Slovenský Východ, február 1925 (VII/26-48)
1925-02-01 / No. 26
SPUEnSC? UME Bačníl Vil Cis. 26. V Košiciach, v nedeľu i. februára 1S25. Za 80 hal. Hnutie v Palilowa! radik. strane proti vládnemu terorismu. Páliť odstraňuje predsedu skupštiny Jovanoviéa. — Radščovs povstania revolaln^säi rad. — Z činnosti „Srnao“. Belehrad, 31. januára. — Návrat bývalého ministra spravodlivosti Ljubu živkoviča do politického života, z ktorého pred päťnástimi rokami odišiel, vysvetľuje sa snahou ministerského predsedu P a š i č a p aralyzovať vliv predsedu skupštiny Ljubu J o v a n o - viča v radikálne j strane a dosadiť živkoviča na jeho ipiesto po voľbách. Jovanovic privodil si nesúhlasom s teroristickým postupom vlády nepriazeň vodcu strany Pašiéa. B e 1 e h r a d, 31. januára. — Orgán ministra vyučovania Pribičeviča „Reč” oznamuje, že horvatské úrady přišly na stopu príprav Rodičovej strany pre organizovanie vzbúrení a. Podľa týchto zpráv malý sa v deň volieb, 8. februára, zmocniť v rôznych obciach revolučné rady miestnych úradov. j — Belehrad, 31. januára. — Podľa zpráv z Nového Sadu tajomník belehradského robotníckeho syndikátu Luka P a v i č e v i c bol prepadnutý pri voličskej schôdzi v Kule vojennými dobrovoľcami a členami nacionálnej organizácie „Srna o” a palicami tak ťažko ztýraný, že musel byť dopravený do nemocnice. — V M a 1 i B e c e j bol neznámymi páchateľmi prepadnutý robotnícky socialistický agitátor Petrovič a tak z b i t ý, že ostal ležať v bezvedomí. Atan^fová -iinnosf r tackal anäŕchlstfcy. Pokus atentátu na dra Alfa. Einsteina v Berlíne. — Útočnica totožná s útočnicou na Krasina v Paríži. N — Berlín, 31. januára. Dnes predpoludnie pokusila sa ruská anarchistka D i c k s o n - E u genie v a previesť atentát na dra Alberta Einsteina, ktorý býva v Haberlandstrasse č. 5 v Schônebergu. Bola ale v okamihu, keď chcela vniknúť do jeho bytu, zatknutá orgánami berlínskeho policajného prezidia. útočnica je totožná s osobou, ktorá sa pokusila pred krátkym časom o atentát na ruského veľvyslanca Krasina v Paríži a tam odsúdená na dva mesiace do väzenia. P^rebulema zlatú vaSyl'is! Otázky finančné a najmä menové sú dnes tak složitým a temným problémom celého svetového hospodárstva a všetkých štátov, nielen europských, že zamestnávajú a budú zamestnávať po roky najschopnejšie hlavy medzi odborníkmi. Lež patrné práve preto, že súito otázky tak temné a složité, s ktorými odborníci nemôžu byť hotoví, cíti sa k nim široká verejnosť priťahovaná magickou silou a pokúša sa preniknúť za tajomnú clonu toho, čo sa chystá. K tejto ľudskej zvedavosti druží sa ešte zdesenie tých, ktorí prežili vojenné a povojené peňažné kríze, so zamieňavými prúdy záhadných mien inflácie a deflácie, ktorí pozorovali, jako peniaze vo vrecku poznenáhlu alebo i náhle pozbývajú ceny, po prípade zase ju nadobúdajú, jako sa peňažné papierové známky, bankovky, znovu známkujú, sťahujú, konfiskuj ú, zamieňajú atď., z čoho všetkého dobrý občan nič nechápal, len to, že jeho financiám to neosoží. Naša verejnosť zostala pomerne ušetrená tej divokej sarabandý, ktorú tančily valúty porazených štátov stredoeuropských po uzavretí mieru. Vďaka včasnému a energickému zakročeniu ministra Rašína, mohli sme sa v najkritickejšej dobe objaviť závidenia hodným ostrovom kľudu uprostred zúriacich živlov. Videli sme však tragické osudy súsedov, zachádzali sme snáď sami do Viedne a Berlína, máme tiež akési staré ústne podanie o bankrotoch a devalváciách z doby pred sto rokmi, niet teda čudu,, keď nemôžeme sa zhostiť obáv, že tiež na nás ešte niečo nemilého čaká a že ani nás to neminie, čo stihlo už iných. Laická verejnosť si totiž neuvedomuje, že to, čo sa kedysi prevádzalo bankrotom, prevádza sa v novej dobe prevýdajom bankoviek, ktorý sráža cenu peňazí na zlomok pôvodnej i menovitej hodnoty, plnou infláciou, ktorú sme zažili už v priebehu vojny a v prvých rokoch po vojne, že sme neklesli tak hlboko, jako ostatní, za to máme čo ďakovať včasnému . prerušeniu svojho spojenia najprv politického, potom