Slovenský Východ, február 1925 (VII/26-48)

1925-02-01 / No. 26

SPUEnSC? UME Bačníl Vil Cis. 26. V Košiciach, v nedeľu i. februára 1S25. Za 80 hal. Hnutie v Palilowa! radik. strane proti vládnemu terorismu. Páliť odstraňuje predsedu skupštiny Jovanoviéa. — Radščovs povstania revolaln^säi rad. — Z činnosti „Srnao“. Belehrad, 31. januára. — Návrat bývalého ministra spravodlivosti Ljubu živkoviča do politického života, z ktorého pred päťnástimi ro­­kami odišiel, vysvetľuje sa snahou ministerského predsedu P a š i č a p a­­ralyzovať vliv predsedu skupštiny Ljubu J o v a n o - viča v radikálne j strane a dosadiť živkoviča na jeho ipiesto po voľbách. Jovanovic privodil si nesúhlasom s teroristickým postupom vlády nepriazeň vodcu strany Pašiéa. B e 1 e h r a d, 31. januára. — Orgán ministra vyučovania Pribičeviča „Reč” oznamuje, že horvatské úrady přišly na stopu príprav Rodičovej strany pre organizovanie vzbúrení a. Podľa týchto zpráv malý sa v deň volieb, 8. februára, zmocniť v rôznych obciach revolučné rady miestnych úradov. j — Belehrad, 31. januára. — Podľa zpráv z Nového Sadu tajomník belehradského robotníckeho syndikátu Luka P a v i č e v i c bol prepadnutý pri voličskej schôdzi v Kule vojen­­nými dobrovoľcami a členami nacio­nálnej organizácie „Srna o” a palica­mi tak ťažko ztýraný, že musel byť dopravený do nemocnice. — V M a 1 i B e c e j bol neznámymi pácha­teľmi prepadnutý robotnícky sociali­stický agitátor Petrovič a tak z b i t ý, že ostal ležať v bezvedomí. Atan^fová -iinnosf r tackal anäŕchlstfcy. Pokus atentátu na dra Alfa. Einsteina v Berlíne. — Útočnica totožná s útočni­­cou na Krasina v Paríži. N — Berlín, 31. januára. Dnes predpoludnie pokusila sa ruská anarchistka D i c k s o n - E u ge­nie v a previesť atentát na dra Alberta Einsteina, ktorý býva v Haberlandstrasse č. 5 v Schônebergu. Bola ale v okamihu, keď chcela vnik­núť do jeho bytu, zatknutá orgá­­nami berlínskeho policajného prezi­dia. útočnica je totožná s osobou, ktorá sa pokusila pred krátkym ča­som o atentát na ruského veľvyslanca Krasina v Paríži a tam odsúde­ná na dva mesiace do väzenia. P^rebulema zlatú vaSyl'is! Otázky finančné a najmä menové sú dnes tak složitým a temným problémom celého svetového hospodárstva a všet­kých štátov, nielen europských, že za­mestnávajú a budú zamestnávať po ro­ky najschopnejšie hlavy medzi odbor­níkmi. Lež patrné práve preto, že súito otázky tak temné a složité, s ktorými odborníci nemôžu byť hotoví, cíti sa k nim široká verejnosť priťahovaná ma­gickou silou a pokúša sa preniknúť za tajomnú clonu toho, čo sa chystá. K tej­to ľudskej zvedavosti druží sa ešte zde­senie tých, ktorí prežili vojenné a po­­vojené peňažné kríze, so zamieňavými prúdy záhadných mien inflácie a deflá­cie, ktorí pozorovali, jako peniaze vo vrecku poznenáhlu alebo i náhle pozbý­­vajú ceny, po prípade zase ju nadobúda­jú, jako sa peňažné papierové známky, bankovky, znovu známkujú, sťahujú, konfiskuj ú, zamieňajú atď., z čoho všet­kého dobrý občan nič nechápal, len to, že jeho financiám to neosoží. Naša