Slovenský Východ, apríl 1926 (VIII/76-100)
1926-04-01 / No. 76
SPVBBK? UKHUD Ročník Vlil. Cis. 76. V Košiciach, vo šlvrtok i. apríla 1926. Za 60 hal. Ant. Bcrdonaro bol vymenovaný po Contariijovi generálnym tajomníkom talianskeho ministerstva zahraničných vecí. Talianska nosť prijala verejtoto vymenovanie veľmi sympaticky, lebo Bordonaro je pokladaný za jedného z najlepších talianskych diplomatov. Bol predtým vyslancom v v Prahe. Zásada, od ktorej sa neustupuje. Košice, 31. marca. Spolkový kancelár rakúsky dr. Ramek prišiel v utorok ku krátkemu pobytu do Prahy ako oficiálny zástupca rakúskej republiky. Zastavil sa u nás cestou z Berlína, kde bol prijatý neobyčajne srdečne, čo je veľmi prirodzené, poneváč o.proti Berlínu reprezentuje celý národ] rakúskych Nemcov, štát spriaznený krvou a kultúrou. Rovnako srdečne Ibol však uvítaný aj u nás, lebo jeho návšteva;, ažkoľvek sa ňou formálne revanšuje -za nedávnu návštevu ministra zahraničia dra Beneša, nie js jednoduchým aktom zdvorilosti. Minuly už doby, kedy návštevy štátnikov malý len formálny rás. Dnes každá z nich má tiež význam obsahový. Netreba popierať, že návšteva kancelára dra Rarneka v Berlíne mala taký význam, popierať to, značilo by zatvárať oči pred nezmeniteľným faktora, že vojna, odstránivšia dve mocné dynastie, oživila a povzbudila pocit národnej jednoty na obidvoch stranách hranice rakúsko-nemecikej. Ale to, čo sme .čítali c pobytu, kancelára dra Rarneka v Berlíne, nevzbudzuje žiadnych obáv, že by tento pocit národnej jednoty bol zodpovednými činiteľmi obidvoch štátov, rozširovaný umele tak, že by olírožóval mierovú stavbu. Naopak, aj keď obidva nemecké štáty vyhradzujú si všetky , práva, ktoré im boly poskytnuté mierovými emluvami, predsa len ústami svojich štátnikov uznávajú aj všetky povinnosti, z mierových smluv vyplývajúc, to jest teda, že otázka pripojenia Rakúska pri najmenšom nie je dnes aktuálna. A celá naša zahraničná politika založená jť výlučne na práve, danom mierovými smluvami. Tomu;, čo bolo povedané v Berlíne, spolkový kancelár dr. Ramek dodáva ďalší výklad návštevou v Prahe. Jeho cesta z Berlína domov viedla Prahou a kancelár svojou zastávkou, svojou milou návštevou u nás dosvedči! znova, ako to urobil už dr. Beneš vo Viedni Jťde bol prijatý neobyčajne priateľsky, že medzi obidvomi republikami niet dnes spomýcl bodov, iste aspoň nie takých, ktoré by nevedely byť riešené prostredníctvom týdi smluv ktoré československý minister zahraničnýcl vecí podpísal vo Viedni pred svojim odchodou do Ženevy. Pri likvidácii vojny, z nálady ešts válečnej, vznikalo medzi jednotlivými štátm rôzne nedorozumenie, väčšie a menšie, lenže rovnako ako cd začiatku náš pomer k Nemeckí bol korektný a nebolo v ňom vlastne ani stopy po tom, čo ešte krátko pred prevratom tvorilo obsah vojny, tak i všetky otázky, letore vznikly z rozdelenia dvoch štátnych telies, pr\ sopnutých pútami dosť mocnými, boly medz' nami a republikou rakúskou riešené bez veľkých ťažkostí a preto došlo dobrou voľou 1 sho-de. Obidva štáty si uvědomily, že život, že náprava válečných a poválečných bied' vyžaduje si predovšetkým mier.' Nová politika bola dôsledná. Snáď nebola vždy vhodná tými, ktorí nevedia sa vymanil so zastaralej ideologie, ale bola rozhodne zdravá obidvom mladým republikám, ktoré toute politikou ukázaly, že nielen chcú, ale i tiež vedia urobiť to, čo ich národovia nevedely urobiť vtedy, keď sa nachodily ešte pod cudzím poručen-stvom, to jest, že sa vedia smieriť. medzi Prahou a Viedňou dávno už niet nepriateľstva, ktoré trvalo za Habsburgovcov