i finančného s nimi. Naša československá koruna zadržala sa skoro na šikmej ploche sostupu. A tak sa stalo, že žatým, čo v Rakúsku je treba dvanástich tisícov nových korún na jednu predvojennú, stačí k tomu u nás šesť. Už po roky trvá tento pomer našej papierovej meny ku zlatu, hovoríme, že československá koruna je stabilizovaná. Prakticky to značí, že každý, kto našu korunu prijíma, nech doma alebo za hranieiami, vie, čo dostáva, vie, čo za ňu dostane a môže sa spoľahnúť, že dostane za ňu zajtra, za týždeň a v dozernej dobe vôbec približne to isté, čo za ňu dostane dnes. Taká valuta má stejnú hodnotu, jako valuta zlatá, spočíva na úveru a vyrovnanom hospodárstve národa, tak bezpečne, jako pred vojenné valuty spočívaly na svojom kovovom podklade, na zlate. U nás javí sa teda to, čoho nezbytne potrebovalo na pr. Nemecko — zrušenie starej diskreditovanej meny a zavedenie novej na zlatej základne získanej výpožičky cudziny — úplne zbytočným. Zavedenie zlatej meny nie je síce žiadný bankrot, žiadne nešťastie, naopak záchranou, obnovou tých štátov a národných hospodárstiev, ktoré upadly do nešťastia, nech už zavineného alebo nezavineného, papierovej záplavy, finančného úpadku a rozvratu, ale ovšem záchrancu, za ktorú si záchrancovia dajú zaplatiť. Taký tonúci štát musí strpieť uloženie prísnej kázne a kontroly, musí platiť cudzine ťažké úroky z pôžičiek, ktoré mu poskytu j é a musí príjmúť cudzích platených finančných poradcov a dozorcov. My nepotrebujeme tak drahé a nepríjemné medicíny, poneváč sme si uložili prísnu kázeň a poriadok vo veciach finančných sami a poneváč sme odhodlaní na tejto ceste, ak bude potreba, ešte s väčšou rozhodnosťou pokračovať. Časom si zavedeme zlatú menu tiež, ale potom len, až to nebudeme musieť platiť. časom sriadime si tiež cedulovú banku, jako ju malo staré Rakúsko a jako ju má každý úplne vybudovaný štát, ale o vhodnom okamihu k tomu rozhodneme si sami. Včetky také zákroky sú, jak sme hovorili, celkom správne a blahodarné. Občanom a súkromému vlastníctvu akéhokoľvek druhu nech je reálne alebo peňažné, movité alebo nemovité, nehrozí odtiaľ žiadne nebezpečenstvo. Zlatá mena neruší, ani nezmenšuje ceny Moskva, 31. januára. — Dnes bola v Moskve slávnostne vztýčená štátna francúzska vlajka na budove francúzskeho velvyslaneetva. papierové, ale ich len zameňuje v tom pomere, jaký sa ustálil. V Nemecku na príklad zavedením zlatej marky nikto o nič neprišiel. I nová kovová platí práve toľko, čo starý bilión papierový, a je to celkom jedno, či sa počíta bilionkami papieru, alebo jednotkami zlata. Lenže to je jednoduchší. Tí, kto šíria u nás poplach so sriadením cedulovej banky a vydaním zlatých peňazí, prejavujú tedy len úplnú neznalosť veci alebo spoliehajú na ignoranciu publika. Straší Mikulášom, nie čertom. Ak odmietajú naši vedúci politikovia tieto finančné kombinácie, jako učinil práve s najväčšou autoritou dr. Kramář,, je to len z toho dôvodu, že nie je k tomu 1 vecného podkladu ani vhodnej doby. čer- j tovo kopýtko tu však predsa je. Nemci i Frafttôzsica snamovfta schvaluje zaliľanišnÉiia ministra. Článok o vatikánskom veľvyslanectve do nondefňajšej schôdze. Paríž, 31. januára. — V dnešnej predpoludňajšej a odpoludňajšej schôdzi schválila poslanecká snemovňa jednotlivé články rozpočtu ministerstva zahraničných záležitostí, až na čl. 9 (veľvyslanectvo pri Vatikáne), ktorý si vyhradila prejednať v pondelňajšej schôdzi. Ministerský predseda H e r r i o t vysvetlil na podané dotazy, že v uverejňovaní protokolov schôdzi tajného výboru z doby vojny bude sa pokračovať, akonáhle jedna veľmoc dá k tomu svoj súhlas. PaHJitké nasnädza v Prusku. Braunovo jednanie so stranami bez výsledku. Berlín, 31. januára. — Tlač nepovažuje včerajšie opätovné zvolenie sociálneho demokrata B r a u n a za pruského ministerského predsedu za konečné rozriešenie politických ťažkostí v Prusku. Berlín, 31. januára. — Pruský ministerský predseda Braun jednal dnes so zástupcami hospodárskeho , sdruženia a žiadal stranu, aby sa zúčastnila