verejnosť zostala pomerne uše­trená tej divokej sarabandý, ktorú tan­čily valúty porazených štátov stredo­­europských po uzavretí mieru. Vďaka včasnému a energickému zakročeniu mi­nistra Rašína, mohli sme sa v najkriti­ckejšej dobe objaviť závidenia hodným ostrovom kľudu uprostred zúriacich živlov. Videli sme však tragické osudy súsedov, zachádzali sme snáď sami do Viedne a Berlína, máme tiež akési staré ústne podanie o bankrotoch a devalvá­ciách z doby pred sto rokmi, niet teda čudu,, keď nemôžeme sa zhostiť obáv, že tiež na nás ešte niečo nemilého čaká a že ani nás to neminie, čo stihlo už iných. Laická verejnosť si totiž neuvedo­muje, že to, čo sa kedysi prevádzalo bankrotom, prevádza sa v novej dobe prevýdajom bankoviek, ktorý sráža cenu peňazí na zlomok pôvodnej i menovitej hodnoty, plnou infláciou, ktorú sme za­žili už v priebehu vojny a v prvých ro­koch po vojne, že sme neklesli tak hlbo­ko, jako ostatní, za to máme čo ďakovať včasnému . prerušeniu svojho spojenia najprv politického, potom i finančného s nimi. Naša československá koruna zadr­žala sa skoro na šikmej ploche sostupu. A tak sa stalo, že žatým, čo v Rakúsku je treba dvanástich tisícov nových korún na jednu predvojennú, stačí k tomu u nás šesť. Už po roky trvá tento pomer našej papierovej meny ku zlatu, hovorí­me, že československá koruna je stabi­lizovaná. Prakticky to značí, že každý, kto našu korunu prijíma, nech doma ale­bo za hranieiami, vie, čo dostáva, vie, čo za ňu dostane a môže sa spoľahnúť, že dostane za ňu zajtra, za týždeň a v do­­zernej dobe vôbec približne to isté, čo za ňu dostane dnes. Taká valuta má stejnú hodnotu, jako valuta zlatá, spočíva na úveru a vyrovnanom hospodárstve ná­roda, tak bezpečne, jako pred vojenné valuty spočívaly na svojom kovovom podklade, na zlate. U nás javí sa teda to, čoho nezbytne potrebovalo na pr. Nemecko — zrušenie starej diskreditovanej meny a zavede­nie novej na zlatej základne získanej výpožičky cudziny — úplne zbytočným. Zavedenie zlatej meny nie je síce žiad­­ný bankrot, žiadne nešťastie, naopak zá­chranou, obnovou tých štátov a národ­ných hospodárstiev, ktoré upadly do ne­šťastia, nech už zavineného alebo neza­vineného, papierovej záplavy, finančné­ho úpadku a rozvratu, ale ovšem záchra­ncu, za ktorú si záchrancovia dajú za­platiť. Taký tonúci štát musí strpieť uloženie prísnej kázne a kontroly, musí platiť cudzine ťažké úroky z pôžičiek, ktoré mu poskytu j é a musí príjmúť cu­dzích platených finančných poradcov a dozorcov. My nepotrebujeme tak drahé a nepríjemné medicíny, poneváč sme si uložili prísnu kázeň a poriadok vo ve­ciach finančných sami a poneváč sme od­hodlaní na tejto ceste, ak bude potreba, ešte s väčšou rozhodnosťou pokračovať. Časom si zavedeme zlatú menu tiež, ale potom len, až to nebudeme musieť pla­tiť. časom sriadime si tiež cedulovú banku, jako ju malo staré Rakúsko a ja­ko ju má každý úplne vybudovaný štát, ale o vhodnom okamihu k tomu rozhod­neme si sami. Včetky také zákroky sú, jak sme hovorili, celkom správne a bla­hodarné. Občanom a