tak dlho, ba naopak pomer vyvinul sa ku spokojnému priateľstvu, ktoré je snáď tým istejšie, že je diktované rozumom a chladnými úvahami o vzájomných potrebách, o nevýhodách sporov a Účelnosti dobrého súžitia. Táto politika viedla k arbitrážnej smluve a povedie ku zdaru pri vyjednávaní obchodne-politickom. Nielen u nás, ale aj v Rakúsku vedúci štátnici rýchlo pochopili význam a dosah dobrého súžitia obidvoch republík. Bol to spolkový prezident dr. Harnisch, kancelár dr. Renner a dr, Seipel a je to plnou mierou terajší spolkový kancelár dr. Rudolf Ramek. Jeho . osobné zásluhy o dobrý, pomer obidvoch štátov sú veľké a preto žiadali by sme sp úprimne, aby jehe dojmy z pražskej návštevy boly čo najlepšie. Stredná Europa kým ďalej tým viacej, musí myslieť sama na sebe a jej šťastie, že je vedená pri tom štátnikmi,. ktorí mier a . shodu «•robili -zásadou,' od ktorej sa neustupdie Zmätok na svetových burzách. Tiež belgický frank sa rúca. — Panika v New Yorku. Dalši pokles francúzskeho franku v Londýne. Eli. Brusel, 31. marca. — Pohromou, ktorou bol postihnutý francúzsky frank, zachvátený bol i belgický frank. Jeho kurz sa od istého času pohybuje smerom na dol a bol stisnutý na burze v Curychu až na 19.20. Všetky valuty a devízy hádzané sú na peňažné trhy, takže nabídka nezvykle prevyšuje po-ptávku. Na burze v New Yorku došlo včera k panike. Do predaja dostalo sa tak veľké množstvo účastín, že nebolo žiadneho kupca a kurzy padaly tak rapídne na dol, že nebolo možným ich zmeny ani telegraficky oznamovať. Francúzsky frank klesá nielen v New Yorku, avšak tiež v Paríži, Curychu, Berlíne a v Londýne. Jehojjpkles bude pravdepodobne zastavený až vtedy, keď sa vláde Briandovej podarí, presadiť vo francúzskom parlamente dávno už ohlásené opatrenia na jeho záchranu. ČTK. New Y o r k, 31. marca. Včerajší deň na new yorkskej burze bol opäť pohnutý. Zahájenie bolo nepravidelné a poklesy pokračovaly. Kontreminované boly najmä vedúce papiere železničné, takže nastaly veľké likvidácie a predaje. Ocelárske papiere sa pomerne uhájily. Inak obnášaly ztráty 5—10 bodov. Záver burzy bol slabý. Celkový obrat bol 3,360.000 účastín. Francúzsko a Španielsko túži po mieru. Ministerská rada v Parili. — Situácia vo Španielsku. Podmienky mieru. A. Londýn, 31. marca. >— Dnea uz sa vc Francúzsku nikto ani nepokúša zatajovať, že dlhá vojna v Marokko je jednou z najvážnejších príčin hospodárskej kalamity tohoto štátu, Udržiavanie vojska v poli proti odbojným Ríffanom vyžaduje si denne milionové náklady a preto možno pochopiť snahy Briandovej vlády, aby vojenská kampaň v Marokku bola skončená. Včera bola v Paríži za predsedníctva Brianda a za účasti ministra vojny Paänlevého ako i maršala Petaina a Šéfa jeho generálneho štábu porada o situácii na bojišti. Ďalej bola pretriasaná otázka, či vývoj operácií proti Riffanom je taký, aby mohlo byť započaté s Abd el Krimom vyjednávanie o mier. Ostatné spoločné mierové podmienky boly Abd el Krimovi so strany španielska oznámené a závisí iba na ňom, či chce borbu zastaviť, alebo nie. Uk@lsr vlády generála i&werescua. Smer rumunskej politiky zostane i za neho v celku nezmenený. Kabinet Jeho nemá mať dlhého trvania. Ae. Bukarest’, 31. marca. —- Zmena vo vláde, ku ktorej došlo včera, uvítaná bola s obecným uspokojením. Bratiami samotný je rad, že sa mohol na čas vzdať vedenia-štátnych záležitostí a chce vraj teraz so zvýšeným usilenstvom previesť novú organizáciu liberálnej strany a súčasne ju zbaviť nespoľahlivých živlov. Hlavným úkolom nového ministerského predsedu generála Averescu-a