v novom kabinete. Jednanie ale stroskotalo, poneváč strana vyhlásila, že sa nezúčastní v žiadnom kabinete, kde majú sociálni demokrati rozhodujúci vliv. Rovnako tak jednanie pruského ministerského predsedu s vodcom nemeckej strany ľudovej dvom šľ. Richterom nemalo ž i a d n é h o výsledku, MltSss* preuraxsíía ríšska vagiaztóe náf. sst. sírany v Na«nasku. Berlín, 31. januára. — „Berliner Tageblatť’ oznamuje z Mnichova, že generál L u d e n d o r f f sa dohodnul s H i 11 e r o m v tom smysle, že ríšske vedenie národne sociálnej strany, skladajúce sa z Ludendorffa, Graeseho a Strassera odstúpi, akonáhle prevezme Hitler vedenie. Ludendorff si ale vyhradí výslovne akúkoľvek inú politickú činnosť, Vztýčenia fransäzskaj vlajky v Moskve. Na slepej koľaji. Otázka samosprávy Slovenska stala sa predmetom politického škriepenia a vinou ľudáckej demagogie dostáva sa na slepé koľaje. Je to prirodzené, lebo každá negácia vedie ad absurdum. V prvom rade je celkom pochybené, keď tak zásadná otázka, ako je samospráva, ktorá môže byť jedine záujmom celého národa a obyvateľstva určitého kraja, stáva sa prostriedkom demagogie jednej strany a zneužíva sa k stranníckym a osobným cieľom, že takýto postup vymstí sa v prvom rade na strane, ktorá zo zásadných otázok robí agitačné heslá, je neodškriepiteľné, ale závažné je, že takéto zneužívanie môže byť na škodu celému národu i štátu a preto je treba postaviť sa k tejto otázke bez akejkoľvek předpojatosti. Ako známo, v poslednej dobe podnikla ľudová, strana nový útok proti štátotvornej fronte a to celkom extremným spôsobom. Poneváč v Rakúsku bolo rozhodnuté používať pri úradnom označovaní našej republiky názov „Československo” bez rozdelovacej čiarky, napísal poslanec Hlinka rakúskemu kancelárovi otvorený list, v ktorom protestuje proti tomuto rozhodnutiu a aby svoj protest odôvodnil, udáva, že keď bola sostavovaná tak zvaná martinská deklarácia o jednotnom štáte Čechov a Slovákov, bola vraj urobená „tajná klauzula”, dľa ktorej spojujú sa Slováei s Čechmi iba na 10 rokov, aby po uplynutí tejto lehoty dostali autonómiu. Neprizerajúc k tomu, že takýto protest, zaslaný priamo na vládneho predstaviteľa cudzieho štátu, je beztaktosťou a súčasne urážlivou provokáciou našich vládnych činiteľov, je závažné, že sa takýmto spôsobom znemožňuje vážné a prospešné riešenie zásadnej otázky, akou je samospráva a na škodu národa, pre' strannícke záujmy hazarduje sa so samostatnosťou a nezávislosťou celého národa a Slovenska. Potom netreba sa čudovať, že tento nový útok ľudákov je považovaný za prejav snahy po odtrhnutí Slovenska od republiky. A najsmútnejšie pri tom je, že sa operuje pomocou prekrúcania faktov a polopravdami, lebo osobnými mienkami, ako by to boly pravdivé názory celého národa, či aspoň jeho väčšiny. V dopise, zaslanom rakúskemu kancelárovi, bolo výslovne ' udané, že jestvuje „tajjiá klauzula” martinskej deklarácie o dočasnosti tejto smluvy. (Toto tvrdenie je absurdné už len preto, že v deklarácii sa vyhlasuje, že Slováci sa spojujú dobrovoľne s Čechmi na veky.) Bol to však osnovateľ deklarácie evanjelický biskup Žoch, ktorý na čestné slovo muže vyhlásil, že dajaká tajná klauzula vôbec nejestvuje, ani nejestvovala. To isté potvrdil i tajomník Slovenskej národnej rady, katolícky kňaz Medveeký, ktorý pripojil len to, že v súkromnom rozhovoru vyslovil názor v by nám žeľali to isté, čo museli zažiť sami. Keď nás nemohli strhnúť so sebou do vieru, chceli by teraz, aby sme dostali aspoň tú istú kontrolu cudziny, zlato požičiavajúcej, ktorú museli prijať oni. Naši nemeckí spoluobčania by si pri tom prihriali svoju polievčičku, jak nedávno naivne priznal „Prager Tagblatt”. Terajší Bankovný úrad je celkom v nášskych rukách. Cedulová banka, založená s pomocou zahraničnou a s účasťou cudzincov v správe, bola by tak trocha I medzinárodnou. Nemecké strany vymohly by si tuná tiež vhodné miesto. A to je celý smysel hry. Akonáhle ho náš človek prezrie, prestane zaiste veriť i tendečným chýrom a zbytočne sa rozčuľovať.