súkromému vlast­níctvu akéhokoľvek druhu nech je reál­ne alebo peňažné, movité alebo nemovité, nehrozí odtiaľ žiadne nebezpečenstvo. Zlatá mena neruší, ani nezmenšuje ceny Moskva, 31. januára. — Dnes bola v Moskve slávnostne vztýčená štátna francúzska vlajka na budove francúz­skeho velvyslaneetva. papierové, ale ich len zameňuje v tom pomere, jaký sa ustálil. V Nemecku na príklad zavedením zlatej marky nikto o nič neprišiel. I nová kovová platí práve toľko, čo starý bilión papierový, a je to celkom jedno, či sa počíta bilion­­kami papieru, alebo jednotkami zla­ta. Lenže to je jednoduchší. Tí, kto šíria u nás poplach so sriade­­ním cedulovej banky a vydaním zlatých peňazí, prejavujú tedy len úplnú nezna­losť veci alebo spoliehajú na ignoranciu publika. Straší Mikulášom, nie čertom. Ak odmietajú naši vedúci politikovia tieto finančné kombinácie, jako učinil práve s najväčšou autoritou dr. Kramář,, je to len z toho dôvodu, že nie je k tomu 1 vecného podkladu ani vhodnej doby. čer- j tovo kopýtko tu však predsa je. Nemci i Frafttôzsica snamovfta schvaluje zaliľanišnÉiia ministra. Článok o vatikánskom veľvyslanectve do nondefňajšej schôdze. Paríž, 31. januára. — V dnešnej pred­poludňajšej a odpoludňajšej schôdzi schválila poslanecká snemovňa jednotli­vé články rozpočtu ministerstva zahra­ničných záležitostí, až na čl. 9 (veľvy­slanectvo pri Vatikáne), kto­rý si vyhradila prejednať v pondelňaj­šej schôdzi. Ministerský predseda H e r r i o t vy­svetlil na podané dotazy, že v uverejňo­vaní protokolov schôdzi tajného výboru z doby vojny bude sa pokračovať, akoná­­hle jedna veľmoc dá k tomu svoj sú­hlas. PaHJitké nasnädza v Prusku. Braunovo jednanie so stranami bez výsledku. Berlín, 31. januára. — Tlač nepova­žuje včerajšie opätovné zvolenie sociál­neho demokrata B r a u n a za pruského ministerského predsedu za konečné roz­riešenie politických ťažkostí v Prusku. Berlín, 31. januára. — Pruský mini­sterský predseda Braun jednal dnes so zástupcami hospodárskeho , sdruže­­nia a žiadal stranu, aby sa zúčastnila v novom kabinete. Jednanie ale stroskotalo, poneváč strana vyhlá­sila, že sa nezúčastní v žiadnom kabine­te, kde majú sociálni demokrati roz­hodujúci vliv. Rovnako tak jednanie pruského ministerského predsedu s vod­com nemeckej strany ľudovej dvom šľ. Richterom nemalo ž i a d n é h o výsledku, MltSss* preuraxsíía ríšska vagiaztóe náf. sst. sírany v Na«nasku. Berlín, 31. januára. — „Berliner Tageblatť’ oznamuje z Mnichova, že ge­nerál L u d e n d o r f f sa dohodnul s H i 11 e r o m v tom smysle, že ríšske ve­denie národne sociálnej strany, sklada­júce sa z Ludendorffa, Graeseho a Strassera odstúpi, akonáhle prevez­me Hitler vedenie. Ludendorff si ale vyhradí výslovne akúkoľvek inú politi­ckú činnosť, Vztýčenia fransäzskaj vlajky v Moskve. Na slepej koľaji. Otázka samosprávy Slovenska stala sa predmetom politického škriepenia a vinou ľudáckej demagogie dostáva sa na slepé koľaje. Je to prirodzené, lebo ka­ždá negácia vedie ad absurdum. V pr­vom rade je celkom pochybené, keď tak zásadná otázka, ako