bude prevedenie volieb do rumunského parlamentu a preto sa tu s určitosťou očakáva, že bude zachovávať smer politiky kabinetu Bratianu-ovho. Nová vláda složila dnes prísahu do rúk kráľa Ferdinanda. Generál Alexander Averescu narodil sa roku 1863 ako syn malého besarabského sedliaka. Z obyčajného vojaka vyšinul sa až k terajšiemu svojmu, vplyvnému postaveniu a síce vďaka svojmu univerzálnemu vzdelaniu, ktoré si ako autodidakt osvojil. Po balkánskych vojnách vyviedol Rumunsko z vnútorných zmätkov. Po svetovej vojne došlo medzi nim a Bratianu-om ku vzrušujúcim kontra verziám. Vo februári 1918 vymenovaný bol Averescu ministerským predsedom a uzavrel s centrálnymi mocnostiam! predbežný mier. Ale už za mesiac na to musel ustúpiť MarghMomanovi. Averescu viedol opozíciu proti Bratianu-ovi až do ostatných dňov, Kemal paža násilím modernizuje Turecko. tak s překotnou rýchlosťou. — Kto sa vzpiera novotám, musi pykať za to svojim životom. F. Paríž, 31. marca. — Tvorca moderného Turecka Kemal paša, ktorý zbavil Carihrad charakteru hlavného mesta ríše sultánovej a založil nové hlavné mesto v Angore v Malej ázii. nemôže sa dočkať dňa, kedy štát, na čele ktorého stoji, úplne pochopí jeho snahy a bude sa nimi riadiť. Prvým jeho činom bolo rozpustenie všetkých rádov innichov-dervišov, potom zrušenie starotureckého kalendára a zákaz nosenia fezov. Teraz chystá Kemal paša k vy- Záludný útok na československú republiku. Na schôdzke univerzitného spolku v Budapešti prednášal gróf Albert Apponyi o národnostnej otázke v Maďarsku. Vyhlásil, že národnostná politika v Maďarsku v minulosti uznávala právo národnostné iba individuelne, ale štátoprávneho charakteru že nepriznávala národnostiam vôbec. Snažila sa vedúcich národnostných činiteľov vcickať do maďarstva a trvala na prísnej územnej centralizácii. Od tejto ideologie, vravel, treba sa odtrhnúť a nemožno sotrvať ani na fikcii jednotnej maďarskej inteligencie, kedy národné preniknutie chce zvíťaziť na celej čiare v idei sebaurčenia. Gróf Apponyi, tento starý žvanil, je odchovancom jezuitov a preto na jeho slová treba dať pozor. Apponyi je otcom týcli svetochýrnych školských nariadenú, ktoré utláčaly všetky národnosti a ktoré zo-budily odpor celého sveta, proti ktorým postavil sa aj Bjórnson. Ale aj po ostrom vystúpení Bjömsonovom mal Apponyi ešte dosť odvahy ísť „so zdvihnutou hlavou” do Paríža, Londýna, do Ameriky a obhajovať tam maďarizáciu, ako teraz v marci ministerský predseda gróf Bethlen „so zdvihnutou hlavou” išiel do Ženevy chrániť falšovateľov frankov. O tom, ako teraz sa zaobchádza so Slovákmi v Maďarsku, ktorých tam žije iba pol milionu, nepovedal gróf Apponyi nič. S rečou grófa Aipponyiho bude maďarská propaganda ani posadlá behať po Europe i Amerike a bude ju dvíhať ako výraz maďarského smyslu pre práva a potreby národnostných menšín. Samozrejme, to je iba pre cudzinu — v Maďarsku samotnom budú zase ďalej Slováci pomaly národnostne umierať. Nie je tomu dávno, čo Apponyi hovoril o krivdách, ktoré vraj sa dejú maďarským menšinám v susedných štátoch. Ale o utrpení Slovákov v Maďarsku neprehovoril nič. My starého pána už poznáme a sú nám jeho reči iba k smiechu. Je to starý žvanil, ktorého životný názor vyrástol iba z Íuhanín a násilenstva. Tento „šľachtic” dopúšťal sa v svojom živote neustále dosť nečestností a preto mu na tom nezáleží, či ešte teraz k svojim odporným kúskom .pripne ďalší záludný a nečestný útok nielen na susedné štáty, ale na samotnú pravdu. V Maďarsku iba figliari dnes smú robiť mravokárcov. Poľsko .a sákas tranzita. Význam