych katolí­kov a značný počet židov, (ostatní z ná­boženského a ešte menej z národnost­ného hľadiska nemajú významu, ale zato tým viac z polticko-hospodár­­skeho). Rozlišnosť s hľadiska náboženského prichádza v úvahu len ne toľko, nakoľko by sa jednalo o udržanie jestvujúceho stavu pomerov, teda o konzerváciu, chár parní v smysle preventívnom. Pre roz­voj a pokrok je dôležitejšou a závažnej-šou rozlišnosť národnostná a ešte viac rozlišnosť politického presvedčenia a to nie len z hľadiska hospodárskeho, ale i ideového. Hoci je skutočnosťou, že štát česko­slovenský jestvuje de facto i de jure, predsa nie je bezvýznamným, že ešte vždy prejavujú sa extremně smery v politickej orientácií označovanej hun­­g-arizmom, rusofilstvom a podobné. A všetky tieto excentrické snahy ukrývajú sa najviac pod kepienkom autonomizmu ako predstieranej požiadavky demokra­tizmu, falošne a či nedomyslené chána­­ného, čím pri- najmenšom vzniká nedo­rozumenie, ktoré hatí rozvoj cieľom lepšej budúcnosti, možnej jedine rámci terajšieho štátneho útvaru, po- v neváč Slovensko alespoň na teraz a ešte dlho do budúcnosti nie je schopné sa­mostatne nezávislého jestvovania a naj­mä tiež preto,’že by v každom inom spojení, než s Čechmi, bolo v nevýhode i keď by mu nehrozila ztrata národnost­nej samostatnosti a štátnej nezávislo­sti. To, čo platí ideove politicky, je od­eli vlné národohospodársky, hoci nie odlišné, lebo v tomto ohľade je Sloven­sko práve tak ďaleko, ako politicky. Všeobecne sa súdi, že Slovensko je v prvom rade krajom poľnohospodár­skym, ale tento úsudok platí len rela­tívne, poneváč Slovensko len z menšej časti má výhodné podmienky pre pod­­ujímanie poľnohospodárske, lebo je to kraj prevažne hornatý, kopcovitý, tak­že z národohospodárskeho hľadiska pri­chádza v úvahu ako prameň obecného blahobytu nie len poľnohospodárstvo, včetne vinárstva, ale i lesnohospodár­­stvo. Celkový stav, v akom sa poľnohospo­dárstvo. nachádza, nie je uspokojivý, poneváč s výnimkou Podunaja, Pomo­rayia a južného Povážia nemá poľnoho­spodárstvo podmienky k výnosnejšiemu podujímaniu, neprizerajúc k tomu, že i v označených krajoch nie je poľnoho­spodárstvo všade na úrovni doby, naj­mä vinou majiteľov veľkostatkov, ktorí tieto prenajali koristným arendáto­­rom. Aby však i kopcovité kra i e mohly poľnohospodársky prosperovať, k tomu je treba racionelnej špecializácie vo vý­robe a to v prvom rade zlepšením a rozšírením dobytkárstva. (Najmä zvýše­ním a zlepšením chovu oviec, čím by sa v prvom rade podporoval domáci tex­tilný priemysel.) V podstate to isté, čo platí o poľno­hospodárstvu, je smerodajné i pre les­­nohosoodárstvo, ktoré nie len, • že je do značnej miery v rukách koristníkov, ale je i značne neracionelné. takže mno­ho národného ma tot ku prichádza na zmar k všeobecnej šknde a je sa ohávať. že slovenské hory stihne osud Herce­goviny, kde ako známo, na miesto buj­ných lesov zdvíhajú sa holé skaliská. Poneváč priemvsel najmä v svojich začiatkoch je závislý od agrárneho ood­­uiímania (nie len s ohľadom na výživu robotníctva, ale i v not.rebách surovín a polotovarov), je prirodzené, že priemy­sel na Slovensku nemohol sa vyvinúť ináč, ako za podpory umelej zo strany štátu, ktorv tvm sledoval nie ciele ná­rodohospodárske. ale nrevážne ciele po­litické tak, že akonáhle tieto politické snahy prevratom odnadly, priemysel na Slovensku bol zachvátený krízou, ktorá bude trvalou v tých odvetviach, ktoré nemaiú prirodzených podmienok, ako priemysel mlvnarský a hutnícky. Meno­vite priemvslu mlynárskemu chýbajú všetké základné podmienky, ale ani hutnícky priemysel sa tak snadno ne­­zvetí, poneváč prirodzený nedostatok uhlia, najmä čierneho je neodstrániteľ­nou prekážkou, takže zlepšenie by bolo možné jedine pomocou hydroelektrizá­­cie, čím by sa získala pomerne naj­lacnejšia hybná energia. A pokiaľ sa jedná o ostatné odvetvia priemyslu, ja závažnou tá okolnosť, že novou politi­ckou konšteláciou stal sa tento priemy­­sei do istej miery neschopným konku­rencie, naimä pre nadpočet podnikov stejnorodých, ako je tomu v prvom ra­de u priemyslu liehovarníckeho a potra­vinárskeho (okrem mlynov sú to továr­ny na rozličné konzervy), s výnimkou cukrovarov. Analogicky ako je závislý priemysel od agrárneho poduiímania, závisí i od peňažníctva, ktoré je kvantitatívne po­merne najprimeranejšie celkovému sta­vu, hoci i tu chýba istá unifikácia, ale nie -voči historickým krajom, lež v pr­vom rade v kraü samom. Niemenšia zá­vislosť je od dopravníctva, ktoré je otázkou najboľastnejšou. Tak peňažníctvo ako i dopravníctvo je ešte priveľa jednostranne individua­listický organizované. Je treba unifi­kácie typov peňažných ústavov a do­pravníctvo, najmä železnice bolo by pravdepodobne najlepšie bez výnimky soštátniť a či znárodniť, (ale nie v smy­sle formálnej nacionalizácie, aká sa praktikuje najmä u priemyselných pod­nikov jednoduchou kooperáciou v správ­nych radách podnikov). Obchod na Slovensku je pomerne naj­vyrovnanejším odvetvím národohospo­dárskeho poduj imania, ale i ten má svoje nedostatky, ktoré sa týkajú nie len drobného obchodu, ale i veľkoobcho­du a to najmä nakoľko sa jedná o veľ­koobchod zahraničný. Drobný obchod je hatený nedostatkom smyslu pre reel­­apsť a solidnost’, čoho príznakom je i tá Holandské ponorky pre Nemecko. Paríž, 31. decembra. — „Matin” uve­rejňuje zprávu svojho holandského do­pisovateľa, že jedna z najvýznamnej­ších konštruktívnych tovární v Rotter­dame od nejakého času vyrába súčasne ponorky, ktoré sú určené pre Nemecko. Španieli v Maroku na postupe! Tanger, 31. decembra. — Všeobecná situácia vo španielskom Maroku je cel­kom nezmenená. Španieli v ceutskom pásme sú na nástupe. Andžerskí povstal­ci pohrozili, že všetci španielski zajatci budú oslepení, jestli Španieli budú naďalej po­užívať otravných plynov. Pokračovanie v obchodnom Jednaní franko-nemeckom. Paríž, 81. decembra. — Nemeckí ex­perti, siednávajúci obchodnú smluvu francúzsko-nameekú, vrátili sa včera do Paríže a pokračovali hneď vo svojich prácach,

Next