je samospráva, ktorá môže byť jedine záujmom celého národa a obyvateľstva určitého kraja, stáva sa prostriedkom demagogie jed­nej strany a zneužíva sa k stranníckym a osobným cieľom, že takýto postup vymstí sa v prvom rade na strane, kto­rá zo zásadných otázok robí agitačné heslá, je neodškriepiteľné, ale závažné je, že takéto zneužívanie môže byť na škodu celému národu i štátu a preto je treba postaviť sa k tejto otázke bez akejkoľvek předpojatosti. Ako známo, v poslednej dobe podnikla ľudová, strana nový útok proti štáto­tvornej fronte a to celkom extremným spôsobom. Poneváč v Rakúsku bolo roz­hodnuté používať pri úradnom označo­vaní našej republiky názov „Českoslo­vensko” bez rozdelovacej čiarky, napísal poslanec Hlinka rakúskemu kancelárovi otvorený list, v ktorom protestuje proti tomuto rozhodnutiu a aby svoj protest odôvodnil, udáva, že keď bola sostavo­­vaná tak zvaná martinská deklarácia o jednotnom štáte Čechov a Slovákov, bo­la vraj urobená „tajná klauzula”, dľa ktorej spojujú sa Slováei s Čechmi iba na 10 rokov, aby po uplynutí tejto le­hoty dostali autonómiu. Neprizerajúc k tomu, že takýto protest, zaslaný priamo na vládneho predstaviteľa cudzieho štá­tu, je beztaktosťou a súčasne urážlivou provokáciou našich vládnych činiteľov, je závažné, že sa takýmto spôsobom zne­možňuje vážné a prospešné riešenie zá­sadnej otázky, akou je samospráva a na škodu národa, pre' strannícke záujmy hazarduje sa so samostatnosťou a nezá­vislosťou celého národa a Slovenska. Potom netreba sa čudovať, že tento nový útok ľudákov je považovaný za prejav snahy po odtrhnutí Slovenska od republiky. A najsmútnejšie pri tom je, že sa operuje pomocou prekrúcania fak­tov a polopravdami, lebo osobnými mienkami, ako by to boly pravdivé ná­zory celého národa, či aspoň jeho väč­šiny. V dopise, zaslanom rakúskemu kancelárovi, bolo výslovne ' udané, že jestvuje „tajjiá klauzula” martinskej deklarácie o dočasnosti tejto smluvy. (Toto tvrdenie je absurdné už len pre­to, že v deklarácii sa vyhlasuje, že Slo­váci sa spojujú dobrovoľne s Čechmi na veky.) Bol to však osnovateľ deklarácie evanjelický biskup Žoch, ktorý na čest­né slovo muže vyhlásil, že dajaká tajná klauzula vôbec nejestvuje, ani nejestvo­vala. To isté potvrdil i tajomník Sloven­skej národnej rady, katolícky kňaz Medveeký, ktorý pripojil len to, že v sú­kromnom rozhovoru vyslovil názor v by nám žeľali to isté, čo museli zažiť sami. Keď nás nemohli strhnúť so sebou do vieru, chceli by teraz, aby sme dostali aspoň tú istú kontrolu cudziny, zlato po­žičiavajúcej, ktorú museli prijať oni. Naši nemeckí spoluobčania by si pri tom prihriali svoju polievčičku, jak nedávno naivne priznal „Prager Tagblatt”. Te­rajší Bankovný úrad je celkom v náš­­skych rukách. Cedulová banka, založená s pomocou zahraničnou a s účasťou cu­dzincov v správe, bola by tak trocha I medzinárodnou. Nemecké strany vymoh­ly by si tuná tiež vhodné miesto. A to je celý smysel hry. Akonáhle ho náš človek prezrie, prestane zaiste veriť i tendeč­­ným chýrom a zbytočne sa rozčuľovať.

Next