Veľkonoc. Ak možno tvrdiť o niektorom národe, že žije v ovzduší rôznych zvykov a -povier, tak sme to rozhodne my Slováci. Z tých 3&5 dňov gregoriánskeho kalendára niet snáď ani jediného dňa, ktorému by náš dedinčan-nepripisoval akýtaký význam. A sú to v prvom rade sviatky, ktoré si opriáda hávom jeho povahe tak blízkej mystiky Podobné zvyky a obyčaje ako na Vianoce zachovávajú sa i na sviatky veľkonočné. Ba môžeme povedať, že je tu tých zvykov ešte viac, čo môžeme odôvodniť tým, že jar, prebúdzajúca sa príroda budí v našom dedinčanovi ešte viac obdivu ako mlčanlivosť bielej zimy. Na Veľký piatok obviažu v každej našej dedine srdcia zvonov na dôkaz smútku a vyzvánia takto po celý deň. O polnoci s piatku na Bielu sobotu, čerpá sa z potoka voda, lebo táto sa vraj v túto dobu premení na víno. Dievčatá sa umý- I vajú v nej, aby si stoju sviežu pleť u- i chránily pred nákazou od neštovic (drobníc). Tie smelšie zajdú si na breh rieky 1 a :tajm čakaj ú, na východ zomiičky. A-daniu nariadenie, podľa ktorého zavádza sa v Turecku miesto písma arabského latinka. Kto sa nechce moderným jeho plánom podrobiť, toho stíhajú kruté tresty. V Angore dochádza temer denne k popravám nespokojencov, ktori utvorili tajné kluby, v ktorých sa radili, ako by bolo najlepšie možné nenávideného Kemala pašu odstrániť. V najbližšom Čase prikročí Kemal paša k súdnictvu podľa európskeho vzoru. konáble sa táto ukáže na obzore, sehádžu šaty so seba a ako čarodajné víly s rozpustenými vrkočmi skačú do vody. Dievka, ktorá sa takto vykúpe, chránená je pred všetkými chorobami a neobyčajne skrásnie. V početných našich dedinkách zachováva sa ešte aj dnes sviatok príchodu jari. Deje sa to na Bielu sobotu ‘pred veľkonočnou nedeľou. Mládenci a dievčatá ustroja zo slamy babu (morenú) a oblieknu ju do roztrhaných sukieň. Táto baba predstavuje zimu. Nastrčia ju potom na väčšiu palicu a za smutného spevu nesú ju dolu dedinou, kde ju po ukončení originálnych ceremónií upália, alebo hodia do rieky,, alebo mociam. Tým je zima ‘pochovaná. Mnoho sa napísalo už aj o tých našich veľkonočných kúpačkách. Ako vznikly a kde máme hľadať pôvod tohoto staro dávneho a u nás tak húževuaite zachovávaného zvyku, na to nám dá každý človek inú a inú odpoveď. Všeobecne sa má za to, že naše veľkonočné kúpačky sú vraj cirkevného .póvodiu. Pripomínajú nám pokrs tenie Krista v Jordáne. Ak j o to pravda, tak veru môžeme povedať, Z poľskej strany ozvaly sa proti zákazu dovozu dobytka z Poľska k nám. „Venkov” označuje tieto protesty ako uže sme si naše veľkonočné kúpačky zachovali v pôvodnom ich vydaní. Naše dievčatá si veru nemôžu sťažovať na našich chlapcov, lebo tí im poriadne vyčistia „starý kvas, aby boly v novom zadělaní”, ako to hovorí aj Nový zákon, že v ktorej kapitole to tak stojí, je vec vedľajšia, fakt je, že ktoré dievča na Veľkú noc chlapci nevykúpu, to sa môže už bezpečne oddať na pokánie, lebo sa nikdy nevydá. Menší šuhajci používajú ku kúpaniu svojich rovesmíc „vodku”. Túto si sami pripravujú a síce zo sušených klinčekov. Klinčeky namočia do vody, ktorá tak po 6—7 dňovom močení má barvu červenú a aj vôňu, ktorá sa ovšem viac podobá zoškvarenej „zápraŠfce”, ako parfumu. Na veľkonočný pondelok vezmú fľašu s vodkou pod pazuchu a hajde od prvého čísla. Tí starší kúpu už len obyčajnou vodou. Vodku, alebo parfum strašne nenávidia a keby starší šuhaj vykúpal niekoho s vodkou, posmievali by sa mu po celý rok. Postavia sa preto priamo k studni, alebo k potoku a tam čakajú, ako dobrí poľovníci. A beda veru tomu dievčati, ktoré oni vezmú do forhonku, Vy-